Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/194/2012 z 29. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. októbra 2012, sp. zn. 8CoP/194/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7611215355.1 Krajský súd Košice | 8CoP/194/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7611215355.1 | 2012-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Opatrovníctvo Citované ustanovenia: § 189a ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c42f84a6-8458-4608-a430-acd978112ddc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611215355.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/194/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215355
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611215355.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci R. Y. nar. XX.X.D.
zastúpeného opatrovníkom Mestom Spišská Nová Ves na návrh K.. X. Y. nar. XX.X.D. bývajúcej v L. W.
U. na U. ulici č. XX za účasti R.. F. Y. nar. XX.X.D. bývajúceho v L. W. U. na U. ulici č. XX v konaní o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka o odvolaní R.. F. Y. proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 27.3.2012 č.k. 13Ps 19/2011-99 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola K.. X. Y. nar. XX.X.D. ustanovená za
opatrovníčku pre R. Y. nar. XX.X.D. a vo výroku, ktorým bol návrh R.. F. Y. o ustanovenie opatrovníka
zamienutý.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 27.3.2012 č.k. 13Ps 19/2011-99 pozbavil R. Y. nar. XX.X.D. spôsobilosti
na právne úkony, ustanovil mu K.. X. Y. nar. XX.X.D. matku menovaného za opatrovníčku, ktorá je
oprávnená a povinná opatrovanca zastupovať pri všetkých právnych úkonoch a spravovať jeho majetok
v celom rozsahu. Návrh R.. F. Y., otca opatrovanca, na ustanovenie jeho osoby za opatrovníka zamietol
a upustil od doručenia rozsudku R. Y.. Účastníkom a štátu nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec R., proti výroku o ustanovení
navrhovateľky za opatrovníčku a proti výroku, ktorým bol jeho návrh na ustanovenie za opatrovníka
zamietnutý. Uviedol, že R. Y. je jeho synom a spoločne s jeho matkou, bývalou manželkou K..
X. Y. sa starali o jeho výchovu od narodenia. K synovi má hlboký citový vzťah a je presvedčený,
že súd nevyhodnotil správne dôkazy, ak jeho návrh na ustanovenie za opatrovníka zamietol, a za
opatrovníčku ustanovil výlučne navrhovateľku, pretože funkciu opatrovníka môžu vykonávať obaja
rodičia postihnutého dieťaťa, ktoré je pozbavené spôsobilosti na právne úkony aj z toho dôvodu, že R.
je na neho citovo viazaný a od rozvodu manželstva, t.j. od januára 2012 mu navrhovateľka zabraňuje v
styku so synom, ktorý je už plnoletý, a preto nie je možné riešiť ich vzájomný styk inak. Konštatoval, že je
pravdou, že voči nemu sa viedlo v minulosti a vedie aj v súčasnosti priestupkové konanie, namietal však
hodnotenie týchto dôkazov, pretože priestupok z roku 2008 je premlčaný a ďalšie dva priestupky z roku
2011 neboli ešte prerokované príslušným orgánom a nie je isté, či bude uznaný vinným, resp. či bude
oslobodený. Zdôraznil, že sa nejedná o priestupky, majúce akýkoľvek súvis so synom. Uviedol, že v
čase trvania manželstva sa o syna staral, sprevádzal ho do školy v Levoči, s jeho matkou sa zúčastňoval
schôdzí ZRPŠ a zaujímal sa o jeho školské výsledky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil na nové konanie s tým, že je ochotný podrobiť sa znaleckému dokazovaniu z odboru
psychológie za účelom zistenia, či je tak závadovou osoba, ktorá nemôže vykonávať opatrovníka synovi
pozbavenému spôsobilosti na právne úkony. Alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
tak, že synovi ustanoví za opatrovníka obidvoch rodičov.



