{"guid": "0f5b378e-be0b-4057-9d65-f8c1838862d6:8ad39c66-040d-4285-859a-006337e6bc51", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:1213229322.1", "spisova_znacka": "1CoP/36/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/36/2013 z 2. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 2. apríla 2014, sp. zn. 1CoP/36/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:1213229322.1", "identifikacne_cislo": "1213229322", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2014-04-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ad39c66-040d-4285-859a-006337e6bc51", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:1213229322.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:1213229322.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:1213229322.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229322
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:1213229322.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. F., nar. XX.X.XXXX a Q. F.,
nar. XX.X.XXXX za účasti rodičov JUDr. F. F., bývajúceho v X., na ul. I. č. XX a JUDr. T. F., bývajúcej v
B., na ul. E. č. XX, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.10.2013 č.k. 4P 207/2013 - 50 takto jednohlasne rozhodol.

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Žiaden z účastníkov n e m á   p  r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým žiadal, aby matke bolo nariadené dočasne znášať právo otca určovať miesto pobytu maloletých
detí, dočasne sa zdržať výkonu rodičovského práva voči maloletým deťom spočívajúceho v zmene
miesta pobytu maloletých detí bez súhlasu otca a zabezpečiť návrat maloletých detí na vlastné náklady
na miesto ich obvyklého pobytu nie je dôvodný. Matka sa s maloletými deťmi presťahovala z miesta
trvalého bydliska do B. koncom júla roku 2013 a to jednak z dôvodu lepšie platenej práce v B., ako aj za
účelom zmeny prostredia, v ktorom budú mať deti a matka priestor na stabilizáciu. K uvedenému kroku
pristúpila až po konzultácii s troma psychológmi.

Podľa tvrdení otca základným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia bolo vytrhnutie detí z
ich stabilného rodinného a výchovného prostredia, odstrihnutie detí od osobného kontaktu s otcom,
pričom detí sú v súčasnosti vystavené obrovskému stresu a neistote vyplývajúcim z nestability ich
súčasného prostredia. Po preskúmaní všetkých listinných dôkazov predložených v tomto konaní i v
konaní o rozvod manželstva a po oboznámení sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zo dňa 16.10.2013 bolo zistené, že maloleté deti sa zjavne adaptovali na nové prostredie,
navštevujú novú školu a škôlku a pri výsluchu detí uskutočnenom bez prítomnosti matky uviedli, že chcú
i naďalej bývať s matkou. Opätovná zmena prostredia by bola zrejme väčším zásahom do psychickej
stability a pohody detí. Návrat detí do pôvodného prostredia bez odborného posúdenia odborníkom a
to znalcom z odboru psychológia z odvetvia klinická psychológia detí za situácie, ak vo veci doposiaľ
nebolo meritórne rozhodnuté, nie je vhodný.

Otec sa v základnom konaní domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Striedavá osobná starostlivosti pritom nie je limitovaná miestom bydliska rodičov maloletých detí. Okrem



toho nariadiť matke návrat na vlastné náklady nie je v kompetencii súdu a celkovo predbežné opatrenie
v navrhovanom znení nie je vykonateľné.

Rodičia maloletých detí spolu nežijú a na výkone svojich práv k maloletým deťom sa doposiaľ dohodnúť
nevedia, pričom ich vyjadrenia k rozhodujúcim skutočnostiam sú protichodné.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením §  146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol uznesenie zmeniť
tak, aby jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že
konajúci súd sa v rozhodnutí nevyrovnal náležite so všetkými dôvodmi, pre ktoré predbežné opatrenie
navrhol. Rozhodnutie postavil na faktickom stave vzniknutom konaním matky. Matka detí svojvoľne a
jednostranne bez vážneho dôvodu si uzurpovala právo určovať deťom miesto bydliska so všetkými
s tým spojenými dôsledkami. Je neprijateľné, aby z takéhoto protiprávneho stavu neboli vyvodené
žiadne následky. Takéto rozhodnutie poskytuje doslova návod na to, ako sa má správať rodič, ktorý
bez právneho dôvodu si chce uzurpovať právo na deti a zvýšiť si tak na úkor druhého šance na
zverenie detí v samotnom rozvodovom konaní, či znemožniť druhému rodičovi šancu na striedavú
výchovu. Konaním matky došlo k výraznému narušeniu rovnosti šanci oboch rodičov k možnému určeniu
striedavej starostlivosti. Následkom svojvoľného presťahovania sa matky je fakt, že tým nielenže výrazne
sťažila prístup otca k deťom v čase do rozvodu manželstva ale najmä vylúčila možnosť určenia striedavej
výchovy vo vzťahu k maloletým deťom za takejto situácie. Pre otca ako sudcu nie je také jednoduché
odsťahovať sa za prácou do B. ako to urobila matka. Matka bola vedená k odsťahovaniu len jediným zlým
úmyslom a to zmariť striedavú starostlivosť u rodičov. Cielene manipulovala detí a zvyšovala ich tenzné
prežívanie. Hlavným  motívom konania otca je a bolo zabezpečiť ochranu zotrvania detí v pôvodnom
stabilnom výchovnom prostredí tak, aby súd rozhodujúci v konaní o rozvod a úprave rodičovských
práv a povinností mal možnosť sa rozhodovať medzi rôznymi možnosťami porozvodového usporiadania
vzťahov, vrátane možnosti striedavej výchovy a aby obaja rodičia a najmä deti mali rovnaké východzie
pozície. V rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 38/2013
bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/14, v ktorom znalec okrem iného uvádza aj to, že napriek
nedostatočnej úrovni vzájomnej komunikácie medzi rodičmi tu boli vytvorené podmienky na formu
striedavej starostlivosti o maloleté deti, čo by pre deti bolo jednoznačným prínosom. Odsťahovaním sa
matky s deťmi do B. došlo k významnému a vážnemu narušeniu rozvodového rodinného systému. Ani
jedno z tvrdení matky prečo odišla z X. do B. sa v znaleckom posudku nepotvrdilo. Práve naopak tieto
jej tvrdenia boli vyvrátené. Obe deti majú vyrovnaný pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom maloletý Q.
mierne preferuje otca. Od 10.1.2014 rodičia zabezpečujú starostlivosť o deti tým spôsobom, že otec v
piatok na obed prichádza do B. po obe deti a matka následne prichádza do X. po maloletú Q. v nedeľu na
obed čo sa opakuje v dvojtýždňových intervaloch. Vzhľadom na to, že matka sa odsťahovala s deťmi bez
súhlasu otca a Q. je školopovinná poskytuje takéto riešenie ako tak vyvážanú možnosť rovnomerného
podieľania sa na starostlivosti o deti. Keďže v pracovné dni si prichádza po deti otec aj týmto spôsobom
sa snažil matku detí čo najmenej zaťažiť nielen z hľadiska jej absencie  v zamestnaní, ale i z hľadiska
zabezpečenia starostlivosti o druhé dieťa, nakoľko v čase jej ciest sú obe maloleté deti u otca a do B.
si ich matka berie buď obe alebo len maloletú Q.. Deti u otca trávili jesenné prázdniny ako aj vianočné
prázdniny od 19.12.2013 do 30.12.2013.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s .p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach



nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ustanovenie § 74 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Predbežné opatrenie v zmysle uvedeného ustanovenia je predbežným predovšetkým v tom zmysle, že
je možné ho nariadiť už pred začatím konania. Je síce prípustné i v priebehu konania vo veci ( § 102
O.s.p.) avšak i tu má predbežnú povahu, nakoľko k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú
dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy
účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam
definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie teda nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia.

V danom prípade otec síce uvádza skutočnosti, ktoré iste nie sú bez právneho významu, avšak tieto
bude musieť posúdiť súd prvého stupňa v rámci konania o veci samej. Až v tomto konaní sa s konečnou
platnosťou rozhodne, kto z rodičov a v akom rozsahu sa bude podieľať na výkone rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom.

Matka, ako to vyplýva z obsahu spisu, sa s deťmi bez súhlasu ich otca odsťahovala do B.. Takéto konanie
rozhodne nemožno označiť za súladné so zákonom, nakoľko určovanie bydliska detí je podstatnou
vecou, o ktorej pri nezhode rodičov musí v súlade s ustanovením § 35 zákona o rodine rozhodnúť
súd. Jednostranné určenie bydliska detí matkou však samo o sebe nie je okolnosťou odôvodňujúcou
nariadenie predbežného opatrenia v otcom navrhovanom znení.

Nariadenie predbežného opatrenia počas rozvodového konania, s ktorým je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode  ( § 113 ods. 1 O.s.p.) je
možné len výnimočne za situácie, ak existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Podľa tvrdenia otca v prebiehajúcom rozvodom konaní už bol vypracovaný znalecký posudok
posudzujúci vzťah maloletých detí k rodičov. Je teda zrejmé, že v dohľadnom čase možno očakávať
konečné rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Samotný otec zdôrazňuje
skutočnosť,  podľa ktorej v zmysle znaleckého dokazovania maloleté deti majú k rodičom vyrovnaný
pozitívny vzťah, pričom maloletý Q. mierne preferuje otca. Maloleté deti s otcom riadne komunikujú
a matka im ani nebráni v stretávaní sa s ním. Dôkazom toho sú pobyty detí u otca počas jesenných
prázdnin a vianočných prázdnin v čase od 19.12.2013 do 30.12.2013. Rovnako je zrejmé, že od januára
roku 2014 rodičia realizujú dohodu, na základe ktorej deti sa nachádzajú v starostlivosti otca každý druhý
týždeň od piatku do nedele.

S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že rodičia napriek stresovým situáciám vyvolaným
rozvodovým konaním sú schopní medzi sebou rozumne komunikovať a dohodnúť sa na zásadných
otázkach týkajúcich sa starostlivosti o deti bez potreby dočasnej úpravy pomerov do doby právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva.

Pokiaľ ide o hlavný motív podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým malo byť
zabezpečenie ochrany zotrvania detí v pôvodnom stabilnom výchovnom prostredí, tento už nemôže byť
naplnený bez ohľadu na to, či deti budú žiť v pôvodnom alebo novom prostredí. Výchovné prostredie
totiž nie je dané len miestom, kde sa výchova detí realizuje, ale aj osobami, ktoré ju zabezpečujú.
Otec detí odišiel zo spoločnej domácnosti v marci roku 2013 a odvtedy s matkou maloletých nežije
v spoločnej domácnosti. Jednou z povinností manželov vyplývajúcou z ustanovenia § 18 zákona o
rodine je i povinnosť spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Odchodom otca



so spoločnej domácnosti nastal stav, kedy povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie nemôže byť
naplnená.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a
ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/207/2013", "guid": "2cb97a02-f86e-467b-b157-4042c4fa78f3:3ad7d136-f39e-4c7a-9613-501be6beeb3f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a73bb78d-30d7-4f5b-8123-9a2ffcdfc034:2ff676a1-1a9c-4898-b3db-e6aa84e4f65b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8514203798.1", "spisova_znacka": "5CoP/25/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/25/2014 z 25. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-08-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8514203798.1"}]}