Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/188/2015 z 19. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. mája 2015, sp. zn. 25Co/188/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4412222023.2
Krajský súd Nitra | 25Co/188/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4412222023.2 | 2015-05-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: OSP, EP, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 224 ods. 2 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 44 ods. 8 EP, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb., § 7 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6f6188e-4edf-4bb0-a0fd-f484c6bbf8f2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412222023.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/188/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222023.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudcov JUDr.
Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ
a advokát, proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné Námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. septembra 2014 pod č. k.
13C/840/2012-98 a uzneseniu zo dňa 3. decembra 2014 pod č. k. 13C/840/2012-117, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

II.  Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
zaplatenia majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eura. V dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že navrhovateľka uplatnila
svoj nárok na náhradu škody u odporkyne. Odporkyňa nárok navrhovateľky neuspokojila, z toho dôvodu
sa navrhovateľka obrátila na súd. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky  sp. zn. 13Er/543/2006súd
zistil,  že oprávnená podala návrh na zmenu exekútora  dňa 22.11.2010. Exekučný súd o žiadosti o
zmenu súdneho exekútora  rozhodol uznesením zo 31.05.2011 a vykonaním exekúcie poveril JUDr.
Krutého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.07.2011. V ďalšej časti poukázal na ustanovenia § 9,
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov platného do 31.12.2012 a nárok navrhovateľky v zmysle citovaných
ustanovení nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že exekúcia začala 26.04.2006 vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľka nepreukázala, že skoršie rozhodnutie o zmene exekútora by viedlo k
efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky, nepreukázala solventnosť dlžníka v dobe od doručenia
návrhu na zmenu exekútora. Pôvodný exekútor mal povinnosť zo zákona vykonávať začatú exekúciu
až do doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora. Nedodržanie zákonnej lehoty
exekučným súdom pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora nemohlo v danom prípade vyvolať stav
právnej neistoty navrhovateľky a nemohlo byť príčinou vzniku tvrdenej paušálnej škody vo výške 175,-
eur. Navrhovateľka nepreukázala zníženie svojho majetku. Prípadný nesprávny úradný postup súdu
nemá za následok ani vznik práva na nemajetkovú ujmu, pretože exekúcia bola vykonávaná povereným
exekútorom. Podrobne sa zaoberal predloženým znaleckým posudkom navrhovateľky preukazujúcim
vzniknutú škodu a dospel k záveru, že nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej škody, preto naň



neprihliadol. Žalobu zamietol, pretože navrhovateľka nepreukázala vznik škody zmenšením jej majetku,
existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
prípadným zmenšením majetku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods.1
OSP a odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli a žiadne nevyčíslila.

Navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie
zdôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f/ OSP spočívajúcim v tom, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
a ďalej k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Navrhovateľka namietala,
že prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že nezistil
u účastníkov stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej namietala, že súd vôbec nemal polemizovať o
dĺžke zákonných lehôt a osobitne o práve na prerokovanie veci v primeranom čase.  Namietala, že
štrasburgský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak
súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Súd ani štát neprijali žiadne
opatrenie na riešenie vzniknutej kritickej situácie.  Ďalej uviedla, že súd vyjadril svoje presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom, čím sa jedná o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy
vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.  1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§  205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 -
7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §  219 OSP potvrdil.

Podľa §  219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako
aj po právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania
a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľky, zaoberal sa ňou
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).



Navrhovateľkou namietané odňatie možnosti konať pred súdom musí byť chápané tak, že odňatie
možnosti konať pred súdom  sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s
jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednaní vecí súdom) a nie s jeho
právnym hodnotením veci zaujatom v napadnutom rozhodnutí.  Navrhovateľka namietala nevykonanie
dostatočného dokazovania oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom č.1/2014. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.09.2014 vyplýva, že prvostupňový súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením znaleckého posudku a veľmi podrobne zdôvodnil v dôvodoch písomného
rozhodnutie, prečo ho neakceptoval. Preto  odvolací dôvod navrhovateľky nie je daný. Odvolací súd
poznamenáva, že o tom, ktorý z označených dôkazov súd vykoná, rozhoduje súd (§ 120 ods. 1 veta
druhá OSP). Preto  ak by prvostupňový súd daný dôkaz nevykonal, nespôsobilo by to vadu konania
spočívajúcu v možnosti účastníka konať pred súdom. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na prijaté
závery súdu jeho vykonanie bolo irelevantné. Navrhovateľka iné vady v konaní nenamietala a odvolací
súd z obsahu spisu ani iné vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť
nezistil.  Preto pristúpil k prejednaniu veci.

Navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil.

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora
JUDr. Pekárika. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie 19.04.2006. Exekučný súd  ho poveril 26.04.2006 vykonaním exekúcie. Dňa
22.11.2010 doručila oprávnená návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd vyzval exekútora na
predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie 10.06.2011. Návrhu vyhovel, rozhodol o zmene
uznesením zo dňa 31.05.2011 pod č.k. 13 Er 543/06-13 a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Krutého.

Navrhovateľa sa svojho nároku domáhala na základe nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora. Z vykonaného dokazovania nie
je sporné, že súd rozhodol o zmene  exekútora po zákonom stanovenej lehote. Z ustanovenia § 44
ods. 8 EP vyplýva, že súd je povinný rozhodnúť o zmene exekútora. Túto povinnosť však nemá, ak sa
predpokladá, že exekúcia bude zastavená. Exekučný súd síce vo veci vydal poverenie na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica  z 03.12.2005 spísaná pred
notárom JUDr. Duriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, splnomocnený povinnou na uznanie
dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, uznal dlh z úverovej zmluvy s tým, že notárska
zápisnica sa stala exekučným titulom.  Aj keď v danej veci bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie, je zrejmé, že poverenie bolo vydané na základe neplatnej notárskej zápisnice, ku ktorej je
jednotná rozhodovacia činnosť súdov spočívajúca v tom, že zastúpenie povinnej osoby nebolo v súlade
so zákonom. Navrhovateľka sa teda domáhala vykonania exekúcie na základe nulitného právneho
aktu, pre ktorý  bude exekúcia zastavená. Preto jej nemohla vzniknúť žiadna škoda a nemajetková
ujma. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorých poukázal  na
priebeh exekučného konania. Je potrebné uviesť, že exekútor poverený vykonávaním exekúcie musí
plniť povinnosti vyplývajúce mu z exekučného poriadku až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora.
Navrhovateľke preto nemohla vzniknúť žiadna škoda a nemajetková ujma tým, že súd o jej žiadosti o
zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonnej lehote. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd, ktorý je podľa § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, k jednotlivým
odvolacím dôvodom udáva:

Nestotožňuje sa s dôvodmi odvolania navrhovateľky v časti týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy §
9 ods. 2 zák. č.  514/2003 Z. z. uskutočnenej zák. č. 412/2012 Z. z.. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia citoval dané ustanovenie do novely prijatej zák. č.  412/2012 Z.z.. Odvolací
súd v tejto časti poukazuje na dôvodnú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z., z ktorej vyplýva, že
súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č.  514/2003
Z. z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci
súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný  záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup  iných všeobecných
súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy
v súdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu. Aj keď novela v §  9 ods.  2,



3 presne upravila prieťahy v konaní, v podstate reagovala na dovtedajšiu rozhodovaciu prax súdov, že
nie sú oprávnené posudzovať prieťahy v konaní.

Ďalším dôvodom odvolania navrhovateľky bolo zamietnutie návrhu prvostupňovým súdom založeným
na nedôveryhodnosti údajov. Odvolací súd sa s týmto odvolacím dôvodom vôbec nestotožnil, pretože
prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie, oboznámil sa s obsahom celého spisu
exekučného súdu, správne zistil skutkový stav, použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval
na daný prípad. Svoje rozhodnutie nezaložil na uvedenom dôvode tvrdenom navrhovateľkou v dôvodoch
svojho písomného odvolania.

K odvolaniu navrhovateľky, týkajúceho sa stavu trvania právnej neistoty odvolací súd dodáva, že
navrhovateľke nemohol vzniknúť stav právnej neistoty, nakoľko právna neistota je odstránená až
vydaním rozhodnutia vo veci. S námietkou nedostatočného vykonania znaleckého dokazovania sa
odvolací súd vyporiadal vyššie. Námietka nerozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie konania  svedčí
o neznalosti navrhovateľky o jej procesných úkonoch a danej veci, pretože takýto návrh v priebehu
konania nebol podaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku uznesením z 03.12.2014 na zaplatenie súdneho poplatku v
sume 20,- eur za odvolanie s poukazom na položku 7 a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Navrhovateľka podala odvolanie proti uzneseniu. Namietala nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia a
aplikáciu položky 7a /zákona o súdnych poplatkov. Uviedla, že z uvedenej položky vyplýva, že súdny
poplatok sa vyrubuje za žalobu na náhradu škody alebo nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu
podlieha iba žaloba a nie ďalšie úkony vo veci samej. Ďalej poukázala na ustanovenie § 18ca Zákona
o súdnych poplatkoch, z ktorého vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012. Návrh bol podaný pred 01.10.2012, preto je potrebné aplikovať stav
platný do 30.09.2012.

