Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/164/2013 z 27. 11. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2013, sp. zn. 7CoE/164/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8897899442.1
Krajský súd Prešov | 7CoE/164/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8897899442.1 | 2013-11-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50a37d03-fd92-45d1-beda-9b283276417b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8897899442.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/164/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8897899442
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8897899442.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Finiš a.s. v konkurze, so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, na ulici Mlynskej č. 39 proti povinnému ROIL spol. s r.o. Vranov nad Topľou, so sídlom vo Vranove
nad Topľou, na ulici J. Kráľa č. 140, o vymoženie sumy 315,34 eur s prísl., odvolaní súdneho exekútora
JUDr. Borisa Gerberyho, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na ulici Starosaskej č. 3, proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.06.2012 č.k. Er/1116/1997-34 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Oprávnenému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a súdny exekútor nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo
dňa 18.06.2010 č.k. Er/1116/1997-22 vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený nie je povinný
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu konania došlo k výmazu povinného z obchodného registra.
V dôsledku uvedeného uznesením zo dňa 18.06.2010 č.k. Er/1116/1997-22 bola exekúcia podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená.

Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie o týchto sa rozhodlo v súlade s ustanovením § 203 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného
súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie byť priznaná nemohla.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol
uznesenie zmeniť tak, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený. Ako dôvod uviedol, že
povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach,
ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku
dlžníka. Dôvodom na zastavenie exekúcie bolo teda to, že majetok povinného nestačil ani na úhradu
trov exekúcie (§57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade  s ustanovením
§ 214 ods.  2 O.s.p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je opodstatnené.



V danom prípade exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného ešte v roku 1997. V tejto súvislosti
je právne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania,
ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času, čo je zrejmé z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. Odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie ( § 200
ods. 1 veta 1. Exekučného poriadku).

V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z ustanovenia § 197 ods. 1 a ustanovenia
§ 200 ods. 1 veta 2. Exekučného poriadku môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný
zanikol výmazom z obchodného registra dňa 03.03.2006, a preto tomuto už neexistujúcemu subjektu
nemožno ukladať žiadne povinnosti.

Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému
uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.01.2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2006 došlo k zániku povinného oprávnený nemohol ani pri náležitej
opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania ( § 19 O.s.p.) nemožno považovať
za zavinenie oprávneného v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.01.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy.

Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie len z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až
novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočnenou s účinnosťou od 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z..
Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002
(§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku).

Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi,
súd prvého stupňa správne postupoval, ak náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. V
dôsledku uvedeného bolo potrebné uznesenie vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdiť
( § 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom
konaní úspešnému oprávnenému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.