Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/97/2016 z 17. 1. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 17. januára 2017, sp. zn. 11S/97/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016200390.1
Krajský súd Nitra | 11S/97/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4016200390.1 | 2017-01-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d297d775-471a-4808-b80e-ae7d7f46f4fb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200390.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200390
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200390.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ITALSLOVA, spol. s r.o., Železničná 17,
Palárikovo, IČO: 36 520 861, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 3. februára 2016
č. 114443/2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.  Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 22. 01. 2010 začal správca dane s výkonom
daňovej kontroly u žalobcu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za mesiac  september 2009.
Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za dodanie služby - práce na stavbe 002 - 00 Demolácia
priemyselnej haly Nitra, Hornočermánska ulica, dodanej spoločnosťou SLOVITALY, spol. s r.o.

2. Správca dane spísal dňa 22. 01. 2010 zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu vo veci
začatia daňovej kontroly a následne bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 01. 2010
ohľadom vykonania búracích prác. Konateľ žalobcu  uviedol, že sa vyjadrí písomne do 02. 02. 2010.
Žalobca predložil faktúru č. 29090021 zo dňa 09. 10. 2009,  vystavenú dodávateľom SLOVITALY, spol. s
r.o. pre žalobcu ako odberateľa na sumu 462.171,55 eur (z toho DPH 73.792,10 eur) na základe zmluvy
o dielo č. 2908/2009 zo dňa 29. 08. 2009 a zisťovacieho protokolu zo dňa 30. 09. 2009 o vykonaných
stavebných prácach na stavbe 002-00 Demolácia priemyselnej haly Nitra, Hornočermánska ulica v km
6,823 R1 vľavo. Faktúra je opečiatkovaná a podpísaná dodávateľom. Zisťovací protokol č. 1 zo dňa 30.
09. 2009 o vykonaných stavebných prácach za sledované obdobie od 01. 09. 2009 do 30. 09. 2009 bol
podpísaný obidvomi zmluvnými stranami.  Súpis vykonaných prác za obdobie od 01. 09. - 30. 09. 2009
je bez podpisu a pečiatky.

3. Medzi objednávateľom TRNAVSKÁ STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, a. s. a zhotoviteľom ITALSLOVA,
spol. s r.o. bola podpísaná Zmluva o dielo č. 2008/2009 zo dňa 20. 08. 2009. Predmetom zmluvy
bolo zhotovenie prác zhotoviteľom na stavbe "búranie" v rozsahu - demolácia priemyselnej haly, Nitra,
Hornočermánska ul.  v km 6,823 R1 vľavo, ostatné konštrukcie a práce - búranie.  Na jej základe bola
vystavená faktúra zo dňa 12. 10. 2009 č. 2009214 na sumu 400.408,51 eur + DPH 76.077,62, spolu



v sume 476.486,13 eur dodávateľom ITALSLOVA, spol. s r.o. pre odberateľa  TRNAVSKÁ STAVEBNÁ
SPOLOČNOSŤ, a. s. Dňa 30. 09. 2009 bol vystavený zisťovací protokol č. 1 o vykonaných stavebných
prácach, ktorý je podpísaný zmluvnými stranami a súpis vykonaných prác za obdobie od 01. 09. 2009
- 30. 09. 2009, ako i položkovitý súpis prác, ktoré nie sú podpísané.

4. Konateľ žalobcu sa v písomnom podaní zo dňa 01. 02. 201 vyjadril k otázkam, ktorému mu položil
správca dane dňa 25. 01. 2010 na ústnom pojednávaní. Okrem iného uviedol, že práce nevykonávali
zamestnanci spoločnosti žalobcu (ITALSLOVA, spol. s r.o.), pri prácach boli použité mechanizmy, ktoré
zabezpečil zhotoviteľ ITALSLOVA, spol. s r.o. u spoločnosti  SLOVITALY, spol. s r.o. (kladivo, nakladač,
dopravné mechanizmy).

5. Dňa 22. 02. 2010 bola spísaná dožiadaným Daňovým úradom Trnava zápisnica o miestnom zisťovaní
v spoločnosti Trnavská stavebná spoločnosť, a.s. V rámci miestneho zisťovania sa vyjadril G. N.,
generálny riaditeľ a člen predstavenstva spoločnosti, ktorý potvrdil, že na búracích prácach pracovali
zamestnanci spoločnosti ITALSLOVA, spol. s r.o.

6.  Správca dane vypočul dňa 25. 03. 2010  a následne i dňa 05. 11. 2014 bývalého konateľa
spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. L. V. (konateľ od v období od 17. 01. 2008 do 16. 11. 2009), ktorý
potvrdil vystavenie faktúry zo dňa 09. 10. 2009 č. 290900021 a dodanie prác pre žalobcu. Uviedol,
že práce vykonali subdodávateľsky, spoločnosť SLOVITALY, spol. s.r.o. nemala mechanizmy. Nevedel
uviesť, kto bol dodávateľom pre spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o., ani či sa používali mechanizmy
subdodávateľov. Uviedol, že sa k týmto otázkam vyjadrí  v určenej lehote.

7. Správca dane požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly v podaní zo dňa 02. 06.
2010. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie
daňovej kontroly predĺžilo do 21. 01. 2011.

8. Správcovi dane bolo predložené čestné prehlásenie L. V. (konateľ SLOVITALY, spol. s r.o. v čase
uskutočnenia prác), ktorý v prehlásení potvrdil, že plnenie z faktúry č. 290900021 bolo uskutočnené,
faktúra bola riadne zúčtovaná, boli priznané a uplatnené daňové odpočty a povinnosti. Daň bola riadne
zaplatená. Predložil i doklady, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenie.

9. Daňový úrad Levice na dožiadanie správcu dane oznámil, že dňa 04. 06. 2010  vykonal miestne
zisťovanie na adrese sídla spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. Vyšné nad Hronom. Zistil, že na adrese
sa nachádza starší dom, označenie spoločnosti na uvedenej adrese nebolo uvedené.  Na adrese  bol
prítomný E. N., ktorý uviedol, že si nie je vedomý toho, že na adrese sídli spoločnosť SLOVITALY, spol.
s r. o. F. N. je jeho synovec, nevedel na neho uviesť kontakt. Daňovému úradu Levice sa nepodarilo
zistiť, na akej adrese sa zdržiava F. N. (konateľ SLOVITALY, spol. s r.o. od 17. 11. 2009 do 07. 11. 2012).
Menovaného sa  nepodarilo predviesť ani cestou polície.

10.  Dňa 06. 09. 2010 bola spísaná zápisnice z ústneho pojednávania s konateľom žalobcu, ktorý
bol oboznámený  s priebehom dokazovania. V podaní zo dňa 21. 09. 2010 bol žalobca vyzvaný na
predloženie dôkazov preukazujúcich dodávku prác od spoločnosti SLOVITALY, spol. s.r.o.. V odpovedi
na výzvu správcu dane (v podaní zo dňa 15. 10. 2010) žalobca uviedol stanovisko k priebehu
doterajšieho dokazovania a navrhol správcovi dane, aby vykonal ohliadku na mieste, kde boli búracie
práce vykonané.

11. Protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný dňa 15. 11. 2010, v ktorom správca dane dospel k
zisteniu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie za zdaňovacie obdobie september 2009 nevznikol
žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 73.792,10 eur. Daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa uskutočnenia ním deklarovaného prijatého zdaniteľného
obchodu na vznik daňovej povinnosti, ktorý je podmienkou na odpočítane dane. Žalobca sa k protokolu
vyjadril v podaní zo dňa 08. 12. 2010, v ktorom namietal postup správcu dane pri daňovej kontrole,
namietal, že bolo nesprávne vyhodnotené vykonané dokazovanie a žiadal, aby správca dane vyhotovil
dodatok k protokolu, v ktorom odstráni protirečenia v jeho tvrdeniach a vykonané dokazovanie opätovne
vyhodnotí.



12. Správca dane vypracoval dňa 15.  12. 2010 dodatok k protokolu zo dňa 15. 11. 2010, ktorým reagoval
na námietky žalobcu uvedené v jeho písomnom stanovisku k protokolu, pričom  jednotlivými  námietkami
sa podrobne zaoberal a v konečnom dôsledku uviedol, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku
uvedenom v protokole zo dňa 15. 11. 2010.

13. S konateľom žalobcu spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo
prerokovanie protokolu a jeho dodatku z vykonanej daňovej kontroly.

14. Správca dane vydal dňa 29. 12. 2010 dodatočný platobný výmer č. 631/230/71742/10/Šá, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel  dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume
73.792,10 eur. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodol o odvolaní
žalobcu rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2011 číslo: I/224/9444-91290/2011/992117-r, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane zo dňa 29. 12. 2010.

15. Rozhodnutie žalovaného bolo následne predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej
žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 09. 2011. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
11S/194/2011-114 zo dňa 30. 10. 2012 žalobu žalobcu zamietol. V odvodnení svojho rozhodnutiu
uviedol, že i keď nie je sporné medzi účastníkmi konania, že došlo k uskutočneniu búracích prác, daňový
subjekt - žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal svoje tvrdenie,
že mu bola služba - búracie práce dodané spoločnosťou SLOVITALY, spol. s r.o. tak, ako je to uvedené
vo faktúre č. 290900021.

16. Rozsudok Krajského súdu v Nitre bol potvrdený i rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v konaní pod sp. zn.  3Sžf/107/2013 zo dňa 01. 04. 2014.

17. Následne, dňa 01. 08. 2014 podal žalobca správcovi dane návrh na obnovu konania, ku ktorému
predložil viaceré zmluvy a ďalšie listiny. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2014 povolil obnovu
konania vo veci daňového konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009
v rozsahu preskúmania predložených dokladov, posúdenia na predložených dokladoch  uvedeného
dodania tovarov a služieb vo vzťahu k oprávnenosti uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zo strany žalobcu. Okrem listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca k návrhu na obnovu
konania, bol znovu vypočutý svedok L. V. dňa 03. 11. 2014 (bývalý konateľ spoločnosti SLOVITALY, spol.
s r.o.), ktorý  potvrdil, že dodal stavebné práce pre žalobcu, uviedol, že stroje si požičali od spoločnosti
DAMAXX, s.r.o., Design studio Košice a ostatné mali prepožičané od ľudí, čo na nich pracovali ako
strojníci.

18. Dňa 29. 08. 2009 bola uzavretá zmluva o nájme medzi prenajímateľom DAMAXX s.r.o. a nájomcom:
SLOVITALY, spol. s r.o., predmetom ktorej bol nájom rýpadla a vyklápača s uvedením ich identifikačných
údajov na  dobu od 30. 08. 2009 do 30. 09. 2009. Súčasťou predložených listín je i protokol o odovzdaní
predmet nájmu nájomcovi zo dňa 31. 08. 2009 a protokol o vrátení predmetu nájmu zo dňa 30. 09.
2009, vypracované k jednotlivým mechanizmom a podpísané zmluvnými stranami. Okrem toho bola
predložená faktúra z dňa 08. 10. 2009 č. 9000060 vystavená dodávateľom DAMAXX, s.r.o. za prenájom
strojov podľa zmluvy pre odberateľa: SLOVITALY, spol. s r.o. a predložené príjmové pokladničné
doklady preukazujúce zaplatenie faktúry. Ďalej bola predložená zmluva č. 2908/2009 zo dňa 29. 08.
2009 uzavretá medzi poskytovateľom:  DAMAXX, s.r.o. a objednávateľom: SLOVITALY, spol. s r.o.,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie zamestnanca pre objednávateľa, ktorý bude vykonávať obsluhu
rýpadla - nakladača NEW HOLLAND na stavbe Demolácia priemyselnej haly Nitra. Bola predložená i
faktúra č. 9000061 zo dňa 08. 10. 2010 vystavená dodávateľom: DAMAXX, s.r.o. pre objednávateľa -
SLOVITALY, spol. s r.o. za poskytnutie zamestnanca  L. W..

19. N základe dožiadania Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky zo dňa 15. 04. 2014 bola
na Daňovom úrade Prešov spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu DAMAXX,
s.r.o. , pri ktorom bolo zistené, že sídlo spoločnosti je vedené na trvalom pobyte spoločníka. Konateľ
spoločnosti  X. G. potvrdil, že dal do prenájmu v septembri 2009 rýpadlo - nakladač a sklapač.  Ďalej
uviedol, že spoločnosť DAMAXX, s.r.o. nevykonávala žiadne stavebné práce na diaľnici R1, spoločnosť
nemala žiadnych zamestnancov. Spoločnosť mala prenajatý nakladač od fyzickej osoby X. G., na
obsluhu nakladača mal živnostníka L. W., ktorý nevystavil  faktúru za vykonané práce, lebo práce neboli
vykonané kvalitne. Zdaniteľný obchod nebol zaevidovaný (prenájom strojov), daň z pridanej hodnoty



nebola odvedená.  Dňa 30. 12. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s X. G., konateľom
spoločnosti DAMAXX, s.r.o., pri ktorej bol prítomný i konateľ žalobcu.

20. Zmluva o dielo zo dňa 10. 07. 2009 bola uzavretá medzi zhotoviteľom: CORECT, s.r.o. a
objednávateľom: SLOVITALY, spol. s.r.o.. Predmetom zmluvy bolo vykonanie búracích prác a odvoz sute
na rýchlostnej komunikácii R1. Objednávaka č. 2009/009  na vykonanie búracích prác bola vystavená
dňa 29. 08. 2009 odberateľom SLOVITALY, spol. s r.o. Faktúrami  č. 2090122 zo dňa 20. 09. 2009, č.
20090031 zo dňa 06. 10. 2009 a č. 20090137 zo dňa 01. 10. 2009, ktoré boli   vystavené dodávateľom:
CORECT, s.r.o.  pre odberateľa: SLOVITALY, spol. s r.o. boli fakturované búracie  práce základov pri
demolácii priemyselnej haly Nitra, Hornočermánska ulica.