K odvolaniu otca R. sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že manželstvo s otcom R. bolo rozvedené
5.1.2012 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.1.2012. Dôvodom rozvodu bol alkoholizmus R.. Y. a
jeho opakované fyzické útoky voči nej. Konštatovala, že v prostredí strachu, násilia a jeho agresívneho
správania žili aj ich deti. V čase spolužitia mal možnosť sa venovať R. a tráviť s ním voľný čas, ale tak
nerobil. Ani počas víkendov sa mu nevenoval, ignoroval ho a trávil voľný čas s priateľmi. Domov sa
vracal pod vplyvom alkoholu a ona aj s deťmi bola pri jeho návrate v neustálom strachu. Konštatovala,
že veľmi často bola nútená volať políciu, o čom predložila v rozvodovom konaní kópie priestupkových
spisov z roku 2008 a 2011, a tiež lekárske správy potvrdzujúce jeho agresívne správanie. Zdôraznila,
že syn R. bol niekoľkokrát svedkom toho, ako ju jeho otec mlátil, čo zanechalo na jeho psychike stopy.
Obidve deti narodené z tohto manželstva boli týmto spôsobom života traumatizované, psychicky to zle
znášali, s mladším R. musela navštevovať psychologičku a starší syn, ktorý je zdravý, tiež ťažko znášal
správanie sa otca, preto bol nútený absolvovať niekoľkoročnú psychoterapiu. Aj v súčasnej dobe, kedy
už študuje na vysokej škole v Banskej Bystrici sa snaží vracať domov čo najmenej, pretože je nútený
prespávať v dome, v ktorom ostal bývať jeho otec a ich vzájomný vzťah nie je dobrý. Uviedla, že otec
detí R.. Y. nastúpil v roku 2006 na protialkoholické liečenie do Pinelovej nemocnice v Pezinku, odkiaľ
po pár dňoch odišiel a nemal záujem a ani v súčasnej dobe nemá záujem riešiť nadmerné užívanie
alkoholu, čo v spojení s jeho agresívnou povahou robí pre nich život neznesiteľným. Poukázala na
záverečné hodnotenie menovaného v prepúšťacej správe, kde bol vyhodnotený ako depravovaná a
degradovaná osobnosť, čo znamená zhoršenie kvality osobnosti, závislosť na alkohole, egocentrizmus
a nespoľahlivosť. K jeho tvrdeniu, že po rozvode manželstva už nedošlo k žiadnym konfliktným situáciám
uviedla, že ani toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko aj po rozvode manželstva, resp.
v čase, keď už spolu nežili od októbra 2010 dochádzalo k vážnym konfliktným situáciám a posledné
priestupky boli v septembri a októbri 2011, kedy už spolu nežili, ale ani táto skutočnosť mu nebránila,
aby ju fyzicky napádal. Zdôraznila, že syn R. napriek svojmu mentálnemu postihnutiu vie vyjadriť svoju
vôľu, citové rozpoloženie, či svoj názor na správanie otca alebo danú situáciu. Napriek tomu jeho otec
to neberie do úvahy a podceňuje jeho schopnosti, stavia sa do nadradenej pozície voči nej aj deťom a v
žiadnom prípade neberie so úvahy osobnosť samotného syna. V závere svojho vyjadrenia konštatovala,
že odvolanie otca nesvojprávneho R. sa javí ako účelové, aby sa vyhol plateniu výživného. Vyslovila
presvedčenie, že keby otec nesvojprávneho R. mal skutočný záujem o neho, snažil by sa zabezpečiť
ho aj po stránke finančnej a nedožadoval by sa len príležitostných osobných stretnutí. Jeho návrh, aby
boli ustanovení obidvaja rodičia za opatrovníkov považuje za absolútne nereálny, pretože medzi nimi
pretrvávajú veľmi zlé a konfliktné vzťahy, majú úplne odlišné morálne a životné hodnoty, dôsledkom
čoho bolo aj ich manželstvo rozvedené a je dôvodný predpoklad, že v prípade vyhovenia návrhu otca
by aj naďalej dochádzalo k vážnym a výrazným nezhodám týkajúcim sa kompletnej starostlivosti o
nesvojprávneho R..

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že výrok, ktorým bol R. Y. nar. XX.X.D. pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
výrok, ktorým upustil od doručenia rozsudku R. Y. a výroky, ktorým nepriznal účastníkom a štátu náhradu
trov konania, odvolaním napadnuté neboli, preto podľa ust. § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudli právoplatnosť
a neboli predmetom skúmania odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s
námietkami otca nesvojprávneho R. uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere
už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec nesvojprávneho ani v odvolaní neuviedol žiadne



relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
so záverečnou úvahou súdu, ku ktorej dospel po veľmi dôsledne vykonanom dokazovaní a zisťovaní
pomerov u matky aj otca nesvojprávneho, dôsledne sa zaoberal vzájomnými vzťahmi jeho rodičov, ktoré
sú preukázateľne dlhodobo veľmi konfliktné a ich životné postoje vyhodnotil ako zásadne odlišné a
vylučujúce nekonfliktnú komunikáciu, na základe čoho rozhodol. Vzťahy medzi rodičmi vyhodnotil za
tak negatívne, že pri vzájomnej komunikácii za prítomnosti R., by mohli mať za následok zhoršenia
jeho zdravotného stavu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa správne
konštatoval, že u matky má nesvojprávny zabezpečené podstatne lepšie a pohodovejšie prostredie,
matka sa o neho od malička veľmi intenzívne stará, rozumie mu, majú medzi sebou vytvorený veľmi
silný citový vzťah a preto nepovažoval za dôvodné túto situáciu meniť a ustanoviť za opatrovníka R.
jeho otca, ktorý s nimi už v súčasnej dobe nežije v spoločnej domácnosti a stretáva sa s menovaným
len sporadicky. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že práve matka nesvojprávneho
vedie spôsob života, ktorý mu je bližší, venuje mu všetok svoj voľný čas, starostlivosť a lásku. Okrem
uvedeného odvolací súd poukazuje na ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zákonným
zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník a podľa § 189a ods. 1 O.s.p.,
v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa
§ 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorému spôsobilosť na právne
úkony bola obmedzená. Je nepochybné, že účelom uvedených ustanovení je ustanovenie opatrovníka
osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a nie viacerých opatrovníkov, predovšetkým z dôvodu,
že by reálne mohlo v budúcnosti dochádzať ku kolízii v starostlivosti opatrovníkov o osobu pozbavenú
spôsobilosti na právne úkony. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne vyhodnotil všetky dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, vychádzal z doterajšej situácie, v koho faktickej starostlivosti
bol nesvojprávny, posúdil osobnostné predpoklady obidvoch navrhovateľov a správne rozhodol, keď za
opatrovníka nesvojprávnemu R. ustanovil jeho matku. Na základe uvedených dôvodov podľa § 219 ods.
1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová