Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/70/2011 z 27. 10. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. októbra 2011, sp. zn. 11CoP/70/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2310214501.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/70/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2310214501.1 | 2011-10-27 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 148 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b3b3cb7-ffc4-4bba-93e9-eba3aa8e188d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2310214501.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/70/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310214501
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2310214501.1

Uznesenie
Krajský súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zast.
opatrovníčkou pre konanie J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. a advokátom JUDr. Ivanom Rendekom,
Šafáriková 1522, Galanta, o návrhu navrhovateľa M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zast. Mgr.
Klaudiou Szekeresovou, advokátkou, Široká 569, Tešedíkovo, na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony Z. C., nar. XX.X.XXXX, za účasti Okresnej prokuratúry v Galante o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.júna 2011, č.k. 12 Ps/11/2010-58 v časti náhrady trov
konania štátu, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania štátu

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
pozbavenia spôsobilosti na právne úkony Z. C., nar. 18.X.XXXX. Zároveň určil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu vo výške 393,12 eur na účet súdu prvého stupňa a Z. C.
náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa prostredníctvom
právnej zástupkyne domáhal pozbavenia spôsobilosti na právne úkony jeho krstnej matky Z. C. a
ustanovenia seba za jej opatrovníka s poukazom na skutočnosť, že s ňou žije v spoločnej domácnosti
od r. 1985, kedy sa k nej nasťahoval zo susedstva kvôli rodinným problémom. Do januára 2009
mali veľmi dobrý vzťah. Od tejto doby sa Z. C. začala divne správať a nedôvodne ho upodozrievať
z rôznych absurdností. Kým ešte žil manžel menovanej, tento sa snažil tieto nezmysly jej vyhovoriť
z hlavy, avšak od jeho smrti sa psychický stav vyšetrovanej postupne zhoršuje. Situácia sa stala
ťažko znesiteľnou, má halucinácie. V dedičskom konaní po jej nebohom manželovi, jeho krstnom
otcovi poprela, že žije s nimi v spoločnej domácnosti. Za účelom preskúmania duševného stavu Z.
C. súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria
MUDr. Máriom Strakom, ktorý vypracoval znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že vyšetrovaná bola
riadne klinicky psychiatricky vyšetrená. Nevylúčil, že porucha organická halucinóza, organická bludová
paranoidná porucha mohla byť u vyšetrovanej v období mája 2010 prítomná, avšak ide častokrát o
poruchu tzv. tranzitórnu, čiže vyskytujúcu sa v prechodnom ohraničenom časovom období a môže
odoznieť aj bez liečby do niekoľkých týždňov, pričom v čase vyšetrenia znalcom v decembri 2010
uplynulo už 7 mesiacov, duševné poruchy, diagnostikované MUDr. Bečárom u vyšetrovanej v máji 2010
bývajú prechodné a pri prechodných duševných poruchách spravidla nie je odporúčané u subjektov
nimi trpiacich pozbavenie k právnej spôsobilosti. Z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého
posudku, výsluchu účastníkov konania a znalca nemal súd preukázané, že zdravotný stav vyšetrovanej
odôvodňuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, a to ani čiastočne. Po právnom posúdení veci
v zmysle ust. § 10 ods. 1 OZ, § 187 ods. 3 veta prvá O.s.p. súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný
zamietol, keďže Z. C. netrpí žiadnou duševnou poruchou, ani drogovou závislosťou, jej psychicky nález
je primeraný veku, bez patológie, z psychiatrického hľadiska je schopná samostatnej sociálnej, ako
aj samostatnej právnej existencie. Dokáže cieľavedome konať, je schopná vnímať následky svojho



