Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/1/2012 z 11. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. apríla 2012, sp. zn. 9CoP/1/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5411203841.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/1/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5411203841.1 | 2012-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cad9a97-4ffa-485f-b8b5-34fe651f93c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5411203841.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411203841
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411203841.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci v právnej veci starostlivosti
o maloleté dieťa: T. C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W.,
V. XXXX/XX a otec: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., M. V. XXXX/XX, maloleté dieťa bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín
v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 8P/109/2011-25 zo dňa 3.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Pokiaľ okresný súd konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 25.9.2011 do 29.9.2011 zastavil
a vo zvyšnej časti návrh zamietol, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva rozsudok okresného
súdu n e d o t k n u t ý.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok okresného súdu Dolný Kubín, č. k.
10C/19/2009-35 zo dňa 25.5.2009 v časti o úprave výživného tak, že otec T. C. je povinný platiť na výživu
maloletej T. C., nar. X.X.XXXX sumu 170,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, k
rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 30.9.2011. Zameškané výživné za obdobie od 30.9.2011 do
vyhlásenia rozsudku na maloletú T. vo výške 72,33 eur, uložil otcovi uhradiť k rukám matky maloletého
dieťaťa v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie od
25.9.2011 do 20.9.2001 zastavil, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní s odvolaním sa na platnú právnu úpravu
dospel k záveru, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, keď od posledného rozhodnutia súdu
uplynula dlhšia doba - 2,5 roka. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov, kedy u matky sa príjem zo
zamestnania zvýšil o 90.66, - eur mesačne a u otca príjem síce stúpol len zanedbateľne o 29,- eur, avšak
otec pravidelne poberá vysoké diéty. Pokiaľ v roku 2009 súd vychádzal z toho, že otec mal vyplácané
diéty vo výške 200,- eur - 300 eur mesačne, v súčasnosti sú mu vyplácané diéty v priemere vo výške
567,- eur, pričom mal vyplácané diéty i keď v podstatne nižšom rozsahu i v iných menách. Zohľadnil, že
vyplácané diéty predstavujú podstatnú časť celkového príjmu otca, v nadväznosti na čo potom čiastočne
vyhovel návrhu matky, zvýšil výživne v prospech maloletej T. na sumu 170,- eur mesačne. Zároveň uložil
otcovi zaplatiť zameškané výživné. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.



V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu doručil odvolanie otec maloletej. Zastal názor, že
okresný neúplne zistil skutkový stav veci. To malo za následok nesprávne zistenie vo veci samej a
nesprávne právne posúdenie veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je len citáciou ustanovení zákona
o rodine, pričom neobstojí, že má vyplácané pravidelne vysoké diéty. Záver okresného súdu o tom,
že pokiaľ by zárobok vodiča medzinárodnej dopravy predstavoval len 400,- eur, nebol by o takúto
prácu záujem, je ničím nepodložený, hypoteticky nakoľko v dnešnej dobe je ťažko zohnať prácu a
preto je každý nútený zobrať také zamestnanie, aké sa ponúka. Za nesprávne považoval zahrnutie
výplaty cestovných náhrad do jeho príjmu, pričom odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v tejto časti
považoval za nedostačujúce, nezodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že výživné nemá byť
používané na zvyšovanie životnej úrovne matky, má slúžiť len pre maloleté dieťa a preto vyjadril ochotu,
prispievať na výživné maloletej dcéry mesačne od 120,- eur do 140, - eur čo je v jeho možnostiach a
silách. V odvolacom návrhu žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s ním navrhovanou výškou výživného a zotrvala na
podanom návrhu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a rozsudok
okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutia súdov či už priamo výživné určujúce, alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného
schválená môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov účastníkov. Takýto postup je
nevyhnutný, nakoľko nie je možné, aby zostali nedotknuté rozhodnutia, ktoré vychádzajú z určitých
predpokladov, pokiaľ tieto predpoklady už neexistujú.

Výživné sa stanovuje vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase, keď bolo rozhodované. Po rozhodnutí môže
dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného. Zmena môže nastať i v možnostiach, schopnostiach,
prípadne majetkových pomerov povinného. Ak sa tak stane, je možné vykonať novú úpravu výšky
výživného tak, aby zodpovedala existujúcemu, resp. aktuálnemu stavu.

V danom prípade nepochybne bolo zistené, že maloletá je podstatne staršia, vyspelejšia, je študentkou
strednej školy. V súvislosti s nárastom veku maloletej došlo i k zvýšeniu nákladov na úhradu jej
odôvodnených potrieb a to či už v súvislosti s návštevou školy, mimoškolských aktivít, na úhradu
výživného v pravom slova zmysle ako je oblečenie, ošatenie, obutie, bývanie, strava, hygienické potreby,
kozmetika ako i na úhradu kultúrnych, spoločenských a športových potrieb.

I keď výška výživného výslovne v zákone vyjadrená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska
o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni
rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec je vlastníkom bytu, ktorý
kúpil ešte pred uzatvorením manželstva, motorového vozidla Škoda Felícia, ktorého získal v rámci
vyporiadania BSM, jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 414,18,- eur, k čomu za 6 mesiacov
roka 2011 bolo vyplatených na diétach 3.403.11,- eur; 31.08,- britských libier a 2.931,- Kč.

Ak potom kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery
povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa, i krajský súd sa stotožnil s okresným súdom
stanovenou výškou výživného 170,- eur mesačne, v prospech maloletej. Zohľadnil nielen majetkové
pomery otca, ale i skutočnosť, že pokiaľ i dosahuje v zamestnaní nižší príjem, sú mu vyplácané diéty, z
ktorých je schopný pokryť vlastné potreby, predovšetkým stravné, na ktorom je potom následne schopný
ušetriť na mzde. Napokon otec v konaní nepreukázal, že by bol schopný spotrebovať celý objem diét
tak, ako sú mu zo strany zamestnávateľa vyplácané za jednotlivé mesiace.



Z týchto dôvodov, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu,
krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s prihliadnutím na to, že
predmetné konanie je konaním, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z
účastníkov hradí vlastné trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.