Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/314/2011 z 25. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. októbra 2011, sp. zn. 41CoE/314/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6108209297.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/314/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6108209297.1 | 2011-10-25 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d472b42a-82c4-4f01-bbb2-cacef63c8afd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6108209297.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/314/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108209297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6108209297.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XXX,
XXX XX S. S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 2625/08, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 583,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k.2Er/697/2008-37 zo dňa 5. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/697/2008-37 zo dňa 5. mája 2011  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/697/2008-37 zo dňa 5. mája 2011 exekúciu zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 8707/07 zo dňa 06. 12. 2007, vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Ďalej uviedol, že
medzi oprávneným a povinným bola dňa 22. 02. 2007 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na
základe ktorej oprávnený poskytol finančné prostriedky vo výške 398,33 Eur a povinný sa zaviazal
poskytnuté finančné prostriedky splácať v dohodnutých splátkach. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
konania okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pri skúmaní rozhodcovskej doložky v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, súd vzal do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda skúmal, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.  Podmienky uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy posúdil podľa smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ust. § 53 ods. 1, §
54 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť,
s.r.o. C-76/10.

Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by
v konaní vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo
väčšine prípadných sporov vylúčené. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v
neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému



konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje
i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú
dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou
stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa
zo strany rozhodcov. Nekalá rozhodcovská doložka dopadá na celé exekučné konanie vyvolané
oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi, pretože exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať
sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného
konania.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia
cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, súd
musel prijať záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým
súdom. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka,
ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, zaviedla do ust. § 53 ods. 4 písm. r)
znenie: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskomkonaní“. Uviedol, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor
medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní
skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený,
rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj
formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán,
ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej
správy, resp. verejnej moci. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

O trovách exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 200 ods. 1, 2 a ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého
legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, procesne zavinil, že sa exekúcia musela
zastaviť, a preto mu uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy. Uviedol, že súdny
exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie spolu vo výške 55,30 Eur. Súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu
vo výške 33,19 Eur za zriadenie exekučného záložného práva, pretože súd určuje odmenu pri zastavení
exekúcie podľa ust. § 14, ust. § 15 a ust. § 16 vyhlášky MS SR č. 277/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Zo znenia týchto ustanovení vyhlášky nevyplýva
oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa
ust. § 6 vyhlášky. Mal za to, že pod pojmom zexekvovaná nehnuteľnosť nemožno rozumieť len doručenie
exekučného príkazu, či príkazu na začatie exekúcie dotknutým subjektom (ide o úkony odmeňované
paušálnou sumou podľa ust. § 15 vyhlášky), ale predovšetkým ďalšie úkony súdneho exekútora,
smerujúce k vymoženiu pohľadávky predajom nehnuteľnosti. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu vo
výške 13,28 Eur za 4 úkony odmeňované paušálnou sumou, a to 1 krát získanie poverenia, 1 krát
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 krát doručenie príkazu na začatie exekúcie a 1 krát
doručenie exekučného príkazu. V súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom súd určil výšku účelne
vynaložených trov exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 15,94 Eur. Táto suma pozostáva z odmeny
13,28 Eur a uplatnenej 20 % DPH v sume 2,66 Eur.



Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol,
že sa nestotožňuje s rozhodnutím napadnutého uznesenia z dôvodu, že  smernica Rady 93/13/
EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do
právneho systému platného na území Slovenskej republiky, preto slovenský súd ju nemôže používať
ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto
smernica obsiahnutá. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke, ako neprijateľnej zmluvnej podmienke
uviedol, že z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne
určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Existenciu rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s právnym
poriadkom Slovenskej republiky už skúmal sám rozhodcovský súd pri skúmaní svojej vecnej príslušnosti
pri začatí rozhodcovského konania. Konštatoval, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme,
preto vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný
význam pre výsledok konania, resp. pre nemožnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Považoval za
nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,  nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Uviedol, že platnosť právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia
a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to, či doložka sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi
súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Poukázal na to, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky
sú právne prípustné, a to v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj z práva európskeho. Vyjadril názor, že
v danom prípade rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha v súlade a na základe
zákona o rozhodcovskom konaní. Na záver poukázal na to, že okresný súd posudzoval vec, o ktorej už
raz právoplatne rozhodol, pretože rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už
pri udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na to, že je toho názoru, že predmetná exekúcia
prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, nestotožnil sa ani s priznanými trovami exekúcie
súdnemu exekútorovi. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ako súd odvolací)  prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného
nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd zo spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 21. 05. 2008 na okresnom
súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn.
SR 8707/07 zo dňa 06. 12. 2007, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským
rozsudkom  bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 17.580,- Sk a úroku z omeškania vo výške 0,25 %
denne zo sumy 17.280,- Sk od 27. 06. 2007 do zaplatenia, a to z titulu nesplateného úveru poskytnutého
na základe zmluvy o úvere zo dňa 22. 02. 2007. Okresný súd dňa 22. 05. 2008 vydal poverenie č. 5601
039109* na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 01. 10. 2010 si vyčíslil trovy exekúcie
celkom vo výške 55,30 Eur. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému
uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 Eur.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa
ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je preto
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť
aj ďalší procesný postup okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj Smernica Rady



93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok
249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa
má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa zmenil a dopnil zákon č. 40/1964 Zb., t.j. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (jedná
sa o ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), a to s účinnosťou od  01. 04. 2004.

Úpravu  spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to  predovšetkým
z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 upravujúceho zákaz diskriminácie
spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo
uvádza, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy aj podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ tieto podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bodu 1 vyššie citovanej Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993  zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere č.A.o dňa XX. na
základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný
súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru,  ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, pričom v článku 17. týchto
podmienok si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré  vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa vložka č. 3530/B, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z
jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi



zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je
v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je preto podľa ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady
č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 5. apríla 1993. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru,
keď exekúciu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu aj v napadnutej časti výroku o náhrade
trov exekúcie v rozsahu podaného odvolania.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Odvolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní vyjadril len všeobecne svoj nesúhlas s rozhodnutím o
trovách exekúcie, pričom neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré s týmto rozhodnutím nesúhlasí.

Po preskúmaní rozhodnutia o náhrade trov exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil
na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, čím zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný
súd správne rozhodol, keď oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p.  v celom rozsahu potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.