21. Správca dane za účasti konateľa žalobcu spísal dňa 23. 06. 2014 zápisnicu z ústneho pojednávania
so svedkom B. N. (jeden z konateľov spoločnosti CORECT, s.r.o. v čase uskutočnenia obchodu), ktorý
uviedol, že s V. sa dohodli na zákazke, on poskytol živnostníkov, ktorí búrali s pneumatickými kladivami.
Bolo to na stavbe Čermáň, Cabaj - Čapor, kde sa búrala hala. Účtovníctvo odovzdal pri predaji firmy
Longauerovi, pričom nevedel uviesť jeho adresu. Nevedel preukázať svoje tvrdenie.

22. Dňa 01. 09. 2009 bola uzavretá zmluva o dielo č. ZOD/0011/2009 medzi zhotoviteľom C.L.E.A. a.
s.  a objednávateľom SLOVITALY, spol. s r.o., predmetom zmluvy bolo zabezpečenie búracích prác
železobetónových plôch dodávateľským spôsobom  na priemyselnej hale Nitra, Hornočermánska ulica.
Dodatok č. 1 k zmluve bol uzavretý dňa 03. 09. 2009 a bol predložený i protokol o odovzdaní diela zo dňa
30. 09. 2009 spolu s rozpisom búracích prác, ako i vystavené faktúry: č. 20090058 zo dňa 30. 09. 2009
a č. 20090067 zo dňa 30. 09. 2009 dodávateľom C.L.E.A. a. s. pre odberateľa  SLOVITALY, spol. s r.o.

23. Dožiadaným daňovým úradom (Daňový úrad Žilina) bolo zistené, že O. G. bol predsedom
predstavenstva spoločnosti (C.L.E.A.  a. s.) v čase od 04. 10. 2006 do 25. 01. 2011. Spoločnosť bola
ku dňu 26. 01. 2011 vymazaná z obchodného registra ex offo. Posledné daňové priznanie podala
spoločnosť na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2009 a daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty
bolo naposledy podané za 4. kvartál roku 2010. Správcovi dane daňový úrad oznámil, že sa viackrát
pokúsili o výsluch svedka O. G., ktorý opakovane predkladal práceneschopnosť a na predvolanie sa
nedostavil.

24. Svedok O. G. bol dňa 28. 07. 2015 vypočutý správcom dane za prítomnosti konateľa žalobcu,
k výsluchu bol predvedený príslušníkmi polície. Svedok uviedol, že bol predsedom predstavenstva
spoločnosti C.L.E.A. a. s. Potvrdil, že vystavil faktúry pre spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o. a aj ich
podpísal. Uviedol, že spoločnosť (C.L.E.A. a. s.) nemala vlastných zamestnancov, mala zamestnancov
na príkazné zmluvy a dodávateľskú činnosť vykonávali živnostníci. Práce uvedené na faktúrach pre
odberateľa SLOVITALY, spol. s r.o. vykonali s pracovníkmi na príkazné zmluvy a časť dodávateľským
spôsobom. Nevedel uviesť mená svojich dodávateľov.

25. Správcovi dane bola predložená Zmluva o dielo č. 03/09 zo dňa 30. 08. 2009 uzavretá medzi
objednávateľom: SLOVITALY,  spol. s r.o. a zhotoviteľom: Design Studio Košice s.r.o., predmetom
ktorej bolo zabezpečenie stavebných prác - búranie a odvoz sute na stavbe -  demolácia priemyselnej
haly, Nitra, Hornočermánska ulica v termíne plnenia september 2009. K zmluve boli predložené faktúry
vystavené pre odberateľa: SLOVITALY, spol. s r.o. dodávateľom: Design Studio Košice s.r.o. a to faktúra
č. 28092009 zo dňa 28. 09. 2009 a č. 20091015 zo dňa 15. 10. 2009. Dožiadaný daňový orgán - Daňový
úrad Košice na žiadosť správcu dane vykonal výsluch svedka  L. N. (za účasti konateľa žalobcu), ktorý
bol konateľom spoločnosti Design Studio Košice s.r.o. od 03. 04. 2009 do 20. 05. 2010. Svedok uviedol,
že spoločnosť nemala zamestnancov, pri hale v Nitre sa jednalo o prevoz sute ako podklad na cestu
a nadjazdy. Potvrdil, že so spoločnosťou SLOVITALY, spol. s r.o. uzavrel zmluvu o dielo. Faktúry pre
spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o. vystavila jeho manželka alebo sestra, peniaze prevzal on a hneď
vyplácal Ukrajincov. Nevedel uviesť žiadne mená osôb, ktoré vykonávali práce pre jeho spoločnosť.
Faktúry boli v účtovníctve zaúčtované, ale nevedel to preukázať, pretože doklady odovzdal pri prevode
spoločnosti.

26. Dňa 10. 06. 2014 bola správcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s L. M., bývalým
konateľom spoločnosti IMR STAV s.r.o., ktorý potvrdil vykonanie prác pri búraní haly pre spoločnosť



SLOVITALY, spol. s r.o. Svoje tvrdenie nevedel preukázať, lebo administratívu firmy odovzdal inému
konateľovi.

27.  Žalobca bol oboznámení so závermi zistenými v obnovenom konaní oznámením správcu dane zo
dňa 25. 09. 2015, ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 20. 10. 2015.

28. Správca dane vydal dňa 28. 10. 2015 rozhodnutie č. 1601903/2015 v obnovenom konaní a vyrubil
žalobcovi rozdiel  dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 73.792,10
eur. Správca dane uviedol, že napriek tomu, že viacerí svedkova ústne potvrdili dodanie prác pre
spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o., uvedené tvrdenia neboli podložené dôkazmi. Daňový subjekt
nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a tento vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nebol preukázaný
rozsiahlym dokazovaním, ktoré vykonal správca dane v priebehu daňovej kontroly, inom konaní ani
v obnovenom konaní. Daňové priznanie spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie
september 2009 neobsahuje údaje o jednotlivých prijatých uskutočnených zdaniteľných obchodoch a
nie je možné z neho zistiť dodávateľa služieb, ani vznik daňovej povinnosti podľa § 19 citovaného
zákona.  To, že správca dane nespochybnil samotné uskutočnenie búracích prác neznamená, že
daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane, lebo sám zdaniteľné plnenie neuskutočnil.
Uskutočnenie zdaniteľného plnenia - búracích prác, dodávateľom daňového subjektu na faktúrach
predložených daňovým subjektom nebolo preukázané. To, že daňový subjekt disponuje existenciou
formálneho plnenia, ako je faktúra, neznamená, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca podal
proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

29. Žalovaný vydal dňa 03. 02. 2016 rozhodnutie č. 114443/2016, ktorým rozhodnutie správcu dane
potvrdil.  Uviedol, že správca dane v obnovenom daňovom konaní doplnil skutočnosti zistené v priebehu
daňovej kontroly o ďalšie dokazovanie a na ich základe vydal rozhodnutie zo dňa 28. 10. 2015,
ktorým vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2009 v sume 73.792,10 eur.

30. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených  daňovým
subjektom v podanom daňovom priznaní a zameral sa pritom najmä na opodstatnenosť uplatnenia
práva na odpočítanie dane v sume 73.792,10 eur na základe faktúry č. 290900021 zo dňa 09. 10.
2009.  Predmet faktúry je definovaný ako "práce na stavbe 002-00 Demolácia priemyselnej haly Nitra,
Hornočermánska ulica v km 6,823 R1 vľavo".

31. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že daňový subjekt dňa 04. 11.  2009 zmenil konateľa i sídlo
spoločnosti. Na novej adrese bol daňový subjekt neznámy a nevykonával svoju podnikateľskú činnosť.
Vyjadrenie konateľa spoločnosti (F. N. od 04. 11.  2009 do 07. 11.  2012) sa nepodarilo zabezpečiť
a to napriek tomu, že ho správca dane niekoľkokrát predvolal a požiadal aj o jeho predvedenie
príslušný policajný zbor.   Bývalý konateľ spoločnosti L. V. potvrdil, že búracie práce vykonal, za práce
vystavil faktúru a podpísal ju. Spoločnosť nedisponovala vlastnými prostriedkami a preto práce dodala
subdodávateľským spôsobom. Nevedel však uviesť, ktorý subdodávateľ uvedené práce dodal  a kto
vlastne búracie práce vykonal.

32. Žalobca  ako dôkaz preukazujúci odôvodnenosť podaného návrhu na obnovu konania predložil
dokumenty, ktoré podľa neho mali preukazovať oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane
z faktúry od dodávateľa SLOVITALY, spol. s r.o. Dokumenty boli správcovi dane doručené dňa 23. 03.
2015. V obnovenom konaní správca dane preskúmal predložené doklady vo vzťahu k oprávnenosti
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom.

33. Daňový subjekt predloženými dokladmi deklaroval,  že práce, ktoré sú uvedené na predmetnej
faktúre pre žalobcu, uskutočnili v subdodávkach na objednávku SLOVITALY,  spol. s r.o. nasledujúce
spoločnosti:
- C.L.E.A. a. s. mala vykonať búracie práce, spoločnosť ex offo vymazaná dňa 26. 01.  2011,



- IMR STAV, spol. s r.o.  mala vykonať búracie práce,
- DAMAXX s.r.o. mala poskytnúť prenájom strojov a poskytnutie zamestnanca, spoločnosť bola
vymazaná dňa 16. 06.  2015,
- DESIGN STUDIO Košice, s.r.o. mala vykonať búracie práce, spoločnosť bola vymazaná ex offo dňa
02. 02. 2012,
- Corect, s.r.o. mala vykonať búracie práce.

Všetky predložené dokumenty týkajúce sa obchodných vzťahov, v ktorých ako odberateľ figuruje
daňový subjekt SLOVITALY, spol. s r.o. a vyššie uvedení dodávatelia. Predložené doklady vykazujú
množstvo nezrovnalostí (nesprávne uvedené názvy a identifikačné údaje daňových subjektov na
faktúrach, rôzna formálna úprava a číslovanie faktúr v jednej účtovnej jednotke a iné) a tým vzbudzujú
odôvodnené pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Všetky uvedené spoločnosti od roku 2009 prešli rôznymi
vnútroorganizačnými zmenami, ako je zmena konateľa, zmena sídla spoločnosti a dokonca u troch z
nich došlo k ich výmazu  z obchodného registra.

34. Správca dane už v minulosti preveroval obchodné vzťahy SLOVITALY, spol. s r.o. a vyššie uvedené
spoločnosti v zdaňovacích obdobiach v roku 2009 a tak aj zabezpečil vyjadrenia konateľov (aktívnych
v čase uskutočnenia deklarovaných dodávok) všetkých uvedených spoločností.  Vo všeobecnosti
svedkovia ústne potvrdili dodanie prác, avšak svoje tvrdenia nevedeli preukázať.

35. Správca dane na základe vykonaného dokazovania nespochybnil samotné uskutočnenie búracích
prác, avšak nepovažoval za preukázané, že tieto práce uskutočnil a dodal spoločnosti ITALSLOVA,
spol. s r.o. dodávateľ SLOVITALY, spol. s r.o., resp. že ich vykonanie tento zabezpečil prostredníctvom
subdodávok od vyššie uvedených spoločností tak, ako je to deklarované na predložených dokumentoch
daňovým subjektom - žalobcom.

III.  Argumenty žalobcu  v podanej žalobe

36.  Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa  22. 04. 2015,  (správne malo byť 22.
04. 2016), doručená súdu dňa 22. 04. 2016, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia
žalovaného zo dňa 03. 02. 2016. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane vychádza z
nesprávnych a neúplných skutočností zistených v protokole zo dňa 15. 12.  2010.
37. Uviedol, že dňa 12. 12.  2014 žalovaný povolil obnovu konania vo veci daňového konania na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009.  Správca dane však v obnovenom
konaní nedostatočne doplnil a nesprávne interpretoval skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že protokol správcu dane má závažné nedostatky a samotné konanie
správcu dane počas výkonu kontroly bolo a je konaním v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a to
z nasledovných dôvodov:
1/ správca dane  neskúmal, či Trnavská stavebná spoločnosť, a. s. vykonávala práce subdodávateľsky
a či to zmluva o dielo č.   2008/2009 umožňuje;
2/ z vyjadrenia Daňového úradu Nitra 2 jednoznačne vyplýva vykonanie a uskutočnenie búracích prác;
3/ rovnako z dožiadania Daňového úradu Bratislava III, resp. Daňového úradu pre vybrané daňové
subjekty sa správca dane dozvedel  o právnom nástupníctve stavby R1 Nitra Západ - Tekovské Nemce
na Slovenskú republiku;
4/ správca dane sa dozvedel z odpovedí na jeho dožiadania, že búracie práce boli zákazkou v rámci
PPP projektov na výstavbu rýchlostnej komunikácie R1, a tiež, že konečným odberateľom je štát;
5/ práce  boli zrealizované, ak by sa tak nestalo, nikdy  by nebolo došlo k podpísaniu a potvrdeniu faktúry
ako i samotnej úhrady;
6/ konateľ spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. L. V. jednoznačne potvrdil uskutočnenie búracích prác;
7/  správcovi dane predložil i čestné prehlásenie L. V. zo dňa 06. 07. 2010, ktorý prehlásil, že plnenie z
faktúry zo dňa 09. 10.  2009 bolo v plnej miere uskutočnené.

38. Žalobca mal za to, že správca dane vyhodnocoval dôkazy účelovo. Dožiadaným správcom dane -
Daňovým úradom Nitra II bola vykonaná ohliadka miesta búracích prác a bolo skonštatované, že  búracie
práce boli  vykonané.  K námietke žalovaného, že bývalý konateľ SLOVITALY, spol. s r.o.  L. V. nevedel
odpovedať, ktorý subdodávateľ uvedené práce dodal a kto búracie práce vykonal, žalobca uviedol, že L.



V. sa takýmto spôsobom nevyjadril, ale uviedol, že sa vyjadrí v stanovenej lehote, nakoľko musí požiadať
súčasného konateľa spoločnosti (SLOVITALY, spol. s r.o.) o nahliadnutie do účtovníctva.

39. Pokiaľ ide o spoločnosť C.L.E.A. a. s., správca dane skonštatoval, že faktúry pre spoločnosť
SLOVITALY, spol. s r.o. boli vystavené účelovo a dodatočne, nakoľko sa v nich nachádzajú formálne
chyby.  Svedok O. G. (predseda predstavenstva spoločnosti) ústne oznámil svojich subdodávateľov -
obchodné spoločnosti, živnostníkov, s ktorými v roku 2009 spolupracoval, a následne ho  správca dane
vyzval, aby subdodávateľov upresnil.  Túto výzvu urgoval žalobca 27. 11.  2015.

