{"guid": "0f482607-2bc6-41d9-8e2f-97e32bb4b9a3:b6ce5ce1-a2ff-46ea-bbd5-2ce580893f9c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5616207337.2", "spisova_znacka": "8CoP/15/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/15/2019 z 30. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. mája 2019, sp. zn. 8CoP/15/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5616207337.2", "identifikacne_cislo": "5616207337", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2019-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6ce5ce1-a2ff-46ea-bbd5-2ce580893f9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5616207337.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5616207337.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5616207337.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207337
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5616207337.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony osoby: I. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, zastúpenej procesným opatrovníkom
Obcou Ľubeľa, so sídlom Ľubeľa 346, IČO: 00 315 567, na základe návrhu navrhovateľky: Ing. F. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou U. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom U. XXX, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX
a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Bratislava, Račianska 153, IČO: 50
200 232, o odvolaní Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Ps/26/2016-246 zo dňa 29. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III.  mení tak, že opatrovníčka je povinná I. D., nar. XX. XX.
XXXX, zastupovať pri právnych úkonoch, ktorých hodnota prevyšuje mesačne sumu invalidného
dôchodku aktuálne priznaného Sociálnou poisťovňou a pri právnych úkonoch, ku ktorým je podľa dohody
zmluvných strán alebo zo zákona potrebná písomná forma, na ktoré I. D. nie je spôsobilý; spravovať
jeho majetok v bežných veciach, a ak nejde o bežnú vec, musí byť právny úkon schválený súdom.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu   potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov  nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1Ps/26/2016-246 zo dňa 29. 06. 2018 obmedzil I.
D., nar. XX. XX. XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý nakladať so sumou
v peňažných prostriedkoch prevyšujúcich invalidný dôchodok aktuálne priznaný Sociálnou poisťovňou
mesačne, nie je spôsobilý uzatvárať dohody, zmluvy, preberať záväzky, u ktorých hodnota prevyšuje
mesačne invalidný dôchodok aktuálne priznaný Sociálnou poisťovňou; uzatvárať dohody, zmluvy,
preberať záväzky, ku ktorým je podľa dohody zmluvných strán alebo zo zákona potrebná písomná forma
(výrok I.). Menovanému ustanovil za opatrovníčku U. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX (výrok
II.), s tým, že táto je povinná menovaného zastupovať pri právnych úkonoch, ktorých hodnota prevyšuje
mesačne sumu invalidného dôchodku aktuálne priznaného Sociálnou poisťovňou, na ktoré I. D. nie je
spôsobilý; spravovať jeho majetok v bežných veciach, a ak nejde o bežnú vec, musí byť právny úkon
schválený súdom (výrok III.) a podávať Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dvakrát ročne, vždy k 30.
06. a k 31. 12., účet zo správy majetku menovaného (výrok IV.). Súd zároveň rozhodol, že trovy dôkazov
platí štát (výrok V.) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
V odôvodnení konštatoval, že dňa 18. 10. 2016 podala Ing. F. D. návrh na pozbavenie spôsobilosti na
právne úkony jej brata I. D., nar. XX. XX. XXXX, z dôvodu, že u brata, ktorý žije v spoločnej domácnosti s
jej rodičmi, bola pred 11 rokmi diagnostikovaná psychická choroba. Brat bol niekoľkokrát hospitalizovaný