konania a dokáže byť viazaná vlastnými právnymi úkonmi. O práve na náhradu trov konania štátu súd
prvého stupňa rozhodol podľa ust. §§ 191 ods. 1 veta prvá, 191 ods. 2 a § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania za znalecké dokazovanie keď dospel k
záveru, že navrhovateľ podal zjavne bezdôvodný návrh, pričom nejde o prípad, že až z vykonaného
dokazovania sa mohol presvedčiť o bezdôvodnosti svojho návrhu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal,
že vyšetrovaná sa správala pred podaním návrhu tak, ako to opísal vo svojom návrhu na začatie
konania a takéto správanie sa vyšetrovanej nevyplynulo ani zo žiadneho iného dôkazu, z ktorého by bolo
možné dôvodne usudzovať, že bolo potrebné podať návrh na začatie konania o pozbavenie spôsobilosti
vyšetrovanej. Navrhovateľ súdu nepredložil ani lekársku správu, vypracovanú MUDr. Bečárom, ktorú
ako sám uviedol, nepovažoval za právne relevantnú a hodnovernú. Ďalej nepreukázal, že by vôbec
požiadal vyšetrovanú o jej vyšetrenie či už duševného alebo celkového zdravotného stavu odborným
lekárom a že by vyšetrovaná takúto žiadosť odmietla. Navrhovateľ celý návrh postavil len na svojich
osobných dojmoch a pocitoch, a teda vzhľadom na svoje vzdelanie si mohol byť vedomý toho, že takýto
návrh môže byť aj zjavne bezdôvodný, a teda aj svojej povinnosti uhradiť štátu a vyšetrovanej ujmy,
ktoré im podaním takéhoto návrhu vznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania štátu podal v zákonom určenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že znalec nevylúčil možnosť psychickej poruchy u vyšetrovanej
v minulosti alebo v určitých časových obdobiach. Nález MUDr. Bečára považoval súd za účelový, aj
keď ho vôbec nepredložil v konaní ako dôkaz práve z toho dôvodu, že bol vypracovaný iba pre jeho
informáciu ako východisko, či sú psychické poruchy odporkyne takého rázu, ktoré by mohli ovplyvniť
jej spôsobilosť na právne úkony, keď bolo preňho úplne nepochopiteľné, ako sa proti nemu obrátila
po vyše 20 rokoch spolunažívania v jednej domácnosti, počas ktorého obdobia sa navzájom vždy
podporovali. Vyšetrovaná na pojednávaní vyhlásila, že sa cíti zdravá, nepotrebuje žiadnu pomoc, no
každému prítomnému na pojednávaní muselo byť zrejmé, že má ťažkosti s pohybovým aparátom aj
so sluchom, pričom svoju odkázanosť na pomoc priznala nakoniec aj ona keď vypovedala, že nákupy
si zabezpečuje cez dobrých ľudí. V konečnom dôsledku to dokazuje aj smutná udalosť, že krátko po
pojednávaní podľahla svojej dlhodobej chorobe a 15.7.2011 zomrela. Ani psychiater nemohol vedieť, či
poruchy v správaní vyšetrovanej spĺňajú podmienky na zbavenie alebo obmedzenie jej spôsobilosti na
právne úkony. Znalecký posudok MUDr. Straku sa mu nezdal príliš presvedčivý, avšak jeho závery prijal
len z dôvodu, že podľa ústnej výpovede znalca by diagnóza, stanovená MUDr. Bečárom nemala byť
dôvodom zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Poukázal na rozpory vo výpovedi
navrhovateľky, ktorá uviedla, že má dve sestry, avšak jedna je už dávno mŕtva a so žijúcou sestrou
sa už dlhé roky hnevá. Ďalej na skutočnosť, že poprela ich príbuzenstvo, keď jej manžel, teda krstný
otec navrhovateľa je bratrancom navrhovateľovej mamy. Opakovane uviedla, že sa snaží navrhovateľ o
získanie majetku C., i keď tieto spory boli dávno pred jeho narodením medzi ich predkami. Potvrdila, že
už tri krát sa pokúsila odhlásenie jeho trvalého pobytu zo svojej adresy. Má za to, že tieto skutočnosti
dostatočne potvrdzujú, že jeho návrh nebol zjavne bezdôvodný. Navrhol preto v napadnutej časti
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a nepriznať mu povinnosť zaplatiť trovy štátu.

Krajský súd Trnava ako súd odvolací vec prejednal v zmysle ust. § 212 O.s.p. bez ohľadu na dôvody
a rozsah odvolania postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti náhrady trov konania štátu
vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12Ps/11/2010 je pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX. Predmetom odvolacieho konania
je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa náhrady trov
konania štátu, ktorým bola navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu
predstavujúce znalečné vo výške 393,12 eur na účet súdu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie
skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec v
časti náhrady trov konania štátu i správne právne posúdil.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
štátu, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď určil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania štátu, keď odvolací súd má takisto za to, že navrhovateľ podal bezdôvodne návrh na pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony Z. C., pričom závery, ktoré vyvodil súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania, obsiahnuté v odôvodnení, ktoré je podrobne, zrozumiteľne vypracované,
považoval za správne. Skutočnosti, uvádzané navrhovateľom v odvolaní nepovažoval odvolací súd
za relevantné na zvrátenie právneho a skutkového stavu, obsiahnutého v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v napadnutej časti náhrady
trov konania štátu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.