Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/113/2012 z 22. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. mája 2012, sp. zn. 17Co/113/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111208572.1
Krajský súd Trenčín | 17Co/113/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3111208572.1 | 2012-05-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 142 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1dc5bce-2df3-4345-ad2d-078a777b2d32
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111208572.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/113/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111208572
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111208572.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: G. Z., Z. A., O. Z. X, L. XX XXX XXX, zastúpeného
M.. O. C., V. so sídlom v A., N. X, proti odporkyni O. C., trvale bytom D. W., J. G. XXX/XX, občianke
SR, o zaplatenie 706,55 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 09. januára 2012, č. k. 12C/109/2011-56 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania             p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 706,55 eur, pripustil
zmenu návrhu tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 9 %-ný ročný úrok z omeškania zo
sumy 682,55 eur od 03.02.2011 do 28.11.2011, zníženého o preplatok na istine vo výške 6 eur, teda vo
výške 44,23 eur, zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy  682,55 eur od 03.02.2011 do 28.11.2011 vo
výške 102 eur a náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zamietol,
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z návrhu vo výške
33 eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že podľa zmluvy o úvere navrhovateľ
poskytol odporkyni úver vo výške 630 eur s ročnou úrokovou sadzbou 50,71 %, ktorú súd považoval
za neprimerane vysokú v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk
zverejnených na internete ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 10,47 % ročne. Vyslovil názor, že úrok z
úveru je vlastne cenou za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku v
zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda či nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa citovaného zákonného ustanovenia považoval úrok vo výške 50,71
% ročne za úrok v rozpore s dobrými mravmi a priznal navrhovateľovi iba úrok vo výške 10,47 % ročne,
ktorý bol poskytovaný bankami. Úrok za obdobie od 01.05.2010 do 30.04.2012 predstavuje 132,28 eur.
Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 30 eur považoval za neprijateľnú podmienku, pretože poplatkom
za poskytnutie úveru je úrok a ďalší poplatok je neprijateľným zvyšovaním úroku. Odporkyňa mala preto
povinnosť zaplatiť úver vo výške 630 eur a 10,47 %-ný ročný úrok za 24 mesiacov vo výške 132,28
eur. Z toho zaplatila poplatok za poskytnutie úveru 30 eur a splátky vo výške 281,05 eur a preto jej
zostal dlh vo výške  451,23 eur. Považoval za neprimerane vysokú aj zmluvnú pokutu a z toho dôvodu
aj neprijateľnú podmienku v rozsahu presahujúcom 1 % ročne vzhľadom na výšku úveru, úroku z úveru
a možnosť priznania zákonného úroku z omeškania. Zmluvná pokuta vo výške 1 % ročne a 9 %-ný
ročný úrok z omeškania zo sumy 451,23 eur od 03.02.2011 do zaplatenia predstavuje spolu 36,96 eur,
teda odporkyňa mala zaplatiť spolu 451,23 eur a zmluvnú pokutu s úrokom z omeškania vo výške 36,96
eur, spolu 488,19 eur. Zaplatila odporcovi 682,55 eur a preto súd vo zvyšku návrh zamietol. O trovách
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.



Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku o náhrade trov prvostupňového konania, podal v
zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho
zmenu tak, že bude navrhovateľovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia tak, ako je uvedené v
návrhu na začatie konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok
okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Odvolaním nenapadnutých častí rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd nedotýkal, pretože proti
týmto výrokom odvolanie nesmerovalo a tak nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2,3 O.s.p.).

Odvolací súd zistil zo spisu, že návrhom na začatie konania zo dňa 13.04.2011 navrhovateľ žiadal uložil
odporkyni platobným rozkazom povinnosť, aby mu zaplatila istinu 706,55 eur, ďalej úrok z omeškania
9 % ročne zo sumy 682,55 eur od 03.02.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy
682,55 eur od 03.02.2011 do zaplatenia a nahradila mu trovy konania.

Podaním zo dňa 06.12.2011 vzal čiastočne návrh späť a to ohľadne istiny 682,55 eur a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť a žiadal pripustiť zmenu návrhu, že sa voči odporkyni domáha zaplatenia istiny 24 eur,
ďalej úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 682,55 eur od 03.02.2011 do 28.11.2011, t. j. 50,23 eur,
zmluvnej pokuty 0,05 %  denne zo sumy 682,55 eur za čas do 03.02.2011 do 28.11.2011, t. j. 102 eur
a náhrady trov. Podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, ktoré nadobudlo právoplatnosť,
však návrh čo do istiny bol opodstatnený len po sumu 30 eur a 10,47 %-ný ročný úrok za 24 mesiacov vo
výške 132,28 eur. Po podaní návrhu však zaplatila 30 eur + 281,05 eur, takže dlh predstavoval 451,23
eur a zmluvnú pokutu 36,96 eur, spolu 488,19 eur. Celkovo zaplatila 682,55 eur, čo bolo dôvodom aj
pre zamietnutie zmeneného návrhu.

Ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré súd prvého stupňa v danej veci aplikoval na rozhodnutie o
náhrade trov, prichádza do úvahy v prípade čiastočného úspechu účastníka v konaní.

V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa konečného rozhodnutia navrhovateľ bol len čiastočne
úspešný, keď sa domáhal od odporkyne 706,55 eur + úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, avšak
podľa názoru súdu prvého stupňa mala pohľadávka aj s týmto príslušenstvom, v primeranej výške
predstavovať  len 488,19 eur. V číselnom vyjadrení ide v podstate o taký úspech navrhovateľa, ktorý
vyvažuje neúspech.

Odporkyňa síce podstatnú časť svojho dlhu splnila len v priebehu konania, avšak samotná táto
skutočnosť nemôže byť posudzovaná tak, že dlh uznala a preto treba považovať pohľadávku za úspešne
uplatnenú tak, ako to v odvolaní uvádza navrhovateľ.  Navrhovateľ aj v návrhu na začatie konania
uplatňoval vyššiu sumu, než podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa bola opodstatnená, keď sa domáhal
zaplatenia istiny 706,55 eur, hoci táto mala predstavovať len nesplatený úver vo výške 630 eur znížený
o sumu 271 eur, čo zaplatila odporkyňa pred podaním návrhu, spolu 359 eur, takže aj  s ohľadom na
plnenie po podaní návrhu návrh navrhovateľa čo do istiny mohol byť úspešný len v rozsahu 50 %.
Navrhovateľ taktiež neopodstatnene uplatňoval od odporkyne úrok omeškania vo výške 50,71% ročne
oproti   bankovému  úroku   vo výške 10,47 %  ročne  a taktiež  aj  zmluvnú  pokutu  vo výške

0,05 % denne oproti  primeranej výške zmluvnej pokuty 1 % ročne. Keďže navrhovateľ bol so svojím
pôvodným návrhom úspešný len čiastočne, súd prvého stupňa správne na vec aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého súd môže buď náhradu trov pomerne rozdeliť alebo rozhodnúť tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Aj odvolací súd zistil, že v danom prípade úspech



navrhovateľa bol vyvážený úspechom odporkyne a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade
trov považoval za správne.

V odvolacom konaní bola tak úspešná odporkyňa, ktorá by mala v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti
s odvolacím konaním jej trovy nevznikli, a preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom krajského súdu  jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e    j e    prípustné.