{"guid": "0f8742cd-4d14-4da5-87a6-e2db8db6e3ed:3fe4bcba-5707-4d9a-822e-ab36515fc67c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3216200847.2", "spisova_znacka": "4Co/322/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/322/2016 z 5. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 5. apríla 2017, sp. zn. 4Co/322/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3216200847.2", "identifikacne_cislo": "3216200847", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fe4bcba-5707-4d9a-822e-ab36515fc67c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216200847.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3216200847.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3216200847.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/322/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200847
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216200847.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu S. zastúpeného Advokátskou kanceláriou
N. proti žalovanej D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad J., K L. XXX/XX, o zaplatenie 490,88 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24.
júna 2016, č.k. 5C/82/2016-108, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie       p o t v r d z u j e .

Žalovaná   n e m á    proti žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 490,88 Eur s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.  Vychádzal zo
zistenia, že dňa 17.02.2015 uzavrela spoločnosť Y. Q. D., a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 Eur. Žalovaná
vyčerpala úver vo výške 651,10 eur. Listom zo dňa 27.10.2015 ju spoločnosť Y. Q. D., a.s. vyzvala k
splateniu celého zostatku úveru vo výške 633,36 eur do 15 dní od odoslania výzvy z dôvodu omeškania
žalovanej s úhradou záväzkov vyplývajúcich z uvedenej úverovej zmluvy. Listom zo dňa 13.01.2016
oznámila spoločnosť Y. Q. D., a.s. žalovanej, že pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 17.02.2015 postúpila zmluvou zo dňa 18.03.2013 na obchodnú spoločnosť S.. Konštatoval, že z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaným, teda že je
skutočne vlastníkom pohľadávky voči žalovanej z uvedenej úverovej zmluvy, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Medzi spoločnosťou Y. Q. D., a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej revolvingový
úver. V dôsledku omeškania žalovanej ju veriteľ listom zo dňa 27.10.2015 vyzval na splatenie celého
úveru. Spoločnosť Y. Q. D., a.s. mala pohľadávku voči žalovanej postúpiť žalobcovi. Táto skutočnosť
však nebola v konaní spoľahlivo preukázaná, čím nebola preukázaná ani aktívna vecná legitimácia
žalobcu. Žalobca nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky a týmto spôsobom nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
okrem zmluvy o postúpení pohľadávky mohol žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj
relevantným oznámením postupcu (spoločnosti Y. Q. D., a.s.) dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Súd by
v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 z takéhoto oznámenia
vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Žalobca však takéto oznámenie postupcu nepredložil. To oznámenie, ktoré žalobca predložil, nie je
relevantné a nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže podľa oznámenia mala byť zmluva
o postúpení pohľadávky uzatvorená ešte skôr, než zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda ešte pred
vznikom pohľadávky. V dôsledku týchto okolností tak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky z



