Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/157/2011 z 9. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. novembra 2011, sp. zn. 19Co/157/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3509204477.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/157/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3509204477.1 | 2011-11-09 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/52f81fc2-0edf-4142-a947-a34beff535eb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3509204477.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/157/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509204477
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3509204477.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky F. O., bytom P. XXX proti
odporcovi P. O., bytom P., toho času vo výkone trestu v ÚVTOS C., U. O. X, o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k mal. deťom O.: X., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny D., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 17. marca 2011, č.k. 2C/29/2009-175, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Účastníci      n e m a j ú    p r á v o     na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol. Mal. deti X. a Y. na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti a výchovy navrhovateľky s tým, že táto ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne a rovnako
uložil vyživovaciu povinnosť odporcu aj k mal. Y. s tým, že výživné je povinný poukazovať k rukám
navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. O úprave styku odporcu s maloletými deťmi rozhodol
tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s deťmi počas troch víkendových dní v mesiaci, a to od
09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že konkrétny deň stretnutia je odporca povinný 24 hodín vopred
oznámiť navrhovateľke a navrhovateľka je povinná mal. deti v tieto dni odporcovi odovzdať. O trovách
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko
a trvalo rozvrátené a neplní si svoje spoločenské poslanie. Vzhľadom na dlhotrvajúcu neexistenciu
manželského spolužitia nevzhliadol ani predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu
spolužitia. Poukázal na to, že i keď je výkon trestu odňatia slobody prekážkou riadneho vedenia
manželského života, nie je v danom prípade najmä zo strany navrhovateľky žiadna snaha o udržanie
vzťahu s odporcom a nemožno predpokladať obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že naopak
v manželstve účastníkov došlo k závažnému narušeniu ich vzájomného vzťahu, a to najmä k strate
dôvery, k nevere, fyzickému napadnutiu a v neposlednom rade úplnej strate schopnosti komunikácie,
čo sa prejavilo aj na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na
tieto okolnosti nie je možné predpokladať, že účastníci obnovia manželské spolužitie. Príčiny rozvratu
manželstva súd videl najmä v odcudzení manželov po nezvládnutí finančnej situácie rodiny zo strany
odporcu a nevere zo strany navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1 a §
18 Zákona o rodine. O úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode okresný
súd rozhodol podľa § 24 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1, 2 a § 62 Zákona o rodine, keď vychádzal z tej
skutočnosti, že navrhovateľka riadne vykonáva starostlivosť o mal. deti, preto súd aj na čas po rozvode



zveril deti do jej starostlivosti. Ohľadne výšky výživného, aj keď by potreby                   mal. detí,
ako aj príjem matky odôvodňovali vyššie výživné, na strane otca neboli zistené také pomery, ktoré by
preukazovali jeho schopnosť platiť v súčasnosti vyššie ako minimálne výživné. V tejto súvislosti poukázal
na tú skutočnosť, že aj zákonom stanovené minimálne výživné bude v prípade otca predstavovať
najmä bezprostredne po prepustení z výkonu trestu mimoriadnu finančnú záťaž, no zákon z povinnosti
platenia minimálneho výživného nepozná žiadne výnimky. Pre stretávanie otca s maloletými považovať
za podstatnú okolnosť, ktorou sú doteraz neusporiadané pomery otca na čas po návrate z výkonu trestu,
keď otec iba predpokladá, že bude bývať u svojej matky v  P. V. a je zrejmé, že jeho finančná situácia
nebude jednoduchá. Za týchto okolností a po dlhšie trvajúcom odlúčení považoval okresný súd stretnutie
otca s deťmi počas troch dní v mesiaci nateraz za dostatočné. Stretávanie otca s maloletými určil iba
rámcovo, pričom výber konkrétnych dní ponechal na otcovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
144 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozvodom
manželstva. Okresnému súdu vytýkal, že ním vznesenú námietku zaujatosti odignoroval, nemal
za potrebu pokúsiť sa zachrániť 10-ročné manželstvo, z ktorého pochádzajú dve mal. deti, keď
nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za vymyslené alebo len za
vydedukované. V dôsledku rozvodového konania sa musí liečiť, navrhoval preto psychologický posudok,
ktorý okresný súd nepovažoval rovnako za potrebný. S rozvodom nesúhlasí za žiadnych okolností.
Vzťah, ktorý má nadviazaný navrhovateľka, považuje za vymyslený, prípadne, ak je tento pravdou, je
už tretí alebo štvrtý za posledných 30 mesiacov, z čoho možno vyvodiť, že nemôže byť takýto vzťah
pevnejší ako 10-ročné manželstvo a dá sa preto považovať za flirt, ktorý nie je pozitívny ani pre mal.
deti a ich výchovu. Za týchto okolností nesúhlasí, aby boli mal. deti zverené do starostlivosti matky.
Žiadal, aby mal. deti boli zverené do jeho starostlivosti. Poukazoval na podmienky, v ktorých mal. deti
žijú, a ktoré nepovažuje pre ne za vhodné. Vyjadril pochybnosti nad tým, čo z detí vyrastie, ak nebudú
vychovávané v usporiadanej rodine. Zároveň okresnému súdu vytýkal, že v odôvodnení rozsudku
napísal, že navrhovateľku fyzicky napadol. V tejto súvislosti zdôraznil, že sú manželia 10 rokov a nikdy
navrhovateľku fyzicky nenapadol, ani po pojednávaní konanom dňa 07.09.2009, kde došlo k ostrejšej
výmene názorov, nedošlo k fyzickému kontaktu. Pokiaľ navrhovateľka návrh odôvodňovala drogovou
závislosťou a finančnou krízou, v tejto súvislosti uviedol, že                      „s drogami veru nemám veľké
skúsenosti“ a výpoveď navrhovateľky v tejto súvislosti nepovažuje za dokázanú. Spochybňoval ako
dôvod rozvratu manželstva finančnú krízu s poukazom na to, že „riskoval slobodu, aby zohnal peniaze“
a túto skutočnosť by si mala navrhovateľka skôr vážiť, nakoľko v daný čas jej to nevadilo.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého
rozsudku. Uviedla, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo konkrétnymi dôkazmi preukázané,
že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi ako manželmi došlo k závažnému narušeniu ich
vzájomného vzťahu z dôvodov, ktoré boli preukázané v rámci konania na súde prvého stupňa. Poukázala
na SMS správu od odporcu, v ktorej uviedol, že skutočnosti a dôvody uvedené v odvolaní si vymyslel s
cieľom oddialiť právoplatné ukončenie konania. Uviedla, že v prípade potreby môže prepis SMS správy
doložiť súdu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliada na záujem mal. detí (ust. § 23 ods. 1, 2 citovaného zákona).

Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom v zmysle ust. § 23 Zákona o rodine je
vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu účelu manželstva, a ktorý je daný jeho



intenzitou (hĺbkou) a trvaním, pričom závisí aj od posúdenia možnosti očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi záleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku
rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a charakteru ich
následkov. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat
vzťahov javí ako nenapraviteľný stav, t. j. bez reálnych predpokladov na obnovenie spolužitia manželov, a
to všetkých funkcií manželstva vzhľadom k výsledku zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. V zmysle
§ 23 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine sa predpokladá, že k zrušeniu manželstva s mal. deťmi dôjde
vtedy, keď rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami mal. detí.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z ich
manželstva pochádzajú dve mal. deti X., nar. XX.XX.XXXX a Y.,                 nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka
hodnotila manželstvo za narušené z dôvodu problémov odporcu s drogami, ktoré opakovane užíval,
finančných problémov, ako aj z dôvodu drobných krádeží, ktorých sa odporca dopúšťal, v dôsledku čoho
bol v roku 2007 odsúdený na                       3 mesiace a v roku 2008 na 17 mesiacov odňatia
slobody, v dôsledku čoho začala mať psychické problémy. I napriek tomu, že odporca dôvody rozvratu
manželstva, na ktoré navrhovateľka poukazuje, považoval v odvolaní za nepreukázané, potrebné je
poukázať na výpoveď samotného odporcu pred Okresným súdom Banská Bystrica, kde do zápisnice
pred dožiadaným súdom potvrdil, že vzťah s navrhovateľkou bol harmonický, pokým sa nevyskytli
dlhy. Uviedol, že z tohto dôvodu sa preto kradnutím snažil zabezpečiť príjem. Všetky dlhy sa snažil
splácať, a keď to bolo neúnosné, začal kradnúť. S tým prišli aj drogy, „pretože za triezva to bolo ťažké“,
vyskúšal všetko, ale nikdy nebol na drogách závislý, ani na alkohole. Pripustil, že s navrhovateľkou
nie je v kontakte od októbra 2008. Ďalej uviedol, že bol viackrát trestaný pred manželstvom a počas
manželstva je dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za krádeže. Pokiaľ v odvolaní poprel, že by
navrhovateľke fyzicky ublížil, odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti výsluch samotného
odporcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, kde uviedol, že navrhovateľke dal facku, nakoľko
mu odmietla umožniť stretnutie s deťmi. V dôsledku narušenia vzťahov navrhovateľka od augusta 2010
žije s priateľom, s ktorým býva aj v spoločnej domácnosti. Z postoja navrhovateľky jednoznačne vyplýva,
že nemá záujem na obnovení spolužitia s odporcom.

Za daného skutkového stavu odvolací súd mohol len konštatovať, že rozvrat v manželstve účastníkov
je hlboký a trvalý bez predpokladu obnovenia spolužitia. Manželstvo účastníkov si už dlhšiu dobu neplní
svoj spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú
spolu so svojimi deťmi vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc.
Za takéhoto stavu rozvod manželstva nebude ani proti záujmom mal. detí. Odvolací súd sa vzhľadom
na uvedené skutočnosti zhoduje s názorom okresného súdu, že v prejednávanej veci sú splnené
podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
na základe ktorého vyvodil správny právny záver. V odôvodnení svojho rozhodnutia náležite zdôvodnil,
prečo nevykonal odporcom navrhované dôkazy a odvolací súd sa s jeho názorom v plnej miere stotožnil.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania má aj odvolací súd za preukázané skutočnosti, ktoré
nemohli byť vyvrátené ani navrhovanými dôkazmi v ďalšom konaní.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností
rodičov k mal. deťom (§ 113 ods. 1 a § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne rozhodol, keď mal. X. a mal. Y. zveril do výchovy navrhovateľky, ktorá sa o deti riadne
stará a na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. deti. Naviac odporca, ktorý
je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, nemá ani k starostlivosti o mal. deti vytvorené žiadne
podmienky.

Ako vecne správny bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného na mal. deti,
ako aj v časti úpravy styku otca s mal. deťmi. V týchto výrokoch sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktoré si osvojil, a na ktoré v celom
rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní odporca neuviedol žiadne podstatné
okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.



Pokiaľ otec vyjadril vo svojom odvolaní podozrenie zo zaujatosti voči jeho osobe zo strany zákonného
sudcu, odvolací súd konštatuje, že vo svojom odvolaní neuviedol a ani odvolací súd z obsahu spisu
nezistil žiadne zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania danej veci, a ktoré by odôvodňovali pochybnosti o jeho nezaujatosti a
nestrannosti. Zdôrazňuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.), preto
ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. nie je daný.

So zreteľom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .