{"guid": "0f570adf-8b3c-4451-b6e9-ccae622aa588:74b24a09-4bff-4d22-88fd-faa357b588a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3013200660.4", "spisova_znacka": "13S/132/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/132/2013 z 16. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. decembra 2014, sp. zn. 13S/132/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3013200660.4", "identifikacne_cislo": "3013200660", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2014-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74b24a09-4bff-4d22-88fd-faa357b588a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200660.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200660.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3013200660.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/132/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200660
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200660.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu Q. D., bytom H. M., K. X/XX, práv.
zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Žilina, Hruštiny 602 proti žalovanému
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Bratislava, Žellova 2, za účasti Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Považská Bystrica,
M. R. Štefánika 165, Považská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV
301/04285/2008/R zo dňa 14. júna 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd    z r u š u j e    rozhodnutie žalovaného č. PV 301/04285/2008/R zo dňa 14. júna 2013 a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) a d) O.s.p.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom I.
stupňa vo výške 997,53 euro ako aj v odvolacom konaní vo výške 142,04 euro, k rukám jeho advokáta,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým predsedníčka žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa § 23
ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z.) rozhodla tak, že platobný výmer č. PV 301/04285/2008 zo dňa 4.
novembra 2008 vydaný úradom, pobočkou Trenčín z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej § 16 ods.
2 a 3 v spojení s § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. sa mení podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak,
že poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 1. júl 1996 - 31. december 2004, kedy bol žalobca
ako platiteľ poistného povinný podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. zaplatiť poistné na
zdravotné poistenie, sa mení zo sumy 6.029,66 euro na sumu 3.884,23 euro za obdobie 1.september
1998 - 31. december 2004 a poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 1.január 1995 - 28.
február 1995, kedy bol žalobca ako platiteľ poistného povinný podľa ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č.
273/1994 Z.z. zaplatiť poistné na zdravotné poistenie, sa mení zo sumy 160,01 euro na sumu 0,00 euro,
pričom trovy konania zostali nezmenené v sume 61,87 euro s tým, že žalobca je povinný uvedenú sumu,
ktorá predstavuje úhrnom čiastku 3.946,10 € (z toho poplatok z omeškania 0,2 % vo výške 3.884,23 € a
trovy konania vo výške 61,87 €) zaplatiť na účet zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Bratislava, pobočka Považská Bystrica v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia. V napadnutom
rozhodnutí predsedníčka žalovaného ustálila, že námietka premlčania žalobcu je za obdobie 01.01.1995
- 28.02.1995, 01.07.1996 - 31.08.1998 dôvodná podľa § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z.,
no na strane druhej, že je dôvodný nárok zdravotnej poisťovne voči žalobcovi na poplatky z omeškania
vo výške 0,2 % za obdobie 01.09.1998 - 31.12.2004 v sume 3.884,23 €. Uznanie dlhu a dohodu o
jeho splátkach zo dňa 21.05.2007 uzatvorenou medzi žalobcom a zdravotnou poisťovňou predsedníčka



žalovaného posúdila ako právny úkon neúčinný s odôvodnením, že žalobca pri podpísaní tejto dohody
neuviedol dátum.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a),
b), d) a e) O.s.p. Žalobca v žalobe konkrétne vytýka žalovanému, že bol jeho postupom a rozhodnutím
ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:

Žalobca je toho názoru, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nesprávne právne posúdil
dohodu žalobcu so zdravotnou poisťovňou „Uznanie dlhu a dohoda o jeho splátkach“ zo dňa 21. mája
2007 ako neplatnú. Žalobca je toho názoru, že dohoda bola riadne uzavretá a je platná. Má všetky
náležitosti platného právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, je v nej uvedené miesto
a čas vykonania úkonu. Skutočnosť, že nad podpisom žalobcu nie je vyplnený údaj cit.: „V .....................
dňa ...................“, nespôsobuje neplatnosť dohody, lebo miesto a dátum uzavretia dohody je uvedený
nad označením a podpisom zdravotnej poisťovne. Ak dohoda obsahuje údaj o dátume a mieste, má sa
zato, že týmto dňom a na tomto mieste bola uzatvorená a je platná. Žalobca poukázal na to, že Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neuviedol, z akej právnej úpravy vychádzal, keď vyslovil záver,
že neuvedenie dátumu pri podpise žalobcu na dohode je dôvodom, že nie je možné zistiť deň platnosti
dohody, a teda, že nemohli nastať ani právne účinky. Neuvedenie odkazu na aplikovanú právnu normu
spôsobuje podľa žalobcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že podľa čl. II ods. 1 dohody „Uznanie dlhu a dohoda o jeho splátkach“
z 21. mája 2007 je dlžné poistné 34 932 SK, sankcie 0,00 SK, pričom dlžné poistné zaplatil žalobca v
dohodnutých splátkach ešte pred termínom splatnosti, v dôsledku čoho po zaplatení poistného zdravotná
poisťovňa v evidenčnom systéme vykazovala, že jej pohľadávka voči žalobcovi je 0,00 SK (ak sa
účastníci dohody dohodli, že sankcie sú 0,00 SK, nemôže sa veriteľ po tom, čo jeho pohľadávka bola
uspokojená v súlade so zmenenými podmienkami, domáhať toho, o čom sa dohodol, že to neexistuje -
konanie veriteľa je v takomto prípade v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu).
Uzavretím predmetnej dohody sa zmenila splatnosť poistného podľa § 23 ods. 6, 8 zákona č. 273/1994
Z.z. (žalobca sa po podpísaní dohody nemohol nachádzať v omeškaní so zaplatením poistného a
poisťovňa tak už nemohla požadovať zaplatenie poplatku z omeškania), pričom predmetom dohody
(uznania) nie sú uplatňované poplatky z omeškania (uznať možno len dlh, ktorý trval - existoval v čase
uznania, t.j. nie je možné uznať to, čo v čase uznania neexistuje). Ustanovenie čl. I ods. 3 vyššie uvedenej
dohody z 21. mája 2007 je preto neplatné (neurčito uvádza „poplatok/úrok z omeškania“ jednoznačne
ich označuje ako budúce neurčité sumy formuláciou „ktorý vznikne počas splátok uznaného dlhu...“).
Poplatky z omeškania, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, sú premlčané. Pre povinnosť
platiť poplatok z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v čase, kedy došlo k omeškaniu
so splnením poistného ako hlavného záväzkového právneho vzťahu. Povinnosť žalobcu platiť poplatok
z omeškania so splnením poistného nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania,
ale len jednorázovo v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku, t. j. poistného.
Týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
Uznanie premlčaného záväzku len čo do časti istiny (poistného), nemá bez ďalšieho za následok uznanie
už premlčaného (ako celok) príslušenstva, tvoreného poplatkami z omeškania. Výpočet poplatkov z
omeškania je nezrozumiteľný, pričom z predmetnej dohody z 21. mája 2007 nie je ani zrejmé, že ide
o uznanie premlčaného záväzku, čo je podmienka platnosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka. Hoci žalobca vzniesol námietku premlčania, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
v napadnutom rozhodnutí priznal poplatok z omeškania za premlčané obdobie od 1. septembra 1998 do
dňa začatia konania PV 301/04285/2008. Pritom zákon ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie
tejto námietky, na túto skutočnosť mal správny orgán prihliadať exo offo. Podľa § 18 ods. 2 správneho
poriadku je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka došlo príslušnému správnemu orgánu. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného
výmeru bol podaný správnemu orgánu v I. stupni dňa 19. septembra 2008. Priznanie úroku z omeškania
za obdobie od 01.09.1998 do 19.09.2008 je z dôvodu premlčania vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že je zmätočný právny názor žalovaného v napadnutom
rozhodnutí v odôvodnení na strane 9, cit.: „... poplatky z omeškania z právneho hľadiska v čase
podpísania týchto dohôd splnomocnencom neexistovali. Poplatky z omeškania musia byť predpísané
platobným výmerom v konaní, ktoré bolo právoplatne ukončené. Nakoľko však predmetné poplatky



