{"guid": "0f9327b1-a2b3-4316-88d4-6bc6343dd7a9:67875016-6651-4233-85d9-aeea684f0f94", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7012200013.2", "spisova_znacka": "7S/1/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/1/2012 z 13. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 13. marca 2012, sp. zn. 7S/1/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200013.2", "identifikacne_cislo": "7012200013", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2012-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/453", "nazov": "predpis č. 453/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/453-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/532", "nazov": "predpis č. 532/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/532", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67875016-6651-4233-85d9-aeea684f0f94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200013.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200013.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200013.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200013
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200013.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: T.. M. C., Č. R. XX, C., zastúpený
JUDr. Milanom Knopom, advokátom, Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad
v Košiciach, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2011/00941 zo dňa
10.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Účastníkovi IRES R + M, s.r.o., IČO: 36 197 882, Žižkova 19, Košice sa priznáva právo na náhradu
trov konania v sume 269,58 Eur, ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu pribratého
účastníka konania JUDr. Jána Spišáka, advokáta, so sídlom na Idanskej 17, Košice, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako stavebný úrad vecne a miestne príslušný v odvolacom konaní
na základe podaného odvolania T.. M. C., K. Č. R. XX, C., zastúpeného JUDr. Milanom Knopom,
advokátom, so sídlom Krmanova 1, Košice, proti rozhodnutiu mesta Košice, pracovisko Košice - Staré
mesto, č.A/2011/07081-21/I/GAB zo dňa 7.9.2011, ktorým bolo podľa ust. § 39, § 39a Stavebného
zákona, v súlade s ust. § 4 vyhlášky č.453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona a § 46 a nasl. Správneho poriadku rozhodnuté o umiestnení stavby „Bytový dom
so 4 bytmi, V. X, C.“, na pozemkoch parcela č.XXXX, XXXX a XXXX, katastrálne územie A. M., pre
navrhovateľa IRES R+M, s.r.o., so sídlom Kavečianska 41, Košice, na základe podaného odvolania poľa
§ 59 ods.2 Správneho poriadku, zamietol odvolanie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad začal vo veci konať po vrátení spisového materiálu,
ktorý rozhodnutím č.2011/00584 zo dňa 20.6.2011, právoplatné dňa 30.6.2011 v odvolacom konaní zrušil
rozhodnutie mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č.A/2011/07081-07/I/GAB zo dňa 31.3.2011
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.



Po posúdení úplnosti podkladov pre rozhodnutie, bolo dňa 14.7.2011 oznámené začatie územného
konania a k predmetu návrhu nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na
deň 29.7.2011. O konaní boli upovedomení účastníci konania a dotknuté orgány. Z vykonaného
ústneho pojednávania bola vyhotovená písomná zápisnica. V jej obsahu sú zaznamenané námietky a
pripomienky, ako aj vyslovená zaujatosť zamestnanca stavebného úradu. Zamestnanec skutočnosti o
zaujatosti oznámil bez meškania najbližšiemu nadriadenému. Dôvody zaujatosti neboli zistené, o čom
bolo vydané rozhodnutie dňa 18.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.9.2011.

Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, je územný plán obce,
alebo zóny. V danom prípade má mesto Košice schválený územný plán „I.-A. Q. C.“, ktorého súčasťou
je záväzná časť, ktorou sa schvaľujú zásady a regulatívy, okrem iného aj priestorového a funkčného
využívania územia.

