Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/78/2010 z 20. 3. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. marca 2012, sp. zn. 11Co/78/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2109228212.1
Krajský súd Trnava | 11Co/78/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2109228212.1 | 2012-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva
Citované ustanovenia: § 696 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b2bd802-460b-407a-8cf2-da364546d5e9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2109228212.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/78/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109228212
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2109228212.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora
Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej
podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, právne zastúpený JUDr. Juraj
Gajdošík, advokát, Košická 52, Bratislava, proti odporcom : I. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, O.,
II. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol Korytár,
správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Sladovnícka 13, Trnava,
IČO: 00 009 199, o zaplatenie 395,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č.k. 13C/44/2010-79, zo dňa 3. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e.

Odporcom v  I. a II. rade a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti odporcom v I. a II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 395,70 eur spolu s
príslušenstvom, zamietol. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za užívanie bytu č. XX
nachádzajúceho sa v O., na ul. R. XX, na X. podlaží, na základe Zmluvy o nájme bytu, z ktorej vyplývala
povinnosť nájomcu platiť nájomné mesačne do 5 dňa mesiaca. Navrhovateľ ako správca konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto
súpisu zaradil taktiež popísaný byt v užívaní odporcov. Odporcovia v I.a II. rade žiadali návrh zamietnuť,
pretože celú  predmetnú pohľadávku  titulom nájomného uhradili na účet Mgr. Ing. Pavla Korytára ,
správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že odporcovia ako nájomcovia bytu
uhradili nájomné za rozhodné obdobie od novembra 2008 do marca 2009 v plnej výške legitímnemu
vlastníkovi, za ktorého však navrhovateľa nepovažoval, teda nemohol mu vzniknúť nedoplatok na
nájomnom. Dlžné nájomné odporcovia poukazovali prenajímateľovi, ktorým je Trnavské automobilové
závody, š.p. v konkurze, konkrétne k rukám jeho správcu: Mgr. Ing. Pavlova Korytára. Na základe
uvedeného, tak dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne a preto ho ako
neopodstatnený zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľa sa vyhovie a odporca
bude zaviazaný zaplatiť mu sumu 395,90 eur spolu s príslušenstvom. Uviedol, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnutý



rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú tu dané odvolacie dôvody v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d), e) O.s.p.. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky
395,90 eur s príslušenstvom proti odporcovi, z titulu nedoplatku na nájomnom za užívanie bytu za
obdobie od novembra 2008 (vrátane) do marca 2009 ( vrátane), keď nájomný vzťah medzi účastníkmi
konania založený na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 2.6.2003 nebol do októbra spochybňovaný.
Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803, keď do
súpisu majetku patriaceho do podstaty bol zaradený aj byt v užívaní odporcu. Súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa tvrdením, že táto je
sporná. S uvedeným právnym názorom súdu prvého stupňa nesúhlasí a považuje ho za nesprávny.
Z oznámenia Správy katastra Trnava zo dňa 06.07.2009 vyplýva, že do marca 2009 ( vrátane) bol
JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803
vedený ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza byt v užívaní odporcu. Súd prvého stupňa
sa vôbec nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie v období špecifikovanom v návrhu,
resp. sa nezaoberal dôkazmi, ktoré preukazujú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní
predloženými navrhovateľom v návrhu, ako aj na pojednávaní vo veci a zdôvodnenie svojho rozhodnutia
obmedzil na tvrdenie, že odporcovia v I. a II. rade ako nájomcovia predmetného bytu uhradili nájomné v
plnej výške legitímnemu vlastníkovi predmetného bytu, resp. že odporcovia v I. a II. rade ako nájomcovia
bytu v bytovom dome na ulici R. XX, O., riadne a včas toto nájomné uhrádzali vrátane služieb spojených s
užívaním predmetného bytu. Tieto platby poukázali prenajímateľovi Trnavské automobilové závody, š.p.
v konkurze a k rukám správcu Mgr. Ing. Pavol Korytára, pričom neuviedol na základe akých skutočností
má toto za preukázané. Je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty
úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak navrhovateľ bol prvým správcom, ktorý
zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení
veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle ustanovenia § 14 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní,
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (a teda aj predmetným bytom) svedčí k dnešnému dňu
navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803. Odporca
si preto nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z nájomnej zmluvy a ustanovenia § 685 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. povinnosť splatiť navrhovateľovi nájomné.