z omeškania platiteľovi poistného doposiaľ neboli v správnom konaní právoplatne predpísané, iba
kontrolou vyčíslené, nemohli byť predmetom splátkového kalendára. Neexistenciu týchto poplatkov
z omeškania potvrdzuje aj fakt, že na zostave pohľadávok zdravotnej poisťovne nie sú uvedené a
žiadosť platiteľa poistného o odpustenie týchto poplatkov z omeškania môže byť zdravotnou poisťovňou
riešená až po vydaní platobného výmeru“. Žalobca zdôraznil, že zdravotná poisťovňa už v protokole
o kontrole č. 06270145 zo dňa 21. decembra 2006 vyčíslila poplatok z omeškania. Prílohou č. 3
tohto protokolu je tabuľka č. 3 - výpočet poplatku z omeškania. Je to dôkaz toho, že poplatok z
omeškania existoval aj v číselnom vyjadrení. Na základe tohto vyčíslenia žalobca podaním z 30. augusta
2007 požiadal o odpustenie poplatkov z omeškania. Platobný výmer PV 301/04285/2008 bol vydaný
dňa       4. novembra 2008. Aj po jeho vydaní žalobca opätovne žiadal o odpustenie poplatku z
omeškania žiadosťou podanou dňa 21. novembra 2008 (prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne)
aj žiadosťou podanou dňa 7. januára 2009. Zdravotná poisťovňa o žiadostiach žalobcu nekonala a Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ani prvostupňový orgán) sa týmito súvislosťami nevyporiadal
v napadnutom rozhodnutí, len vyslovil citovaný zmätočný názor. Poplatok z omeškania existuje už
samotnou okolnosťou omeškania. Jeho predpísanie je využitie procesného práva poisťovňou na vydanie
individuálneho správneho aktu - platobného výmeru, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie.
Tvrdenie úradu, o neexistencii poplatku z omeškania v čase podpísania dohody z dôvodu, že žalobcovi
v tom čase nebol predpísaný, je nesprávnym právnym posúdením a je v rozpore s obsahom spisu.
Uzavretím dohody bolo uznané, že poplatok z omeškania je 0,00 SK.

Žalobca taktiež poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie má aj formálne vady, lebo vo výroku nie sú
presne uvedené obdobia, za ktoré je poplatok z omeškania vyrubený (t. j. za deň, týždeň, mesiac, rok).

Vo vzťahu k trovám konania je žalobca toho názoru, že zdravotnej poisťovni priznaná náhrada trov
konania ako náhrada úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom
v celej výške je v rozpore s § 31 ods. 2 správneho poriadku. Pri aplikácii tohto ustanovenia nezobral
správny orgán do úvahy rozhodujúce skutočnosti a to, že priznanie náhrady trov konania voči účastníkovi
je jednak fakultatívne, a že výška priznaného poplatku z omeškania v napadnutom rozhodnutí je takmer
o polovicu nižšia, ako si uplatnila zdravotná poisťovňa. Priznanie náhrady úhrady za vydanie rozhodnutia
o pohľadávke v plnej výške je tak rozpore s precedenčnou zásadou upravenou v § 3 ods. 4 druhá veta
správneho poriadku. Pri aplikácii tejto zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania sa očakáva, že
zdravotnej poisťovni nebude priznaná náhrada úhrady za vydanie rozhodnutia v plnej výške, keďže
zdravotná poisťovňa mala len čiastočný úspech.

