Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/29/2017 z 15. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 15. mája 2017, sp. zn. 19CoE/29/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3807205242.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/29/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3807205242.1 | 2017-05-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/79e54cbb-39de-4349-9964-02b676a48c14 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3807205242.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807205242
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3807205242.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: D., v zastúpení
T. proti povinnému: I., o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/812/2007-30 zo dňa 10. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a priznal súdnemu exekútorovi C.. W..
W. E., G.., Exekútorský úrad, so sídlom B. X, XXX XX L. nárok na náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 5
Exekučného poriadku a § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
návrhom zo dňa 23.04.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
16,60 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na
mieste vydaný dňa 17.08.2004 Obvodným oddelením PZ G., č.k. AA XXXXXX, ktorý podľa vyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2004 a vykonateľnosť dňa 31.08.2004. Súd
prvej inštancie udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.05.2007. Zo spisu
vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2004. Exekučným titulom bola uložená
pokuta podľa Zákona o priestupkoch. Exekúcia nebola vykonaná do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie, určená v citovanom
ustanovení zákona, je lehotou prekluzívnou, to znamená, že súd na ňu prihliada ex offo. Uplynutím
prekluzívnej lehoty zaniká právo, ktoré sa s touto lehotou spája. Keďže lehota na vykonanie exekúcie
na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý bol predložený ako exekučný titul, márne
uplynula dňa 31.08.2007, exekučný titul sa uplynutím tohto dňa stal neúčinným a exekúciu
vedenú na jeho podklade súd prvej inštancie zastavil. V predmetnej exekúcii procesne zavinil zastavenie
exekúcie oprávnený, pretože jeho návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.04.2007 bol podaný krátko
pred uplynutím prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 31.08.2004, a uplynutím ktorej právo na výkon
rozhodnutia zaniklo a rozhodnutie sa stalo neúčinným. Skutočnosť, že exekúcia sa nevykonala, tak
ide na ťarchu oprávneného, ktorý mohol a mal pri podávaní návrhu na začatie exekúcie predvídať jej
zastavenie z uvedeného dôvodu. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené
dňa 24.05.2007, a preto nie je možné rozumne predpokladať, že by v čase kratšom ako takmer 3
mesiace mohol reálne vymôcť pohľadávku. Z tohto dôvodu preto súd prvej inštancie zastal názor, že
trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Uviedol, že v prípade, ak bola exekúcia zastavená
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, ktorú nezavinil oprávnený, nie je možné zaviazať oprávneného k



úhrade trov exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať
exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe a v zákonnej prekluzívnej lehote. Nie je nijakým spôsobom
ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala, v akom úseku plynutia
prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na judikatúru je zrejmé, že
pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený preto namietal určenie povinnosti k úhrade
trov exekúcie. Oprávnený mal za to, že exekučné konanie bolo bezdôvodne vedené takmer 10 rokov,
kvôli bezdôvodnému predlžovaniu súdnym exekútorom.

3. Súdny exekútor sa vyjadril k podanému odvolaniu. Dal do pozornosti dva právne názory súdov
ohľadom predmetnej problematiky. Z tohto dôvodu súdny exekútor nemôže rozhodovať, ktorý právny
názor je správny, a preto koná v exekúcii aj naďalej až do rozhodnutia súdu. Tvrdenie
oprávneného, že uplynutie prekluzívnej lehoty nezavinil, je absurdné. Prekluzívna lehota môže uplynúť
bez toho, aby bola exekúcia úspešná. Oprávnený z trojročnej lehoty s návrhom na vykonanie exekúcie
čakal až 33 mesiacov. Oprávnený sa tak vôbec nesprával hospodárne a nevykonal všetko preto, aby
exekúcia mohla byť úspešná. V zmysle princípu zákazu zneužitia práva možno návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného pred uplynutím prekluzívnej lehoty považovať za bezúspešné uplatňovanie.
Preto uloženie trov exekúcie na ťarchu oprávneného možno považovať za sankciu za porušenie tohto
princípu. S poukazom na uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku,
a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie iba vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie, preto výrok o zastavení exekúcie
nadobudol právoplatnosť a nie je týmto rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016
je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP,
ak to povaha veci nevylučuje.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do
31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do
31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.



11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania,
účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce
zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

12. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v
každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a
len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis)
je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis)
nemá vlastné ustanovenia.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených
dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“
podľa § 357 písm. m) CSP.

14. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

15. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v
časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť.

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).