Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/194/2012 z 20. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júna 2012, sp. zn. 2CoE/194/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111221238.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/194/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111221238.1 | 2012-06-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60c58399-211e-4cb0-aa36-56ba7c4186b1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111221238.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/194/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111221238
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111221238.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. R. XXX, XXX XX X., t.č. Q. XX, XXXXX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
999,80 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad
so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno pod sp. zn. EX 938/11, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2091/2011-16 zo dňa 16. novembra 2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2091/2011-16 zo dňa 16. novembra 2011 p o t v
r d z u j e.

Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný JUDr. Františkom Svatuškom, rozhodcom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
Slovak Arbitration Court s.r.o., Bratislava sp. zn. 58/04/11 zo dňa 18.04.2011 v zmysle § 44 ods.
2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nebolo možné
vyhovieť. Konštatoval, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX dňa 09.09.2008, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Súčasťou zmluvy o úvere sú
Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o., ktorých čl. 18
obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované pred
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde rozhodcom
uvedeným v čl. 18.2.1. alebo pred príslušným súdom v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V rozhodcovskej doložke sú uvedené mená troch konkrétnych
rozhodcov, pred ktorými sa prípadné spory budú výlučne riešiť s tým, že ak nastane situácia, že ani
jeden z nich nebude môcť v sporoch prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť súd považoval za neprijateľnú
podmienku v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by
výlučne spory rozhodovali, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nedojednal a nemal
na výber vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, jedinou alternatívou bolo
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, t.j. aj



rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Exekučný súd poukázal na ust. § 52 ods. 1, 3, 4,
5, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5 a § 53 ods. 1 OZ. Exekučný súd považoval rozhodcovskú doložku za
nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a preto neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 OZ. Keďže
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená podľa exekučného súdu
na absolútne neplatnom právnom úkone, tento po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že
je vydaný v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na znenie
článku 18 ods. 18.1 zmluvy, ktorý odcitoval, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou
môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom
rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí a nárokov medzi zmluvnými stranami.
Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. 18 ods. 18.1) je podľa názoru oprávneného v súlade s Prílohou č. 1
písm. q/ k Smernici Rady 93/13/EHS, ktoré hovorí o podmienke zmluvy a nie o rozhodcovskej doložke. Z
obsahu zmluvy je podľa oprávneného zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom
je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Oprávnený
ďalej uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený
na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu
plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade
s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie
konanie (t.j. konanie vo veci samej), ktoré je dané § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZRK“), ust. § 51 ods. 3 ZRK k ust. § 159 ods. 3 O.s.p., § 40 ods. 1 ZRK v znení do 30.06.2009
a v znení po 01.07.2009 a oddelením konania vo veci samej a exekučného konania. Odvolateľ pritom
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti
Cristina Rodríguez Nogueira, a to najmä na body 37, 40 a 47. Ďalej uviedol, že dôsledkom postupu
exekučného súdu je, že opomenutie, či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím
postupom ex offo, hoci ani ustanovenia ZRK, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú
iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v § 40 ods. 1 ZRK. Postup exekučného súdu je bez
zákonnej opory, ale aj v hrubom rozpore s právom EÚ. Exekučný súd podľa oprávneného nevystupuje
ani v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho v základnom konaní, a ani v pozícii súdu konajúceho o
zrušení rozhodcovského rozsudku. Okresný súd Banská Bystrica mal v konaní rozhodovať ako exekučný
súd, a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomocí jednoznačne určuje. Uviedol, že
exekučný súd neriešil, v akom rozsahu vyplýva z § 44 Exekučného poriadku exekučnému súdu právo ex
offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. ZRK môže konať len na návrh. Podľa
obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia exekučný súd túto otázku vôbec neriešil. Oprávnený preto
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Súčasne si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,48 Eur
vrátane DPH z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia splnomocnenou zástupkyňou.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. na základe odvolania oprávneného preskúmal
vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručenom súdnemu exekútorovi 13. septembra
2011 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 999,80 Eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania priznanej rozhodcovským rozsudkom č. RK 58/04/11 zo dňa 18. apríla 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22. júna 2011 a vykonateľnosť 28. júna 2011. Podľa odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 09. septembra 2008. Táto zmluva obsahuje v bode 18 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa v
bode 18.2.1. zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč,
Mgr. Erik Končok. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených



rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí
náhradného rozhodcu veriteľ. Ďalej sa zmluvné strany dohodli na postupe v rozhodcovskom konaní
tam opísanom. Zmluvné strany sa v bode 18.1 dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 tejto Zmluvy o
RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku súdu, ale je nesporné, že
zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, bolo možné preskúmať aj bez podania žaloby na príslušnom súde.



Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na
základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na
základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech
ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne
skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods.
3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať
zákonnosť exekučného titulu teda neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. ust. § 44 Exekučného
poriadku. Rovnako námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
posudzujúc súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa §
35 ZRK pre účastníkov účinky právoplatného rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané
rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať
majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody
medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy,
alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny
úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský
rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 18 Zmluvy o revolvingovom
úvere exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej formulárovej zmluvy
a celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je
spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ,
na základe ktorého prvostupňový súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto
prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená, keďže bola súčasťou
vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Ak teda chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať predmet zmluvy,
kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť
výber rozhodcov, resp. súdu uvedeného v predtlači zmluvy (JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Michal Krnáč,
Mgr. Erik Končok). Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Navyše v prípade, ak jeden z tých rozhodcov,
ktorých vybral dodávateľ nebude chcieť spor rozhodnúť, ďalší dohodnutý spôsob výberu rozhodcov
bol taký, že ho určí veriteľ (dodávateľ). Oprávnený spotrebiteľa nijakým spôsobom neupozornil, že je
možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Napokon
rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere
osôb, resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom, tak ako to vyplýva z formulára
predmetnej zmluvy, svojim spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch
medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa v prejednávanej veci jedná o dojednanie zvyšujúce
nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa
a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený
tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, resp. spôsob výberu subjektu, ktorému má
byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek
úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej
zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.
IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k



postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď potom, ako zistil, že v danom
prípade predložený exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, žiadosť súdnej exekútorky o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 Exekučného poriadku zamietol. Odvolací súd
preto napadnuté rozhodnutie v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné
vyhovieť.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.