Lokalita, v ktorej sa navrhuje umiestniť bytový dom, je územie od ulice H., pozdĺž Č. R., po odbočku na
K. definované ako obytné plochy nízkopodlažnej zástavby. Toto územie je zastavané rodinnými domami
i bytovými budovami, napr. ul. I., zmena bývalej detskej nemocnice na bytovú budovu, resp. stará
zástavba rodinných domov o 3 nadzemných podlažiach a obytnom podkroví, ako aj zástavba bytovými
domami so 4 nadzemnými podlažiami. V tejto lokalite sa nachádzajú aj jednopodlažné rodinné domy, bez
alebo s využitím podkrovia na bytové účely. Posúdením podlažnosti navrhovaného bytového domu, t.j.
4 nadzemné podlažia, je možné konštatovať súlad so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou,
platnou pre dané posudzované územie. Uviedol ďalej, že zvláštnosťou územného plánu I. C. je, že v
ňom nie je rozlíšená nízkopodlažná forma zástavby rodinných domov a bytových domov.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vydalo na základe požiadania metodické
usmernenie vo veci výkladu pojmu „nízkopodlažná zástavba“. Nízkopodlažná zástavba, resp.
málopodlažná zástavba, sú pojmy, ktoré sú používané v terminológii spracovateľa územnoplánovacej
dokumentácie mesta Košice, pričom takýto pojem nie je v právnych predpisoch upravený.

S odvolacou námietkou navrhovateľa nesúhlasil, pokiaľ išlo o námietku, týkajúcu sa umiestnenia
bytového domu v danej lokalite, ktorý by nemal byť v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou.

Poukázal na ust. § 37 ods.2 stavebného zákona, v nadväznosti na § 126 stavebného zákona. V konaní
boli zabezpečené potrebné vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré boli premietnuté do výroku rozhodnutia.
Uviedol ďalej, že na pozemku, kde sa má postaviť predmetný bytový dom, sa pôvodne nachádzala
stavba rodinného domu, ktorá bola odstránená na základe povolenia stavebného úradu. Pôvodná stavba
bola umiestnená na spoločnej hranici s pozemkom parcely č.XXXX, na tomto pozemku je existujúci
rodinný dom, v tomto prípade odvolateľa, postavený na spoločnej hranici s pozemkom vo vlastníctve
navrhovateľa.

Ust. § 6 vyhlášky č.532/2001 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, pojednáva o odstupoch stavieb. Všeobecné požiadavky
pri určovaní odstupov medzi stavbami upravuje ust. § 6 ods.1 citovaného ustanovenia, ods.3 pojednáva
o umiestňovaní rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor a ods. 4 upravuje odstupy
medzi stavbami rodinných domov pri stiesnených územných podmienkach, ďalej citoval ust. § 6 ods.2
cit. vyhlášky.

K preukázaniu uvedeného bolo predložené „Riešenie požiarnej bezpečnosti“, ktorú vypracoval
špecialista požiarnej ochrany P.. B. E. a „Odborný posudok za účelom posúdenia vplyvu plánovanej
výstavby objektu na bývanie na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX na preslnenie a denné osvetlenie
okolitých rodinných domov“, ktorý vypracoval autorizovaný architekt T.. M. M.. Z ich obsahu vyplýva,



že stavba rodinného domu odvolateľa nebude ohrozená z hľadiska požiarneho a novostavba bytového
domu neovplyvní ani preslnenie a denné osvetlenie, pretože ako bolo uvedené, stavebný pozemok sa
nachádza z jeho severnej strany.

V rámci odvolacieho konania neboli zistené dôvody a ani obsah odvolania neuvádzal také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu na súd. Medzi žalobné dôvody uviedol, že žalovaný hrubo porušil
zákon, a to tým spôsobom, že neskúmal, či navrhovaná stavba spĺňa požiadavky ochrany záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, ale ani dodržanie požiadaviek určených dotknutými
orgánmi, najmä však vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych dopadov stavby a jej užívania na životné
prostredie, aj keď podľa zákona tak urobiť mal.

Podmienky na umiestnenie stavby majú byť výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území, s
prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska súladu urbanisticko-architektonického
riešenia stavby s okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám a výšky
stavby.

Stavebný úrad sa v konaní mal zaoberať posúdením návrhu na umiestnenie stavby z hľadiska
jeho dôsledkov v území, zaoberal sa však predovšetkým posúdením návrhu z hľadiska súladu so
všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu.

Stavebný úrad nezisťoval vhodnosť umiestnenia stavby v danej lokalite, ani to, či sú splnené požiadavky
pre komfort bývania v okolitej zástavbe. Na tieto ako aj na názory obyvateľov susedných domov
nereflektoval ani po podaní námietok účastníkmi konania. Z jeho rozhodnutia nie je možné relevantne
usúdiť, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní vo veci spravoval. Tým došlo k porušeniu §
47 ods.3 zákona o správnom konaní.