na psychiatrii v dôsledku nedodržiavania pravidiel pri užívaní liekov, čo vyústilo do jeho agresívneho
správania sa voči všetkým členom rodiny. Matke sa vyhrážal smrťou, nedávno ju fyzicky napadol a
spôsobil jej opuch oka. Majú i obavy z jeho hráčskej závislosti, prehral veľký obnos peňazí, celý svoj
dôchodok a úspory, ktoré mu odkladali rodičia na účet. V dôsledku jeho duševnej poruchy a arogantného
správania sa nie je spôsobilý robiť právne úkony. Za opatrovníka navrhla ustanoviť matku I. D. U. D..
Dňa 08. 03. 2017 zobrala navrhovateľka návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojho
brata späť, súd však uznesením č. k. 1Ps/26/2016-31 zo dňa 26. 07. 2017 konanie nezastavil z dôvodu
zákonom ustanovenej možnosti začať konanie aj bez návrhu, z dôvodu potreby zabezpečenia podkladov
na zistenie skutočného stavu veci. Súd konštatoval, že bez vykonania riadneho dokazovania v začatom
konaní o spôsobilosti na právne úkony nemožno ustáliť, či a v akej miere je potrebné obmedziť I. D. v
spôsobilosti na právne úkony, v záujme jeho právnej ochrany a ochrany tretích osôb.
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“).
Súd mal z obsahu vykonaného dokazovania preukázané, že I. D. trpí duševnou poruchou, ktorá má
trvalý charakter: organická porucha s bludmi, podobná schizofrénii F06.2 a organická porucha osobnosti
a správania F07.0. Stav po prekonaní DMO (perinatálna encefalopatia), IQ subnorma. Duševné
poruchy u menovaného majú trvalý charakter. Zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno
očakávať vo vzťahu k duševnej poruche. Pri dodržiavaní pravidelnej životosprávy a pravidelnom
užívaní psychofarmák možno očakávať čiastočné zlepšenie stavu, remisiu organickej poruchy s bludmi
podobnej schizofrénii F06.2, ale úplné vyliečenie nemožno očakávať. I. D. má zníženú toleranciu na
stresové situácie, vtedy sa jeho psychický stav môže zhoršiť. Navonok je schopný prejaviť svoju vôľu. Do
značnej miery je ovplyvniteľný inými osobami. Je schopný orientovať sa v čase (minulosť, prítomnosť,
budúcnosť) vo vzťahu k plánovaniu budúcnosti. Dôsledky svojich rozhodnutí vo vzťahu k ich následkom
je schopný posúdiť v zmenšenej miere. Je schopný porozumieť obsahu verbálneho prejavu (v zmenšenej
miere) a v zmenšenej miere naň z hľadiska obsahu reagovať. Vzhľadom na prítomný paranoidný
syndróm v myslení môže na niektoré obsahy verbálneho prejavu reagovať aj neprimerane. Je schopný
čítať, písať, počítať. Je schopný porozumieť písanému textu (v zmenšenej miere) a v zmenšenej miere
naň z hľadiska obsahu reagovať. Vzhľadom na prítomný paranoidný syndróm v myslení môže na
niektoré obsahy písaného textu reagovať aj neprimerane. Je schopný pochopiť hodnotu vecí, aká je im
v spoločnosti obvykle prikladaná vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu. Je schopný nakladať s peňažnými
prostriedkami do výšky svojho dôchodku za obdobie jeden mesiac. Nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy,
záväzky, ani dohody, ku ktorým je potrebná písomná forma.
Súd mal tiež preukázané, že I. D., ako osoba, ktorá má oprávnenie disponovať svojimi účtami, úsporami,
vkladmi, zrušila svoje účty, použila úspory, ktoré mu vytvorili rodičia, na investovanie do hazardných hier
bez ucelenej koncepcie a uvedomenia si dôsledkov svojho správania. I. D. uzatváral rôzne zmluvy o
poskytovaní verejných služieb (mobilný telefón, internetové pripojenie), navštevoval herne.
V januári 2018 I. D. opustil miesto trvalého bydliska. Príbuzným sa dlhšiu dobu neozval, nekomunikoval
s nimi, títo nemali dostatočné informácie, kde a z čoho žije. V priebehu konania bolo preukázané, že sa
01. 03. 2018 zamestnal v spoločnosti Aalnbod Group, s. r. o., v Bratislave, zmluva o výkone prác s ním
bola ukončená po krátkej dobe jej výkonu.
Na základe zistených skutočností a výpovede samotného I. D., súd konštatoval, že tento v praktickom
živote nie je spôsobilý primerane riešiť závažné otázky súvisiace nielen s potrebou dodržiavania
systematickej a pravidelnej odbornej liečby, ale narušenú má i schopnosť chápania situácie a dôsledkov
svojho konania a predvídania udalostí. Nie je schopný v primeranej miere sa starať o svoj majetok
a primerane hospodáriť, o čom svedčí i majetková strata zásadného významu, spôsobená jeho
neuváženým konaním. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že u menovaného je do výraznej miery
potrebný dohľad nad riešením jeho osobných záležitostí, najmä jeho blízkymi osobami, ktoré však v
danom štádiu nemajú legitímne oprávnenie riešiť otázky zásadného, najmä právneho významu, súd
dospel k záveru, že návrh na obmedzenie spôsobilosti I. D. na právne úkony je dôvodný. Obmedzenie
spôsobilosti menovaného na právne úkony v intenciách výroku rozsudku súdu sleduje zásadný cieľ,
ktorým je primárne ochrana jeho záujmov, rešpektujúc súčasne i prirodzené ľudské práva a slobody
človeka. Rozsah obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony plne korešponduje so závermi znalkyne
o jeho schopnosti nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky svojho dôchodku za časové obdobie
1 mesiac, preukázanými i dôkazmi zadováženými v konaní. Rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony I. D. budú v rozhodujúcej miere eliminované možné ohrozujúce zásahy do jeho práv,
najmä majetkového charakteru.
Súd za opatrovníčku ustanovil U. D., majúc za to, že práve najbližší príbuzní, ktorí I. D. najdôvernejšie
poznajú, majú najpresvedčivejší záujem na ochrane jeho záujmov.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Podľa § 251 ods. 1 C. m. p. súd rozhodol súčasne o tom, že trovy dôkazov platí štát, pričom
sa jedná najmä o trovy súvisiace s ustanovením a výsluchom znalkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolanie, ktorým
sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal jeho nevykonateľnosť z dôvodu jeho
nejednoznačnosti, pretože obmedzenie na disponovanie finančnými prostriedkami vo výške invalidného
dôchodku nie je jednoznačné, táto suma sa každoročne mení a na vykonanie tohto rozsudku je potrebné,
aby účastník právneho vzťahu so sebou nosil vždy aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o aktuálnej
výške invalidného dôchodku. Namietal tiež nejasnosť  a zmätočnosť aj ďalších častí výroku rozsudku
o rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, keď výrok „uzatvárať dohody, zmluvy, preberať
záväzky, ku ktorým je podľa dohody strán alebo zo zákona potrebná písomná forma“ v zásade neguje
predchádzajúcu vetu „nie je spôsobilý uzatvárať dohody, zmluvy, preberať záväzky, u ktorých hodnota
prevyšuje mesačne invalidný dôchodok priznaný Sociálnou poisťovňou“. Výrok súdu prvej inštancie o
rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je podľa neho zároveň tak rozsiahly, že sa jedná o
kedysi používaný výrok „pozbavenie spôsobilosti na právne úkony“, čo je v rozpore s ust. § 231 a nasl.
C. m. p.
Nesúhlasil ani s ustanovením matky I. D., U. D., za opatrovníčku menovaného, nakoľko táto má k svojmu
synovi antagonistický vzťah a má za to, že nekoná v prospech menovaného. Poukázal na to, že na
ustanovenú opatrovníčku podal trestné oznámenie, nakoľko bolo preukázané, že neoprávnene získala
informácie týkajúce sa bankového a obchodného tajomstva jej syna tým, že bez jeho vedomia v čase,
keď bol odsťahovaný zo spoločnej domácnosti, mu našla uvedené dokumenty a zmluvy s bankovými a
inými inštitúciami, ktoré predložila na pojednávaní ako dôkaz, čím zneužila jeho osobné údaje. Navštívila
tiež jednotlivé inštitúcie, ktoré jej neoprávnene poskytli informácie o peňažných operáciách menovaného,
nerešpektuje ani jeho listové tajomstvo. Zo strany ustanovenej opatrovníčky tak došlo k závažnému
zneužitiu osobných údajov pána D., ktorých motívom môže byť osobný prospech jeho matky. Ten sa
preukázal v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony pána D., vedený z dôvodu, aby nemohol
nakladať so svojim majetkom.
V ďalšom uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 14. 05. 2018 a všetkých
vyjadrení prednesených v rámci súdnych pojednávaní vo veci.
Podľa odvolateľa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je v súlade s novým nazeraním
na problematiku spôsobilosti na právne úkony, ktoré už má svoje legislatívne zakotvenie, a to v čl.
12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len \"Dohovor\"), ktorý je súčasťou
slovenského právneho poriadku.
Podľa názoru odvolateľa pán I. D. by nemal byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Má za to,
že sledovaný cieľ je možné dosiahnuť aj inými prostriedkami ako zásahom do spôsobilosti na právne
úkony, čo má predstavovať najkrajnejší prostriedok. Z návrhu ani zo spisu nie sú zrejmé skutočnosti,
ktoré by preukazovali, že I. D. má svojimi právnymi úkonmi záujem vykonávať také následky, ktoré
by ho nejakým spôsobom ohrozovali. To znamená, že neuzatvára nevýhodné zmluvy, čím neohrozuje
svoj majetok alebo cudzie majetkové práva, nepožíva alkoholické nápoje a nehrá hazardné hry. Nebolo
preukázané, že by svojimi právnymi úkonmi poškodzoval vlastné majetkové záujmy. Poukázal na to, že
inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má slúžiť k ochrane osoby so zdravotným postihnutím
a nie k ochrane tretích osôb, resp. verejných orgánov pred konaním osoby so zdravotným postihnutím.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že výroková časť napadnutého rozsudku má povahu úzu a vychádza zo záverov písomného
znaleckého posudku MUDr. Ruženy Mojžišovej, znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie s tým, že okresný súd sa vo veci spravoval ust. § 231 a nasl. C. m. p. Nesúhlasil s tvrdeniami
komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím uvedenými v odvolaní. Poukázal na to, že právny
poriadok Slovenskej republiky vylúčil možnosť pozbaviť fyzickú osobou trpiacu duševnou poruchou, či
duševnou chorobou nemajúcou len prechodný charakter spôsobilosti na právne úkony, zachoval však
možnosť takéto osoby v súčinnosti sa znalcom z príslušného odboru a odvetvia a na základe ním
podaného písomného znaleckého posudku a následného výsluchu v konaní pred súdom obmedziť v
spôsobilosti na právne úkony. Ak teda súd tento inštitút použije lege artis, nemôže ísť o porušenie čl. 12
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ako sa mylne domnieva odvolateľ.