Odvolací súd sa s právnym názorom navrhovateľky nestotožnil, preto napadnuté uznesenie ako
vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania v časti nedostatočného
zdôvodnenie rozhodnutia. Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu
a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods.
1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nielen garancia a poskytnutie ochrany
ohrozených alebo porušených práv zo strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a
predovšetkým kvalite. K určujúcim znakom práva na spravodlivé súdne konanie patria aj právo na riadne
a vyčerpávajúce odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne
otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné argumenty) jednotlivých strán. Požiadavka
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť
sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo
a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. V tejto súvislosti už Ústavný súd SR vyslovil, že všeobecný súd nemusí v
odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV ÚS 115/03, I ÚS 241).

V danom prípade stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúcej len v
citácie aplikovanej právnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu
odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.
V danom prípade je predmetom rozhodovania len deklarovanie vzniku poplatkovej povinnosti za
navrhovateľkou podané odvolanie, čo z obsahu zákonných ustanovení, zákona o súdnych poplatkoch,
ktoré boli v napadnutom uznesení vymenované (t.j. ustanovenie o vzniku poplatkovej povinnosti
podaním odvolania o sadzbe poplatku v odvolacom konaní, o poplatníkovi v odvolacom konaní,
o konkrétnej položke zo sadzobníka súdnych poplatkov) vyplýva v plnej miere a bez akejkoľvek
pochybnosti. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že dôvody rozhodnutia možno
hádať, ako z obsahu odvolania vyplýva. Nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje ucelenú časť s



výslovným uvedeným nadpisu „odôvodnenie“ alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne po výrokovej
časti ako je to v predmetnom prípade. Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej
právnej ochrany dotknutých práv, nie prepiatý formalizmus pri koncipovaný súdneho rozhodnutia.

K tvrdeniu navrhovateľky, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že
tento výklad navrhovateľky ignoruje ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch a to § 2 ods. 4 tohto
zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého
poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej
sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad navrhovateľky je účelový v rozpore
so zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie
by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolania voči žiadnej žalobe v
sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Je zjavné, že navrhovateľkou prezentovaný výklad je
tendenčný. Ani z dôvodovej správy, na ktorú odkazuje nemožno žiadnym spôsobom vyčítať zámer
zákonodarcu oslobodiť predmetný druh konania od súdneho poplatku za odvolanie. Zavádzajúca je aj
citácia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/39/2007, ktorý hovorí len to, že iné súdne konania
(nie odvolacie konania) než ktoré sú uvedené v prílohe zákona o súdnych poplatkoch nemôžu byť
analogicky spoplatnené. Záver o vylúčení analógie v poplatkových veciach je ustálený a nesporný,
nemá však žiadnu vecnú súvislosť so súdeným prípadom (poplatková povinnosť nebola stanovená
analogicky).

Nesprávnym je aj stanovisko odvolateľky k aplikácii ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch riešiaceho
určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.09.2012 (ako je tomu i v predmetnom
prípade). Predmetné prechodné ustanovenie s cieľom predísť nežiadúcej retroaktivite ustanovuje, že z
úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté (pričom, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni - § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) do 30.09.2012
sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 (kedy bolo konanie o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od platenia súdnych poplatkov) a to i keď sa
stanú splatnými po 30.09.2012.

V danom prípade však úkon - odvolanie bol navrhnutý 28.10.2014, preto správne okresný súd pristúpil
k aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Keďže
v danej veci ide o súdny poplatok (odvolacie konanie), pričom bolo podané po 30.09.2012 nešlo ani o
úkon a o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľke za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 a/ sadzobníka súdnych poplatkov jeho rozhodnutie je vecne
správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §  224 ods. 1, 2 a §  151 ods.  1 veta
prvá OSP tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok v priebehu konania
neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.