Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/655/2016 z 5. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. decembra 2017, sp. zn. 5Co/655/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4312217098.2 Krajský súd Nitra | 5Co/655/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4312217098.2 | 2017-12-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70e0b33d-a1dd-4f36-a060-9d33ddc944f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4312217098.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/655/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217098
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312217098.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 30. mája 2014, č. k. 15C/70/2013-41 a proti uzneseniu zo dňa 26. februára 2015, č. k.
15C/70/2013-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP a od 1.7.2016 ako
súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
rozsudkom zo dňa 30. mája 2014, č. k. 15C/70/2013-41 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) návrh (ďalej
len „žaloba“ v zmysle § 60 CSP) zamietol a odporcovi (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal
náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ (ďalej len „žalobca“ v zmysle § 60 CSP)
podaným návrhom (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) na Okresnom súde Levice domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 4411,71 Eur a titulom nemajetkovej ujmy
882,34 Eur z dôvodu, že Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo dňa 12.5.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 190 dní).

2.2. Krajský súd v Nitre uznesením z 22.10.2012, č.k. 25Nc/608/2012-10 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal
Okresnému súdu Nitra na rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k veci žiadal žalobu zamietnuť, tvrdiac, že žalobca nemá nárok na náhradu
škody a nemajetkovú ujmu, pretože nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a nebola preukázaná
existencia prieťahov v konaní a súčasne vzniesol námietku premlčania.

4.1. Okresný súd Nitra vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.5.2014, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania (teraz strán sporu v zmysle § 60 CSP) a po vykonanom dokazovaní prečítaním



obsahu spisu zistil zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/594/2010, že súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresnom súde Levice
16.7.2010. Podkladom exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava, Karloveské
rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 21309/09 a povinným bol L. pre vymoženie 1355,63 Eur istiny s
príslušenstvom.

4.2. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 8.10.2010, č.k. 11Er/594/2010-14 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 16.2.2011.

4.3. Podľa listiny Spr.1001/12 sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

5. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinností pri vykonávaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je
objektívne podmienená charakterom ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej
správaním účastníkov súdneho konania, a aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov,
ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Súd nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní, ale či bola
dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. Zistil, že táto nebola dodržaná.

6.1. Podľa názoru súdu počas exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať
úkony exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o
zmene exekútora mala vzniknúť žalobcovi škoda, bolo treba preukázať, že škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nedodržaním uvedenej lehoty, čo navrhovateľ nepreukázal. Právny základ tohto nároku
by musel spočívať v zodpovednosti odporcu za konanie súdneho exekútora, ktorý mal vykonať až
do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného a
pokiaľ by ich nevykonal bolo treba, aby žalobca preukázal, že práve nečinnosťou pôvodného exekútora
navrhovateľovi vznikla škoda.

6.2. Žalobca neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva v zmenšení jeho majetku alebo ušlom
zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou vykonávanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o tom. Súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik škody na
jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ ide o
náklady spojené so správou pohľadávky - pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému, na udržiavanie a správu informačného systému - súd je toho názoru, že túto škodu žalobca
nešpecifikoval a tieto položky nemožno považovať za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdu. Ku škode, ktorá má spočívať v úkonoch na administráciu listín a komunikácii s pôvodným
súdnym exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií na publikačné výdaje v spojení
s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu
konania na exekučnom súde navrhovateľ nepreukázal.

6.3. Počas doby od podania návrhu žalobcu na zmenu exekútora do rozhodnutie o tomto návrhu
žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Vyjadrenia žalobcu o rizikách neskorého vydania rozhodnutia o
tom, že nastalo riziko zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolventnosti, súd považoval za bezvýznamné.

7.1. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že nevyhnutnými predpokladmi vzniku za škodu sú:
a) protiprávny úkon, alebo škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody a d) zavinenie (to len pre prípad subjektívnej
zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil
alebo nie).

