Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/257/2016 z 5. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2017, sp. zn. 16CoE/257/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3615202612.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/257/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3615202612.1 | 2017-03-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 386a CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3ea5d9e-efde-40bf-9441-9383387dfd4f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3615202612.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/257/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202612
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615202612.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N., S. J. XXXX/XX, o vymoženie 318,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. júla 2015, č.k. 1Er/420/2015-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 19267/15 z 09.03.2015, doručenú
súdu 06.05.2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci oprávnený a povinná
uzavreli dňa 12.11.2012 Zmluvu o úvere. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril
s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplynulo, že by bola povinná
podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvorila v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej
činnosti. Zmluva o úvere mala charakter vopred pripraveného a predtlačeného formulára. Súd na
základe uvedeného posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú
zmluvu a vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom
a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom
konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Dňa 12.11.2012, t. j. v ten istý deň, ako bola uzavretá
zmluva
o úvere, na tom istom rokovaní, bola uzavretá medzi oprávneným a povinnou aj rozhodcovská zmluva
podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol
rozhodcovský súd. Súd preskúmal obsah tejto zmluvy a dospel k záveru, že je potrebné posudzovať obe
zmluvy vo vzájomnej súvislosti (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V danom prípade súd pri posúdení,
či ide o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku, vzal do úvahy niekoľko okolností. Súd poukázal v
prvom rade na to, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi predložená súčasne so zmluvou o úvere,
v ten istý deň a na tom istom mieste, teda možno povedať, že na tom istom rokovaní. Ako zmluva
o úvere, tak aj samotná rozhodcovská zmluva, má charakter formulárovej zmluvy. Formulár umožnil
pracovníčke oprávneného dopísať len údaje identifikujúce dlžníka a prípadného ručiteľa, označenie
čísla zmluvy o úvere, dátumu jej uzavretia, dátumu vyhotovenia a označenie osoby, konajúcej v mene
a na účet veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto na podpis dlžníka.
Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Dlžník,
ktorému je predložená takáto zmluva, nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Rozhodcovská
zmluva bola navyše povinnej predložená súčasne (v ten istý deň) so zmluvou o úvere, a teda povinná
mohla ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a v konečnom
dôsledku ani nemusela vedieť o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu, napriek tomu, čo bolo na konci



zmluvy deklarované. K ďalším indikátorom svedčiacom o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy
bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom
finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Súd na základe
vyššie uvedených skutočností dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva napĺňa všetky predpoklady
jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods. 5 jej absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský
rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Súd použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu
spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach
v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, v súlade
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.
z. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny
predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci
a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania oprávnený poukázal na to, že s povinným
uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
a to formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je ale
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci v dôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý
je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

4. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

8. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je



zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.

9. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo oprávnenému
riadne doručené prostredníctvom pošty dňa 15.07.2015, kedy splnomocnenec právneho zástupcu
oprávneného potvrdil prevzatie tejto písomnosti svojím podpisom, čo mal odvolací súd za preukázané z
vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala oprávnenému plynúť
zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorá uplynula dňa
30.07.2015 (t. j. v pracovný deň vo štvrtok). Oprávnený podal svoje odvolanie elektronicky so zaručeným
elektronickým podpisom, ktorý bol vyhodnotený ako platný až dňa 13.11.2015, teda nepochybne až po
uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

11. Na základe uvedených skutočností, keďže oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie oneskorene, odvolací súd podľa § 386 písm. a) CSP odvolanie oprávneného odmietol a
nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a
ani samotnými dôvodmi odvolania, pričom tak rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).