{"guid": "0f819537-78c8-480a-a059-08bfdd76e076:edf757fc-ae90-408f-b6c1-8feeabe001c2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3", "spisova_znacka": "5Co/216/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/216/2014 z 29. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2015, sp. zn. 5Co/216/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3", "identifikacne_cislo": "7711216306", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Andrej Šalata", "sudca_id": 1347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrej-salata-1347", "datum_vydania": "2015-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edf757fc-ae90-408f-b6c1-8feeabe001c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Co/216/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7711216306\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: XX\nXXX XXX, proti žalovanému F. P., P., P. XXXX/XX, v súčasnosti na neznámom mieste, o zaplatenie\n2 788,31 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu\nspotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: XX XXX XXX, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti\nuzneseniu Okresného súdu Michalovce 7C/39/2012-41 z 19.6.2012 v znení dopĺňacieho uznesenia\n7C/39/2012-131 z 12.12.2013\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  uznesenie v znení dopĺňacieho uznesenia vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.\nŽalobcovi a žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a vedľajší účastník nemá\nprávo na ich náhradu.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením 7C/39/2012-41 z 19.6.2012 konanie zastavil, vrátil\nžalobcovi súdny poplatok 160,37 € prostredníctvom príslušného daňového úradu a rozhodol, že žiaden\nz účastníkov nemá  právo na náhradu trov konania.\nV odôvodnení uznesenia uviedol, o. i., že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.\nc) O. s. p. a nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi z toho dôvodu, že vedľajší účastník je\nzdružením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda sa predpokladá pomoc zo strany združenia\nzaloženého za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia, že účelom združenia podľa\nich stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa\n(§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do\nspotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p), že združenia na ochranu\nspotrebiteľa podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva\na ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy\nznášať z vlastných prostriedkov a, že nezistil účelnosť vynaložených trov právneho zast., pretože sa\n„nejednalo“ o zložitý spor.\nProti  uzneseniu, a to len proti výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník\nz nasledujúcich dôvodov. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p.\nRozhodnúť však mal podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. Z napadnutého uznesenia sa nedá zistiť,\nprečo na vec neaplikoval § 146 ods.2 prvá veta O. s. p., keď je nesporné, že žalobca procesne zavinil\nzastavenie konania. Súd argumentuje neúčelnosť jeho trov s poukazom na jeho právny status a na\njeho možnosť využívať podporu ministerstva. Argumentácia súdu o tom, že vzhľadom na jeho predmet\nčinnosti mu náhrada trov konania za právne služby nepatrí, je pre neho nepresvedčivá, keď ten istý\nsúd bez problémov a bez akýchkoľvek úvah o účelnosti, priznáva náhradu trov konania spoločnosti,\nktorá patrí k najväčším nadnárodným spoločnostiam v EÚ v segmente vymáhania pohľadávok a túto\nčinnosť vykonáva takisto v rámci svojho predmetu činnosti a náhradu trov konania mu priznáva v\nprevažnej väčšine prípadov v rozpore s § 172 ods.9 O. s. p., platobnými rozkazmi (ďalej len PR),\nktorými mu priznáva aj náhradu za úkon právnej služby, ktorý nemá v advokátskej tarife oporu a ani\nnie je uskutočňovaný v rámci súdneho konania a to „písomné podanie protistrane - pokus o zmier“,\n\nako si ho uplatnil v žalobe aj v tomto konaní. Nerovnaký prístup súdu k nemu a k žalobcovi je zrejmý.\nMylný je aj názor súdu o tom, kto komu poskytuje pomoc, keď zmiešava jeho postavenie v konaní ako\nvedľajšieho účastníka podporujúceho spotrebiteľa s postavením jeho zástupcu, ktorý poskytuje právne\nslužby jemu. K odôvodneniu napadnutého uznesenia, aj čo sa týka úvah o podpore zo strany ministerstva\nďalej dodal. Vzhľadom na státisíce konaní, ktoré vyvolávajú ekonomicky, materiálne a personálne\nvybavení dodávatelia a vymáhačské spoločnosti, nemajú neziskové združenia žiadnu šancu držať so\nžalobcami krok, čo dodávateľom maximálne vyhovuje, lebo majú na súdoch voľné pole pôsobnosti. V\ntom momente, ako sa nájde efektívny spôsob pre činnosť združení, s pomocou advokátskych kancelárií,\nvynoria sa ihneď úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti a účelovosti právneho zast., s poukazom\nna množstvo vecí a náhradu trov právneho zast. Ale veď o to ide, aby sa nečestným dodávateľom\na vymáhačským spoločnostiam neoplatilo skupovať premlčaná pohľadávky, ktoré v sebe obsahujú\nnemorálne úroky, neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky a znásobené sankčné\nmechanizmy, spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a rezignovaní spotrebitelia sa brániť nebudú\na súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Pri takomto rozhodovaní o náhrade trov konania\nsa dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam stále oplatí zahlcovať súdy na Slovensku tisícami\nďalších žalôb. Nič neriskujú. Citoval znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38 a čl.47 Charty\nzákladných práv EÚ. Konštatovania súdu, o neúčelnosti nim vynaložených nákladoch na zastupovanie,\nobjektívne prispejú k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií,\nktorých hospodárska politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých\nobchodných praktík a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Jeho cieľom, je vstúpiť čo do\nnajväčšieho počtu spotrebiteľských vecí a ideálne by bolo, ak by mohol vstúpiť do všetkých, ale v jeho\nmožnostiach je vstúpiť len do zlomku týchto vecí. Verí však, že časom, po preniknutí spotrebiteľského\npráva do povedomia všetkých zúčastnených, nebude do čoho vstúpiť, nakoľko žaloby dodávateľov budú\nzaložené na čestných a morálnych postupoch a súdy zabezpečia ochranu spotrebiteľov z úradnej moci.\nPrax ho presviedča, že táto jeho predstava, je ešte od reality značne vzdialená. Nie on určuje počty\nspotrebiteľských vecí na súdoch svojimi vstupmi do nich, ale vymáhačské a dodávateľské organizácie,\nktoré podávajú žaloby. Nie on je príčinou. On je následkom príčiny. Môže vstúpiť len do konania, ktoré\nniekto začal. Súd sa však vo vzťahu k žalobcovi nepozastavuje nad tým, že vstupuje do desaťtisícov\nsporov podávaním typovo rovnakých žalôb, zastúpený advokátom a že priznáva žalobcovi náhradu trov\nkonania. súd nezisťoval v žiadnom konaní, koľko zamestnancov má žalobca a koľko z nich je právnikov.\nPýtal sa, prečo sa súd nepozastavuje nad tým, že silná spoločnosť, akou je právny predchodca žalobcu\npostúpila pohľadávky žalobcovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, ako predmetom svojej\nčinnosti a prečo sa táto inkasná spoločnosť, patriaca k najväčším v EÚ, ktorá podľa svojej internetovej\nstránky zamestnáva na Slovensku 210 zamestnancov, dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou,\nproti slabým spotrebiteľom. Prečo súdu u žalobcu nevadí, že tak robí, napriek tomu, že vykonáva\nsvoj predmet činnosti? Ale uňho to prekáža? Zatiaľ nepostrehol, od toho istého súdu argumentáciu,\npoužívanú proti nemu, že žalobca, ktorý má vo svojom predmete činnosti vymáhanie pohľadávok, tak\nmá robiť sám, bez služieb advokáta. Žalobca v desaťtisícoch typových žalôb je zastúpený advokátom.\nZatiaľ sa na súdoch, ktoré sú toho názoru, že združeniu, ktoré bráni celospoločenský a únijný záujem\nna ochranu spotrebiteľov, náhrada trov konania nepatrí, nestretol s úvahami súdov, že žalobcovi, pri\nochrane len jeho vlastných hospodárskych záujmov, by náhrada trov konania potom takisto nemala\npatriť. Naopak, súdy bez akýchkoľvek pochybností žalobcovi náhradu trov konania priznávajú, a to aj\nza úkon, ktorý už mnoho rokov nemá v advokátskej tarife oporu a ktorý ani nie je uskutočňovaný v\nrámci súdneho konania, a ktorý si žalobca uplatňuje vo väčšine žalôb, a to „písomné podanie protistrane\n- pokus o zmier“. Je evidentné, že žalobca ignoruje práva spotrebiteľov. Pre neho je rozhodujúce len\nzistenie, či do konania vstúpil alebo nie. Nič neriskuje. Ak do konania nevstúpi, súd jeho žalobe aj s\npožiadavkou na náhradu trov konania vyhovie. Ak do konania vstúpi, žalobu zoberie späť, počítajúc s\ntým, že súd ho na náhradu trov konania nezaviaže. Hospodárske záujmy žalobcu sú tým dostatočne\nchránené a nič ho neodrádza vo svojej nekalej činnosti pokračovať. Navrhol zistiť, napr., za posledné\n2 roky, v koľkých konaniach zobral žalobca žalobu späť, alebo bol neúspešný, v konaniach, do ktorých\nnevstúpil a v koľkých, do ktorých vstúpil. Ešte lepšie to môžu ilustrovať porovnanie výsledkov konaní\nna súde, na ktorom pôsobí s hociktorým jeho susedným súdom, na ktorom nepôsobí. Toto zistenie by\nmalo byť dostatočným argumentom na preukázanie účelnosti, hospodárnosti a nenadbytočnosti jeho\nvstupovania do konaní, prostredníctvom advokáta. Samozrejme, z hľadiska záujmov žalobcu ide uňho\no účelové, nadbytočné a nehospodárne právne zast. Príklady tejto disproporcie na jednotlivých súdoch\nzhromažďuje, a už teraz je zrejmé, že túto disproporciu nebude možné zdôvodniť. Faktom je, že súdy\ndlhodobo vybavovali spotrebiteľskú agendu vydávaním PR, a to v drvivej väčšine v rozpore s § 172\nods.9 O. s. p., príp. rozsudkami pre zmeškanie, v rozpore s § 153b ods.5 písm. d) O. s. p. Mnohé súdy\n\ntak robia naďalej. Preto je možné, že niektoré súdy môžu chápať jeho aktivity, len ako príčinu nárastu\npráce. Takýto prístup k spotrebiteľskej agende, by však už v súčasnosti nemal mať v spoločnosti miesto.