40. Správca dane po vyhodnotení listinných dôkazov a výpovede svedka L. M., ktorý bol konateľom
spoločnosti IMR STAV, spol. s r.o. v čase vykonávania prác, dospel k záveru, že vykonanie prác nebolo
preukázané len na základe tej skutočnosti, že  na dokladoch, ktoré svedok predložil ako dôkaz o
vykonaní búracích prác - krycí list a rozpočet,  nie je podpis projektanta, rozpočtára, objednávateľa a
zhotoviteľa. Žalobca poukázal na to, že v inom konaní sa na chýbajúce podpisy svedka vôbec nepýtal.

41. K spoločnosti  DAMAXX, s.r.o. uviedol, že správca dane nesprávne posúdil listinné dôkazy
predložené touto spoločnosťou. Vypočutý svedok X. G. potvrdil, že spoločnosti SLOVITALY, spol. s
r.o. dodal predmet nájmu a potvrdil, že boli práce vykonané. Namietal postup dožiadaného daňového
úradu, ktorý mal pri miestnom zisťovaní preukázané, že faktúry č. FV 9000060 a FV 900006061 neboli
zaúčtované a zaradené do evidencie, a neurobil  všetky úkony, ktoré mu zo zákona prislúchajú,  aby si
daňový subjekt riadne splnil svoju daňovú povinnosť. Zdôraznil, že spoločnosť DAMAXX, s.r.o. nebola
jeho dodávateľom, ale dodávateľom spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. Žalobca nemal vedomosť o
tom,  od koho mala táto spoločnosť zapožičané stroje.

42. K spoločnosti  Design Studio Košice, s.r.o. uviedol správca dane, že nebolo preukázanie dodanie
búracích prác touto spoločnosťou, faktúry boli vystavené účelovo a spoločnosť priznala, že neuhradila
daň z pridanej hodnoty ani daň z príjmov právnickej osoby z uvedeného obchodného vzťahu. Správca
dane vypočul konateľa daňového subjektu až dňa 06. 11. 2014 (L. N.), ktorý bol konateľom v období
september 2009.  Žalobca namietal tú skutočnosť, prečo sa nepýtal svedka na uvedený obchod už v
čase vykonávania daňovej kontroly.  Uviedol, že je nepravdivé tvrdenie správcu dane, že L.  N. nevedel
uviesť konkrétne osoby, ktoré vykonali predmetné práce a nepredložil žiadne doklady potvrdzujúce jeho
tvrdenia o dodaní búracích prác spoločnosti SLOVITALY,  spol. s r.o.

43. Žalobca k spoločnosti, ktorá mala byť dodávateľom SLOVITALY,  spol. s r.o. -  Corect s.r.o., uviedol,
že nemal vedomosť o vzájomnej spolupráci týchto spoločností.  Namietal, že správca dane mal svedka
B. N. vypočuť  v zimných mesiacoch roku 2011.

44. V závere žaloby žalobca uviedol, že poskytol správcovi dane vyčerpávajúce množstvo podkladov
svedčiacich o dodaní služieb. Žalobca nemôže znášať dôkazné  bremeno na právne vzťahy jeho
dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 15. 3. 2011 sp. zn.  Sžf/1/2011. Mal za to, že vyčerpal vlastné dôkazné
bremeno,  a poukázal na to,  že i podľa správcu dane a žalovaného boli práce vykonané.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

45. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 07. 2016 žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť
a žalobu zamietnuť. K procesnému postupu žalovaného i správcu dane, ktorý bol žalobcom namietaný,
uviedol, že v zdaňovacom období september 2009 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane  v
sume 73.792,10 eur na základe faktúry č. 290900021 zo dňa 09. 10. 2009, na ktorej je v pozícii
dodávateľa uvedený daňový subjekt SLOVITALY, spol. s r.o. Predmetom faktúry boli práce na stavbe -
demolácia priemyselnej haly Nitra,  Hornočermánska ulica. V priebehu daňovej kontroly bol predmetom
dokazovania priamy  vzťah dodávateľ: SLOVITALY, spol. s r.o. -  odberateľ: žalobca, pričom dodanie
prác sa v tomto vzťahu nepotvrdilo. V danom prípade sú sporné skutkové okolnosti daňovej transakcie,
ktoré správca dane ani odvolací orgán nepovažovali za dostatočne preukázané na to,  aby boli splnené
podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov.



46. Správca dane zistil a v súlade so zákonom konštatoval, že doklady boli vystavené bez uskutočnenia
zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V
obnovenom konaní žalobca predložil správcovi dane dokumenty, ktoré podľa jeho názoru preukazujú
oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa SLOVITALY, spol. s r.o.
Ide však o nesúrodú časť dokumentov iných spoločností (celkovo päť), na ktorých je deklarovaný ich
obchodný vzťah so spoločnosťou SLOVITALY, spol. s r.o. bez priamej väzby na žalobcu.

47. V obnovenom konaní správca dane dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a preveril možné obchodné vzťahy SLOVITALY, spol. s r.o. s jej
deklarovanými subdodávateľmi.  Žalobca sa snažil preukázať svoje tvrdenia (právo na odpočítanie
dane) prostredníctvom piatich subdodávateľských spoločností.  Správca  dane vykonal dokazovanie u
každého subdodávateľa a v závere skonštatoval, že uskutočnenie a dodanie prác nebolo preukázané ani
u jednej z týchto spoločností. V obnovenom konaní neboli žalobcom predložené  nové dôkazy o priamom
dodávateľsko-odberateľskom vzťahu SLOVITALY, spol. s r.o. - žalobca.  Uskutočnenie búracích prác,
ich dodanie a vznik daňovej povinnosti z tohto titulu nebol preukázaný ani u spoločnosti SLOVITALY,
spol. s r.o. a ani u jej dodávateľských spoločností. Správca dane na základe vykonaného dokazovania
a vyhodnotenia dôkazov nespochybnil samotné uskutočnenie búracích prác na uvedenom objekte.
Nepovažuje však za preukázané, že tieto práce uskutočnil a dodal žalobcovi deklarovaný dodávateľ
SLOVITALY, spol. s r.o., resp. že ich vykonanie tento zabezpečil prostredníctvom subdodávok od
uvedených spoločností tak, ako je to deklarované na žalobcom predložených dokumentoch.  Žalovaný
tak dospel k záveru, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou
mali vplyv na výrok rozhodnutí, pričom by neboli predmetom odvolania.

48. Na námietku žalobcu, že svedok L. V. - konateľ spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. poskytol čestné
prehlásenie o vykonaní prác, žalovaný  uviedol, že sa s inštitútom čestného prehlásenia ako dôkazného
prostriedku správca  dane vo  svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal.

49. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a obnoveného konania predkladal správcovi dane dokumenty,
prostredníctvom ktorých chcel preukázať svoje právo na odpočet dane.  Dokumenty sa týkali jeho
priameho dodávateľa (SLOVITALY, spol. s r.o.), ale žalobca predložil aj dokumenty iných spoločností,
ktoré mali uvedené práce dodať v subdodávkach.  Správca dane uvedené dôkazy následne overoval
a vyhodnotil ich ako nedôveryhodné.

50. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nespochybnil preukázanie búracích prác žalovaný uviedol,
že je pravdou, že vykonaným dokazovaní nebolo spochybnené samotné uskutočnenie búracích prác
na objekte, avšak nepovažoval za preukázané, že tieto práce uskutočnil a dodal žalobcovi dodávateľ
SLOVITALY, spol. s r.o. resp. že ich vykonanie tento zabezpečil prostredníctvom subdodávok od
uvedených spoločností tak,  ako je to deklarované na žalobcom predložených dokumentoch. Ak nebolo u
subdodávateľov  preukázané dodanie prác,  nemohla subdodávateľom vzniknúť z tohto titulu ani daňová
povinnosť. Ak nevznikla subdodávateľom pri dodaní služby daňová povinnosť, nemohlo odberateľovi
vzniknúť právo na odpočítanie dane  podľa §  49 ods. 1 zákona č.   222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov.

51. Na základe zistených skutočností správca dane prijal záver,  v ktorom uviedol, že k dodaniu
prác nedošlo tak, ako to tvrdí žalobca a dokladom, ktoré predložil,  nemožno pripísať relevantnú
dôkaznú preukaznosť, nakoľko bolo spochybnené, že boli vystavené na základe reálneho plnenia. Ničím
nepreukázané ústne výpovede, tvrdenia a čestné prehlásenia svedkov nemôžu byť považované za
relevantný dôkaz bez  možnosti overenia ich pravdivosti. Správca dane nemal možnosť ani u jedného
daňového subjektu overiť si všetky prezentované tvrdenia v jeho komplexnom účtovníctve.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

52. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny  súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,



preskúmal na pojednávaní konanom dňa 18.  01. 2017 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo
dňa 03. 02. 2016 (týkajúce sa zdaňovacieho obdobia september 2009) ako i konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190
SSP rozsudkom zamietol.
Konateľ žalobcu ako jeho štatutárny zástupca preukázal, že má právnické vzdelanie druhého stupňa v
študijnom odbore právo, a preto sa na žalobcu nevzťahuje ust. § 49 ods. 1 SSP, teda ustanovenie o
povinnom právnom zastúpení advokátom, ktoré je inak v správnom súdnictve povinné.

53. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, účinného od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

54. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,  účtovná
jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.
Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a
je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke
je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného
zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

55. Podľa § 2, písm. a), b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2009, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

Podľa § 8 ods. 1, písm. a), b) vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 9  ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona,  dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu

Podľa § 19 ods. 1, 2 veta prvá vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.



Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

56. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 37 ods. 4 vyššie citovaného zákona, o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane
zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému
subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby,
za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový
subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec
správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42,
odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 68 ods. 4, 5 vyššie citovaného zákona, daň je vyrubená
a) rozhodnutím správcu dane,
b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.
Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti
vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 75 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, daňové konanie ukončené právoplatným
rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho
konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

57. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov v obnovenom
konaní pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie
september 2009 v sume 73.792,10 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené
podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa (spoločnosťou SLOVITALY, spol. s r.o.).



58. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 pri ním tvrdenej
dodávke búracích prác na stavbe "Demolácia priemyselnej haly v Nitre Hornočermánska ulica" v mesiaci
september 2009 od dodávateľa SLOVITALY, spol. s r.o. podľa faktúry číslo 290900021 zo dňa 09. 10.
2009, ktorá bola  vystavená dodávateľom SLOVITALY, spol. s r.o. pre žalobcu ako odberateľa na sumu
462.171,55 eur (z toho DPH 73.792,10 eur).

59. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným
zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní búracích prác  od spoločnosti SLOVITALY,
spol. s r.o. prostredníctvom subdodávateľov svojho dodávateľa. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu
vyššie citovaných  ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z.  o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že predložil všetku účtovnú
dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú
povinnosť.

60. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú  uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú
deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre číslo 290900021
zo dňa 09. 10. 2009 od dodávateľa SLOVITALY, spol. s r.o. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného
zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol
odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky služieb, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný vyššie
označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto
smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním
si listinných dokladov, výsluchom žalobcu, svedkov, resp. i preverovaním v spoločnosti, ktorá mala
byť v zdaňovacom období september  2009 dodávateľom žalobcu ako i spoločnostiach, ktoré mali byť
subdodávateľom dodávateľa žalobcu.

61. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného, vydané po ukončení daňovej kontroly, predmetom ktorej
bola daň z pridanej hodnoty u žalobcu za mesiac september 2009, už bolo predmetom súdneho
prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/19/2011, v ktorom súd zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia správcu dane zo dňa 29. 12. 2010,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v
sume 73.792,10 eur a ktoré rozhodnutie bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2011.
Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. 11S/194/2011-114 zo dňa 30. 10. 2012 zamietol žalobu žalobcu
proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného. Stotožnil sa so skutkovými zisteniam a právnym záverom
žalobného s tým, že žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede, ktoré
sa týkali uvedenej transakcie. Preverovaním obchodnej transakcie žalobcu ako daňového subjektu na
základe dokladov správca dane zistil a v súlade so zákonom skonštatoval, že doklady boli vystavené
bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane. Poukázal na to, že i keď nie je sporné, že došlo k uskutočneniu búracích prác, avšak žalobca
nepredložil správcovi dane dôkazy, ktorými by vierohodne preukázal svoje tvrdenie, že mu bola služba -
búracie práce dodaná spoločnosťou SLOVITALY, spol. s r.o. Výsluchom konateľa žalobcu bolo zistené,
že na demolácii priemyselnej haly nepracovali zamestnanci spoločnosti ITALSLOVA, spol. s r.o.  a zo
svedeckej výpovede bývalého konateľa spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. bolo preukázané, že táto
spoločnosť uskutočnila búracie práce, avšak nevedel uviesť, kto ich vykonal. Nový konateľ F. N. sa na
adrese trvalého ani prechodného bydliska nezdržiaval a zásielky sa vrátili ako nedoručené. Uvedenú
osobu sa nepodarilo predviesť ani cestou polície.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom  pod sp. zn. 3Sžf/107/2013 zo dňa 01. 04. 2014
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 10. 2012. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v
priebehu daňovej kontroly nebolo možné preveriť a preukázať dodanie búracích prác u skutočného



dodávateľa služby (obchodného partnera spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o.)  a preveriť vznik daňovej
povinnosti z predmetnej služby, správca dane vyzval daňový subjekt na preukázanie nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty za sledované obdobie (september 2009) v lehote 15 dní. Daňový
subjekt  na výzvu reagoval vyjadrením, že získanými dôkazmi správca dane jednoznačne dokázal
dodanie búracích prác dodávateľom, kontrolovaným daňovým subjektom  prostredníctvom subdodávok
v súlade so zmluvou o dielo č. 2008/2009 zo dňa 20. 08. 2009, ktoré boli vyfakturované faktúrou č.
29090002 zo dňa 09. 10. 2009 v celkovej sume 462.171,55 eur vrátane DPH. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uvedenom rozsudku poukázal na to, že žalobca neuniesol ani v administratívnom ani v
súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť s jeho opakovanými odvolacími námietkam,
keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno
spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca má za to, že vyčerpal svoje
dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované doklady a že správca dane nad rámec zákona
prenášal na neho neprimerané dôkazné bremeno. V prípade týkajúceho sa žalobcu nebolo spochybnené
dodanie služby (búracích prác), ale nebolo preukázané, kto ich v skutočnosti vykonal.
Proti postupu Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/107/2013 a jeho rozsudku zo dňa  01.
04. 2014 podal žalobca sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorou namietal porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods.  1, čl. 46 ods. 1, 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods.  1 Ústavy SR a iných. Ústavný
súd SR uznesením č. k.  IIÚS 326/2016-19 zo dňa  14. 04. 2016 sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.

63. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2014 č. 1100304/1/547523/2014 povolil obnovu konania
vo veci daňového konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009
v rozsahu preskúmania predložených dokladov, posúdenia na predložených dokladoch uvedeného
dodania služieb vo vzťahu k oprávnenosti uplatnenia práva a odpočítanie dane z pridanej hodnoty
daňovým subjektom a vyhodnotenia v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

64. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti SLOVITALY, spol. s r. o. a
žalobcu správca dane vykonal dokazovanie týkajúce sa najmä subdodávateľov dodávateľa žalobcu
ohľadne búracích prác na demolácii priemyselnej haly v Nitre, Hornočermánska ulica, za účelom
zistenia, či búracie práce, (prípadne prenájom strojov) boli skutočne zrealizované uvedenými subjektmi
tak, ako to vyplývalo z predložených listinných dôkazov.  V priebehu obnoveného konania bolo zistené,
že deklarovaný dodávateľ búracích prác (spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o.) zmenila konateľa i sídlom
spoločnosti. Bývalý konateľ L. V. pri výsluchu správcu dane potvrdil vystavenie faktúry č. 29090021,
ktorú podpísal, potvrdil i dodanie prác cestou dodávateľov. Nevedel však uviesť, kto bol dodávateľom
búracích prác pre spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o. Uviedol, že sa vyjadrí po nahliadnutí do účtovníctva
spoločnosti, o čom musí požiadať súčasného konateľa. Nového konateľa spoločnosti F. N. sa správcovi
dane nepodarilo vypočuť, nakoľko zásielky - predvolania svedka na výsluch sa vracali s tým, že
adresát je neznámy a nepodarilo sa ho ani predviesť príslušníkmi PZ v Leviciach. Správca dane
správne, podľa názoru súdu, neprihliadol na čestné prehlásenie svedka L. V., ktoré samo o sebe, bez
vykonania a preukázania skutočností v ňom uvedených inými dôkaznými prostriedkami, nemôže slúžiť
ako relevantný dôkaz pri  daňovej kontrole.

K jednotlivým subdodávateľom spoločnosti SLOVITALY, spol. s r. o. zistil správca dane nasledovné:

65. Spoločnosť DAMAXX, s.r.o. búracie práce nevykonávala, uzavrela zmluvu o nájme ako prenajímateľ
s nájomcom SLOVITALY, spol. s r.o., predmetom ktorej bol nájom rýpadla a vyklápača na  dobu od 30.
08. 2009 do 30. 09. 2009. K zmluve bol predložený protokol o odovzdaní predmetu nájmu nájomcovi zo
dňa 31. 08. 2009 a protokol o vrátení predmetu nájmu zo dňa 30. 09. 2009, faktúra zo dňa 08. 10. 2009
č. 9000060 vystavená za prenájom strojov podľa zmluvy dodávateľom DAMAXX, s.r.o. pre odberateľa
SLOVITALY, spol. s r.o. a  príjmové pokladničné doklady preukazujúce zaplatenie faktúry. Ďalej bola
predložená zmluva č. 2908/2009 zo dňa 29. 08. 2009 uzavretá medzi poskytovateľom:  DAMAXX,
s.r.o. a objednávateľom: SLOVITALY, spol. s.r.o., predmetom zmluvy bolo poskytnutie zamestnanca
pre objednávateľa, ktorý bude vykonávať obsluhu rýpadla - nakladača pre objednávateľa na stavbe
Demolácia priemyselnej haly Nitra.  Bola predložená i faktúra č. 9000061 zo dňa 08. 10. 2010 vystavená
dodávateľom  DAMAXX, s.r.o. pre objednávateľa - SLOVITALY, spol. s r.o. za zamestnanca  L. W..



Konateľ spoločnosti X. G. potvrdil prenajatie strojov spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. a tiež poskytnutie
živnostníka L. W. na obsluhu stroja, ale zdaniteľný obchod nebol uvedený v evidencii dane z pridanej
hodnoty tejto spoločnosti a daň z pridanej hodnoty nebola odvedená a uvedené plnenia neboli
zaúčtované. Spoločnosť bola dňa 16. 06.2015 vymazaná z obchodného registra. Práce boli vykonané
živnostníkom L. W., a nie zamestnancom spoločnosti DAMAXX s r.o., hoci spoločnosť fakturovala pre
SLOVITALY, spol. s r.o. plnenie za zamestnanca. L. W., ktorého X. G. nevedel bližšie identifikovať, podľa
jeho tvrdenia ani nevystavil faktúru za vykonané práce  z dôvodu, že neboli vykonané kvalitne.

66. K ďalšiemu subdodávateľovi - Design studio Košice, s.r.o. predložil žalobca faktúry a zmluvu o dielo
č. 03/09 zo dňa 30. 08. 2009,  uzavretú medzi objednávateľom: SLOVITALY,  spol. s r.o. a zhotoviteľom:
Design Studio Košice, s.r.o., predmetom ktorej bolo zabezpečenie stavebných prác - búranie a odvoz
sute na stavbe -  demolácia priemyselnej haly, Nitra, Hornočermánska ulica v termíne plnenia september
2009. K zmluve boli predložené faktúry vystavené pre odberateľa: SLOVITALY, spol. s r.o. dodávateľom:
Design Studio Košice, s.r.o. a to faktúra č. 28092009 zo dňa 28. 09. 2009 a č. 20091015 zo dňa 15
10. 2009. Svedok L. N., ktorý bol konateľom spoločnosti Design Studio Košice, s.r.o. v čase, kedy
mali byť búracie práce vykonané, potvrdil dodanie búracích prác pre spoločnosť SLOVITALY, spol. s
r.o., ale nevedel uviesť konkrétne osoby, ktoré vykonali uvedené práce. Nepredložil tiež žiadne doklady
potvrdzujúceho jeho tvrdenia. Správcom dane bolo zistené i to, že vystavené faktúry neboli zaúčtované
v účtovníctve daňového subjektu , čo je v rozpore s tvrdením vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti.

67. Dodanie búracích prác spoločnosťou  IMR STAV, spol. s r.o. ako subdodávateľom deklarovaného
dodávateľa spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. bolo potvrdené výsluchom svedka - bývalého konateľa
spoločnosti L. M. (dňa 10. 06. 2014), ktorý síce potvrdil vykonanie prác pri búraní haly pre spoločnosť
SLOVITALY, spol. s r.o. ale svoje  tvrdenie nevedel preukázať, nakoľko doklady odovzdal novému
konateľovi spoločnosti.

68. Dodanie búracích prác spoločnosťou C.L.E.A. a. s. bolo preukazované predložením faktúr zo dňa 30.
09. 2009 za vykonané búracie práce, zmluvou o dielo č. ZOD/0011/2009 medzi uvedenou spoločnosťou
ako zhotoviteľom a objednávateľom SLOVITALY, spol. s r.o. a dodatkom k nej, ako i protokolom o
odovzdaní diela zo dňa 30. 09. 2009. Správcom dane bol vypočutý svedok Vladislav Toman, bývalý
predseda predstavenstva spoločnosti, ktorý pri výsluchu, na ktorý musel byť predvedený príslušníkmi
PZ síce potvrdil dodanie búracích prác pre spoločnosť SLOVITALY, spol. s r.o., ale nevedel uviesť osoby,
ktoré práce vykonali  a nepredložil žiadne dôkazy svojich tvrdení.  Okrem toho správca dane zistil
množstvo formálnych chýb na vystavených dokladoch  tejto spoločnosti, čo viedlo k pochybnosti o ich
pravosti  a k zisteniu, že tieto boli vystavené dodatočne a účelovo.

69. Žalobca predložil faktúry za búracie práce ako i zmluvu o dielo uzavretú medzi zhotoviteľom CORECT
s.r.o. a objednávateľom SLOVITALY, spol. s.r.o. , ktoré doklady mali preukazovať dodanie búracích
prác uvedenou spoločnosťou na stavbe "Demolácia priemyselnej haly Nitra, Hornočermánska ulica. Za
účelom preverenia uskutočnenia prác touto spoločnosťou bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti B. N.,
ktorý potvrdil vykonanie búracích prác, ale svoje tvrdenie nevedel preukázal žiadnymi listinnými dôkazmi.
Správca dane zistil, že spoločnosť CORECT s.r.o. nepriznala daň z pridanej hodnoty, ani daň z príjmov
právnických osôb z  uvedeného obchodného  vzťahu a správca dane dospel k záveru, že faktúry boli
vystavené účelovo  a to i s poukazom na ich formálne nedostatky.

70. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
ani v obnovenom konaní na základe predložených listinných dokladov nepreukázal ním deklarovanú
obchodnú transakciu (dodanie búracích prác od spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o. ako dodávateľa).
V obnovenom konaní síce žalobca predložil listinné dôkazy týkajúce sa zmluvných vzťahov jeho
dodávateľa (SLOVITALY, spol. s r.o.) s jednotlivými subdodávateľmi, (ako sú uvedené v priebehu
administratívneho konania v tomto rozsudku), v konaní vypočutí bývalí konatelia spoločností, ktoré
boli subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa žalobcu i dodanie prác potvrdili, ale nevedeli tieto
hodnoverne preukázať, nepredložili dôkazy, ktorými by si  správca dane i žalovaný mohol  overiť
pravdivosť ich tvrdenia. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd
toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani
z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn.
5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v



spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod  sp.
zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte -
žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že  si nárok uplatňuje dôvodne a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako dôvodný".

71. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, pretože jej uskutočnenie
zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je
overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt.  Preverovaním žalobcom
tvrdených obchodných transakcií v mesiaci september 2009 na základe ním predložených dokladov
správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka búracích prác) sa
neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predloženej  faktúre, nakoľko v priebehu daňovej
kontroly a ani vyrubovacieho konania  a ani v obnovenom konaní nebolo preukázané žiadnym spôsobom
uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z
hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom
uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služba (búracie práce) boli i reálne dodané od dodávateľa
uvedeného na predloženej faktúre (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Na tomto nič nemenia
ani tvrdenia svedkov, bývalých konateľov spoločností, ktoré mali byť subdodávateľmi deklarovaného
dodávateľa žalobcu, nakoľko ich tvrdenia neboli žiadnym spôsobom preukázané ani v rámci rozsiahleho
dokazovania, ktoré správca dane vykonal v obnovenom konaní.

72. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodaní služby - búracích prác, ktoré mu mal
dodať deklarovaný dodávateľ (prostredníctvom svojich subdodávateľov),      t. j. spoločnosť SLOVITALY,
spol. s r.o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia a jej vykonanie deklarovaným
dodávateľom, resp. jeho dodávateľmi.  Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave
obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i
povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto
informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovanú službu -
búracie práce dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty. Overovanie si obchodných
partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky
vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku  na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného
partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať
reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na
uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že
došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca
si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

73. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty  v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý
a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

74. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou



správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

75. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie tuzemského
dodania služieb sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49
ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp.
dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však
potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka
búracích prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a
preverenia zákonom vyžadovaných  náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho
povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie
oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod
sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko
táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej
obchodnej transakcii i náležite preukázať. Konateľ žalobcu bol so závermi správcu dane zistenými v
obnovenom konaní podrobne oboznámený v podaní zo dňa 25. 09. 2015, ku ktorým sa aj písomne
vyjadril v podaní zo dňa 20. 10. 2015.

76. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo
povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní
daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z priadnej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že
podľa predložených listinných dokladov mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označeným
dodávateľom (SLOVITALY, spol. s r.o.) v tuzemsku a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby
označil a predložil dôkazy o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom.

77. Neunesenie vlastnej dôkaznej  povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými
inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je úlohou
správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými
konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal
zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu,
že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry a reálne dodanie
služby (búracích prác) od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti SLOVITALY, spol. s r.o., resp. jej
subdodávateľov, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od
dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ale
ani v obnovenom konaní, neodstránil.

78. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že výsluch
svedka sa uskutočnil s dlhým časovým odstupom od  dátumu realizácie búracích prác a daňové orgány
nemôžu žiadať, aby si svedkovia spomenuli na podrobnosti týkajúce sa týchto prác. Je nesporné,
že práce mali byť, resp. aj boli realizované v septembri 2009, ale v priebehu daňovej kontroly,
následného  vyrubovacieho konania a ani súdneho konania (vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
11S/194/2011) žalobca nepredložil žiadne doklady, neoznačil dôkazy a ani nenavrhol vykonať výsluch



svedkov (dodávateľov, resp. bývalých konateľov dodávateľov jeho deklarovaného dodávateľa), a preto
svedkovia boli vypočutí až v rámci obnoveného konania, teda v roku   2014 a 2015, na základe žalobcom
predložených zmlúv, v ktorých boli uvedení štatutárni zástupcovia jednotlivých spoločností, ktoré mali
byť dodávateľmi prác, resp. služieb. Časový odstup od realizácie prác a výsluchu svedkov teda nebol
spôsobený správcom dane.

79. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím v obnovenom konaní zo dňa 28. 10. 2015 vyrubil rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 73.792,10 eur. Správne postupoval
i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 10. 2015 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák.
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 03. 02. 2016. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva,
že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho
základe v zmysle zákona rozhodnúť.

80. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

81. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

82.  O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym  konaním trovy konania vznikli.

83. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.