V súlade s § 250c ods. 1 O.s.p. žalobca požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,
ktorej žiadosti predseda senátu nevyhovel, o čom bol žalobca riadne upovedomený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
s tým, že rozhodnutie č. PV 301/04285/2008/R zo dňa 14. júna 2013 je po právnej, skutkovej, ako
i formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, je vydané na
to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané
náležitosti. Žalovaný uviedol, že namieta skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v žalobnom návrhu a
pridržiava sa svojho rozhodnutia č. PV 301/04285/2008/R zo dňa 14. júna 2013. Dodal, že správny
orgán, resp. predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so správnym
poriadkom, keďže ide o procesnú normu v oblasti správneho práva a druhostupňový správny orgán
dodržal procesnoprávny postup v uvedenom správnom konaní, t. j. dodržal základné pravidlá konania v
súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku, o čom svedčí vyššie uvedený postup správneho orgánu.
Poplatky z omeškania boli žalobcovi predpísané z dôvodu jeho omeškania so zaplatením poistného
za uvedené obdobie príslušnej zdravotnej poisťovni. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v odôvodnení
dostatočne odôvodnil predpísanie poplatku z omeškania vo výške 0,2 %, pričom uviedol aj podrobnú
špecifikáciu výpočtu poplatkov z omeškania za jednotlivé mesiace. Napriek skutočnosti, že žalobca
sa odvoláva na uznanie dlhu a dohodu o jeho splátkach, pričom dlžné poistné uhrádzal po zákonom
stanovenej lehote, zdravotná poisťovňa podaním návrhu na vydanie platobného výmeru a žalovaný
vydaním platobného výmeru postupovali v súlade s § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. Zdravotná
poisťovňa a ani žalovaný nie sú oprávnení zmeniť splatnosť poistného na zdravotné poistenie, ktoré



je určené § 18 zákona č. 273/1994 Z.z. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poplatok z omeškania
ako pohľadávka vzniká až predpísaním právoplatným rozhodnutím žalovaného. Pokiaľ by zdravotná
poisťovňa vymáhala alebo prijala platbu žalovaného týkajúcu sa poplatku z omeškania skôr, ako by boli
poplatky z omeškania predpísané právoplatným rozhodnutím, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu.
Tvrdenie žalobcu, že zákon ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie tejto námietky, že na
túto skutočnosť má správny orgán prihliadať ex offo, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
premlčacej lehoty. Premlčanie poistného a poplatku z omeškania týkajúce sa obdobia od 01.01.1995
do 31.12.2004 je upravené v § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. V predmetnom ustanovení zákona
je uvedená lehota, ktorá je lehotou premlčacou a nie prekluzívnou. To znamená, že poistné alebo
poplatok z omeškania sú premlčané iba na základe podanej námietky, t. j. správny orgán na premlčanie
neprihliada z úradnej povinnosti. Námietku premlčania podanú žalobcom žalovaný uznal a vo svojom
rozhodnutí sa s ňou dostatočne vysporiadal. Trovy konania žalovaný priznal zdravotnej poisťovni z
dôvodu zavinenia žalobcu ako platiteľa poistného, pretože sa omeškal s platbami poistného na zdravotné
poistenie. Žalovaný (predsedníčka žalovaného) uviedol, že výška trov konania bola priznaná v pôvodnej
výške z dôvodu, že podľa § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. v spojení s vyhláškou
MZ SR č. 765/2004 Z.z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
zdravotná poisťovňa bola povinná zaplatiť žalobcovi úhradu za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na
poistnom platobným výmerom vo výške 1 % z celkovej sumy pôvodne uplatnenej pohľadávky návrhom
na vydanie rozhodnutia platobným výmerom. To znamená, že 1 % z pôvodne uplatnenej pohľadávky
v sume 6.189,70 euro, predstavovalo sumu 61,87 euro. Keďže platobný výmer bol žalovaným, resp.
pobočkou žalovaného vydaný, nebol dôvod na zmenu výšky trov konania. Napadnuté rozhodnutie bolo
podľa názoru žalovaného vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, a má všetky
náležitosti ako ich stanovuje § 46 a § 47 citovaného zákona.

Vo veci už Krajský súd v Trenčíne rozhodol, a to rozsudkom zo dňa 11.12.2013, č.k. 13S/132/2013-31
tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu
§ 250j ods. 2, písm. a/, d/ O.s.p. Tento rozsudok tunajšieho súdu bol na odvolanie žalovaného
zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2014, č.k. 9Sžo/17/2014-46 z dôvodu, že
prvostupňový súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom jednak žalovanému, keď tunajší
súd pôvodne vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že žalovaný vo svojom
vyjadrení výslovne uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a jednak
odňal možnosť konať pred súdom i Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá by mohla byť zrušením
napadnutého rozhodnutia žalovaného dotknutá na svojich právach a povinnostiach, keďže ide o jej
nárok na úhradu dlžného poistného a s ním spojeného poplatku z omeškania a napriek tomu nebola v
zmysle ust. § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribratá. Najvyšší súd SR uložil tunajšiemu súdu
v ďalšom konaní pribrať do konania Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., na prejednanie veci nariadiť
pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vo veci znovu rozhodnúť.

