{"guid": "0f5faaaf-c9f3-4107-b402-9b52ba208329:f232247d-c706-4cc7-b73f-f5b850587fb2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8513203558.1", "spisova_znacka": "8Co/28/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/28/2017 z 24. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. januára 2018, sp. zn. 8Co/28/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8513203558.1", "identifikacne_cislo": "8513203558", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f232247d-c706-4cc7-b73f-f5b850587fb2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8513203558.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8513203558.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8513203558.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203558
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8513203558.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, IČO: 542 097 902, konajúceho
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258
713, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.), právne zastúpený JUDr.
Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti
žalovaným 1./ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. 289, X./ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX,
X./ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, 4./ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, 5./ W.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, 6./ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, 7./ I. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 572,05 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C 168/2013-145 zo dňa 14. júna
2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, Námestie legionárov 5, Prešov trovy konania, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia, vo výške 50,57 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, AK
Stropkov v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca n e m á  n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaní  sú   p o v i n n í  zaplatiť žalobcovi sumu 155,31 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
1.4.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu   z a m i e t a.

Žalovaným  súd  n e p r i z n á v a  náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
„HOOS“, Námestie legionárov 5, Prešov trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo
výške 50,57 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, AK Stropkov v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.“



2. Výrok o trovách konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“)
právne odôvodnil ustanovením § 142 odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že písomné podanie Združenia mohlo byť podkladom pre rozhodnutie vo
veci. Združeniu vystupujúcemu na podporu žalovaných priznal náhradu trov konania podľa zásady
pomerného úspechu, a to v rozsahu 45,7 %.

4. Proti výroku rozsudku o trovách konania Združenia podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok v nepadnutom rozsahu tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznáva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
MCdo 5/2013, kde Najvyšší súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastúpením advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len
o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Žalobca má za to, že uvedené platí aj v
danom prípade, kde právny zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku, že v dôsledku odstúpenia
od zmluvy je možné si uplatňovať len bezdôvodné obohatenie, pričom je zrejmé, že vedľajší účastník
by svoju úlohu mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastúpenie
advokátom. Navyše súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich povinných
náležitostí zmluvy a nie ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Má za to, že trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli priznané neoprávnene a nejde o účelne vynaložené
trovy.

5. Združenie sa k podanému odvolaniu nevyjadrilo.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad
vyplývajúcich z  § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a  dospel
k  záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.08.2013 oznámilo Združenie súdu prvej inštancie svoj vstup do
súdneho konania podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu pôvodného
žalovaného. Dňa 21.02.2014 bolo zo strany Združenia prvoinštančnému súdu doručené podanie, v
ktorom sa Združenie vyjadrilo k žalobe.

10. Podľa ustanovenia § 470 odsek 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa odseku 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. účinného v čase oznámenia Združenia o vstupe do konania,
ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.



Podľa odseku 4, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností.

12. Podľa § 93 odsek 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

13. Podľa ustanovenia § 24 prvej vety O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí.

14. Podľa ustanovenia § 140 odsek 1 O.s.p., každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu
osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a
na konaní.

15. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa odseku 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na ustanovenie § 470 odsek 1, § 473 a § 474 C.s.p.
už v režime C.s.p.. Pokiaľ však ide  posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho
účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p.
s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016,
t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle ustanovenia § 470 odsek 2 C.s.p. právne účinky úkonov,
ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S
ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie
vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v
ustanovení § 93 odsek 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na
náhradu trov konania.

17. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností (§ 93 odsek 2 až 4 O.s.p. účinného
do 30.06.2016, t.j. v čase, keď rozhodoval súd prvej inštancie).

18. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p.. Právo na právne
zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 odsek 2 stanovuje, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba, nemôže
byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické
tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo
svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej
stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania
tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.



19. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že vedľajší účastník nemá nárok na
náhradu trov konania pre neúčelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie. Keďže ustanovenie § 93
odsek 4 O.s.p. (účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania) výslovne upravuje, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší
účastník má rovnako ako hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi (čo je základné ústavné
právo vyplývajúce z článku 47 odsek 2 Ústavy SR) ako i právo na  náhradu trov konania. Právo na
právnu pomoc pred súdmi sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.

20. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov
nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na
ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z
hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda
nie je možné súhlasiť s tým, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu,
že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty
schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

21. Zmyslom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela vynaložiť, pričom by
ich nemusela, pokiaľ by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

22. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý
hájiť svoje záujmy pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, resp. aby len z toho dôvodu mu
nemá byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky úkony, za ktoré súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov právneho zastúpenia boli zrealizované. Úkony vtedajšieho vedľajšieho účastníka súviseli aj
s vyjadrením vo veci samej. Nie je preto možné súhlasiť s odvolateľom, že úkony vedľajšieho účastníka
boli neúčelné a nehospodárne. Samotný súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že písomné podania Združenia mohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci a v
konečnom dôsledku boli žalovaní (teda aj Združenie vystupujúce na tejto strane) úspešnejší než žalobca,
a to o 45,70 %. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka týkajúca sa iného právneho posúdenia veci súdom,
než bolo posúdenie zo strany Združenia vyjadrené v jeho písomných podaniach, nakoľko súd nebol
viazaný právnym názorom Združenia.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné. Aj odvolací súd považoval za účelné všetky trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, za ktoré bola súdom prvej inštancie priznaná odmena.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore,
kvalifikovane sa vyjadril k žalobe, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby v časti. Je preto nutné
konštatovať, že vstup Združenia do konania bol realizovaný v zmysle zákona a jeho prínos vzhľadom
na vyššie uvedené je evidentný.

25. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka v konaní ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej
únie vyplývajúceho z článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov
spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že medzi základné práva sa
zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, článok
38 Charty základných práv Európskej únie).

26. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia NS SR, odvolací súd má za to, že v prejednávanej
veci boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania za právne zastúpenie



vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove
ako napr. uznesenie zo dňa 28.03.2012 sp. zn. 7Co/34/2012, uznesenie zo dňa 26.09.2017 sp. zn.
19Co/5/2017. Je možné z uvedeného vyvodiť, že Občiansky súdny poriadok (účinný v čase vstupu a
realizácie úkonov vedľajšieho účastníka) vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady
s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a vtedajším vedľajším účastníkom vychádzajúc z ustanovenia § 142 odsek 2 a § 146 odsek
2 O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 27,15 %, teda jeho neúspech predstavoval 72,85 %.
Správne preto súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z pomeru úspechu a
neúspechu, z čoho vychádzal aj pri rozhodovaní o trovách konania vtedajšieho vedľajšieho účastníka,
ktorý vstúpil do konania  na podporu žalovaného. Súd prvej inštancie tak správne vypočítal aj výšku
priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na
správne odôvodnenie uznesenia, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd  prvej inštancie správne
rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením, ktoré vstúpilo do konania na
podporu žalovanej strany a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto bol
odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to  postupom podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v
spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. a to tak, že Združeniu trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu
v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/168/2013", "guid": "09b0af7a-b50b-4791-abc5-1519bc8cfa67:87ef59c4-8a93-43a5-b439-c8c75e98b404", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a946cb36-715f-4f3e-b64c-362fe151d377:14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}, {"guid": "b029e7ab-57f4-44f6-8d1c-85f97eb4a2d5:ea5538a0-0140-401d-8dd1-cad38074367a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3716205727.1", "spisova_znacka": "19Co/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/5/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716205727.1"}, {"guid": "f36e3a49-f115-4e71-aaf4-251caf3ec6df:f0b57eb3-eea2-42b2-9627-9b82a862a5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1", "spisova_znacka": "7Co/34/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/34/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1"}], "citovane_v": []}