Stavebný úrad v konaní nevzal do úvahy, že zákonodarca legislatívne upravil minimálne rozostupy medzi
rodinnými domami.

Z rozhodnutia stavebného úradu vôbec nie je jasné ako dospel k tomu, že medzi stavbami nemá byť
žiaden odstup. V tomto prípade sa nejedná o prestavbu rodinného domu, ale ide o výstavbu nového
bytového domu, ktorý nezodpovedá frontálnej línii okolitých stavieb. Navyše, stavebné úrady svojou
praxou ustálili, že za nízkopodlažnú budovu je považovaný iba rodinný dom.

Nie je možné porovnávať rodinný dom s takmer 12 m vysokým bytovým domom, ktorý by mal lemovať
pozemok v susedstve obývaného rodinného domu v dĺžke 13 m. Rozhodnutie stavebného úradu je v
rozpore s územným plánom obce. Poukázal ďalej na vzájomné odstupy stavieb a na zachovanie pohody
bývania.

Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnenie nebude trvalo obmedzené užívanie
susedného pozemku na určený účel.

Stavebný orgán si nesprávne vysvetlil § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Za účelom posúdenia vhodnosti daného typu stavby v predmetnej lokalite stavebný úrad pred vydaním
príslušného rozhodnutia požiadal aj o vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR, ako aj útvar hlavného architekta mesta Košice. Záver stanoviska Ú. mesta C., tlmočené



prostredníctvom magistrátu, ako aj metodického usmernenia ministerstva, boli zo strany úradných osôb
odignorované a zmietnuté zo stola s odôvodnením, že stavebný úrad listiny neberie na zreteľ, lebo
nemajú záväzný charakter, iba odporúčací. Týmto svojim prístupom stavebný úrad dehonestuje právny
názor jemu nadriadenej inštitúcie, ako aj odborné stanovisko hlavného architekta mesta Košice a
zároveň porušuje ust. § 32 zákona o správnom konaní.

V konaní pred správnym orgánom žalobca namietal zaujatosť úradníčky T.. W.. Táto pracovníčka sa
nezaoberala urbanistickou a architektonickou vhodnosťou plánovanej stavby v území. Jej úvahy a úkony
boli nasmerované jednoznačne v prospech stavebníka. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán ho
ako účastníka konania neprizval na miestnu ohliadku, nebol o nej náležite informovaný, čím mu bolo
znemožnené riadne uplatniť svoje práva.

Celé stavebné konanie realizované žalovaným bolo jednostranné s úmyslom za akýchkoľvek podmienok
vyhovieť stavebníkovi. Z toho vyplýva aj neobjektívnosť postupu žalovaného. Bolo ukončené na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a navyše zo strany správneho orgánu došlo aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a porušeniu zákona.

Navrhol uvedené rozhodnutie zrušiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 13.2.2012. V uvedenom vyjadrení sa pridržiava svojich názorov,
ktoré sú prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke zaujatosti uviedol, že o tejto
námietke bolo právoplatne rozhodnuté, pričom aj účasť žalobu na konaní je preukázaná v prezenčnej
listine, ako aj v zápisnici s uplatnením jeho námietok. Čo sa týka podlažnosti vo vzťahu k pojmu
nízkopodlažná zástavba, je potrebné uviesť, že tento pojem nie je legislatívne definovaný. Navrhovaná
stavba existujúce výškové usporiadanie neprekračuje, pri umiestnení predmetnej stavby sa vychádzalo
už z existujúcej zástavby tohto pozemku, umiestnenia stavby žalobcu na spoločnú hranicu pozemkov
a prevládajúcej severnej orientácie pozemku.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu zistil, že žaloba nebola dôvodná.

Podľa ust. § 37 ods.1 zákona č.50/1976 Zb. v platnom znení, podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo
zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa
§ 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na
vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom, alebo
zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 37 ods.2 citovaného stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne
pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne; pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 37 ods.3 citovaného stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí
stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich
námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.