7.2. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov koncipovaná ako objektívna zodpovednosť. Podľa zákonného ustanovenia § 3



ods. 2 tohto istého zákona zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Teda zo strany žalobcu - oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu či nedbanlivosti, stačí preukázať, že
škoda - ak vznikla je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Súd poukázal na článok 43 ods.
3 Ústavy SR. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného
orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

7.3. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (zák. ustanovenie § 9 ods. 2). Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej a tiež právnickej osobe, dá sa vyjadriť v peniazoch a spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje také majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu alebo, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky tohto, že
navrátene do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredným
neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

8. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa hore citovaného zákona
- len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a len týmto postupom, to znamená, že teda postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim - teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že prípadná majetková škoda mu vznikla v
príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím Okresného súdu Levice o jeho návrhu na zmenu
exekútora.

9. Nárok na nemajetkovú ujmu môže súd priznať s poukazom na zákonné ustanovení § 17
ods. 3 hore citovaného zákona a) s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z hore uvedeného je zrejmé, že toto sa vzťahuje na
fyzickú osobu okrem písmena b).

10.1. Súd súčasne poukázal na to, že k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase,
kedy sa oprávnený domáhal v exekučných konaniach zaplatenia svojich pohľadávok a z rozhodovacej
činnosti súdu e známe, že išlo o veľké množstvo - počet takýchto návrhov, ktoré nebolo možné fyzicky s
takým obsadením príslušného oddelenia - exekučného oddelenia - vybaviť v zákonom stanovenej lehote
v každom prípade. Táto okolnosť je podľa názoru súdu a platnej súdnej praxe rozhodujúca a súd nemôže
opomenúť okolnosti za ktorých k oneskorenému rozhodnutiu došlo o podanom návrhu navrhovateľa -
v exekučnom konaní oprávneného. Nemajetková ujma nezávisí len od zistenia nedodržania zákonnej
lehoty ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd
nezistil dôvod pre finančnú satisfakciu - tak ako žiada navrhovateľ - vo forme nemajetkovej ujmy.

10.2. Zistenie, že vo veci ide o prieťah nie je tento súd ako všeobecný súd v tomto konaní oprávnený a
povolaný na to, aby to konštatoval. Takéto konanie ani nebolo vedené na inom súde. Nebola preukázaná
príčinná súvislosť, medzi nesprávnym postupom a vznikom škody.

10.3. Súd mal jednoznačne za preukázané, že škoda žalobcovi nevznikla a ak by aj žalobca teoreticky
škodu reálne dokladoval - nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora,
teda, že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj tak.

11.1. Záverom súd poukázal na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy by bolo v rozpore so
zákonným ustanovením § 1 ods. 1 OSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia OSP upravuje postup
súdu účastníkom v občianskom súdnom konaní tak, aby bol a zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi.

11.2. Súd mal za preukázané, že žalobca podniká v podnikateľskej činnosti - poskytovanie
spotrebiteľských zmlúv, a to na základe formulárových zmluvnú a všeobecných zmluvných podmienok,



ktoré obsahujú veľké množstvo neprijateľných podmienok, neprehľadne a zložito formulovanými
podmienkami a oslovuje spotrebiteľov - najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľov, ktorá nemôže týmto
zmluvným podmienkam rozumieť za účelom dosiahnutia zisku, sa v tomto konaní domáha v dôsledku
porušenia svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Na všetkých súdoch SR je vedené
množstvo exekučných konaní a súdom je známe, že žalobca sa v exekučných konaniach domáha aj
takých plnení, ktoré sú zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky.

11.3. Žalobca pri ochrane svojich práv sa domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania
zákona, ale v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi už taký dôsledný nie je. Súd tu poukazuje na list
Európskej komisie, a tam uvedené praktiky. Okrem iného je tam uvedené, že tieto podmienky sú pre
spotrebiteľov veľmi tvrdé a zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov ich práv, ktoré im vyplývajú z právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ide teda o nebankovú inštitúciu.

12. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia
§ 3 ods.1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2 , § 15 ods.1, § 16 ods. 1, 17 ods.1 až
3 a § 19 ods.1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý
mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo náhradu trov konania nežiadal.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním zrušenia
napadnutého rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30.5.2014, sp. zn. 15C/70/2013 a vrátil vec tomuto
súdu na opätovné prejednanie a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

15. Dôvodil tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP- účastníkovi sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f/ OSP), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP- súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav ( ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP) c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ OSP), d/ rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

16. Žalobca zásadne namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite na základe (a
s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol
jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom
pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

17. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade
zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.