K odvolaniu sa odporcovia v I. a II. rade písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podaním zo dňa 3.8.2010, doručeným súdu prvého stupňa dňa 3.8.2010 navrhol Mgr. Ing. Pavol Korytár,
správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom
Trnava  pripustiť jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcov. Výzvou zo dňa
04.01.2012 vyzval odvolací súd účastníkov konania, aby sa v lehote 10 dní od jej doručenia vyjadrili k
oznámeniu Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava o jeho vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcov. Účastníci konania v uvedenej lehote nezaslali odvolaciemu súdu  žiadne námietky,
ktoré by zakladali dôvod súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva  v zmysle ust. § 93
ods.3 O.s.p..

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 13C/44/2010 bolo zaplatenie
pohľadávky v sume 395,90 eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné za užívanie 3 - izbového bytu č.
XX, nachádzajúceho sa v O. na ul. R. č.XX  na X. podlaží za obdobie november 2008 - marec 2009
(vrátane), a to na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 2.6.2003, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku
úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, a týmto úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom,
zapísaným do podstaty. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh
zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.



Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa §  120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu, zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý
vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník
nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť



zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné
prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec
a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí
do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom
povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí
aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody, spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď
vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na
podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za
následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže
domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti
byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho
vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do
podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia
konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo
speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný
majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu
"TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84" (na ktorého bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 3K/105/99 z 21.12.1999) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty
okrem iného aj byt odporcov (resp. presnejšie celý bytový dom, v ktorom sa byt nachádza).  Neskôr
však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn. 25K/2/ 2007 - 1144 (teda v konkurznej veci úpadcu
„Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je
vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal navrhovateľovi z prejednávanej veci
(JUDr. Pohovejovi) nakladať aj s bytovým domom súp. č. XXXX  na parcele č. 8399/122 pre obec a
katastrálne územie O., pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na
základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil
a návrh na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení takéhoto zmeňujúceho uznesenia sa nachádza
ako záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul
ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci
bol navrhovateľa) a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého
Okresný súd Trnava excindačnú žalobu navrhovateľa voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej
takýmto súdom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka
skôr začatého konania o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie Krajského súdu v Bratislave pod
sp. zn. 68Cbi/10/2010, i keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a
prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci t.j. aj bytového domu s bytom odporcov zo
súpisu podstaty vykonaného navrhovateľom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania
Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu
navrhovateľom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci bolo aj
tomuto súdu známe, že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z 26. marca
2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave
rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., len ho doplňuje reagovaním na
odvolanie navrhovateľa.

Ustanovenie § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd
uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák.č.
7/2005 Z.z.  ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde
naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou
rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa



v ňom rieši otázka vlastníctva. (Uznesenie ÚS SR, I.ÚS 202/2011 ). Správne súd prvého stupňa
riešil ako predbežnú otázku konania, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať
s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je
zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom
č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného
bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
Trnava, IČO: 00 009 199 a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767
potvrdil uvedený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008.
Z odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva,
že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu
vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR 4/2007
- 767 zo dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil súdu
a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, a preto súd prvého stupňa správne konštatoval,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do
súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii nevyvrátil, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v
ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z., účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do
súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V
súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne
aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných
podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29Cdo/249/2008,
nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb., resp.
zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v  ust. §
78 ods.9  zák.č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v
súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o
nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku,
čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec
predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci,
lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva
aj proti pôvodnému vlastníkovi (Uznesenie ÚS SR, II.ÚS 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca
uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na
základe uvedeného sa tak  domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe, zapísanej na liste vlastníctva
v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú
citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto
bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu, nemôže byť navrhovateľ
aktívne vecne legitimovaný ani v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.

V závere svojho rozhodnutia odvolací súd k navrhovateľom vznesenej námietke funkčnej príslušnosti
Krajského súdu v Trnave v prejednávanej veci uvádza, že podanie takejto námietky nemá oporu v
žiadnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a preto odvolací súd nevidel zákonný dôvod o nej
rozhodovať.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne,
a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným odporcom a



vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v
odvolacom konaní im ani žiadne trovy nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.