Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/254/2018 z 20. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. novembra 2019, sp. zn. 7Co/254/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4217220778.1
Krajský súd Nitra | 7Co/254/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217220778.1 | 2019-11-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/325c8bea-8c23-4551-bfb5-f904ea3ddb52
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217220778.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/254/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220778
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217220778.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: N. W.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S. C. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14Csp/297/2017-61 zo dňa 14. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania    p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým zaviazal žalovaného zaplatiť  žalobcovi sumu 1.000 eur spolu s
úrokom vo výške 165,18 eura, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od
29.11.2014 do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo
na náhradu trov konania v rozsahu 22,52 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/,d/, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo zisteného skutkového mal
za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 13.6.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o  úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve
o postúpení pohľadávok. Z predložených dôkazov zistil, že dňa 21.1.2014 uzatvoril právny predchodca
žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 1485914722, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 1.000 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných
splátkach po 28 eur  v období od 20.2.2014. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 25,50
% ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 % pri priemernej RPMN vo výške
25,84 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola v sume 890,55 eura. Súd uviedol, že žalovaný
zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil (a to ani na písomnú výzvu veriteľa),
preto právny predchodca žalobcu ku dňu 28.11.2014 vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú. Ku dňu
predčasného zosplatnenia právny predchodca žalobcu vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: dlžná
istina - 1.000 eur,  dlžný úrok - 165,18 eura a dlžné poplatky - 39,28 eura. Právny predchodca žalobcu
k tomuto dňu vyčíslil svoju pohľadávku tak, že dlžnú sumu vyčíslenú k 28.11.2014 navýšil o sumu
zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených z dlžnej istiny k 7.6.2017 vo výške 770,97 eura.



1.2 V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu
dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok
žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa.   Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným platne vznikol záväzkovoprávny vzťah, na základe
ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- € ako aj to, že pre neplnenie zmluvných
povinností žalovaným právny predchodca žalobcu ku dňu 28.11.2014 predčasne ukončil zmluvný vzťah
a žalovaného vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy. S ohľadom na uvedené súd podanej žalobe
v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.000 eur s príslušenstvom - zmluvným úrokom  vo výške 25,50 %
ročne a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne vyčísleným k 28.11.2014 vo výške 165,18 eura,
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 eur za obdobie od 29.11.2014 do zaplatenia
a v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 39,28 eura vyhovel.

1.3 V časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo
sumy 1.000 eur za obdobie od 29.11.2014 do zaplatenia, t.j. za obdobie po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do
času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým
je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe
zmluvy  o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si
zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu prvej inštancie dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti  poukázal  na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (resp. dojednanie obchodných podmienok), ktoré
by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom
na uvedené súd  žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru (t.j. od 17.6.2014) do zaplatenia  zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu podľa hodnoty
predmetu sporu ku dňu vyhlásenia rozsudku (žalobca mal úspech v rozsahu 61,26 % a neúspech v
rozsahu 38,74 %). Preto mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 22,52
% účelne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože
nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V tejto súvislosti poukázal na §
16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., kde výkladom a contrario možno dospieť k tomu, že v prípade,
ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie platobnej disciplíny dlžníka,
veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým
úrokom až do okamihu splatenia úveru. Uviedol, že z ust. § 503 ods. 3 Ob.z. je zrejmé, že veriteľ
má nárok na úrok až do splatenia úveru. Dlžník je teda povinný platiť úroky od okamihu reálneho
poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na
povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do
času reálneho splatenia poskytnutého úveru. Žalobca tiež namietal, že predmetné rozhodnutie je vo
svojom odôvodnení nepreskúmateľné. V ďalšom dôvodil, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli
pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až
s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Žalobca  navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Podaním zo dňa 15.10.2019 vyzval odvolací súd strany konania, aby sa vyjadrili k prípadnému
inému právnemu posúdeniu danej veci a to s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona



č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
v súvislosti s tým aj k možnému použitiu § 11 ods. 1 písm. a), b) tohto zákona, v zmysle ktorého sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.  Strany sporu sa v stanovenej lehote nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, napriek
tomu, že odvolací súd dospel k inému právnemu posúdeniu danej veci. Preto tento rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.

6. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 1.000 eur , úroku vo výške 165,18 eura, úroku vo výške
770,97 eura, spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 1.000 eur  vo výške 25,5 % ročne od
8.6.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.000 eur  od 8.6.2017
do zaplatenia, poplatkami vo výške 39,28 eura. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
(obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 21.1.2014 úverovú zmluvu
č. 1485914722, na základe ktorej poskytol žalovanému úver. Žalovaný sa ho zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti,
poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu 7.6.2017
pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny  vo výške 1.000 eur, zmluvného úroku a úroku z
omeškania vyčíslených k 7.6.2017 vo výške 936,15 eura a poplatkov vo výške 39,28 eura. Žalovaný
svoj dlh riadne neuhradil. V tomto konaní si uplatnil okrem zaplatenia predmetnej sumy i zaplatenie
zmluvného úroku a úroku z omeškania od 8.6.2017 do zaplatenia.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

9. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho názoru, že predmetná zmluva o poskytnutí
úveru bola uzavretá ako úverová zmluvu upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod),
pričom však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú. Na daný spotrebiteľský vzťah sa potom aplikujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ktoré predstavujú základný
právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Predmetnú vec však nesprávne právne posúdil, pretože prioritne mal súd prvej
inštancie preskúmavať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
náležitosti zmluvy uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zákon tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá
za bezúročný a bez poplatkov.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bola len napadnutá zamietajúca časť rozsudku týkajúca sa
vyčísleného úroku vo výške 770,97 eura spolu s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny 1.000 eur vo
výške 25,5 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia. Uvedená časť žalobného nároku bola súdom prvej



inštancie zamietnutá, pretože išlo o zmluvné úroky za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
- od 29.11.2014, na ktoré veriteľ stráca nárok v dôsledku zosplatnenia úveru ( bod 10 napadnutého
rozsudku). V prípade spotrebiteľského úveru však súd vždy preskúmava aj samotnú zmluvu o úvere,
predovšetkým či obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Odvolací
súd po preskúmaní tejto zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.1.2014 z bodu 3.1 zistil, že žalovanému bola
poskytnutá suma 1000 eur, ktorú sumu mal splatiť 72 splátkami po 28 eur mesačne. Zároveň v tomto
bode bolo uvedené, že úroková sadzba je 25,50%, RPMN banky je 28,70 %, priemerná RPMN je 25,84%
a celková výška nákladov bola vyčíslená na sumu 890,55 eura. Úver bol bez poistenia. Súčet výšky
úveru a celkovej výšky nákladov, ktorý je podľa žalobcu v zmluve postačujúci, predstavuje podľa zmluvy
sumu 1890,55 eura ( po tom ako spotrebiteľ spočíta položku výška úveru 1000 eur a celková výška
nákladov 890,55 eura), z čoho vyplýva, že celková výška úveru by mala byť v zhode s touto sumou.  Údaj
o celkovej výške nákladov však nebol uvedený správne, pretože zo zmluvy je zrejmé, že po vynásobení
počtu mesačných splátok (72) a výšky jednotlivej mesačnej splátky (28 eur), celková výška úveru, ktorú
mal spotrebiteľ uhradiť, predstavuje sumu 2016 eur, teda celková výška nákladov mala byť uvedená v
sume 1016 eur. Dodávateľ v úverovej zmluve uviedol výšku nákladov nižšiu až o 125,45 eura. Ak by aj
posledná mesačná splátka bola v inej výške, žalobca bol povinný takýto údaj uviesť priamo v zmluve
o úvere a určite by nešlo o rozdiel vo výške 125,45 eura.   Odvolací súd potom uvádza, že pri výpočte
RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu ide
o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne
určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj
o celkovej sume „preplatenia“ úveru. V predmetnej zmluve tak nebola správne uvedená ani náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.(  ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť).

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona považoval
poskytnutý spotrebiteľský úver z dôvodu nesprávneho určenia uvedených náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej veci žalobca napadol odvolaním práve zamietajúcu
časť rozsudku týkajúcu sa vyčísleného zmluvného úroku vo výške 770,97 eura  a zmluvného úroku
vo výške 25,5 % ročne z istiny 1000 eur od 8.6.2017 do zaplatenia. Keďže úver treba považovať za
bezúročný, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie požadovaných úrokov. Súd prvej inštancie napriek
inému právnemu posúdeniu dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcovi nie je možné túto časť
nároku priznať.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by
mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že žalovanému nárok
na ich náhradu nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).