Uznesením zo dňa 12.08.2014, č.k. 13S/132/2013-50 pribral Krajský súd v Trenčíne podľa ust. §
250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., nakoľko zrušením
napadnutého rozhodnutia žalovaného by mohla byť dotknutá na svojich právach a povinnostiach, keďže
ide o jej nárok na úhradu dlžného poistného a s ním spojeného poplatku z omeškania. Vo vyjadrení k
žalobe, ktorú si súd od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vyžiadal, navrhla Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že evidovala navrhovateľa v období od 1.
januára 1995 do 28. februára 1995 ako platiteľa definovaného § 10 ods. 2 zákona č. 580/2004 a v
období od 1. apríla 1995 do 31. decembra 2004 bol navrhovateľ evidovaný ako samostatne zárobkovo
činná osoba. S poukazom na § 10 ods. 1, 2, § 16 ods. 2, 3, § 17 ods. 2, § 18 ods. 2 zákona č.
273/1994 Z.z. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zdôraznila, že žalobca si svoju odvodovú povinnosť
v zmysle citovaných ustanovení zákona neplnil včas a v správnej výške. Na neuhradené poistné na
zdravotné poistenie vystavila dňa 21.12.2006 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. protokol o kontrole
č. 06270145. Následne uzavrela Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so žalobcom uznanie dlhu a
dohodu o jeho splátkach na dlh vo výške 34 932 SK, pričom nedoplatok bol rozpočítaný na dve
splátky so splatnosťou do 30. júna 2007 a    30. júla 2007. Ako ďalej uviedla Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., v zmysle ust. § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 273/1994 Z.z. jej vzniklo právo uplatniť si
poplatky z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň omeškania s úhradou poistného na zdravotné
poistenie, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zdôraznila,  (na rozdiel od názoru žalobcu, že
poplatky z omeškania existujú už samotnou okolnosťou omeškania), že poplatok z omeškania ako



pohľadávka vzniká až vydaním právoplatného výkazu nedoplatkov. V prípade, že by zdravotná poisťovňa
prijala platbu týkajúcu sa poplatku z omeškania bez právoplatného rozhodnutia, išlo by podľa názoru
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. o plnenie bez právneho dôvodu. Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca podal žiadosť o odpustenie poplatku z omeškania
dňa 22. októbra 2008 a rovnako aj dňa 8. januára 2009, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s. dodala, že o žiadosti žalobcu o odpustenie poplatkov nemohla v danom čase rozhodnúť, nakoľko
neboli predpísané právoplatným a vykonateľným výkazom nedoplatkov. K právnemu názoru žalobcu,
že na premlčanie má správny orgán prihliadať ex offo Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uviedla,
že ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. stanovuje na poistné, poplatky z omeškania,
poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti
tohto zákona 10 ročnú premlčaciu povinnosť, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. zdôraznila,
že ide o zákonnú lehotu, ktorá je lehotou premlčacou a nie prekluzívnou, z ktorého dôvodu správny
orgán nemôže prihliadať na premlčanie ex offo. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v závere svojho
vyjadrenia uviedla, že vo veci sporná pohľadávka bola zo strany žalobcu uhradená na účet Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. dňa 23. septembra 2013.

Súc viazaný pokynom Najvyššieho súdu SR, Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je
preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný
na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a
postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods.
3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou
advokátom, i keď ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci zdravotného poistenia, t.j. vo veci
kde nie je obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods.
1 O.s.p.), proti rozhodnutiam, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní
(§ 250g ods. 1 O.s.p.), na ktorom sa účastníci pridržali svojich písomných podaní a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd
v Trenčíne jednohlasne k záveru, že je potrebné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom
vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j
ods. 2, písm. a/, d/ O.s.p.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PV 301/04285/2008/R zo
dňa 14. júna 2013, ktorým predsedníčka žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa § 23 ods.
1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z.) rozhodla tak, že platobný výmer č. PV 301/04285/2008 zo dňa 4.
novembra 2008 vydaný úradom, pobočkou Trenčín z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej § 16 ods.
2 a 3 v spojení § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. sa mení podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak,
že poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 1. júl 1996 - 31. december 2004, kedy bol žalobca
ako platiteľ poistného povinný podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. zaplatiť poistné na
zdravotné poistenie, sa mení zo sumy 6.029,66 euro na sumu 3.884,23 euro za obdobie 1. september
1998 - 31. december 2004 a poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 1. január 1995 - 28.
február 1995, kedy bol žalobca ako platiteľ poistného povinný podľa ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č.
273/1994 Z.z. zaplatiť poistné na zdravotné poistenie, sa mení zo sumy 160,01 euro na sumu 0,00 euro,
pričom trovy konania zostali nezmenené v sume 61,87 euro s tým, že žalobca je povinný uvedenú sumu,
ktorá predstavuje úhrnom čiastku 3.946,10 € (z toho poplatok z omeškania 0,2 % vo výške 3.884,23 € a
trovy konania vo výške 61,87 €) zaplatiť na účet zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Bratislava, pobočka Považská Bystrica v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Dňa 19.09.2008 doručila Všeobecná zdravotná poisťovňa, Bratislava, pobočka Považská Bystrica Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh voči žalobcovi na vydanie rozhodnutia platobným
výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie a žiadala, aby Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou vydal platobný výmer, ktorým by zaviazal žalobcu zaplatiť zdravotnej



poisťovni poplatok z omeškania za poistné zaplatené oneskorene za obdobie od 01.01.1995 do
28.02.1995 v sume 160 euro, poplatok z omeškania za poistné zaplatené oneskorene za obdobie od
01.07.1996 do 31.07.1997 a za časť mesiaca august 1997 v sume 1.018,69 euro, poplatok z omeškania
za poistné nezaplatené vôbec za časť mesiaca august 1997 a za obdobie od 01.09.1997 do 31.12.2004
v sume 4.911,01 euro.