V ďalšom uviedol, že v prvej výrokovej vete napadnutého rozsudku súd zahrnul poznatok o pravidelnej
úprave výšky invalidného dôchodku priznaného I. D. v konštatáciii, že je spôsobilý nakladať s peňažnou
hotovosťou do výšky svojho invalidného dôchodku aktuálne mu priznaného Sociálnou poisťovňou. Nie
je mu preto zrejmé v čom odvolateľ vzhliada nevykonateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti.
Pokračovanie prvej vety je len precizáciou rozsahu obmedzenia spôsobilosti I. D. na právne úkony
s tým, že opätovne vychádza zo záverov písomného znaleckého posudku a výpovede ustanovenej
znalkyne. Vylúčenie spôsobilosti I. D. na právne úkony vyžadujúce zo zákona alebo na základe dohody
zmluvných strán písomnú formu má podľa jeho názoru prednosť pred rozsudkom určenou výškou
peňažnej hotovosti, s ktorou je I. D. oprávnený nakladať s tým, že prijatie tohto záveru nemá a ani
nemôže mať negatívny dopad na vykonateľnosť a zrozumiteľnosť súdneho rozhodnutia.
Z ďalšieho textu odvolania možno podľa jeho názoru vyvodiť nepochopenie inštitútu obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony a nedostatočné rozlišovanie medzi pozbavením spôsobilosti na právne
úkony a obmedzením spôsobilosti na právne úkony zo strany odvolateľa.
Pokiaľ ide o súdom ustanovenú opatrovníčku, nesúhlasil so závermi odvolateľa. Uviedol, že
opatrovníčka síce porušila listové tajomstvo, v ktorej súvislosti je vedené šetrenie Okresnou prokuratúrou
Liptovský Mikuláš, na jej strane však nebol dosiaľ preukázateľne zistený zlý úmysel. Poštové zásielky
adresované I. D. otvárala potom, čo tento opustil spoločnú domácnosť a zdržiaval sa na neznámom
mieste, ktoré odmietal oznámiť nielen blízkej rodine ale fakticky komukoľvek s výnimkou odvolateľa.
Navyše I. D. sa v súdnom konaní správal obštrukčne. U. D. sa ako splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľky, svojej dcéry a zároveň sestry I. D. pokúsila, hoci nesprávnym a nevhodným spôsobom,
obstarať dôkazné prostriedky podporujúce dôvodnosť podaného návrhu. Vzhliadať vo vzájomnom
vzťahu matky a syna, kde rodič sa preukázateľným spôsobom pokúsil zabezpečiť svojho potomka
spôsobom a v rozsahu umožňujúcom mu pohodlný život aj na čas, kedy už rodič osobnú starostlivosť
a finančnú pomoc nebude schopný poskytnúť, vzťah antagonistický, osobitne v súvislosti so zistením,
že I. D. nielen konanie rodičov, ale kohokoľvek, kto sa ho pokúsil upozorniť na nedostatky v jeho konaní
a rozhodovaní vníma úkorne, nejaví sa byť podľa jeho názoru na mieste. Vytýkať matke pochybenia
iných osôb, ktoré jej mali poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom obchodného či bankového tajomstva
považuje za neprípustné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa prokurátora I. D. nevylučuje z výkonu vlastníckeho práva,
ako sa odvolateľ nesprávne domnieva. Poukázal tiež na to, že ani odvolateľ nebol spôsobilý určiť iné
prostriedky na dosiahnutie cieľa sledovaného v predmetnej právnej veci, hoci sám na ich existenciu, i
keď v absolútne nekonkrétnej podobe, odkazoval.