úverovej zmluvy voči žalovanej nie je relevantným do tej miery, že by zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. V prípade, že postupca oznámi dlžníkovi, že svoju pohľadávku postúpil postupníkovi, nie je súd
oprávnený skúmať existenciu a platnosť zmluvy, avšak iba za podmienky, že oznámenie je relevantné,
t. j. také, z ktorého je bezpochyby zrejmé, že zmluva bola uzatvorená. Z predloženého oznámenia nie
je zrejmé, či vôbec zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená bola, keď zmluva o postúpení mala
byť uzatvorená skôr, než vznikla pohľadávka, ktorá ňou mala byť postupovaná. Právne rozhodnutie
odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 524 ods.
1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, keďže si ich neuplatnila, hoc by jej patrila, keďže súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho  zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil
tým, že konajúci súd  v podstate podporil argumentáciu  žalovanej o možnosti založiť aktívnu vecnú
legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom \"Oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú
adresuje postupca dlžníkovi\". Citoval z uznesenia ústavného súdu  Slovenskej republiky z 22.11.2011,
č.k.  III. ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden
účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom  hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré  v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej  strane (odporca)
je subjektom  hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V uznesení NS SR 6Cdo
214/2011 sa uvádza - Vecná legitimácia  sa na začiatku  konania tvrdí.  Ak sa v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom  o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu,  t. j. vecná legitimácia
má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej  povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p., ako aj z
postupu  konajúceho súdu  uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania. V tomto
prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej  legitimácie, keď v žalobnom
návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu \"Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v
zmysle  § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.\" a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu
- \"Poštový podací hárok\", ktorý osvedčuje  právnu skutočnosť, že  \"Oznámenie o postúpení pohľadávky\"
bolo zaslané  na adresu žalovanej, ktorú uviedla ako obsahovú náležitosť predmetnej úverovej zmluvy.
Počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene \"miesta zdržiavania dlžníka\", a preto predvídavo
k žalobe pripojil ako prílohu  Oznámenie o postúpení  pohľadávky, a teda okrem  toho, že predmetné
\"oznámenie\" je listinný dôkaz  z pohľadu teórie  práva, je to aj  hmotnoprávny úkon.  Konajúci súd
nemôže urobiť sporným to, že návrh spolu  s prílohami  doručil do vlastných rúk žalovanej, a teda
nesporne najneskôr, týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o
postúpení  pohľadávky, ktorý je prílohou návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci  stav v čase jeho
vyhlásenia, t. j.  stav, kedy dlžníkovi nad mieru  všetkých pochybností  bolo oznámené  postúpenie
pohľadávky postupcom. Odvolanie proti rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil  správne ustanovenie právneho predpisu  a
nedostatočne zistil skutkový stav.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení § 219 ods. 3 CSP) a dospel               k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere               o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Y. a.s.
proti žalovanej uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní
namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok,
podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanej cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo
požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani
účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.



6.  Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia,   v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď. rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Odvolací súd nerozporuje, že podľa § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania
zmluvy       o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná,  ale konajúci súd za účelom
overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že  boli zistené skutočnosti, ktoré
dôvodne vyvolávali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Okrem zmluvy o postúpení pohľadávky mohol
žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj relevantným oznámením postupcu (spoločnosti Y.
Q. D., a.s.) dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Súd by v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 z takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalobca však takéto oznámenie postupcu nepredložil.
To oznámenie, ktoré žalobca predložil, nie je relevantné a nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
keďže podľa oznámenia mala byť zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená ešte skôr, než zmluva o
spotrebiteľskom úvere, teda ešte pred vznikom pohľadávky. V dôsledku týchto okolností tak oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy voči žalovanej nie je relevantným do tej miery,
že by zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V prípade, že postupca oznámi dlžníkovi, že svoju
pohľadávku postúpil postupníkovi, nie je súd oprávnený skúmať existenciu a platnosť zmluvy, avšak
iba za podmienky, že oznámenie je relevantné, t. j. také, z ktorého je bezpochyby zrejmé, že zmluva
bola uzatvorená. Z predloženého oznámenia nie je zrejmé, či vôbec zmluva o postúpení pohľadávky
uzatvorená bola, keď zmluva o postúpení mala byť uzatvorená skôr, než vznikla pohľadávka, ktorá
ňou mala byť postupovaná. Aj keď žalobca v odvolacom konaní predložil súdu oznámenie postupcu
(spoločnosti Y. Q. D., a.s.) dlžníkovi (žalovanej) o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2015, odvolací
súd s poukazom na § 182 CSP dodáva, že tie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli v konaní
pred súdom prvej inštancie včas a riadne uplatnené môžu v následnom odvolacom konaní vykazovať
relevanciu len  za podmienok uvedených v § 366 CSP, čo však nie je daný prípad.

8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §  387 ods.
1 CSP potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení       s § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

:           Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)               (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/82/2016", "guid": "abda5f94-bbe3-4ddf-bf6a-4f0cdadfdbcd:f7c2b813-5f9b-4e60-9cff-456b628b7daa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}], "citovane_v": []}