Žalobca v podanej žalobe, pokiaľ ide o námietku spočívajúcu v tom, že na susednom pozemku v
danej lokalite bude umiestnená „nízkopodlažná“ stavba, teda bytová budova podľa ust. § 43 vyhlášky č.
532/2002 Z.z., súd k uvedenému uvádza, že podľa citovaného ustanovenia (§ 43 ods.1), bytová budova
musí spĺňať požiadavky úžitkové, hygienické, požiarnej bezpečnosti a civilnej ochrany.

Podľa § 43 ods.2, podlažie vymedzujú dve najbližšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace
konštrukcie. Bytová budova môže mať podzemné, nadzemné a ustupujúce podlažie, ktorých kritériá sú
dané slovenskou technickou normou, ide o STN 734301, teda nízkopodlažná zástavba je bytový dom s
menej ako 4-mi nadzemnými podlažiami, ktoré majú výšku najväčšiu do 12 m. Súd súčasne poukazuje
na § 44 ods.2 citovanej vyhlášky (vyhláška č.532/2002 Z.z.), podľa ktorého v bytovom dome sa nesmú
umiestňovať prevádzky, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu, zamorenia okolia škodlivinami,
zápachmi, nadmerným hlukom, otrasmi, alebo nebezpečným žiarením.

Podľa ust. § 39a ods.2 citovaného stavebného zákona písm.b/, v podmienkach na umiestnenie stavby
sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov
od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na naplnenie na siete technického vybavenia, napojenie
na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku
vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že magistrát mesta Košice požiadal O. K..V.. A..P..U..
o prepracovanie projektovej dokumentácie v súlade s architektonickými a urbanistickými regulatívmi,
dňa 10.1.2010. Investor neskôr zmenil charakter stavby na bytový dom.

Z vyjadrenia magistrátu mesta Košice zo dňa 25.4.2011, pokiaľ ide o prepracovanú projektovú
dokumentáciu pre územné konanie výstavby nízkopodlažného bytového domu na V. F. Č..X v C.,
č.parcely XXXX, XXXX, XXXX, katastrálne územie A. M. vyplýva, že lokalita na Č. R. sa dá pokladať za
typický príklad novovznikajúcich obytných súborov na okrajoch mesta zaregulovanými územnými plánmi
zón. Existujúce staršie štruktúry v centrálnejších polohách získavajú časom na hodnote, čo vytvára
prirodzený tlak na ich intenzifikáciu.

Lokalita na Č. R. sa dá pokladať za takýto typický príklad. Pôvodné rodinné domy sa postupne
transformujú do podoby vilových a bytových domov. Zlučovanie parciel, ktoré by umožnilo aj
intenzívnejšie formy prestavby sa nerealizuje zrejme kvôli vysokej cene pozemkov, preto prestavba
prebieha väčšinou v rozsahu pôvodných parciel.

Z uvedených dôvodov je možné prehodnotiť stanovisko stavebného úradu v tom zmysle, že zmenou
charakteru zástavby z rodinného domu na nízky bytový dom s terasami je možné akceptovať v prípade
súhlasu majiteľov susedných nehnuteľností, ktorým bude zároveň umožnená podobná transformácia
v budúcnosti. Za uvedeného predpokladu požadovaný projekt pre stavebné povolenie má dodržiavať
parametre zástavby a ďalej ich nezvyšovať alebo zásadne meniť, to znamená dodržať navrhovanú výšku
zástavby 4 podlažia (10,35 m), uličné čiary a odstupy od susedných pozemkov, počet parkovacích miest
v zmysle STN, plocha zastavanosti územia maximálne do 59 % za podmienky realizácie a zazelenenia
strešných terás a loggií minimálne v navrhovanom rozsahu 150 m2.

Dispozičné usporiadanie riešenia bytov a garážových priestorov na prízemí možno ďalej optimalizovať
vrátane priestorového a materiálového riešenia exteriéru objektu, k čomu slúži ďalšia výstavba vysokej
zelene.



Podľa ust. § 140a ods.1 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej
správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods.1, ak konanie podľa
osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň
nadväzovať, alebo musí s ním súvisieť.