Podaním zo dňa 24. septembra 2008 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou upovedomil
žalobcu o začatí správneho konania. Uvedenú zásielku si žalobca prevzal dňa 13. októbra 2008.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín vydal dňa 4.novembra 2008
platobný výmer č. PV 301/04285/2008, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Bratislava poplatok z omeškania vo výške 0,2% v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 zákona
č. 273/1994 Z.z. za obdobie 01.07.1996 - 31.07.1997, 01.09.1997 - 31.12.2004 v sume 181 649,54 SK,
poplatok z omeškania vo výške 0,2 % v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. za
obdobie 01.01.1995 - 28.02.1995 v sume 4.820,76 SK, trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 správneho
poriadku vo výške 1.864 SK. Celkovú dlžnú čiastku v sume 188 335 SK (poplatok z omeškania v
sume 186 471 SK a trovy konania v sume 1.864 SK) bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa
právoplatnosti uvedeného platobného výmeru na účet zdravotnej poisťovne. Správny orgán I. stupňa v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 19. septembra 2008 mu bol doručený návrh zdravotnej
poisťovne vo veci uplatnenia nároku na poplatok z omeškania vo výške a za obdobie ako je uvedené
vyššie s odôvodnením, že nárok zdravotnej poisťovni vznikol tým, že žalobca ako platiteľ poistného
riadne a včas neplatil poistné na zdravotné poistenie tak, ako to ustanovuje zákon č. 273/1994 Z.z.
Správny orgán I. stupňa ustálil, že návrh je opodstatnený a uplatnený nárok zdravotnej poisťovni na
poplatok z omeškania je dôvodný a zákonný, preto návrhu za použitia § 10 ods. 1 písm. b), § 18 ods.
2, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 273/1994 Z.z. vyhovel a úspešnej zdravotnej poisťovni priznal i náhradu
trov konania v zmysle § 31 ods. 2 správneho poriadku ako náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o
pohľadávke na poistnom platobným výmerom.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca rozklad zo dňa 25.novembra 2008 a tento
doplnil podaním zo dňa 10. januára 2009, v ktorom obsahovo vzniesol totožné námietky ako v správnej
žalobe. Prílohou rozkladu bola aj dohoda „Uznanie dlhu a dohoda o jeho splátkach uzatvorená v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka“, ktorú uzatvorila Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava, pobočka
Považská Bystrica a žalobca ako platiteľ poistného dňa 21. mája 2007. Žalobca sa v článku II. zaviazal
splatiť svoj celkový dlh vo výške 34 932 SK v dvoch splátkach, a to prvú splátku vo výške 17 466 SK
ku dňu 30. júna 2007 a druhú splátku vo výške 17 466 SK ku dňu 30. júla 2007. V uvedenom článku II.
dohody je výslovne uvedené, že dlh je tvorený len dlžným poistným za obdobie odo 1. februára 1998
do 31. decembra 2004, sankcie sú vyčíslené 0,00 Sk. Dohoda je datovaná a riadne podpísaná oboma
účastníkmi dohody.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný (predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou)
žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie sa mení podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku tak, že poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 1. júl 1996 - 31. december
2004, kedy bol žalobca ako platiteľ poistného povinný podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 273/1994
Z.z. zaplatiť poistné na zdravotné poistenie, sa mení zo sumy 6.029,66 euro na sumu 3.884,23 euro za
obdobie          1. september 1998 - 31. december 2004 a poplatok z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie
1. január 1995 - 28. február 1995, kedy bol žalobca ako platiteľ poistného povinný podľa ustanovenia §
16 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. zaplatiť poistné na zdravotné poistenie, sa mení zo sumy 160,01 euro
na sumu 0,00 euro, pričom trovy konania zostali nezmenené v sume 61,87 euro s tým, že žalobca je
povinný uvedenú sumu, ktorá predstavuje úhrnom čiastku 3.946,10 € (z toho poplatok z omeškania 0,2 %
vo výške 3.884,23 € a trovy konania vo výške 61,87 €) zaplatiť na účet zdravotnej poisťovne Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, pobočka Považská Bystrica v lehote do 15 dní od doručenia
rozhodnutia. Žalovaný (predsedníčka žalovaného) právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami §
3 ods. 4, §32 ods. 1 správneho poriadku, § 10 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 16 ods. 2, 3, § 18 ods. 2, § 23
ods. 1, 2 zákona č. 273/1994 Z.z., § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., § 558 Občianskeho zákonníka.
V napadnutom rozhodnutí predsedníčka žalovaného ustálila, že námietka premlčania žalobcu je za



