Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/32/2017 z 26. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. júna 2017, sp. zn. 27CoP/32/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3617200424.1
Krajský súd Trenčín | 27CoP/32/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3617200424.1 | 2017-06-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ad6dd90-9429-49f5-8694-164693890085
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3617200424.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617200424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3617200424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: L., zastúpenej
Y. proti otcovi L., zastúpenému Y., o určenie výživného, o odvolaní otca ako osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 02. marca 2017, č. k. 4Pc/2/2017-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov    n e  m á     n á r o k       na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec
navrhovateľky ako osoba povinná platiť výživné,  je povinný platiť navrhovateľke výživné v sume 80,-
eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od
31.01.2017. Zročné výživné za obdobie od 31.01.2017  do vyhlásenia rozsudku v sume 162,58 eur je
otec navrhovateľky povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia
výživného voči  svojmu otcovi L. R. vo výške  80,-  eur mesačne dôvodiac tým, že od 01.10.2016 žije
v spoločnej domácnosti so svojou matkou a dňa 15.10.2016 dosiahla plnoletosť.  Otec neprispieva
na jej výživu. Navrhovateľka navštevuje O. ročník U., elokované pracovisko O. kde sa pripravuje na
svoje budúce povolanie. Nemá žiadne iné finančné príjmy ani iný majetok, a preto nie je schopná
sa sama živiť. Má mesačné výdavky na  bývanie 66,-  eur,  telefón a internet 10,-  eur,  stravu 50,-
eur,  vreckové 5,- eur,  na oblečenie 30,- eur,  drogériu 15,- eur,  lieky a vitamíny 15,- eur. Otec
navrhovateľky je dlhodobo nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v L. a
nepoberá dávky v hmotnej núdzi, avšak je v jeho možnostiach sa zamestnať, ale viac mu vyhovuje si
len príležitostne privyrobiť, a preto má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na
jej výživu v požadovanej výške. Matka navrhovateľky je od 01.01.2017 nezamestnaná a evidovaná na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v L. ako uchádzač o zamestnanie. Otec navrhovateľky k návrhu
uviedol, že rešpektuje právo navrhovateľky zmeniť rodiča, s ktorým bude žiť v spoločnej domácnosti.
Rovnako rešpektuje a uvedomuje si svoju povinnosť platiť výživné, pričom ide nielen o jeho zákonnú
povinnosť, ale aj povinnosť, ktorú si bude plniť už len z titulu svojho rodičovského postavenia. Nesúhlasí
však s požadovanou výškou výživného, nakoľko jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery  mu
neumožňujú, aby platil navrhovateľkou požadované výživné. Je pravdou, že je dlhodobo nezamestnaný
a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v L. s tým, že si aktívne hľadá prácu, avšak zatiaľ
neúspešne. Jeho priemerný mesačný príjem z príležitostných brigád predstavuje sumu 250,- eur. Žije
v domácnosti sám a jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 41,- eur za elektrinu,  27,- eur za vodu



polročne,  7,- eur za plyn, 4,64,- eur koncesionárske poplatky, 67,18 eur ročne  za daň z nehnuteľnosti,
500,- eur ročne za drevo, 60,- eur ročne za odvoz fekálií. Jeho celkové mesačné náklady na bývanie tak
predstavujú  približne sumu 115,- eur.  Na základe uvedeného má za to, že nie je v jeho možnostiach,
schopnostiach a majetkových pomeroch platiť navrhovateľke  výživné v sume 80,- eur mesačne. Zároveň
poukazuje na potrebu zohľadniť aj neočakávané a nepredvídateľné výdavky, a preto s ohľadom na vyššie
uvedené navrhol určenie výživného na sumu 40,- eur mesačne.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75
ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky je  podaný dôvodne. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom trvá do tej doby , kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