\nÚloha súdov je pri zjednaní nápravy v spotrebiteľskom právnom prostredí jedinečná a nezastupiteľná.\nIde o to, ako sa jej súdy zhostia. Príčinou sú žaloby, ktoré nemali byť vôbec podané. Postup súdov, aj\npri rozhodovaní o náhrade trov konania určí, či podávanie takýchto žalôb bude bez rizika hospodárskej\nstraty dodávateľov a vymáhačských spoločností pokračovať alebo sa veľmi rýchlo zastaví. Súdy majú\nnezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov, ktorými sú\nvlastne všetci občania a takto majú možnosť prispievať k prosperite celej spoločnosti. On chce byť v\ntomto procese nápomocný, pokiaľ mu v tom súdy SR nebudú brániť. Desaťtisíce občanov, sú v dôsledku\nsplácania úžerníckych úverov alebo úverov zaťažených neprijateľným sankčným mechanizmom, a to\nčasto z premlčaných nárokov, od trhu odstavené. Okrem základných potravín a vecí na prežitie, si nie\nsú schopní kúpiť žiaden spotrebný tovar, čo brzdí výrobu a celkový rozvoj spoločnosti. K odôvodneniu\nnapadnutého uznesenia ďalej dodal. Súd v podstate nespochybňuje jeho právo na zastupovanie, čo\noceňuje, nakoľko väčšina súdov, má aj vo vzťahu k tomuto právu zatiaľ nejasnosti. Spochybňuje však\núčelnosť uplatňovania náhrady trov konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva\nz čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR), ktorého znenie citoval, a ESĽP toto právo\nopakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva. Aj on, ako občianske združenie\nzložené, až na jednu výnimku, z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a\nchrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom\nna základe princípu „rovnosti zbraní“. Jeho vstupom, zastúpeného advokátom do konania, sa žalobca\nzrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v\nriešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu\nnáležite brániť. Prax mu potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu\nposkytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva. Neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ nevyhľadá ani\nadvokáta ani združenie, a ak áno tak len výnimočne. K postaveniu združenia, ako vedľajšieho účastníka,\nosobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012,\nautorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck,\nstr.327-331. Spotrebiteľ bol v súdenej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity. Jeho účasť v konaní, je\npre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Prax potvrdzuje, že\nsociálne aj vedomostne slabý spotrebiteľ rezignuje a príjme akékoľvek rozhodnutie. Sám sa brániť nevie\na na advokáta nemá. Proti PR alebo rozsudku podá opravný prostriedok len úplne výnimočne, nevie\nčo je premlčanie a námietku premlčania nevznesie. Žalobca ťaží z pasivity a rezignácie spotrebiteľa.\nPráve táto nečinnosť spotrebiteľa žalobcovi vyhovuje. Svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky\nEÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov, ako na to poukazuje [čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38\nCharty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora (ďalej len SD) EÚ,\nvnútroštátna právna úprava, najmä zák. o ochrane spotrebiteľov]. Na napĺňanie týchto cieľov je odkázaný\nna právne služby. Aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú, až na jednu výnimku právnici\na podľa jeho skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch a vzhľadom na množstvo vecí,\nsa bez pomoci advokátov nezaobíde. Jeho členkou je len 1 právnička, ktorá sa však výkonom svojho\npovolania nezaoberá. Podľa jeho názoru, by však na jeho práve na náhradu trov konania, nič nemenila\nani skutočnosť, ak by mal právnikov všetkých členov. Ak má svoje právo na zastupovanie advokátom,\nna napĺňanie svojich cieľov pri ochrane spotrebiteľov v praxi realizovať, je nepochybne potrebné, aby\nmu súdy priznávali náhradu trov konania, tam kde mu na náhradu trov konania vznikli podmienky. Ak\ntak súdy konať nebudú, zabránia mu, ako neziskovej organizácii, v pokračovaní v jeho činnosti, čo by\nnemalo byť cieľom súdov. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok SD EÚ vo veci C-279/09, z\nktorého vyplýva, že má právo aj na advokáta, aj na náhradu trov konania. Dôkaz: rozsudok SD EÚ\nC-279/09. Za podstatné považoval zdôrazniť, že žalobca neuplatňuje premlčané nároky náhodne, ale\nmasovo, hromadne a účelovo. Pýta sa, prečo tak robí po uplynutí niekoľkých rokov po splatnosti. Po\nuplynutí niekoľkých rokov, veľká časť spotrebiteľov, zo sociálne slabých vrstiev, už nedisponuje ani\nzmluvami, ani dokladmi o zaplatení, čo sťažuje obranu proti žalobám, s čím žalobcovia počítajú. Snaha\nžalobcu kapitalizovať sankcie proti spotrebiteľovi za čo najdlhšie obdobie, je zjavná. S právnymi službami\nsvojho zástupcu je spokojný, rozhoduje sa samostatne, ale v rámci pokynov ktoré od neho obdŕžal a v\njeho prospech, teda v prospech spotrebiteľov, v súlade s účelom a cieľmi, ktoré združenie pri ochrane\nspotrebiteľov má a v súlade s profesiou advokáta a ich dohodou. Súdom by nemalo prekážať to, že\njeho zástupca, ktorý sa výkonom advokácie živí, očakáva za svoju prácu odmenu. On mu odmenu\nmôže poskytnúť len vtedy, ak mu bude priznávaná náhrada trov konania. Tento postup je legálny a\nani on, ani jeho zástupca sa za neho nehanbia a hlásia sa k nemu, nakoľko sú presvedčení, že slúžia\ndobrej veci a že presadzujú verejný celospoločenský záujem. Nemyslí si ale, že aj túto prospešnú\n\nčinnosť je jeho zástupca povinný vykonávať dlhodobo bezplatne, naviac na vlastne náklady, na rozdiel\nod zástupcov vymáhačských organizácií a dodávateľov, ktorým súdy, stále vo väčšine prípadov náhradu\ntrov konania priznávajú. Bol aj toho názoru, že aj v iných právnych povolaniach právnici majú vyplácaný\nplat, nielen keď riešia ťažké kauzy, ale aj keď riešia ľahké kauzy. Nepracujú zadarmo. Ak by sa advokát\nchcel špecializovať na tento druh agendy - podľa názoru súdu o nepriznávaní náhrady trov konania\nzdruženiu - musel by skrachovať. Chcel ešte ozrejmiť, že nakoľko je neziskovou organizáciou, vlastné\nprostriedky nemá. Za posledné 2 roky obdŕžal dotáciu 4 000 €, z ktorých mu bolo vyplatených len 1\n000 €, čo však nepostačuje ani na známky. Ale nie to chcel zdôrazniť. Chcel zdôrazniť, že v sporoch, v\nktorých je žalobca neúspešný, by sa jeho neúspešné spory nemali dotovať z prostriedkov štátu, resp.\nz prostriedkov jemu (vedľajšiemu účastníkovi) pridelených a teda z prostriedkov daňových poplatníkov.\nČím by si mal žalobca takúto ochranu zaslúžiť? Je nesporné, že vzhľadom na rozsah agendy a jej právnu\nvariabilitu, sa bez právneho zast. nezaobíde. Ako uviedol, nie je v jeho možnostiach fyzicky zvládnuť\nvšetky spotrebiteľské veci na súdoch v SR, preto vstupuje do konaní len na niektorých súdoch (Východné\nSlovensko a len okresné súdy v sídlach krajských súdov, čo sa týka ďalších krajov SR), na väčšine súdov\nteda nevystupuje. Čo sa týka dodávateľských subjektov, vstupuje z desiatok dodávateľských subjektov\nlen do konaní začatých vybranými 6 žalobcami, ktorí skupujú pohľadávky od ostatných dodávateľov\n(kamenných bánk, nebankových subjektov, telefónnych operátorov, atď.). Stačí teda porovnať, ako\npodporujú súdy, na ktorých vystupuje, ako súdy, na ktorých nevystupuje a o potrebe a účelnosti\nnemôže byť žiadne pochybnosti. Aj táto agenda len na niektorých súdoch a vo vzťahu len k niektorým\ndodávateľom však predstavuje také množstvo, že jej spracovanie vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu,\nale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali a na technické\nzabezpečenie a pracovné prostriedky a pomôcky, slúžiace na jej spracovanie. To sa týka aj adekvátnych\nkancelárskych priestorov. Počas 2 rokov sa mu zatiaľ podarilo nájsť len 2 takéto advokátske kancelárie.