obdobie 01.01.1995 - 28.02.1995, 01.07.1996 - 31.08.1998 dôvodná podľa § 32 ods. 1 písm. b)
zákona č. 580/2004 Z.z., no na strane druhej, že je dôvodný nárok zdravotnej poisťovne voči žalobcovi
na poplatky z omeškania vo výške 0,2 % za obdobie 01.09.1998 - 31.12.2004 v sume 3.884,23 €.
Uznanie dlhu a dohodu o jeho splátkach zo dňa 21.05.2007 uzatvorenou medzi žalobcom a zdravotnou
poisťovňou predsedníčka žalovaného posúdila ako právny úkon neúčinný s odôvodnením, že žalobca
pri podpísaní tejto dohody neuviedol dátum. V zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku žalovaný
(predsedníčka žalovaného) opravil chyby v prvostupňovom rozhodnutí tak, že vo výrokovej časti a
v časti odôvodnenia obdobia „01.07.1996 - 31.07.1997, 01.09.1997 - 31.12.2011“ nahradil obdobím
„01.07.1996 - 31.12.2007“. K poplatkom z omeškania žalovaný (predsedníčka žalovaného) uviedol,
že poplatky z omeškania z právneho hľadiska v čase podpísania dohody (v čase podpísania uznania
dlhu a dohody o jeho splátkach dňa 21. mája 2007) neexistovali. Poplatky z omeškania musia byť
predpísané platobným výmerom v konaní, ktoré bolo právoplatne ukončené. Nakoľko však predmetné
poplatky z omeškania žalobcovi ako platiteľovi poistného doposiaľ neboli v správnom konaní právoplatne
predpísané, iba kontrolou vyčíslené, nemohli byť predmetom splátkového kalendára. Neexistenciu
týchto poplatkov z omeškania potvrdzuje aj fakt, že na zostave pohľadávok zdravotnej poisťovne nie sú
uvedené a žiadosť žalobcu ako platiteľa poistného o odpustenie týchto poplatkov z omeškania môže byť
zdravotnou poisťovňou riešená až po vydaní platobného výmeru. Zdravotná poisťovňa nie je oprávnená
zmeniť splatnosť poistného na zdravotné poistenie, ktorá je určená zákonom č. 273/1994 Z.z. Zdravotná
poisťovňa však môže určiť splatnosť jednotlivých splátok dlžnej sumy, a tým neporušuje ustanovenia
citovaného zákona. K námietke premlčania žalovaný (predsedníčka žalovaného) uviedol, že zákon č.
580/2004 Z.z. v štvrtej časti - spoločné a prechodné ustanovenia v ustanovení § 32 ods. 1 písm. b)
uvádza, že na poplatky z omeškania, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti tohto zákona, sa
vzťahuje desaťročná premlčacia lehota odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov
z omeškania. Žalobca ako platiteľ poistného môže námietku premlčania uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci. V súdenej veci námietka premlčania bola vznesená
žalobcom ako platiteľom poistného po vydaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania.
Ak zdravotnej poisťovni vznikol nárok na poplatok z omeškania podľa predošlej právnej úpravy, tento
nárok im nezanikol, je však ale potrebné podľa prechodných ustanovení vyriešiť vplyv novej právnej
úpravy na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom. V prípade, ak je podľa novej právnej
úpravy v prechodných ustanoveniach stanovená nová premlčacia doba, právne vzťahy sa spravujú
touto novou premlčacou dobou, pričom nie je narušený princíp právnej istoty, pretože nová právna
úprava neupravuje nanovo vznik právnych vzťahov a následkov, ku ktorým došlo predo dňom účinnosti
nového zákona, ale upravuje odlišne len právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na obsah týchto právnych
vzťahov v budúcnosti, čo však je prípustné. Žalovaný (predsedníčka žalovaného) zdôraznil, že zákon
č. 580/2004 Z.z. v časti - spoločné a prechodné ustanovenia nanovo upravil premlčaciu dobu, a preto
nie je možné prihliadnuť na už zrušený § 21 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., v ktorom bolo upravené
zvlášť premlčanie v prípade nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Ak sa potom podľa novej právnej
úpravy na poplatky z omeškania, ktoré bol žalobca ako platiteľ poistného povinný uhradiť do účinnosti
nového zákona, vzťahuje nová premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo
nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu, bez ohľadu na to, či si platiteľ
splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť. Navyše, ako dodal žalovaný (predsedníčka žalovaného),
je potrebné uviesť, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva verejného, a v
rámci neho potom porušenia zákona, sankcionované ukladaním určitého druhu poplatku patria do oblasti
správneho trestania. Poplatky z omeškania, ako aj poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a
pokuty sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda majú nesporne
sankčný charakter, a preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní, dodržiavať aj zásady platné
pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový právny predpis môže použiť len vtedy, ak to zákon
výslovne ustanovuje, alebo, ak je to pre účastníka (žalobcu ako platiteľa poistného) výhodnejšie. V
danom prípade je preto správnosť postupu ako aj správnosť výkladu novšej právnej normy nepochybná
a zdravotná poisťovňa ako vykonávateľka verejného zdravotného poistenia musí tieto zásady správneho
trestania rešpektovať, preto sa nemôže dovolávať toho, že bola novou právnou úpravou ukrátená.
Žalovaný (predsedníčka žalovaného) uzavrel, že námietka premlčania žalobcu ako platiteľa poistného
je dôvodná, nakoľko pohľadávka zdravotnej poisťovne za obdobia 01.01.1995 - 28.02.1995, 01.07.1996
- 31.08.1998 je premlčaná podľa § 32 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. To, čo v danom prípade
podlieha premlčaniu je teda poplatok z omeškania (pohľadávka) a nie právo zdravotnej poisťovne na
uplatnenie si nároku na predpísanie poplatku z omeškania, čiže premlčanie nenastáva priamo zo zákona
č. 580/2004 Z.z., tak ako tvrdil žalobca. O trovách konania rozhodol žalovaný (predsedníčka žalovaného)
za použitia   § 31 ods. 2 správneho poriadku a § 39 ods. 1 písm. d), ods. 4 zákona č. 581/2004 v



spojení s vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z.z. s tým, že žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania
predstavuje náhradu úhrady za vydanie rozhodnutia o pohľadávke na poistnom platobným výmerom,
ktorú si uplatnila zdravotná poisťovňa v návrhu. Trovy konania boli vyčíslené ako 1 % z celkovej sumy
pohľadávky, čiže 1 % zo sumy 6.189,70 euro, t. j. v sume 61,87 euro.

Po dôslednom oboznámení so súdnym ako i administratívnym spisom Krajský súd v Trenčíne
konštatuje, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

Žalovaný sa uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil.