Mesto Košice, oddelenie Ú. M. C. nie je dotknutým orgánom podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, preto predmetné vyjadrenie nie je záväzným stanoviskom v zmysle § 140b stavebného
zákona pre účely územného konania.

Nie je možné súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že neexistuje územnoplánovacia dokumentácia, resp. že
je 20 rokov stará, pretože pre územie, v ktorom sa nachádza pozemok dotknutý umiestňovanou stavbou,
je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia, v zmysle ktorej sa jedná o obytné plochy
nízkopodlažnej zástavby.

Podklady, z ktorých vychádzal správny orgán (prvostupňové rozhodnutie), súviseli s § 6 ods.1 a 2
vyhlášky č.532/2002 Z.z., z ktorej vyplývali aj podmienky, za ktorých môže byť územné rozhodnutie
vydané. Požiadavky vyššie citovanej vyhlášky boli splnené, čo potvrdzujú vyjadrenia dotknutých
správnych orgánov, žalobca však aj naďalej nesúhlasí s urbanisticko-architektonickým riešením
navrhovanej stavby.

Návrh na umiestnenie stavby je v súlade s § 37 stavebného zákona, ako aj § 3 vyhlášky č.453/2000
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, pričom jej umiestnením nebudú
ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a právom chránené záujmy
účastníkov konania nad prípustnú mieru.

Súd poukazuje na to, že podľa § 140b ods.1 stavebného zákona, iba obsah záväzného stanoviska je pre
správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska
s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V danom prípade pri rozhodovaní o
umiestnení stavby správny orgán po prepracovaní projektovej dokumentácie zvážil všetky okolnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom dodržal právne predpisy,
vzťahujúce sa na výstavbu bytového domu v navrhovanej podobe.

Súd nepovažoval za právne relevantné ani ďalšie žalobné námietky, pokiaľ ide o námietku zaujatosti
pracovníčky T.. W., ako aj ďalšiu námietku, že žalobca nebol prizvaný na miestnu obhliadku, z dôvodu
ktorej nebol náležite informovaný, čím mu bolo znemožnené riadne uplatnenie jeho práv v konaní.
Námietka zaujatosti bola v správnom konaní riešená tým, že o námietke správny orgán rozhodol tak, že
túto zamietol a pokiaľ ide o ďalšiu námietku, týkajúcu sa miestnej ohliadky, uvedené nebolo odvolacou
námietkou, preto správny orgán v napadnutom rozhodnutí k nej nemohol prihliadať, čím ani súd s touto
námietkou sa nemôže zaoberať.

Jedinou žalobnou námietkou, s ktorou sa súd v podstate stotožňuje je tá, že samotný stavebný zákon je
zastaralý, jeho novelizácie doposiaľ neboli prispôsobené súčasnej dobe, preto aj právna argumentácia
súdu k námietke žalobcu, týkajúcej sa zástavby starších rodinných domov s nízkopodlažnými obytnými
domami, nemusí byť žalobcom pozitívne chápaná.

Vzhľadom na to, že v danej oblasti chýba platná legislatíva, je na zvážení stavebného útvaru, ako
usporiada tieto nové stavby v súlade s platnou právnou úpravou.

V umiestnení stavby nie je možné stavebníkovi brániť, ale súčasne je potrebné prihliadať aj na
opodstatnené námietky žalobcu, ak by spôsobovali nekomfortnosť bývania.



Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

Podľa ust. § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutia a
postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého
žalobcovi náhrada trov konania neprináleží.

Pristúpenému účastníkovi vznikli trovy konania, ktoré spočívali v odmene za právne zastupovanie za 2
úkony právnej pomoci, za prevzatie a prípravu zastúpenia - 127,16 Eur, účasť na pojednávaní 14.3.2012
127,16 Eur a 2x režijný paušál x 7,63 Eur = 15,26 Eur, spolu v sume 269,58 Eur, s poukazom na ust. §
11 ods.4, § 14. ods.1 písm.a/, c/, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. na ktoré bol zaviazaný žalobca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}