18. Vytýkal súdu, že mu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd mal aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda boli neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne
negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorá bola základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny
proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol,
že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú „mimosúdne" faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej
súdnej agendy atď.. Tento súd opakovane uviedol, že "Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali
svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo
na rozhodnutie veci v primeranej lehote.“

19. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje
presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy
súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

21. Okresný súd Nitra potom uznesením zo dňa 26.júna 2015, č. k. 15C/70/2013-60 uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok
za odvolanie proti rozsudku v sume 20 eur. Rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku odôvodnil s
poukazom § 5 ods.1 písm. a/, § 6 ods.1, § 7 ods.10, § 8 ods.4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a na pol. č.7a písm. a/ Sadzobníka SP). Uviedol, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí,
bude ho súd vymáhať.

22. Žalobca podal včas odvolanie aj proti tomuto uzneseniu , žiadajúc prvostupňový súd, aby s
poukazom na ust. § 210a OSP odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil bez
náhrady a ak tento postup prvostupňový súd nevyužije, žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil bez náhrady.
23.1. Uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým
je odôvodnenie; neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu
môže žalobca len hádať. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti
zaplatiť poplatok za odvolanie podľa položky 7a) konštatoval v množstve vecí napr. Krajský súd v Žiline
ako v konaní sp. zn. 8Co/295/2013.

23.2. Žalobcovi bol vyrubený poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie, avšak tento poplatok sa
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného mal teda za preukázané, že spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo veci samej ako
odvolanie, dovolanie a pod. V súvislosti s uvedeným poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, čl. II k bodu 3.

24.1. Poukázal na to, že podľa pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona sa v nadväznosti na
zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhlo zaviesť paušálny súdny
poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu a
súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístupu k spravodlivosti v týchto veciach, pretože
sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok,
ktorý je podstatne nižší. V tomto smere dodal, že v predmetnej veci podal odvolanie proti rozsudku a
nie žalobu.

24.2. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku,
a preto žalobca nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Vyššie
uvedené závery považoval za súladné s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, a to
rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.



24.3. Žalobcovi bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl.
13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Poznamenal, že v § 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná
zásada vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo
na základe zákona. Súdy teda vyberajú súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak
sa vykonávajú za návrh a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené.

25.1. Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákon č. 71/1992 Zb. ukladaná
poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah
do jeho základného práva na súdnu ochranu ako aj práva upraveného čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1
písm. a/ Ústavy SR. Súd je pri výkone svoje rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí,
že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Navyše, podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.septembra 2012
sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po
30.septembri 2012.

25.2. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ust. § 4 ods.1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods.
3 za použitia § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade
trov konania podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

27. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v
ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 ( § 474 CSP).

28.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28.2. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28.3. Podľa § 212 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

28.4. Podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

28.5. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

28.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis ,
alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.
30.1. Z citovaných ustanovenia § 212 ods.1 OSP, ktoré bolo účinné v čase podania odvolania žalobcu,
i podľa aktuálne účinného ustanovenia § 380 CSP, vyplýva, že odvolací súd je viazaný odvolacími
dôvodmi.

30.2. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie rozhodnutia,
ktoré odvolaním napadol. Odvolacie dôvody možno rozdeliť do troch kategórií, a to na vady konania,
napadnutie rozhodnutia po skutkovej stránke a po právnej stránke.

30.3. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, to znamená, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie
(do 30.6.2016 súdu prvého stupňa), ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP (do 30.6.2016
išlo o ustanovenie § 205 ods. 2 OSP) dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí
o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil.

30.4. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré
boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

30.5. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, a to ex offo (z úradnej moci).

31.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, že by súd prvého stupňa rozhodol v merite
veci na základe (a s použitím) „inšpirácie„ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., pretože prvostupňový súd na danú vec aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, takže vôbec neaplikoval princíp nepriamej retroaktivity.
Odvolací súd poznamenáva, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých
konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.

