Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/17/2012 z 30. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2012, sp. zn. 25CoE/17/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4111206578.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/17/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4111206578.1 | 2012-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b4a5ac2-a417-4d2e-a0ae-b86ecc18c993 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4111206578.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111206578
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111206578.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka, proti povinnej:
O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., V. XXX/X, o vymoženie 1.300,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 06. 2011 č. k. 19Er/184/2011-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu,
so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti zmluvných pokút vo výške 454,56 eura a v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy
454,56 eura od 10. 07. 2009 do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe
návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie
sumy 1.300,99 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 20.
07. 2010 sp. zn. RK-1025/10-MK, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
1.300,99 eur, úrok vo výške 9 % ročne zo sumy 1.300,99 eura od 10. 07. 2009 do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený
zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 4 písm. k), 5, 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, ako i
smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 54.000,-Sk
(1.792,47 eura) splatný v 36-tich mesačných splátok po 1.500,-Sk (49,79 eura) a za jeho poskytnutie sa
povinná zaviazala uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 25.920,-Sk (860,39 eura), pričom rozhodcovský
súd ju zaviazal na úhradu istiny 1.300,99 eura, pozostávajúcu zo sumy 846,43 eura ako nesplatená
časť istiny úveru a zo sumy 454,56 eura, čo predstavuje zmluvné pokuty. Opierajúc sa o ust. § 41
ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že sú v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že
zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nebola
individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to v neprospech spotrebiteľa. Jej dojednanie považoval za duplicitné sankcionovanie povinnej za
nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený uplatňoval
ako sankciu aj 9 % ročný úrok z omeškania. Výšku priznaných zmluvných pokút v sume 454,56 eura
priznanú rozhodcovským rozsudkom označil vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru za
absolútne neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu. Naviac, ich výška nie je dohodnutá
priamo v uzatvorenej zmluve, ale vo všeobecných obchodných podmienkach. V tejto súvislosti poukázal,
že všeobecné obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári a sú všeobecne koncipované pre



veľký počet dlžníkov, čím spotrebiteľ nemá možnosť ich individuálne dojednať. Rozhodcovský rozsudok
tak zaväzuje povinnú aj na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ako i dobrými mravmi. Záverom zdôraznil,
že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to,
podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a tiež, či došlo k tzv. voľbe práva alebo či
sa jedná o tzv. absolútny obchod. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho exekútora Mgr.
Júliusa Rosinu v časti zmluvných pokút vo výške 454,56 eura a v časti úroku vo výške 9 % ročne zo
sumy 454,56 eura od 10. 07. 2009 do zaplatenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je rozsah preskumávacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu
vymedzený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie
rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného
a v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na plnenie vyplývajúce
z exekučného titulu a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie
uplatnilo. V tejto súvislosti preto postup súdu, ktorým posudzoval zmluvné podmienky, považoval
v rozpore so zákonom. Uviedol, že jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o
rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky
podľa čl. 18 zmluvy, alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia súdu
prvého stupňa o neprijateľnosti ustanovení o zmluvných pokutách považoval za právne neopodstatnené,
keď zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého
zmluvného vzťahu, a to splatenie dlhu v splátkach, poukazujúc na článok 14 zmluvy. V tejto
súvislosti uviedol, že neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu
nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal
súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a zhodnotiť možnosť aplikácie
tzv. moderačného práva. Tiež uviedol, že samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale má iba zvýrazniť
preventívny účinok tohto inštitútu. Záverom poukázal, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania
požaduje od povinnej až od obdobia nasledujúceho potom, ako sa všetky záväzky zo zmluvy stali
splatnými, pričom zákaz uplatňovania zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nevyplýva zo žiadnych
ustanovení upravujúcich záväzkové vzťahy, ani z noriem určených na ochranu spotrebiteľa. Súd tak
podľa jeho názoru svojim rozhodnutím zaviedol neprijateľný stav, kedy legalizuje skutočnosť, že povinná
napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za
omeškanie.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského
úradu v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu
prvého stupňa dňa 07. 03. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od
povinnej vymoženia sumy 1.300,99 eura, úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 1.300,99 eura od 10. 07.
2009 do zaplatenia, trov konania vo výške 49,79 eura, kolkovej známky vo výške 16,50 eura a exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 20. 07. 2010 sp. zn. RK-1025/10-MK, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 05. 10. 2010, ako i zmluva o revolvingovom úvere
uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 19. 04. 2007.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.



Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný
aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na
základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia
preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením
exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže
zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods.
1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK ). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti
exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci
Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o predčasnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž
sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označený rozhodcovský
rozsudok, je práve zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená účastníkmi konania
dňa 19. 04. 2007. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto aj bez návrhu a v súlade s požiadavkou
Európskej únie na “ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok“ ju bolo potrebné tejto podrobiť. Keďže
obsahom zmluvy okrem iných ujednaní je i rozhodcovská doložka (bod 18. zmluvy), majúc na zreteli
i hospodárnosť konania je nevyhnutné prioritne sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky z



hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky. V tomto smere je nutné posúdiť, či existujú okolnosti
odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V takomto prípade totiž v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, na ktorú súd prihliada
i bez návrhu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu by bola založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže
byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči
povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z tohto pohľadu bolo preto nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom dotknutej zmluvy o revolvingovom
úvere a túto vyhodnotiť a posúdiť komplexne i z hľadiska rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci však vyššie naznačeným spôsobom
nepostupoval, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol len
v časti zmluvných pokút a v časti úroku z omeškania, pričom právne posúdenie rozhodcovskej doložky
doposiaľ nebolo predmetom jeho interpretácie ani aplikácie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP ), v ktorom bude súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.