otec navrhovateľky má k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, nakoľko táto sa ako študentka strednej
odbornej školy štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a preto nie je schopná sama sa živiť. Medzi
účastníkmi   bola sporná len  výška výživného. Súd rozhodol tak, že otcovi navrhovateľky ako osobe
povinnej platiť výživné určil povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 80,- eur mesačne vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 31.01.2017. Pri  určení výšky
výživného súd prihliadal na vek navrhovateľky a jej odôvodnené potreby.  Navrhovateľka je plnoletá, má
18 rokov a študuje na strednej odbornej škole, ktorú navštevuje v O..  V súčasnej dobe žije v spoločnej
domácnosti s matkou.   Odôvodnené potreby navrhovateľky  predstavujú jej výdavky na bývanie, telefón
a internet, cestovné, stravu, oblečenie a obuv, drogériu, lieky a vitamíny a vreckové vo výške 190-200
€,- mesačne. Na úhradu potrieb navrhovateľky sú určené aj rodinné prídavky v sume 23,52 eur.  Voči
navrhovateľke majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, teda tak otec ako aj  jej matka, ktorí by sa na
úhrade výdavkov navrhovateľky mali podieľať rovnakou mierou, pretože  navrhovateľka je už dospelá a
neprichádza do úvahy nahradenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o ňu. Súd pri určení
výšky výživného vychádzal nielen z terajšieho príjmu matky navrhovateľky, ktorá je od 01.01.2017
nezamestnaná a v súčasnej dobe má príjem vo výške asi 300,-  eur z podpory v nezamestnanosti
ale zohľadnil aj skutočnosť, že  k skončeniu jej predchádzajúceho pracovného pomeru, v ktorom mala
priemerný mesačný príjem 514,24  eur  netto mesačne došlo na základe jej výpovede. Pokiaľ by nedala
v zamestnaní z osobných dôvodov výpoveď, mohol byť príjem na jej strane vyšší  aj v súčasnej dobe.
Súd preto vychádzal nie z jej terajšieho príjmu ale z toho, že v jej schopnostiach a možnostiach je
dosiahnuť príjem 514,24 eur netto, z ktorého by bola schopná plniť si voči navrhovateľke vyživovaciu
povinnosť vo výške 80,- eur. Súd takisto pri rozhodnutí zohľadnil skutočnosť, že v schopnostiach a
možnostiach otca je dosiahnuť vyšší príjem, než aký v súčasnosti má. Príjem  otca podľa jeho vyjadrenia
je v súčasnej dobe asi  250,- eur. Pritom je vyučený ako obrábač kovov, má vodičské oprávnenie skupiny
A,  B a nemá v osobnej starostlivosti žiadnu inú osobu, o ktorú by sa musel starať. V jeho schopnostiach
a možnostiach je nájsť si zamestnanie / nielen v mieste svojho bydliska ale aj mimo neho/, ktoré by
zodpovedalo jeho schopnostiam a možnostiam a v ktorom by dosiahol príjem , z ktorého by bol schopný
plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- eur. Skutočnosť, že otec má iné dôvody, pre ktoré si doteraz
nenašiel zamestnanie resp. hľadá si zamestnanie len v rámci svojho bydliska a že má príjem len z
príležitostných brigád, nemohol súd považovať za okolnosti, ktoré by mal zohľadniť pri určení výživného
v neprospech navrhovateľky.  Okrem toho súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že od rozhodnutia o výške
výživného v rozvodovom konaní nedošlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateľky, jej matky a
otca, ktorá by odôvodňovala určenie výživného nižšou sumou ako 80,- eur. Vzhľadom na to, že od tej
doby sa výdavky navrhovateľky zvýšili, pretože je už dospelá, má XX rokov  a stále študuje na strednej
odbornej škole a pomery na strane matky  sa zmenili len kvôli tomu, že v zamestnaní dala výpoveď
a pomery otca sa v podstate  od tej doby nezmenili, súd nepovažoval za preukázané, že by došlo k
takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie výživného otcovi  inou sumou ako 80,-  mesačne.
Otec navrhovateľky v takejto výške výživné napriek tomu, že jeho pomery boli v podstate rovnaké ako v
súčasnej dobe určitú dobu platil. Súd prihliadol aj na to, že keď otec  podal dňa 15.03.2016 vo veci sp. zn.