4. Súdom ustanovená opatrovníčka a splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky U. D. vo vyjadrení k
odvolaniu odvolateľa rovnako navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Nesúhlasila s odvolaním odvolateľa, poukážuc na závery znaleckého posudku, ktorý jasne a vecne
formuloval schopnosti I. D. na posúdenie vykonávania úkonov. Zo strany navrhovateľky bol podľa
nej predložený dostatok listinných dôkazov na preukázanie skutočnosti, že menovaný nie je schopný
posúdiť dosah svojho konania a potreby ochrany menovaného a jeho majetku, ktorý mu nadobudli
jeho rodičia. Výrok súdu je podľa nej jasný, s presne určenou výškou, ktorá je explicitne určená
rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške priznaného dôchodku, vo výroku súdu sa nejedná o vzájomnú
negáciu výrokov, nakoľko sa tieto týkajú rozdielnych vecí. Pokiaľ odvolateľ namietal rozsah obmedzenia
spôsobilosti, poukázala na to, že odvolateľ mal ako účastník konania možnosť priamo na pojednávaní,
resp. písomne pred pojednávaním navrhnúť mieru obmedzenia, no neurobil tak.
V ďalšom uviedla, že súhlasí so svojim ustanovením za opatrovníčku I. D.. Je jeho matkou, vychovala ho
a s manželom mu nadobudla finančné prostriedky, nehnuteľný majetok ako zábezpeku do budúcnosti.
Uvedené konanie bolo iniciované práve z dôvodu ochrany jeho majetku, pričom súdu dostatočne
preukázala, že tento finančné prostriedky používal na nevýhodné majetkové operácie, na internetové
stávkovanie, navštevoval herne, a tým prišiel o finančné prostriedky, ktoré mu našetrili.
Odvolateľ sa podľa nej nedostatočne oboznámil s obsahom spisu, na pojednávaniach nepredložil žiadnu
právnu a vecnú argumentáciu v prospech I. D.. Je zrejmé, že odvolateľ nepochopil účel súdneho konania,
ktorým je ochrana záujmov menovaného, jeho finančné a hmotné zabezpečenie do budúcnosti. O
starostlivosti odvolateľa svedčí aj skutočnosť, že nemá vedomosť o kontakte na I. D., nevie kde sa
nachádza. Jej syn nedodržiava termíny, resp. úplne prestal navštevovať odborného lekára psychiatra,
ktorý ju kontaktoval a nakoľko nemá vedomosť o jeho pobyte poslal predvolanie na lekárske vyšetrenie
odvolateľovi, ktorý zásielku neprevzal a táto sa vrátila ako nedoručená. Ako opatrovníčka urobí všetky
kroky, ktoré sú v záujme jej syna.



5. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý prebral vstup do konania realizovaný Okresnou
prokuratúrou Liptovský Mikuláš, vo vyjadrení k vyjadreniu ustanovenej opatrovníčke zotrval na svojom
vyjadrení k odvolaniu.

6. Ustanovená opatrovníčka sa vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátora k odvolaniu s vyjadrením
prokurátora stotožnila.

7. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím.

8. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu ustanovenej opatrovníčky a prokurátora poukázal na to, že
Okresné riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláš ČVS:ORP-483/OO-LM-2018 uznesením zo dňa 18. 10.
2018 vyhovel jeho sťažnosti proti uzneseniu povereného príslušníka OO PZ Liptovský Mikuláš zo dňa
04. 09. 2018 k trestnému oznámeniu, ktoré bolo podané jeho zamestnankyňou v predmetnom konaní.

9. Prokurátor vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu, s
vyjadrením prokurátora svoj súhlas vyjadril i procesný opatrovník.

10. Odvolateľ vo vyjadrení k ďalším vyjadreniam účastníkov konania zotrval na svojich vyjadreniach
prezentovaných v konaní.

11. Ustanovená opatrovníčka vo vyjadrení k vyjadreniam ostatných účastníkov konania rovnako
zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu odvolateľa, súhlasila s vyjadrením procesného opatrovníka a
prokurátora. Na doplnenie uviedla, že I. D. žije momentálne v H. v prenajatej izbe v hoteli, pričom je
zrejmé, že finančné prostriedky získané titulom invalidného dôchodku sú nepostačujúce na jeho bývanie
a ostatné náklady na živobytie a lieky. V decembri mu bola vyplatená suma 7.200,- eur z ukončeného
poistenia so sporením a existuje vážna obava, že o tieto finančné prostriedky v krátkej dobe príde. Prijal
úver v neznámej výške od Slovenskej sporiteľne a. s., účel použitia nie je známy a je dôvodné domnievať
sa, že nebude schopný prijatý záväzok splácať. Uviedla tiež, že v súčasnosti je hospitalizovaný z dôvodu
vyčerpanosti a neužívania predpísanej medikamentóznej liečby, podľa vyjadrenia lekárov je agresívny
a môže byť nebezpečný pre svoje okolie.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom konania (§ 362 C. s. p., § 12 C. m. p.), proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil,
okrem výroku III., ktorý súd zmenil majúc za to, že neboli splnené dôvody pre potvrdenie alebo zrušenie
napadnutého rozsudku v tejto časti, keď k zmene napadnutého rozsudku v tejto časti odvolací súd
zároveň pristúpil len z dôvodu odstránenia pochybenia súdu prvej inštancie pri vymedzení rozsahu
povinností ustanovenej opatrovníčky v nadväznosti na rozsah obmedzenia spôsobilosti I. D..