Žalobca predložil žalovanému ako dôkaz listinu „Uznanie dlhu a dohoda o jeho splátkach uzatvorená v
zmysle § 558 Občianskeho zákonníka“, ktorú uzatvorila Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava,
pobočka Považská Bystrica a žalobca ako platiteľ poistného dňa 21. mája 2007. Z uvedenej listiny je
zrejmé, že žalobca sa v článku II. zaviazal splatiť svoj celkový dlh vo výške 34 932 SK v dvoch splátkach,
a to prvú splátku vo výške 17 466 SK ku dňu 30. júna 2007 a druhú splátku vo výške 17 466 SK ku dňu
30. júla 2007. V uvedenom článku II. dohody je výslovne uvedené, že dlh je tvorený len dlžným poistným
za obdobie od 1. februára 1998 do 31. decembra 2004, sankcie sú vyčíslené 0,00 Sk. Dohoda je
datovaná a riadne podpísaná oboma účastníkmi dohody. Uvedenú listinu ako dôkaz žalovaný vyhodnotil
cit.: „Platiteľom poistného (žalobcom) predložená dohoda bola zdravotnou poisťovňou podpísaná dňa
21.05.2007 a platiteľom poistného (žalobcom), avšak platiteľ poistného (žalobca) pri jej podpísaní
neuviedol dátum. Účinky z dohody nastávajú dňom jej podpísania zúčastnenými stranami. Z uvedeného
dôvodu nie je možné zistiť deň platnosti tejto dohody, teda nemohli nastať ani jej právne účinky“. Súd je
toho názoru, že uvedený záver žalovaného nemá oporu v zákone. Predmetná dohoda bola uzatvorená
v zmysle Občianskeho zákonníka a pokiaľ má byť neplatná, ako to tvrdí žalovaný, musí ísť o dôvod
neplatnosti uvedený v Občianskom zákonníku (§ 37 a nasl., § 558 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
ako dôvod neplatnosti predmetnej dohody uviedol tú skutočnosť, že žalobca pri jej podpísaní neuviedol
dátum. Neuvedenie dátumu, kedy je listina každým z účastníkov právneho úkonu podpísaná nie je
všeobecnou podmienkou platnosti právneho úkonu, t.j. nie je vo všeobecnosti dôvodom neplatnosti
právneho úkonu. Občiansky zákonník pozná prípady, kedy neuvedenie dátumu, kedy bola listina
účastníkom podpísaná spôsobuje neplatnosť platného úkonu, napr. pri zriadení závetu (§ 476 ods.
2 Občianskeho zákonníka), takýto dôvod neplatnosti však musí byť v zákone výslovne uvedený. Pri
dohode o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) však táto podmienka platnosti (uvedenie dátumu,
kedy každý z účastníkov listinu podpísal) nie je uvedená, preto nemôže spôsobovať neplatnosť právneho
úkonu. Pokiaľ žalovaný vychádzal z iného právneho názoru, ide o právny názor nesprávny a o vadu, pre
ktorú muselo byť rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušené. Predmetná
dohoda je riadne datovaná, keď obsahuje dátum 21.05.2007, požiadavka, aby ešte pri každom z
účastníkov právneho úkonu bol uvedený dátum, kedy túto dohodu podpísal, nemá oporu v zákone.



Navyše, i keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil, že predmetná dohoda je neplatná, neuviedol
zákonné ustanovenie, ktoré túto neplatnosť spôsobuje, čím zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, čo je ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle
ust.       § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Záver žalovanej, že táto dohoda vykazuje zjavné nedostatky,
a preto ich žalovaná ako relevantný dôkaz neuznala môže byť ustálený až potom, čo žalovaná k
takémuto záveru dospeje správnou interpretáciou právnych noriem na vec sa vzťahujúcich a zároveň
po tom, čo svoje úvahy uvedie i vo svojom rozhodnutí (čo zatiaľ v súdenej veci splnené nie je, keď
žalovaná v napadnutom rozhodnutí považuje za vady „uznania dlhu“ to, čo vadou nie je, a navyše
neuviedla ani zákonné ustanovenie, z ktorého pri svojich úvahách vychádzala. Pre úplnosť Krajský súd v
Trenčíne k nastolenej otázke platnosti „Uznania dlhu a dohody o jeho splátkach zo dňa 21.05.2007 medzi
žalobcom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s.“ dopĺňa, že dôležitosť správneho a presvedčivého
posúdenia platnosti tohto právneho úkonu je daná nie tým, žeby predpísanie poplatkov z omeškania
bolo podmienené platnosťou uznania dlhu, ale tým, že žalobca namieta, že uvedené uznanie dlhu (spolu
s dohodou o splátkou) tvorí práve prekážku k predpísaniu poplatkov z omeškania.

Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí ustálil, že zdravotnej poisťovni prináleží nárok na poplatok z
omeškania. K uvedenému záveru však žalovaný dospel za stavu, kedy vyššie uvedenú dohodu (Uznanie
dlhu  a dohoda o jeho splátkach zo dňa 21.5.2007) posúdil ako neplatný právny úkon. Pritom predmetná
dohoda obsahuje nielen prejav žalobcu, že uznáva dlh, ale aj dohodu žalobcu so zdravotnou poisťovňou
o tom, že už splatný dlh bude plnený v splátkach (§ 521 Občianskeho zákonníka). V článku II. bod 1
predmetnej dohody sa zmluvné strany navyše jednoznačne dohodli, že sankcie (poplatok z omeškania)
sú vo výške 0,00 Sk, ku ktorej skutočnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že poplatky z
omeškania z právneho hľadiska v čase podpísania dohody neexistovali a preto nemohli byť predmetom
splátkového kalendára. Záver žalovaného cit.: „... poplatky z omeškania z právneho hľadiska v čase
podpísania dohody neexistovali...“ je však podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne záverom, z ktorého
nie je zrejmé, čo má žalovaný na mysli, t.j. aký právny režim majú tieto „z právneho hľadiska neexistujúce“
poplatky z omeškania. Názor žalovaného, že poplatky z omeškania vznikajú až potom, čo sú právoplatne
predpísané platobným výmerom žalovaný nezdôvodnil žiadnym ustanovením zákona, ani žiadnou
úvahou. Aj v tejto otázke (posúdenia, či zdravotnej poisťovni prináleží nárok na poplatok z omeškania)
žalovaný zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, pre ktorú vadu muselo byť
jeho rozhodnutie zrušené v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce akceptoval námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca, ale
napriek tomu z dôvodov, ktoré v rozhodnutí neobjasnil priznal zdravotnej poisťovni poplatky z omeškania
za obdobie od 1. septembra 1998 do dňa začatia konania PV 301/04285/2008, t.j. za obdobie od
01.09.1998 do 19.09.2008. V napadnutom rozhodnutí žalovaný len uviedol, že mal za preukázané,
že uplatnený nárok na poplatky z omeškania za obdobie 01.09.1998 - 31.12.2004 je dôvodný a
zákonný, nakoľko návrh zdravotnej poisťovne bol podaný dňa 19.09.2008, t.j. v lehote 10 rokov odo
dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov z omeškania. Krajský súd v Trenčíne je
toho názoru, že takéto zdôvodnenie je nedostatočné, čo znamená, že v tejto otázke žalovaný zaťažil
svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že
jeho pozornosti neuniklo, že žalovaný v odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.12.2013, č.k.
143S/132/2013-31 zdôvodnil, prečo nárok zdravotnej poisťovni na poplatok z omeškania za obdobie
01.09.1998 - 31.12.2004 nepovažuje za premlčaný, keď uviedol, že poistné na zdravotné poistenie
za mesiac 09/1998 je splatné dňa 08.10.1998, preto nárok na poplatok z omeškania (za uvedené
obdobie 01.09.1998 - 31.12.2004) vznikol zdravotnej poisťovni až v prvý deň omeškania žalobcu s
platením poistného, t.j. 09.10.1998, a teda, pokiaľ bol návrh poisťovne podaný dňa 19.09.2008, uplatnila
si poisťovňa svoj nárok v lehote 10 rokov od dňa nároku na predpísanie poplatkov z omeškania a
teda jej návrh bol podaný v 10 ročnej premlčacej dobe. Navyše, ako dodal žalovaný, aj samotný počet
omeškaných dní v počte 2985 dní predstavuje omeškanie od 09.10.1998 do 10.12.2006 (teda nie od
01.09.1998). Takéto zdôvodnenie však v napadnutom rozhodnutí absentuje.

Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie má aj formálne vady, lebo vo výroku nie sú presne
uvedené obdobia, za ktoré je poplatok z omeškania vyrubený (t. j. za deň, týždeň, mesiac, rok), súd sa
s touto námietkou nestotožňuje. Naopak, súd je toho názoru, že vo výroku napadnutého rozhodnutia



je presne uvedené obdobie, za ktoré je poplatok z omeškania vyrubený, a to konkrétne za obdobie od
01.07.1996 - 31.12.2004 vo výške 3.884,23 €.

Námietke žalobcu ohľadne trov konania súd musel priznať úspech. V zmysle ust. § 31 ods. 2 správneho
poriadku platí, že správny orgán môže účastníkom konania uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli
ich zavinením ostatným účastníkom konania. Uvedené ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že
účastník je povinný nahradiť druhému účastníkovi trovy konania podľa miery zavinenia na vzniknutom
spore. Miera zavinenia na vzniknutom spore je totožná ako miera úspechu v konaní. Keďže zdravotná
poisťovňa nebola v celom rozsahu úspešná v konaní, nemohol žalobca v celom rozsahu zaviniť trovy
konania, ktoré zdravotnej poisťovni vznikli. Zdravotná poisťovňa musí sama pomerne znášať trovy
konania v prípade, ak si uplatňuje voči platiteľovi poistného nárok vo väčšom rozsahu, ako jej prináleží.
Keďže žalovaná interpretovala uvedené ustanovenia § 31 ods. 2 správneho poriadku iným spôsobom,
vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného
postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými
ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného ako vyplýva z vyššie
uvedeného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j
ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s
tým, že v ďalšom konaní bude žalovaný vychádzať z právnych názorov prezentovaných súdom v tomto
rozsudku a zároveň svoje závery žalovaný riadnym spôsobom zdôvodní, aby neboli nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust.  § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro
a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde
o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia
§ 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po
130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 3 úkony právnej služby po 134 €
- 2 x účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie vyjadrenia k odvolaniu
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 € a 3 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.), cestovné 86,78 € (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), náhrada za stratu času 160,80
€ za 12 polhod. po 13,40 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 189,93 € (§ 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pred súdom I. stupňa vo
výške 997,53 € ako i trovy odvolacieho konania vo výške 142,04 €, čo predstavuje úhrnom náhradu trov
konania 1 139,57 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
je žalovaná povinná zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.

Žalobca si z pohľadu súdu nedôvodne a teda v rozpore so zákonom uplatňoval (v rámci úkonu - účasť na
pojednávaní v dňoch 26.11.2014 a 17.12.2014) zvýšenie tarifnej odmeny na dvojnásobok z dôvodu, že
zastupoval žalobcu proti dvom účastníkom. Jednak vyhl. č. 655/2004 Z.z. v ustanoveniach upravujúcich
zvýšenie tarifnej odmeny (§ 13) takýto dôvod zvýšenia tarifnej odmeny neupravuje, a navyše nie je ani
pravdou, žeby bol žalobca zastúpený zo strany advokáta proti dvom účastníkom. Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., nebola v konaní subjektom, voči ktorému žaloba smerovala, do konania bola pribratá
len z toho dôvodu, žeby jej práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného
dotknuté. Ako je zrejmé i zo samotnej správnej žaloby, ktorú spisoval advokát, žalovanou stranou v
súdenej veci je len Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a voči nemu ako správnemu orgánu
háji advokát záujmy svojho klienta (v žiadnom prípade, nie voči ostatným účastníkom súdneho konania



podľa piatej časti O.s.p.). Trovy právneho zastúpenia v tomto rozsahu teda nemohli byť úspešnému
žalobcovi priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.  pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}