\nDvaja advokáti, ktorí s nim spolupracujú zakúpili potrebné technické pracovné prostriedky a prijali ďalších\npracovníkov. Predpokladá, že súdu je z jeho činnosti zrejmé, koľko pracovného nasadenia je potrebné\nna spracovanie predmetnej agendy, ktorá sa na jej konci ukáže, v konkrétnej jednotlivej veci, ako rutinná\na jednoduchá. Treba však vidieť, koľko práce je zhmotnené v množstve týchto „jednoduchých“ vecí a\nnajmä, aký je jej celkový efekt pre spotrebiteľov. Z hľadiska komplexného poňatia, to nie je agenda\njednoduchá. Je nákladná a bez jeho advokátov a ich kancelárií neuskutočniteľná a nezvládnuteľná.\nPodľa jeho názoru, by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmov, ku ktorému by\nmali prispieť aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení\na aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto\nagenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené\ndopredu na neúspech, ak je proti ním kvalifikovaná obrana. Ak však neriskujú ani len náhradu trov\nkonania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy tisíckami žalôb, ktoré by\ninak pri vytvorení podmienok pre účinné pôsobenie združení podané nikdy neboli. Ďalší vývoj, tak ako\nsa vyvíja aj spotrebiteľské právo, závisí od toho, či bude môcť svoju činnosť efektívne s pomocou\nadvokátov rozširovať, a to len za predpokladu, že mu v úspešných konaniach budú priznávané náhrady\ntrov konania a vyhrá rezignovaný a zbedačený spotrebiteľ alebo mu náhrady trov konania priznávané\nnebudú, svoju hromadnú a najefektívnejšiu pomoc spotrebiteľom bude musieť ukončiť a dodávatelia a\nvymáhačské organizácie vyhrajú, a nič im nebude brániť naďalej v uplatňovaní premlčaných pohľadávok,\npozostávajúcich nielen z istiny, ale aj nemorálnych úrokov z úverov, neplatných sankčných mechanizmov\na to dokonca aj pri odstúpeniach od zmluvy, keď je nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako\ntomu bolo pred jeho vstupmi do konaní a ako je tomu aj v súčasnosti na súdoch, do konaní na ktorých\ndoposiaľ nemohol z finančných a kapacitných dôvodov vstúpiť. Jeho cieľom je, aby aj advokáti zistili,\nže ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú\nz dôvodu, že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Len tak\nsa bude možné celoplošne s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve vyporiadať.\nVzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov na súdoch SR a vzhľadom na enormné personálne,\ntechnické a finančné náklady, ktoré zatiaľ za neho znášajú jeho zástupcovia pri jeho zastupovaní, sa\npreto nedomnieva, že nie je namieste konštatovanie súdu, že ak využil na zastupovanie advokáta,\ntak nie je možné považovať za účelné vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania. Naopak,\nnielenže tieto náklady sú účelné, čoho dôkazom sú výsledky konaní, ako je toto, ale sú nevyhnutné na\numožnenie pokračovania v jeho najefektívnejšej činnosti pri ochrane spotrebiteľov. Ostáva mu len veriť,\nže túto svoju efektívnu činnosť, súdy SR, cez inštitút náhrady trov konania v prospech dodávateľských a\nvymáhačských spoločností nezablokujú. Jeho činnosť musí a objektívne môže predovšetkým spočívať\nv organizačnej a celkovej manažérskej činnosti a aj do budúcna je jeho zámerom výkon tejto svojej\nčinnosti realizovať v súdnych konaniach, predovšetkým prostredníctvom advokátov, čo je v prvom rade\n\nich doménou. Je evidentné, že nemá snahu o žiadne navyšovanie trov konania. Obmedzuje sa na\nprevzatie a prípravu zast., odpor, ak bol vydaný PR a vyjadrenie k žalobe, ak mu bola doručená.\nPráve preto sa snaží reagovať už v prvom podaní na predpokladanú obranu u žalobcu, známu mu z\nobdobných vecí. Okrem toho, vzhľadom na skutočnosť, že vo veci bol vydaný PR, s náhradou trov\nkonania pre žalobcu, je nerovnosť prístupu súdu k nemu a k žalobcovi očividná. K rozhodovaniu o\nnáhrade trov konania, vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. K rozhodovaniu o náhrade trov konania, vo\nvzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, si dovolil predložiť, napr. uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS)\nPrešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, 18Co/16/2012 z 23.2.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 7Co/31/2012\nz 30.4.2012, rozsudok KS Prešov 3Co/26/2012 z 23.5.2012, 16Co/33/2012 zo 16.4.2012, uznesenie\nKS Prešov 19Co/13/2012 z 3.4.2012, uznesenie KS Košice 1Co/367/2011 zo 14.3.2012, uznesenie\nKS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z 25.4.2012, 15Co/92/2012  z 10.5.2012 a uznesenie KS Košice\n5Co/l02/2012 z 19.4.2012. Dôkaz: uznesenie KS Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, 18Co/16/2012 z\n23.2.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 7Co/31/2012 z 30.4.2012 rozsudok KS Prešov 3Co/26/2012\nz 23.5.2012, 16Co/33/2012 zo 16.4.2012 uznesenie KS Prešov 19Co/13/2012 z 3.4.2012, uznesenie\nKS Košice 1Co/367/2011 zo 14.3.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z 25.4.2012,\n15Co/92/2012 z 10.5.2012, uznesenie KS Košice 5Co/102/2012 z 19.4.2012. Poukázal na rozsudok SD\nEÚ C-279/09. Do pozornosti dal aj novelizované znenie § 137 O. s. p. (jeho znenie citoval). Názor súdu\nje v rozpore so znením § 137 O. s. p. V prípade pochybností a vzhľadom na postoj súdu pri výklade\núnijných noriem v otázke práva vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa,\nzastúpené advokátom a v prípade úspechu, práva na náhradu trov konania, navrhol konanie prerušiť\na požiadať SD EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: 1. Či čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ a\nčl.38 v spojení s čl.47 Charty základných práv EÚ, treba vykladať tak, že právom na súdnu ochranu,\nje aj právo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov na právne zast. 2. Či pod právom na súdnu\nochranu podľa čl.47 v spojení s čl.38 Charty základných práv EÚ a pod právom na zabezpečenie\nhospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod právom združení podľa čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní\nEÚ, sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania. 3. Či čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ\na čl.47 v spojení s čl.38 Charty základných práv EÚ sa majú vykladať tak, že združeniu patrí náhrada\ntrov za úspešné vedenie sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa\nzáväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky, podľa čl.6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS alebo záväzku\npo použití nekalej obchodnej praktiky podľa smernice Rady 2005/29/ES. Ak je odpoveď na otázku podľa\npredchádzajúceho ods. taká, že združeniu patrí náhrada trov konania, či možno toto právo nepriznať\nlen z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe\ninštitútu premlčania alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom, po vnesení námietky premlčania.\n4. Či právna úprava, akou je § 142-151 O. s. p. odporuje právu EÚ, ak neumožňuje združeniu na\nochranu záujmov spotrebiteľov náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na\ndruhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje. 5. Či je porušené základné právo\nspotrebiteľa a združenia na súdnu ochranu podľa čl.47 v spojení s čl.38 Charty základných práv EÚ a\nčl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo\nzdruženiu napriek ich úspechu v súdnom konaní a pritom sa nevyporiada s odlišnými rozhodnutiami v\nporovnateľných veciach, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú zjavne právne odlišne odôvodnené. Inak\nnavrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania. Podrobne\nvyčíslil z čoho doterajšie trovy konania pozostávajú.\nŽalobca k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom uviedol nasledovné: Dovoľuje si poukázať na\nto, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o\nochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom\nkonaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.). Zastáva\nnázor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc\npri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR\nsamotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Vedľajší\núčastník podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.\nTieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí\n3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho\nzast. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom,\ntak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka,\nkeďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je\nzrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor\nvyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012. Ako vyplýva z dôvodovej\nsprávy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch\n\nvyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú\nzriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Má za to, že úmyslom\nzákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,\nktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj\nmateriálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zastáva názor, že existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania\nna strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29\nods.2 O. s. p. súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník disponuje\nrovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie\nnevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného, zastáva názor,\nže nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno\nzo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Má z vlastných skúseností\nvedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu\nžalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh\nna priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,\nnemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že\nide o spotrebiteľskú vec. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez\nuvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a\nnavyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012.\nDovoľuje si poukázať na to, že uvedenú činnosť by mal byť schopný účelne zabezpečiť aj samotný\nvedľajší účastník. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých\npre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom\nvstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov\nprávneho zast. Obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012.\nVzhľadom na to, že vedľajší účastník udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát\nmá vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu\ndôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného\nkonania. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava\na prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy konania\nvedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo\nje dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Vedľajší účastník  v predmetnom\nkonaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania\npravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012,\nako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovoľuje si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania\nvedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní\npodľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v\npríčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny\nnázor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) v náleze II.ÚS78/03, ako aj KS\nv Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s\ndôvodnosťou trov konania vedľajšieho účastníka poukazuje na § 137 O. s. p. Zastáva však (žalobca)\nnázor, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní\nnezastupuje. KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že „v tomto konaní však\nnevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do\nkonania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“. Obdobný právny názor vyjadril KS\nv Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti\nnároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových\nvýdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného prepisu, čiže\nide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastáva názor, že ust. Charty základných práv EU,\nako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne\nochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu\npráv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na\nto, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastáva názor,\nže konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému\nnavyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a\nnáhradu trov konania mu nepriznal. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky SD EÚ v súvislosti s\nnárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka, uviedol, že má za to, že tento\nnávrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom\njednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Zastáva názor, že\n\nv zmysle práva EÚ je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže\nSD EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a\nto ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom EÚ, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by\nprekročil svoje právomoci. V zmysle uvedeného má za to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu\núčastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu. Obdobný právny názor vyslovil aj KS v\nKošiciach sp. zn. 9Co/70/2012: „Odvolací súd k zneniu navrhovanej prejudiciálnej otázky ešte pripomína,\nže ust. procesných podmienok, ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní aj rozkazných sporov je\nvecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie\nčlenských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce\nobdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo\nnadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom EÚ (zásada efektivity).“ Zároveň si\ndovolil poukázať na to, že vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov,\navšak z urputnej snahy o predloženie prejudiciálnych otázok na SD EÚ ohľadom nároku združenia na\nochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, možno nadobudnúť skôr dojem ochrany najmä svojich\nzáujmov. V zmysle uvedeného má za to, že návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej\notázky na SD EÚ je nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania náhrady trov konania patrí\njednoznačne do právomoci vnútroštátneho súdu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o\ntrovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v\nodvolacom konaní, ktoré vyčíslil.\nDopĺňacím uznesením 7C/39/2012-131 z 12.12.2013 súd doplnil uznesenie 7C/39/2012-41 z 19.6.2012\no tento výrok: Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.\nV odôvodnení dopĺňacieho uznesenia uviedol, o. i., že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania\nnepriznal § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. (citoval znenie § 146 ods.2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov:\nVedľajší účastník vstúpil do konania podaním z 2.12.2011 (čl.24). Zo Stanov vedľajšieho účastníka z   § 2\nbod 1 vyplýva, že cieľom činnosti občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie\nžalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v\nobčianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93\nods.2 O. s. p.). Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zast. 218,47 €.\nPri rozhodovaní o trovách konania musí prihliadať na zásadu úspechu v konaní a v prípade zastavenia\nkonania, aj na zásadu zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, avšak zároveň je povinný\nskúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. V danej veci by vedľajšiemu\núčastníkovi teda patrili trovy konania z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania.\nVedľajší účastník si iné trovy konania, ako trovy právneho zast. neuplatnil. Nepriznal však trovy konania\nvedľajšiemu účastníkovi predstavujúce trovy právneho zast., pretože tieto trovy považoval za neúčelné,\nnadbytočné a nehospodárne. Vedľajší účastník sa sám prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu\nspotrebiteľov aj v rámci súdneho konania, preto zo svojej podstaty má byť schopná poskytnúť právnu\npomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa\nje, o. i., kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a\nvstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že podania vedľajšieho\núčastníka sú všeobecné a sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach. Odbornosť vyjadrení spočíva len\nvo vpisovaní nových údajov do už pripravených podaní, preto - podľa jeho názoru - podania vedľajšieho\núčastníka nevyžadujú osobitnú odbornú prípravu a mohol ich vykonať aj samotný vedľajší účastník,\nkeďže tento má preukázateľne už zo zák. spôsobilosť zastupovať spotrebiteľov v občianskom súdnom\nkonaní a tiež zo zák. vyplýva aj jeho právna spôsobilosť na takéto zastupovanie a to bez nutnosti dať\nsa zastúpiť advokátom. Vstup tohto združenia do konania,  pre vstup ktorého nebol žiadny dôvod, iba\nzbytočne navyšuje trovy konania  najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem,\nže účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov\nv podobe náhrady trov právneho zast. Zastával názor, že len na základe skutočnosti, že žalovaný\nje spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomosti o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na\nzastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho\nzast. Zastúpenie Združenia ako vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne a splnomocnením\nadvokáta na zastupovanie v konaní sa neúčelne zvyšujú trovy vedľajšieho účastníka. Nepovažuje ich\nza účelne vynaložené aj podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS78/03 z 9.9.2004\n(bod 4 Nálezu), keďže vedľajší účastník dajúc si za cieľ - kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie\nžalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v\nobčianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, musí byť\nnepochybne natoľko právne erudovaný a musí disponovať takými pracovníkmi, ktorí dokážu zabezpečiť\ncieľ združenia. Je teda neúčelné, aby Združenie, ktoré bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov a\n\nktoré sa špecializuje na ochranu spotrebiteľa, v konaní pred súdom zastupoval advokát, keďže samotné\nZdruženie by malo byť odborne spôsobilé na bránenie záujmov spotrebiteľa aj v konaní pred súdom,\nkeďže táto činnosť tvorí podstatu jeho činnosti.