13. Predmetom konania pred okresným súdom bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. D.,
nar. XX. XX. XXXX, predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné
podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony menovaného
a ustanovenie jeho opatrovníčky v zmysle preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je
len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov a
jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

15. Podľa § 231 C. m. p. v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o
a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

16. Potom ako bol Občiansky súdny poriadok v rámci rekodifikácie civilného procesu nahradený novými
procesno-právnymi kódexmi nachádza sa právna úprava konaní o spôsobilosti na právne úkony v



Civilnom mimosporovom poriadku účinnom od 01. 07. 2016, ktorý však inštitút úplného pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nezakotvuje. V zmysle
Civilného mimosporového poriadku môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o
obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (§ 231 C. m. p.). Podľa
aktuálnej právnej úpravy, úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do úvahy (aj
keď Občiansky zákonník v ust. § 10 ods. 1 naďalej obsahuje právnu úpravu pozbavenia spôsobilosti na
právne úkony) a možné je teda iba jej obmedzenie.

17. Novo zavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať
záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto
prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony I. D., na podklade
vykonaného dokazovania (s prihliadnutím na vypracovaný znalecký posudok, výsluch znalkyne, výsluch
I. D.) dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj vecne správne posúdil keď
konštatoval, že menovaný trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a v dôsledku tejto je
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, aplikujúc pritom správne hmotno-právne ustanovenia, a
tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania
dostatočne a správne vyhodnotil, závery vykonaného dokazovania logicky a zrozumiteľne vysvetlil a
odôvodnenie rozhodnutia vychádzajúce zo záverov dokazovania je podrobné, výstižné, presvedčivé,
a tým i dostatočne jasné a zrozumiteľné. Odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto závery na tomto
mieste opakovať, nakoľko sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

19. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o osobu opatrovníka
pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, keď za opatrovníčku ustanovil matku tejto osoby,
u ktorej, vzhľadom na jej doterajšie konanie a správanie sa vo vzťahu k osobe I. D., jeho osobným
a majetkovým záujmom, možno predpokladať, že túto funkciu bude vykonávať nezištne a korektne,
sledujúc jeho záujmy.

20. Odvolanie Úradu komisára nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Tento poukazoval na to, že osoba
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, by mala mať spôsobilosť na právne úkony vo všetkých
oblastiach života, na rovnakom základe s ostatnými, a preto by mala byť situácia riešená miernejšími
prostriedkami. Aké prostriedky by však bolo vhodné použiť odvolateľ už nekonkretizoval. V danej veci
si zdravotný stav I. D. (duševná porucha určitej intenzity, ktorá nie je len prechodná) i podľa názoru
odvolacieho súdu vyžadoval obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ako opatrenie v záujme toho,
kto nemá možnosť ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní
namietal, že zo spisu nie sú zrejmé skutočnosti, ktoré by preukazovali, že I. D. má svojimi právnymi
úkonmi záujem vykonávať také následky, ktoré by ho nejakým spôsobom ohrozovali, mimo iného
konštatoval, že nehrá hazardné hry, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že menovaný opakovane
platil vysoké sumy na účet stávkovej spoločnosti (H.-Z.-R..X.-I.), čo napokon potvrdil i samotný I. D.
na pojednávaní dňa 17. 04. 2018. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že okresný súd správne
sledoval týmto rozhodnutím výlučne záujem samotného I. D. spočívajúci v ochrane jeho osobných a
majetkových záujmov.

21. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa aj voči osobe ustanovenej
opatrovníčky. Z vykonaného dokazovania nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že U. D., matka
I. D. je v antagonistickom vzťahu so svojim synom a konanie je vedené z dôvodu, aby tento nemohol
nakladať so svojim majetkom, pričom motívom môže byť osobný prospech jeho matky. V tomto smere
je odvolanie odvolateľa absolútne nepodložené. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie začalo
na základe návrhu sestry I. D., nie jeho matky, ktorá svoj návrh následne zobrala späť, čo však súd
neakceptoval. Pokiaľ komisár mal za to, že ustanovená opatrovníka má zištné úmysly, zrejme opomenul,
že to boli práve rodičia menovaného, ktorí mu vytvorili finančné úspory a zabezpečili nehnuteľný majetok
za účelom jeho zabezpečenia do budúcnosti. Ako pritom správne poukázal i prokurátor vo vyjadrení
k odvolaniu, rozhodnutie okresného súdu nevylučuje I. D. z výkonu vlastníckeho práva. Vhodnosť
ustanovenia matky ako osoby blízkej za opatrovníčku osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony



a jej spôsobilosť na výkon tejto funkcie nie je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilá spochybniť ani
skutočnosť, že matka porušila listové tajomstvo syna potom čo tento odišiel zo spoločnej domácnosti bez
toho, aby oznámil miesto svojho pobytu, pričom ako konštatoval i prokurátor, nebolo preukázané, že by
konala so zlým úmyslom, navyše matka otvorila zásielku, z obálky ktorej jednoznačne vyplývalo, že ide
o zásielku týkajúcu sa stávkovania (hoci podľa odvolateľa I. D. hazardné hry nehrá). Odvolateľ zároveň
neoznačil žiadnu inú osobu, ktorú by považoval za osobu vhodnú na ustanovenie za opatrovníka pre
I. D..

22. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku odvolateľa vytýkajúcu napadnutému
rozhodnutiu jeho nevykonateľnosť z dôvodu zmätočnosti výroku I. napadnutého rozsudku majúc za to,
že veta za bodkočiarkou neguje vetu pred ňou. Ako správne poukázal i prokurátor vo vyjadrení, uvedené
obmedzenie sa navzájom nevylučuje a vylúčenie spôsobilosti na právne úkony vyžadujúce písomnú
formu má prednosť pred rozsudkom určenou výškou peňažnej hotovosti, s ktorou je I. D. oprávnený
nakladať. Z výroku I. napadnutého rozsudku je zrejmé, že obmedzenie I. D. na právne úkony je limitovaná
hodnotou peňažných prostriedkov, s ktorými je oprávnený disponovať a právnych úkonov, ktoré je
oprávnený vykonávať. V prípade právnych úkonov, na ktoré sa vyžaduje písomná forma, či už na základe
dohody zmluvných strán alebo zo zákona, je však spôsobilosť menovaného obmedzená bez ohľadu
na hodnotu ich predmetu, t. j. i v prípade, ak predmetom právneho úkonu je hodnota neprevyšujúca
invalidný dôchodok menovaného, avšak pre tento úkon sa vyžaduje písomná forma, nie je I. D. na tento
úkon spôsobilý.

23. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, s výnimkou výroku III., ktorým súd upravil povinnosti opatrovníčky, keď rozsah povinností
ustanovenej opatrovníčky, pokiaľ ide o zastupovanie I. D., nezodpovedá rozsahu obmedzenia
spôsobilosti menovaného na právne úkony. Súd prvej inštancie uložil opatrovníčke povinnosť zastupovať
I. D. pri právnych úkonoch, ktorých hodnota prevyšuje mesačne sumu invalidného dôchodku aktuálne
priznaného Sociálnou poisťovňou, opomenul však, že vzhľadom na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, na ktoré je potrebná písomná forma bez ohľadu na hodnotu (predmetu) týchto úkonov, je
potrebné, aby opatrovníčka menovaného zastupovala i pri týchto úkonoch. Odvolací súd uvedené
pochybenie súdu prvej inštancie odstránil zmenou napadnutého rozsudku v tejto časti, kde nanovo
vymedzil povinnosti opatrovníčky tak, aby tieto zodpovedali rozsahu obmedzenia spôsobilosti I. D. na
právne úkony.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58,
§ 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil
dôvody pre aplikáciu ust. § 55 C. m. p.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Ps/26/2016", "guid": "cf5f9b47-40ab-4a18-bcd9-73d3ff38c558:19da620d-50ba-4111-9ff1-d40d55f544e3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}