31.2. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
31.3. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa zákona
č. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody, musia byť splnené podmienky
zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby
škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo
spôsobov v zákone špecifikovaným, ďalším predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a
poslednou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola
daná priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto
podmienok znáša poškodený, a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má objektívny charakter bez
ohľadu na zavinenie. Podľa spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva druhy
zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a § 6)
a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Samostatne je upravená
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7), a
tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). Zákon síce explicitne nedefinuje
pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania.



32.1. Z obsahu spisu, a to zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa proti žalovanému domáhal
priznania náhrady majetkovej škody vo výške 4411,71 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 882,34 EUR
z dôvodu, že Okresný súd Levice ako exekučný súd, ktorý bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku
platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, rozhodol až dňa 18.11.2010 o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí stanovenej doby (omeškanie viac ako 190 dní), pričom konanie sa začalo
12.05.2010.
32.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku sa však nezaoberal tým, či postupom
exekučného súdu v konaní o rozhodovaní o žiadosti žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal mať
za následok vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, ale sa zaoberal tým, či
postupom exekučného súdu v konaní o návrhu žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) na zmenu
súdneho exekútora bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia, pričom zistil, že táto
lehota dodržaná nebola, avšak konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani príčinnú
súvislosť nedodržania uvedenej lehoty so vznikom škody.

33. Žalobca (odvolateľ) v podanom odvolaní však vôbec nenamietal uvedenú skutočnosť, teda že
súd prvej inštancie posudzoval postup exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora a nie postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, preto sa odvolací súd ani touto vadou prvoinštančného súdu pri
zisťovaní skutkového stavu nemohol zaoberať pre absenciu dôvodov a sústredil sa len na dôvody
odvolateľa v jeho odvolaní a k veci poznamenáva nasledovné argumenty:

34.1. Podľa § 44 ods. 1 EP účinného do 31.5.2010, Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

34.2. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (ods. 2).

34.3. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (ods. 3).

35.1. Odvolací súd k námietkam odvolateľa v odvolaní poznamenáva, že podľa dikcie ustanovenia §
44 ods. 2 EP sa 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd vzťahovala len
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je totiž potrebné
ozrejmiť výkladovými metódami zachovávajúcimi autenticitu sledovaného zámeru, a to, že úmyslom
zákonodarcu bolo zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie
exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu, a tým prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva.
Uvedená požiadavka stráca opodstatnenie v prípade, ak exekučný súd zistí neexistenciu exekučného
titulu pre jeho rozpor so zákonom, t. j. ak exekučný titul vykazuje nedostatky z formálnej alebo
materiálnej stránky. To však neznamená, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka
na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy
a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

35.2. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i na
rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil
spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8,
§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne
alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde
uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“ exekútora, aby exekúciu vykonal.
Odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie



je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné konanie, keďže lehota na vydanie poverenia plynie od
doručenia žiadosti o vydanie poverenia).

36. Exekučným titulom v spornej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudok. Žalobca namietal, že
exekučný súd neoprávnene preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Uvedený
postup a obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu až do
vydania zamietajúceho rozhodnutia o podanej žiadosti, nemožno považovať za nesprávny úradný
postup, pretože preskúmanie exekučného titulu je plne odôvodnené potrebou skúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol, lehota 15 dní
je len procesná a platí len v pozitívnom zmysle, teda vtedy, ak súd vydá poverenie súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie, nie v prípade, ak vydáva iné rozhodnutie, teda keď žiadosť zamieta. Vzhľadom
na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje, je však ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie preskúmavacej činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa
25. 04. 2013). Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie
exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky).
37. Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný
skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým
povinný skúmať, či exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má všetky zákonné atribúty a či nie je
v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP). O návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne.

38. Z vykonaného dokazovania vyplýva neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
štátu za škodu. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca ničím nenapadol podrobné
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj v časti výroku
o náhrade trov konania ako vo výroku vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

39. Odvolací súd sa zaoberal vecnou správnosťou, a teda zákonnosťou odvolaním žalobcu napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 26. 02. 2015, č. k. 15C/70/2013-60, aby v lehote 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur v zmysle
položky 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba v
zákonnej lehote a že odvolanie je prípustné (§ 201 prvá veta a § 204 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie
prvostupňového súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

40. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým uznesením prvoinštančného súdu a s jeho odôvodnením
a k námietkam žalobcu, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné,
odvolací súd poznamenáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku, je
súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva
na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie
rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané
odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov v konkrétnej veci a príslušných
zákonných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti
konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.

41. Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv,
a nie prepätý formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. K námietke,
že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale spoplatneniu nepodliehajú ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie a dovolanie, odvolací súd dodáva, že tento právny názor žalobcu
neberie na zreteľ ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona,



podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie a ten, kto podal dovolanie, § 5 ods. 1 písm.
a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a dovolania a § 6 ods. 2, podľa
ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej a poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Výklad žalobcu je
účelový, je v rozpore so zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne
odvolacie konanie, prípadne dovolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková
povinnosť za odvolanie, či dovolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie
je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, pretože prvostupňový súd
iba aplikoval ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch.

42. K argumentácii žalobcu v odvolaní s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací
súd uvádza, že z uvedeného rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba
súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový
úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie
konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za tento druh konania
- žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, bola stanovená.

43. K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012
sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie proti
prvostupňovému rozsudku zo dňa 10.júna 2015, č. k. 13C/285/2012-72 podané dňa 12. júna 2015, a
v prípade uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 16. júna 2015, č. k. 13C/285/2012-95 išlo o súdny
poplatok za toto odvolanie, teda tento opravný prostriedok bol podaný až po 30. 09. 2012, nešlo ani
o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil žalobcovi za podané
odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, je jeho rozhodnutie
vecne správne., preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

44. Záverom odvolací súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a
dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
V tomto stanovisku najvyšší súd uvádza, že „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri
2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od
1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012.“
Ďalej sa v uvedenom stanovisku poukazuje na to, že „Občianske súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení pred 1. októbrom 2012 ex
lege vecne oslobodené od súdneho poplatku. Zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 286/2012 Z.z.), došlo k novelizácii zákona č.
71/1992 Zb., ktorou bolo s účinnosťou od 1. októbra 2012 vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/
zákona č. 71/1992 Zb. Z intertemporálneho (prechodného) ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992
Zb. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po tomto dni. Pri
výklade tohto ustanovenia treba vychádzať z celého kontextu zákona č. 71/1992 Zb. a použiť definície
pojmu poplatkový úkon (§ 1 zákona č. 71/1992 Zb.), ako aj vznik poplatkovej povinnosti (§ 5 zákona č.
71/1992 Zb.) a ostatné pojmy používané v zákone č. 71/1992 Zb. Stanoviská a rozhodnutia vo veciach
občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2016 .Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo
ak je v Sadzobníku ustanovený súdny poplatok za konanie a konanie začalo do 30. septembra 2012,
vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity, avšak
iba vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým do uvedeného dňa (t.j. do 30.
septembra 2012). V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona č. 71/1992
Zb. podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom (podobne je to v prípade dovolania). Ak bolo
odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembra 2012, i keď samotné konanie na súde prvého stupňa



začalo do 30. septembra 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní
právna úprava účinná po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa za žalobu o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
platí súdny poplatok vo výške 20 Eur. Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na
jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb.). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa ale
vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Za dovolanie sa vyberá poplatok vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v Sadzobníku. Z uvedeného vyplýva, že sám zákonodarca pre poplatkové účely
rozlišuje medzi konaním na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za
odvolanie (dovolanie) sa posudzuje v každom z týchto konaní samostatne, a to podľa právneho stavu
platného v čase začatia odvolacieho (dovolacieho) konania.
Na opodstatnenosti právneho názoru, ktorý je vyjadrený v právnej vete tohto stanoviska, nič nemení
skutočnosť, že pri položke 7a Sadzobníka nie je žiadna osobitná zmienka (poznámka) o platení súdneho
poplatku za odvolanie a dovolanie. Ak totiž položka neobsahuje žiadnu poznámku, alebo v poznámke
nie je zmienka o platení odvolania a dovolania, postupuje sa podľa § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 5
ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb.“

45. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trov nevznikli.

46. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).