{"guid": "0f4d3d48-3c51-4e7d-8e5a-b93ad03402d1:a09b235b-a1f5-4eee-8269-562830d06209", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2", "spisova_znacka": "15CoE/92/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/92/2018 z 16. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 16. januára 2019, sp. zn. 15CoE/92/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2", "identifikacne_cislo": "7714218122", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a09b235b-a1f5-4eee-8269-562830d06209", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/92/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714218122
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. X. XXXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 119,74 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX
39533/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.09.2017, č.
k. 19Er/753/2014-47, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
rozhodol, že povinnému náhradu trov konania nepriznáva a tretím výrokom rozhodol, že súdny exekútor
má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na
podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., sp.zn. SR 07999/13 zo dňa 16.01.2014. Oprávnený v zákonnej lehote predložil súdnemu
exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a tieto skutočnosti sú súdu
známe. Zároveň uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho
konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s
dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na uvedené citoval § 243f
ods.6, § 57 ods.1 písm.m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 16.12.2010 uzavretá
zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver a v ktorej v čl. II bolo upravené riešenie
sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere. V zmysle § 4 ods.7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade, ak
veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia
smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva,
vo výške maximálne 30 % istiny. Spotrebiteľovi poskytnutá suma 200,00 eur, ktorú mal splatiť spolu s
poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny, čo súd prvej
inštancie považoval za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul
vydal, absolútne neprihliadal. Nie je jasné, koľko reálne oprávnený povinnému uhradil a z čoho má



pozostávať suma, ktorú oprávnený na blankozmenke vyplnil a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vo
Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedené množstvo zmluvných pokút. Celkový dlh
povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a
zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie
citovaných zákonných ustanovení veriteľ nebol oprávnený prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju
bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu,
alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo
má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou. V zmysle Zákona zmenkového a šekového,
článku I. § 48 ods.1, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov
žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený okrem 6 % ročných
úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené úroky uvedené v
zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj v tomto prípade, nie
len že boli oprávnený uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi, ale
zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval neobjektívne
a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného. Napokon, súd neakceptoval ani samotný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť,
vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa
21.03.2012). Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia
zmluvy a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý
nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Súd prvej
inštancie mal za to, že v danej veci boli zistené dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1,
písm.m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného
titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a jej
súčastiach, a preto exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods.1 písm.f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods.1 písm.h) CSP. Oprávnený uviedol, že v postavení veriteľa uzavrel s
povinným v postavení dlžníka zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť úver.
Oprávnený uplatnil svoje nároky vyplývajúce zo Zmluvy v zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá bola
dojednaná v čl. 18. všeobecných podmienok poskytnutia úveru pred Stálym rozhodcovským súdom.
Oprávnený mal za to, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa ustanovenia § 57 ods.1
písm.m) nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak
medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený mal za
to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady,
kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu
aplikácie ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. Zmluvy o úvere. Oprávnený zdôraznil,
že povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle
ustanovenia § 52 ods.4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“). Povinný v zmluve, ktorý tvorí prílohu tohto podania výslovne prehlásila a
svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účely
výkonu povolania. Ak by povinný nebrala úver na účely výkonu povolania tak prehlásenie, že finančné
prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania by nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu
svoj podpis. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil,
že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a
že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. So zreteľom na uvedené má oprávnený



za to, že súd prvej inštancie nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie
predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia), bola súdom prvej inštancie odňatá
oprávnenému možnosť pred ním konať. Oprávnený mal pochybnosti o správnosti právneho názoru
súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere vzniknutého právneho vzťahu, nakoľko je dôvodné
sa domnievať s ohľadom na účel poskytnutia úveru, že mu toto postavenie neprislúcha. K tvrdeniam
súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že rozhodcovská doložka
v predmetnej úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo
pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za to, že
alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva,
ale aj európskeho práva. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani
od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario. Podľa obsahu odvolania
odvolací súd v zmysle § 124 ods.1 CSP posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a
nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením. Po
preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods.1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 07999/13 zo dňa 16.01.2014, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského
rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka k Zmluve o úvere dňa 16.12.2010 medzi Pohotovosť, s.r.o. a povinným. Z
odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol v predmetnom konaní priznaný
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

9. K odvolacej námietke oprávneného ohľadom právnej povahy zmluvy o úvere, sa odvolací súd
stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

10. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku,
a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej
osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná
len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková
právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje
Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej



zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie
alebo neprijatie návrhu.

11. Podľa § 1 ods.2 písm.e) z.č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do
200,-- eur a nad hodnotu 20.000,-- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver.

12. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu vo výške zodpovedajúcej predmetnému
zákonu, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a predmetnú zmluvu o
úvere možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie.
Preto sa na túto zmluvu majú aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods.1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39 ods.4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z.

14. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.m) Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za
neprijateľné podmienky považoval Dohodu o vyplnení zmenky a Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola
uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, pričom obe sa nachádzali vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru.

15. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.

16. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. II. Rozhodcovskej zmluvy.
Túto rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú
nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a
nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej zmluvy. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy
k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci  ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva,
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012).
Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods.5
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.



18. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods.1 písm.m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v
exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods.2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v
už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

20. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255
ods.1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Er/753/2014", "guid": "e8e86012-4341-4694-beea-af947d2bd9e8:0124de45-4861-414f-b85a-642949881cb9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0f4d3d48-3c51-4e7d-8e5a-b93ad03402d1:7a5ce508-961d-477b-b35d-b219b0537c9c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2", "spisova_znacka": "15CoE/92/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/92/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7714218122.2"}], "citovane_v": []}