{"guid": "0f6275a5-302b-4328-aafb-a8d09b7a8d72:de23f20f-5c0e-47cb-b0dd-8d59873808d0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113207380.2", "spisova_znacka": "20Co/191/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/191/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. septembra 2016, sp. zn. 20Co/191/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113207380.2", "identifikacne_cislo": "8113207380", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de23f20f-5c0e-47cb-b0dd-8d59873808d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113207380.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113207380.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113207380.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/191/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113207380.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA so
sídlom Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, IČO: 001 254 524, podnikajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so
sídlom organizačnej zložky v Bratislave, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, právne zastúpený: Bartošík
Šváby s.r.o. so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti žalovaným v rade 1/: I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom vo V., X. XX, právne zastúpený: JUDr. Katarína Lešková, advokátka so sídlom
v Prešove, Plzenská 2, v rade 2/: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo V., X. XX, o odvolaní žalovanej v rade
2/ a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/140/2013 - 152 zo dňa 20.03.2015 a takto

r o z h o d o l :

1. O d m i e t a  sa odvolanie žalovanej v 2. rade.

2. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

3. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške
129,59 Eur na účet advokátky JUDr. Kataríny Leškovej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Náhrada trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade sa             n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku konanie
proti žalovanému v rade 1/ zastavil, výrokom II. uložil žalovanej v rade 2/  povinnosť zaplatiť žalobcovi
2.788,12 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.9.2013 do zaplatenia a trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 235,26 Eur a iných trov konania vo výške 143,64
Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. v prevyšujúcej
časti žalobu  zamietol a výrokom IV. uložil  žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v rade 1/ trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 684,04 Eur na účet právneho zástupcu, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku vo veci samej podala odvolanie žalovaná v rade 2/ a do výroku
IV. o trovách konania podal odvolanie žalobca.

3. Odvolací súd sa pred rozhodnutím vo veci samej na základe odvolania žalovanej v rade 2/ zaoberal
otázkou včasnosti odvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej v rade 2/ je potrebné odmietnuť ako podané oneskorene.



4. Podľa § 121 ods. 1 a 2 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty.

5. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Podľa ust. § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol doručený žalovanej v rade 2/ dňa 21.04.2015.
Prvým dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 22.04.2015 a lehota uplynula dňom 06.05.2015, čo
bol riadny pracovný deň (streda).Odvolanie bolo podané osobne na podateľni okresného súdu dňa
07.05.2015. So zreteľom na uvedené odvolanie žalovanej v rade 2/ bolo podané oneskorene.

8. Písomné vyhotovenie rozsudku doručené odvolateľovi obsahuje správne poučenie o tom, že proti
nemu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

9. Na základe uvedeného odvolací súd preto v súlade s ust. 386 písm. a) CSP odvolanie žalovanej v
rade 2/ odmietol.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ani žalovanej v rade 2/ náhradu trov nepriznal, nakoľko nemožno hovoriť
o úspechu, ani neúspechu žiadnej zo strán, pretože súd sa meritórne odvolaním nezaoberal.

11. Žalobca v odvolaní dôvodil, že v predmetnom konaní vyplynuli skutočnosti, ktoré sú hodné osobitého
zreteľa. Žalobca sa len v zákonných medziach a zákonným spôsobom domáhal ochrany svojho práva,
ktoré bolo porušené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že spor nijakým spôsobom nezavinil a
preto neexistuje nijaký zákonný dôvod, prečo by mu nemalo byť priznané právo na náhradu trov konania.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške
129,56 Eur.

13. K odvolaniu žalovanej v 2/ rade sa vyjadril žalobca navrhujúc odmietnutie odvolania pre neslnenie
náležitostí § 205 O.s.p.

14. Krajský súd v  Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v rade 1/, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania a  dospel k  záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri
zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,



či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,
a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v
takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

19. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného
práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a
teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu).
Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by
bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Sžo 225/2010).

20. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zobral
navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 druhej vete OSP), že
zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo 14. októbra 2008, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008).

21. Pri zastavení konania na základe späťvzatia návrhu súd neskúma meritum veci ani hmotnoprávnu
stránku sporu. Zavinenie zastavenia konania posudzuje čisto z procesného hľadiska. Späťvzatie žaloby
je vždy slobodným rozhodnutím žalobcu ako dominus litis. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, je
potrebné skúmať, čo ho k späťvzatiu viedlo. Ak k späťvzatiu došlo v dôsledku správania sa žalovaného,
zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný. Ak však žalobca žalobu vezme späť
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

22. Žalobca sa dovoláva použitia § 150 O.s.p., resp. 257 CSP s tým, že v čase podania žaloby
nemal vedomosti o podvodných okolnostiach uzavretia zmluvy. Na margo tohto tvrdenia odvolací súd
konštatuje, že zmluvu so žalovaným v rade 1/ uzatvárala p. Briatková ako sprostredkovateľka žalobcu,
ktorá vystupovala ako zástupkyňa žalobcu a konala v jeho mene. Samotný žalobca uzavrel s p.
Briatkovou zmluvu, na základe ktorej bola oprávnená uzatvárať v jeho mene zmluvy, preto aj zodpovedá
za to, s kým zmluvu uzavrel a koho poveril obstarávaním jeho obchodných záležitostí. Z tohto dôvodu
sa žalobca nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za zastavenie konania tým, že sa bude dištancovať od
svojich pracovníkov, ktorých on sám splnomocnil na uzatváranie zmlúv. Ak žalobca tvrdí, že nemôže za
to, že bol spáchaný trestný čin, o ktorom nemal vedomosť, tak toto tvrdenie niekoľkonásobne platí pre
žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 1/ nemal žiadnu vedomosť o tom, že v jeho mene bola podpísaná
úverová zmluva, v predmetnom spore bránil svoje práva a svojím konaním nezavinil zastavenie konania.
Žalovaný v rade 1/ svojím konaním nedal dôvod na podanie žaloby, ani dôvod na jej späťvzatie. Odvolací
súd nevidí žiaden dôvod, prečo by žalovaný v rade 1/ mal sám znášať trovy svojho právneho zastúpenia
za situácie, keď žalobca vyvolal spor, ktorý žalovaný v rade 1/ nezavinil.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ ako správny v súlade s ust. § 387
ods. 1 C.s.p.

24. Žalovaný v rade 1/ bol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov
odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Súd priznal
žalovanému v rade 1/ náhradu trov odvolacieho konania v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 129,56
Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 121,17 Eur a režijný paušál vo výške 8,39 Eur. Žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.



25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/140/2013", "guid": "6ddbf144-36db-4964-8189-66c4dc2b9cdc:543ce867-3899-4106-9869-beb9cd34b6da", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}