\nVedľajší účastník podal včas odvolanie proti dopĺňaciemu uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté, že sa mu\nnáhrada trov konania nepriznáva. Uviedol:  Súd rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. Podľa tohto\nust. by mu však mala byť náhrada trov konania priznaná. Z napadnutého uznesenia tak nevyplýva, podľa\nakého ust. zák. súd rozhodol, keď mu náhradu trov konania nepriznal a v tomto smere je napadnuté\nuznesenie nepreskúmateľné. Osobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár\n- I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov,\nnakladateľstva C.H.Beck, str.521-525, z ktorého citoval vybratú časť. S argumentáciou súdu, že v tomto\nkonaní sú jeho trovy neúčelné, sa už judikatúra KS vyporiadala. Za všetky poukázal, napr. na uznesenie\nKS Banská Bystrica 13Co/l93/2012 z 30.7.2012, z ktorého citoval. Poukázal na výstižné uznesenie KS\nPrešov 20Co/127/2013 z 30.8.2013, z ktorého citoval. Je neziskovou organizáciou, zloženou z laikov v\noblasti práva. Bez pomoci advokátov, ktorých kancelárie sú na to dostatočne priestorovo, materiálne,\ntechnicky a personálne vybavené, by množstvo spotrebiteľskej agendy, do ktorej bol ešte schopný\nvstúpiť, ale ktorá je len zlomkom z množstva, ktoré si ochrana spotrebiteľov na desiatkach súdov v SR\nvyžaduje, nezvládol. Problémom je aj to, že za 2 roky činnosti našiel len 2 advokátske kancelárie, ktoré\nod neho nepožadujú žiadne financie a dohodli sa len na odmene, ktorá bude predstavovať priznanú a\nvymoženú náhradu trov konania. Nakoľko nemá ani podmienky kancelárske, ani nemá vlastné finančné\nprostriedky a ani personálne obsadenie, jedinou možnosťou na obstarávanie aspoň časti spotrebiteľskej\nagendy, sú ochotné advokátske kancelárie. Nie je mu jasné, prečo by v súčasných právnych pomeroch\nnemal mať možnosť realizovať svoju činnosť prostredníctvom advokátskych kancelárií, ale sa tvrdí,\nže by mal činnosť vykonávať vlastnými prostriedkami, keď je zjavne, že vlastnými prostriedkami, ju\nzvládnuť objektívne nemôže. Kto mu zaplatí priestory, ľudí, techniku, kancelárske potreby, atď. Zatiaľ\nto robia jeho advokáti na svoje náklady, nakoľko zakúpili potrebné technické pracovné prostriedky\na prijali ďalších pracovníkov. Ak mu súdy nebudú náhradu trov konania priznávať, stratí aj týchto 2\nadvokátov, nakoľko nemôže od nich požadovať, aby výkon svojho povolania, ktorým sa živia, vykonávali\ndlhodobo zadarmo. Pre dodávateľov a vymáhačské spoločnosti by to bola vynikajúca správa. Ak by\nmu však súdy náhradu trov konania priznávali, spotrebiteľská agenda by sa stala atraktívnou aj pre\nďalších advokátov a záplava žalôb podávaných na súdy, ktorými sú uplatňované premlčané nároky,\npozostávajúce aj z úžerných úrokov, neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok, zmluvných\npokút, poplatkov a sankčných mechanizmov, by za niekoľko mesiacov prestala. Podľa jeho názoru, by\nmalo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmov, ku ktorému by mali prispieť aj súdy, aby sa\npredmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní vystupoval\nza združenie advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby\ndodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Ak však neriskujú\nani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy tisíckami\nžalôb, ktoré by inak podané nikdy neboli. Ďalší vývoj, tak ako sa vyvíja aj spotrebiteľské právo, závisí od\ntoho, či bude môcť svoju činnosť efektívne s pomocou advokátov rozširovať, a to len za predpokladu,\nže mu v úspešných konaniach budú priznávané náhrady trov konania a vyhrá rezignovaný a zbedačený\nspotrebiteľ alebo mu náhrady trov konania priznávané nebudú, svoju hromadnú a najefektívnejšiu\npomoc spotrebiteľom bude musieť ukončiť a dodávatelia a vymáhačské organizácie vyhrajú, a nič im\nnebude brániť naďalej v uplatňovaní premlčaných pohľadávok, pozostávajúcich nielen z istiny, ale aj\nnemorálnych úrokov z úverov, neplatných sankčných mechanizmov a to dokonca aj pri odstúpeniach\nod zmluvy, keď je nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako tomu bolo pred jeho vstupmi\ndo konaní a ako je tomu aj v súčasnosti na súdoch, do konaní na ktorých doposiaľ nemohol z\nfinančných a kapacitných dôvodov vstúpiť. Jeho cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú\nv spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu,\nže súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Len tak sa bude\nmožné celoplošne s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve vyporiadať. Jemu ide o\nvyčistenie spotrebiteľských právnych vzťahov od nečestnosti a nemorálnosti a súdy by mu v tom nemali\nbrániť, ale by ho v tom mali podporiť. Cieľom štátu a jeho orgánov by malo byť vniesť do spotrebiteľských\nprávnych vzťahov čestnosť a morálnosť. Vzhľadom na státisíce konaní, ktoré vyvolávajú ekonomicky,\nmateriálne a personálne vybavení dodávatelia a vymáhačské spoločnosti, nemajú neziskové združenia\nšancu držať so žalobcami krok, čo dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam maximálne vyhovuje,\nlebo majú na súdoch voľné pole pôsobnosti. Spotrebiteľ sa sám brániť nevie a súd mu ochranu\nneposkytne. Archívy súdov sú plné dôkazov. Vtom momente, ako sa nájde efektívny spôsob pre činnosť\nzdružení, s pomocou advokátskych kancelárií, vynoria sa ihneď úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti\n\na účelovosti právneho zastúpenia, s poukazom na množstvo vecí a náhradu trov právneho zast. Ale veď\no to ide, aby sa nečestným dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam neoplatilo skupovať premlčané\npohľadávky, ktoré v sebe obsahujú nemorálne úroky, neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné\npodmienky a znásobené sankčné mechanizmy, spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a rezignovaní\nspotrebitelia sa brániť nebudú a súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Pri takomto rozhodovaní\no náhrade trov konania sa dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam stále oplatí zahlcovať súdy na\nSlovensku tisícami ďalších žalôb. Nič neriskujú. Citoval znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ,\nčl.38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. K odôvodneniu napadnutého uznesenia dodal, že žiadna\nnorma, upravujúca právny status Združenia na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje, a ani nemôže\nobmedzovať jeho ústavné právo na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania.\nKonštatovania súdu o neúčelnosti nim vynaložených nákladoch na zastupovanie, objektívne prispejú\nk ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, ktorých hospodárska\npolitika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík\na v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\npoukazuje na to, že je právnickou osobou a poukazuje na jeho predmet činnosti a vyvodzuje z toho\nzáver, že jeho zastúpenie je nadbytočné, neúčelné, a nehospodárne, tak táto argumentácia sa mu\njaví byť veľmi jednostranná a nespravodlivá, keď súdu nevadí, že silná spoločnosť, ktorou je právny\npredchodca žalobcu postúpil pohľadávky žalobcovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, ako\npredmetom svojej činnosti a súdu nevadí, prečo sa táto inkasná spoločnosť, patriaca k najväčším v\nEÚ, ktorá podľa svojej internetovej stránky zamestnáva len na Slovensku 230 zamestnancov, dáva\nzastupovať silnou špecializovanou advokátskou kanceláriou, proti slabým spotrebiteľom. Prečo súdu u\nžalobcu nevadí, že tak robí, napriek tomu, že vykonáva svoj predmet činnosti, ale u vedľajšieho účastníka\nto prekáža? Žalobca v desaťtisícoch typových žalôb je zastúpený advokátom. Zatiaľ sa na súdoch, ktoré\nsú toho názoru, že združeniu, ktoré bráni celospoločenský a únijný záujem na ochranu spotrebiteľov,\nnáhrada trov konania nepatrí, nestretli s úvahami súdov, že žalobcovi, pri ochrane len jeho vlastných\nhospodárskych záujmov, by náhrada trov konania potom takisto nemala patriť. Čo je cieľom skupovania\npohľadávok žalobcom a čo je cieľom právneho zastupovania žalobcu advokátom. Toto zastupovanie\nsa súdu nevidí nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ale ako nadbytočné, neúčelné a nehospodárne\nsúd vidí to, že sa združeniu s pomocou advokáta podarí zachrániť spotrebiteľa. Diametrálne rozdielne\nposudzovanie tých istých skutočností, pri úvahách o náhrade trov konania u združenia na ochranu\nspotrebiteľov a u vymáhačskej organizácie je zjavné a pre neho ťažko pochopiteľné. Pritom on, pri\nochrane spotrebiteľov, môže vstúpiť len do tých súdnych konaní, ktoré dodávateľ, resp. vymáhačská\nspoločnosť, podaním žaloby, iniciuje. Jeho konanie je len logickým a primeraným následkom príčin\nvyvolaných dodávateľmi a vymáhačskými spoločnosťami. Navrhol zistiť, napr., za posledné 2 roky, v\nkoľkých konaniach zobral žalobca žalobu späť alebo bol neúspešný, v konaniach, do ktorých nevstúpil\na v koľkých, do ktorých sme vstúpil. Toto zistenie by malo byť dostatočným argumentom na preukázanie\núčelnosti, hospodárnosti a nenadbytočnosti jeho vstupovania do konaní, prostredníctvom advokáta.\nSamozrejme, z hľadiska záujmov žalobcu ide u neho o účelové, nadbytočné a nehospodárne právne\nzastúpenie. Faktom je, že súdy dlhodobo vybavovali spotrebiteľskú agendu vydávaním PR, a to v drvivej\nväčšine v rozpore s § 172 ods.9 O. s. p., príp. rozsudkami pre zmeškanie, v rozpore s § 153b ods.5 písm.\nd) O. s. p. Mnohé súdy tak robia naďalej. Preto je možné, že niektoré súdy môžu chápať jeho aktivity, len\nako príčinu nárastu práce. Takýto prístup k spotrebiteľskej agende, by však už v súčasnosti nemal mať v\nspoločnosti miesto. Úloha súdov je pri zjednaní nápravy v spotrebiteľskom právnom prostredí jedinečná\na nezastupiteľná. Ide o to, ako sa jej súdy zhostia. Príčinou sú žaloby, ktoré nemali byť vôbec podané.\nPostup súdov, aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania určí, či podávanie takýchto žalôb bude bez rizika\nhospodárskej straty dodávateľov a vymáhačských spoločností pokračovať, alebo sa veľmi rýchlo zastaví.\nSúdy majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov,\nktorými sú vlastne všetci občania a takto majú možnosť prispievať k prosperite celej spoločnosti.\nOn chce byť v tomto procese nápomocný, pokiaľ mu v tom súdy SR nebudú brániť. Desaťtisíce\nobčanov, sú v dôsledku splácania úžerníckych úverov alebo úverov zaťažených neprijateľným sankčným\nmechanizmom, a to často z premlčaných nárokov, od trhu odstavené. Okrem základných potravín a vecí\nna prežitie, si nie sú schopní kúpiť žiaden spotrebný tovar, čo brzdí výrobu a celkový rozvoj spoločnosti.\nÚčelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva z čl.47 ods.2 Ústavy SR (citoval jeho znenie)\na ESĽP toto právo opakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva. Aj on, ako\nobčianske združenie zložené z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť\naj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na\nzáklade princípu „rovnosti zbraní“. Jeho vstupom, zastúpeného advokátom do konania, sa žalobca\nzrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v\n\nriešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu\nnáležíte brániť. Prax mu potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu\nposkytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva. Neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ nevyhľadá ani\nadvokáta ani združenie, a ak áno tak len výnimočne. K postaveniu združenia, ako vedľajšieho účastníka,\nosobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012,\nautorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck,\nstr.327-331. Spotrebiteľ bol v súdenej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity. Jeho účasť v konaní, je\npre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Prax potvrdzuje, že\nsociálne aj vedomostne slabý spotrebiteľ rezignuje a príjme akékoľvek rozhodnutie. Sám sa brániť nevie\na na advokáta nemá. Proti PR alebo rozsudku podá opravný prostriedok len úplne výnimočne, nevie\nčo je premlčanie a námietku premlčania nevznesie. Žalobca ťaží z pasivity a rezignácie spotrebiteľa.\nPráve táto nečinnosť spotrebiteľa žalobcovi vyhovuje. Svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ\nv oblasti ochrany spotrebiteľov, ako na to poukazuje (čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38 Charty\nzákladných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky SD EÚ, vnútroštátna právna úprava, najmä zák.\no ochrane spotrebiteľov). Na napĺňanie týchto cieľov, je odkázaný na právne služby. Aj keď je združením\nna ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa jeho skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva\nna súdoch a vzhľadom na množstvo vecí, sa bez pomoci advokátov nezaobíde. Na podporu svojich\nargumentov poukázal na uznesenie KS Košice 6Co/132/2013 z 30.9.2013, z ktorého citoval. V tejto\nsúvislosti dal do pozornosti rozsudok SD EÚ vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že má právo aj\nna advokáta, aj na náhradu trov konania. Vzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov na súdoch\nSR a vzhľadom na enormné personálne, technické a finančné náklady, ktoré zatiaľ za neho znášajú\njeho zástupcovia pri jeho zastupovaní, sa preto sa domnieva, že nie je namieste konštatovanie súdu,\nže ak využil na zastupovanie advokáta, tak nie je možné považovať za účelné vynaložené náklady\npre účely náhrady trov konania. Naopak, nielenže tieto náklady sú účelné, čoho dôkazom sú výsledky\nkonaní, ako je toto, ale sú nevyhnutné na umožnenie pokračovania v jeho najefektívnejšej činnosti\npri ochrane spotrebiteľov. Ostáva mu len veriť, že túto svoju efektívnu činnosť, súdy SR, cez inštitút\nnáhrady trov konania nezablokujú. Jeho činnosť musí a objektívne môže predovšetkým spočívať v\norganizačnej a celkovej manažérskej činnosti a aj do budúcna je jeho zámerom výkon tejto jeho činnosti\nrealizovať v súdnych konaniach, predovšetkým prostredníctvom advokátov, čo je v prvom rade ich\ndoménou. Nakoľko súd s nim ako s vedľajším účastníkom zastúpeným zástupcom koná a on takto\nkoná so súdom, nemali by byť pochybnosti o tom, že musel byť uskutočnený právny úkon, na základe\nktorého vznikol medzi nim a jeho zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd s nim\nako s vedľajším účastníkom, zastúpeným zástupcom koná. Nemali by preto byť pochybnosti o tom, že\nbol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.\nS touto otázkou sa už KS SR vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, napr. uznesením KS Košice\n1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, uznesením\nKS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, uznesením KS Banská Bystrica\n15Co/92/2012 z 10.5.2012, 15Co/214/2012 zo 4.2.2013, z  ktorých osobitne citoval a vybral z uznesenia\nKS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, z\nuznesenia KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012  z 11.12.2012, z uznesenia KS Banská\nBystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012 a 15Co/214/2012 zo 4.2.2013. Ak mu súd vytýka, že jeho vyjadrenia\nsú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, k tomu uviedol, že jeho podania sú len reakciou na povrchné\nformulárové žaloby žalobcov a nie je mu jasné, prečo by mal pri vznášaní totožných námietok využívať\nstále iné, inovované formulácie. Žalobcovi súd jeho formulárové žaloby nevytýka. Na podporu svojich\nargumentov poukázal na odôvodnenie uznesenia KS Banská Bystrica 16Co/291/2013 z 3.7.2013, z\nktorého citoval vybratú časť. K právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania poukázal zo stoviek\nrozhodnutí, podľa jednotlivých senátov KS, príkladmo aspoň na jedno z toho ktorého senátu, a to\nna: uznesenie KS Košice 1Co/78/2012 z 13.6.2012, rozsudok KS Košice 2Co/127/2012 z 15.11.2012,\nuznesenie KS Košice 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, 3Co/79/2012 z 29.6.2012, uznesenie 3Cob/148/2012\nz 31.8.2012, 4Co/53/2012 z 19.7.2012, 4Cob/90/2012 z 31.7.2012, 5Co/102/2012 z 19.4.2012,\n6Co/333/2012 z 30.11.2012, 9Co/96/2012 z 24.5.2012, 11Co/143/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS\nPrešov 1Co/27/2012 z 30.5.2012, uznesenie KS Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, rozsudok KS Prešov\n3Co/26/2012 z 23.5.2012, 4Co/16/2012 zo 7.9.2012, uznesenie KS Prešov 5Co/63/2012 z 22.5.2012,\n6Co/16/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS Prešov 7Co/36/2012 z 21.6.2012, uznesenie KS Prešov\n8Co/21/2012 z 21.5.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 10Co/56/2012 zo 6.7.2012, rozsudok KS Prešov\n11Co/37/2012 zo 7.6.2012, uznesenie KS Prešov 12Co/9/2012 z 29.5.2012, 13Co/47/2012 z 10.7.2012,\n14Co/37/2012 z 27.8.2012, rozsudok KS Prešov 15Co/34/2013 z 27.9.2013, 16Co/33/2012 zo\n16.4.2012, uznesenie KS Prešov 17Co/60/2012 z 15.5.2012, 18Co/16/2012 z 23.2.2012, 19Co/13/2012\n\nz 3.4.2012, 20Co/53/2012 z 31.5.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 13Co/200/2012 z 8.8.2012,\nuznesenie KS Banská Bystrica 14Co/240/2012 z 20.6.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012, rozsudok\nKS Banská Bystrica 16Co/187/2012 z 28.6.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z\n25.4.201, 41Cob/99/2012 z 27.6.2012, rozsudok KS Bratislava 9Co/352/2012 zo 14.3.2013, uznesenie\nKS Trnava 10Co/93/2012 z 21.3.2013, 23Co/305/2012 zo 17.4.2013, 24Co/106/2013 z 30.4.2013,\nuznesenie KS Nitra 7Co/194/2012 z 31.8.2012, 8Co/201/2012 z 30.11.2012, rozsudok KS Nitra\n9Co/204/2012 zo 16.8.2012, uznesenie KS Nitra 25Co/179/2012 z 31.7.2012, uznesenie KS Žilina\n7Co/361/2012 z 12.12.2012, 8Co/258/2012 z 31.7.2012, uznesenie KS Trenčín 4Co/270/2012 z\n28.9.2012, 6Co/235/2012 z 27.11.2012, 17Co/179/2012 z 31.7.2012, 19Co/280/2012 z 27.12.2012.\nZ niektorých osobitne vybral (citoval) a to z uznesenia KS Košice 9Co/59/2012 z 30.4.2012 a\n9Co/106/2012 z 31.7.2012. Poukázal na rozsudok SD EU C-279/09. Do pozornosti dal aj novelizované\nznenie § 137 O. s. p. (citoval ho). Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a\npriznať mu náhradu trov celého konania v plnej výške. Podrobne vyčíslil z čoho doterajšie trovy konania\npozostávajú.\nŽalobca k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom uviedol nasledovné: Dovoľuje si poukázať na\nto, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o\nochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom\nkonaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.). Zastáva\nnázor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc\npri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR\nsamotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Vedľajší\núčastník podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.\nTieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí\n3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho\nzast. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom,\ntak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka,\nkeďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je\nzrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor\nvyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012. Ako vyplýva z dôvodovej\nsprávy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch\nvyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú\nzriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Má za to, že úmyslom\nzákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,\nktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj\nmateriálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zastáva názor, že existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania\nna strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29\nods.2 O. s. p. súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník disponuje\nrovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie\nnevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného, zastáva názor,\nže nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno\nzo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Má z vlastných skúseností\nvedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu\nžalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh\nna priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,\nnemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že\nide o spotrebiteľskú vec. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez\nuvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a\nnavyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012.\nDovoľuje si poukázať na to, že uvedenú činnosť by mal byť schopný účelne zabezpečiť aj samotný\nvedľajší účastník. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých\npre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu\nnebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho\nzast. Obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Vzhľadom na\nto, že vedľajší účastník udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať\núkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná\npochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z\nuvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie,\n\nvrátane prvej porady s klientom. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho\núčastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom\nhodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Vedľajší účastník  v predmetnom konaní nevystupuje\nako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani\nnemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí\n13Co/36/2012. Dovoľuje si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi\nneporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy\nSR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným\npostojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR\nv náleze II.ÚS78/03, ako aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Vedľajší účastník v\npodanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou trov konania vedľajšieho účastníka poukazuje na § 137\nO. s. p. Zastáva však (žalobca) názor, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného,\nktorý žalovaného v konaní nezastupuje. KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny\nnázor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno\npredpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“.\nObdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012. Z uvedeného dôvodu\nnemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust.,\nnakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v\nkonaní podľa osobitného prepisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastáva názor,\nže ust. Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia SD EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje,\nsa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa\nzdruženia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu\ntrov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické\nosoby. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza\nk nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne\nprihliadol a náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o\ntrovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v\nodvolacom konaní, ktoré vyčíslil.\nUznesenie v znení dopĺňacieho uznesenia, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka,\nnebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v\nuvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.\nOdvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených\nv § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia  pojednávania) prejednal odvolanie v\nrozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka\npotvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení\nskutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého\nuznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených\nskutočností, nemá pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.\nV prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie\nsú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať\nza účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ\n- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami\nvýdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný\nvedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť\nsi pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie\npráva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj\nprávnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc\nspočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť\núčastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu\npomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník\nrovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastupovaním v rámci zák.\nupravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta,\navšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za\núčelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania\n(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu\npomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno\nurobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že\nposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p.\n\n(účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je\noprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej\nosoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať,\nže paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa\nna stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať\nza dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým\nje ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to\nnajmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného\npodnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že\nmusí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno -\nako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť\nznámu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné\nsubjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania\nna strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k\núvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.\nPodľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie\nkonanie.\nPodľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi,  ktorý mal  vo veci  plný úspech,  súd prizná náhradu  trov\npotrebných  na  účelné  uplatňovanie alebo bránenie práva  proti účastníkovi,  ktorý vo  veci úspech\nnemal.\nPodľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nVedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalobcovi\nnáhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná so zreteľom na dôvody\nhodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku a žalovaný žiadne trovy neuplatnil.\nVýsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/39/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "196bc00c-6983-4248-b2c9-6daf62367317:a4ebd3f2-3370-4f23-aff1-a2bc305d2105", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111222052.1", "spisova_znacka": "5Co/102/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/102/2012 z 27. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-11-27", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111222052.1"}, {"guid": "63ca283b-a8e9-4545-8f41-87c9ed040826:b35416bc-ff3c-4706-9066-1202c1601da4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1405216206.4", "spisova_znacka": "4Co/270/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/270/2012 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1405216206.4"}, {"guid": "733b676e-7117-4510-bbde-29ab4a4a61bc:dbc10602-94ad-463b-b855-5e784341fb07", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8411207825.1", "spisova_znacka": "10Co/93/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/93/2012 z 25. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8411207825.1"}, {"guid": "0dc39095-2a94-4cf8-829e-8791201d0683:a96abff9-dd17-4940-8a52-9c04711e1e19", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712216052.1", "spisova_znacka": "20Co/127/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/127/2013 z 29. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-08-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712216052.1"}, {"guid": "94928b6d-0f64-415d-b393-721317537532:6ab18b98-373c-410b-a912-fc417d7c8a65", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:1011200324.1", "spisova_znacka": "11Co/143/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/143/2012 z 7. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:1011200324.1"}, {"guid": "6f88df45-6dd1-4958-8521-2d2820ea6f24:47b0daa7-b5b3-4770-93ae-bab221e43998", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6112223177.1", "spisova_znacka": "16Co/291/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/291/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112223177.1"}, {"guid": "16495f26-bf3e-45c5-827b-bc3a025cea6c:ca5ca3b3-adce-416e-9be9-24dd85366619", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211201343.1", "spisova_znacka": "6Co/235/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/235/2012 z 17. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211201343.1"}, {"guid": "8faa5fd7-ffba-4b76-8665-ef00629c6f20:e6bf7118-2afd-4416-8715-ff19c38f51f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210224382.1", "spisova_znacka": "2Cob/104/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/104/2012 z 15. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210224382.1"}, {"guid": "485b85ad-14ae-4842-ad16-76cf2e0f9e2e:352a7646-cd41-4490-b4be-2028e4d29640", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:3111232614.1", "spisova_znacka": "15Co/214/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/214/2012 z 3. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:3111232614.1"}, {"guid": "e6318d4f-7a08-4097-aaa8-c304d2ee9ad5:2814fb69-bf4b-4b8c-bcfd-14669678d127", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3111229636.1", "spisova_znacka": "19Co/280/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/280/2012 z 26. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-12-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111229636.1"}, {"guid": "2647522f-8626-4206-92a6-a9df8c5fada2:9b41c92e-b5ec-41cb-8c86-9174bd2fa3a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1", "spisova_znacka": "5Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/26/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109231303.1"}, {"guid": "b78b48c9-1f4a-4e51-aed6-78b7fbab3a5d:0491a98f-b008-4d12-8cdc-bf268cc1386b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1406202810.2", "spisova_znacka": "2Co/16/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/16/2012 z 7. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1406202810.2"}, {"guid": "85c2de76-55ab-4776-8d38-c7a6d2e15e44:7b70eabb-6141-43ed-959b-dce6b826110b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111220973.1", "spisova_znacka": "13Co/200/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/200/2012 z 7. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111220973.1"}, {"guid": "6114d565-8e06-4e85-a787-118552235013:675a7d6c-d12c-49b8-971d-df3f603d0a73", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7811211450.1", "spisova_znacka": "4Cob/90/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/90/2012 z 30. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7811211450.1"}, {"guid": "c1a36d41-4ba1-4264-927e-4a56a9b231df:6042fee8-4c59-43b9-afbf-8e103949fd9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111227027.1", "spisova_znacka": "17Co/164/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/164/2012 z 25. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111227027.1"}, {"guid": "e4a2e71c-4d5a-4200-ac15-682d2da8144b:9ad6f452-18ee-4569-a03d-a5bb236a1253", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111227028.1", "spisova_znacka": "16Co/187/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/187/2012 z 27. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111227028.1"}, {"guid": "638408b5-80eb-4ccb-b012-4ecb4e8f3e5b:eb65662e-fba9-482b-89ff-899bdefc1945", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8211206008.1", "spisova_znacka": "7Co/36/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/36/2012 z 20. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8211206008.1"}, {"guid": "0a50b81d-b902-4ff3-a46c-f766795e0430:ee850a30-45fc-496c-9429-6a434130a545", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7911213590.1", "spisova_znacka": "1Co/78/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/78/2012 z 12. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-06-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7911213590.1"}, {"guid": "dce46186-1af6-4a74-b89b-74cb8a75d7a2:a11216a7-3277-41a7-aadd-72e5596b1f5e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8611206086.1", "spisova_znacka": "20Co/53/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/53/2012 z 30. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8611206086.1"}, {"guid": "df9b35de-6174-454a-a400-e389d73fffb8:3d62e183-f388-4311-9dbb-90f1fc0bc82f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8210205919.1", "spisova_znacka": "1Co/27/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/27/2012 z 29. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8210205919.1"}, {"guid": "cda2c11c-f4a9-442e-b9b9-ad85512aab45:f08457de-2d91-4b92-a135-6b4db0bdf636", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2611208346.3", "spisova_znacka": "9Co/70/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/70/2012 z 28. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2611208346.3"}, {"guid": "ce6ba88f-83d9-47a9-8c0f-06fa9d6b38b0:11f0a28e-032b-47c9-96bf-8c782733be6c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8211206432.1", "spisova_znacka": "3Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/26/2012 z 22. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8211206432.1"}, {"guid": "8f40e08b-cb27-4444-839d-cde0befcea13:4dc28cb9-9fd5-405a-a6e6-4f042d5877b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111221975.1", "spisova_znacka": "15Co/92/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/92/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111221975.1"}, {"guid": "71e42e04-f3b4-4108-baf2-a6d2fe9b7ea1:a60052e5-6b20-4e13-bfc3-0ac12e88924e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8411204746.1", "spisova_znacka": "7Co/31/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/31/2012 z 29. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8411204746.1"}, {"guid": "65450ec9-1f59-479a-9640-ddbb1f316d5a:60066ac9-7433-4f4c-8dbc-9b9b5e8c6cf6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111214040.1", "spisova_znacka": "16Co/100/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/100/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111214040.1"}, {"guid": "d7dee690-416d-4475-8094-a0e8bb49382c:00e3a7c7-08cd-436e-bbe4-313e52d97ba2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8611203908.1", "spisova_znacka": "13Co/35/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/35/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8611203908.1"}, {"guid": "db5fbfa8-e033-44eb-973f-e8db19b0df6a:5d80bd5a-9a0d-44a6-b833-6a00a365d738", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7910209479.1", "spisova_znacka": "6Co/16/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/16/2012 z 16. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7910209479.1"}, {"guid": "a560a6bc-2f9d-4fbc-afb1-56c0553a1b00:78118395-348c-464c-a0cb-4871277dda7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2", "spisova_znacka": "14Co/81/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/81/2012 z 2. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111217943.2"}, {"guid": "7b8eb216-caff-4054-b8e3-c24600b240dc:514f02f6-d576-4d96-9870-bffa66a4cb9b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7910215409.1", "spisova_znacka": "1Co/367/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/367/2011 z 13. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7910215409.1"}], "citovane_v": []}