4P/7/2016 návrh na zmenu osobnej starostlivosti, rovnako navrhol matke navrhovateľky určiť výživné
sumou 80,- eur mesačne z čoho vyplýva skutočnosť, že výdavky a odôvodnené potreby navrhovateľky
zodpovedajú sume 190-200,- eur mesačne. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zročné výživné za obdobie od 31.01.2017 do vyhlásenia rozsudku v
sume 162,58 eur  ( za deň 31.01.2017  sumu 2,58 eur, za mesiac február a marec po 80 eur = 160,- eur)
je otec navrhovateľky povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.



4. O trovách konania rozhodol súd za aplikácie ust. § 52, § 55, § 57, § 58 CMP , s odkazom na ktoré v
odôvodnení uviedol, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania.
Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti
prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania,
súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec ako
osoba povinná z vyživovacej povinnosti, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zmenu, a to tak, že jeho vyživovacia povinnosť bude určená len vo výške 40,- eur
mesačne  s účinnosťou od 31.01.2017, pričom zročné výživné za obdobie od tohto dátumu do vyhlásenia
rozsudku v sume 81,29 eur bude povinný otec zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, alternatívne žiadal o  zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.  Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d) ,
f) a h) CSP (existencia tzv. inej vady konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nesprávnosť skutkových a právnych záverov) namietal, že súdom určená výška výživného nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach.  Súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti majúce vplyv na výšku výživného.
Otec zabezpečil pre navrhovateľku štipendium od školy, ktorú navštevuje, avšak matka navrhovateľky
nepredložila školou požadované doklady a tiež ani samotná navrhovateľka nejavila o toto štipendium
záujem, ktoré by nepochybne zvýšilo jej mesačný príjem. Súd uviedol, že prihliadol na pôvodný zárobok
matky navrhovateľky, ktorá má voči nej tiež vyživovaciu povinnosť, ktorá od 01.01.2017 sama na vlastnú
žiadosť ukončila pracovný pomer u zamestnávateľa, čím sa nepochybne pripravila o vyšší príjem. Keďže
príjem matky je vo vzťahu k otcovi v pomere 2:1, v tomto pomere by matka mala znášať aj výživné
v prospech navrhovateľky. Príjem otca predstavuje cca 250,- eur mesačne, jeho nevyhnutné výdavky
spojené s bývaním, ktoré majú prednosť pred výživným sumu 115,-  eur mesačne, k čomu je potrebné
pripočítať náklady na stravu. Otec si uvedomuje svoju povinnosť a rešpektuje, že má platiť výživné z
postavenia povinného rodiča, určené výživné,  avšak vzhľadom na jeho pomery to v určenej výške  nie je
možné. Je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce s tým, že si aktívne hľadá zamestnanie,
avšak neúspešne. Poukázal na zákonné určovacie kritéria uvedené v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, z
ktorých je potrebné pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzať. Samotná navrhovateľka uvádza,
že príjem jej matky predstavuje viac ako 500,- eur mesačne. Výdavky otca, ktoré majú prednosť pred
výživným predstavujú náklady na stravu (otec žije v domácnosti sám, životné minimum teda predstavuje
sumu 198,09 eur mesačne, teda na stravu je potrebné práve túto čiastku započítať), otec platí  náklady
spojené s bývaním, ktoré  predstavujú cca 115,-  eur mesačne, z čoho vyplýva, že  určené výživné  nie je v
jeho možnostiach platiť, ale vzhľadom na tieto náklady primeraným sa javí čiastka 40,- eur. Určenie výšky
vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Uvedené skutočnosti je potrebné skúmať vo vzťahu ku každému rodičovi individuálne. Súčasná
právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej miere, ako sú preukázané náklady na dieťa.
Otázkou určenia primeranej výšky výživného sa zaoberal aj Ústavný súd ČR v rámci svojho nálezu pod
sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015, v ktorom konštatoval, že všeobecné súdy neposúdili situáciu
z racionálneho a mravného hľadiska a hľadiska zachovania práva rodiča vychovávať svoje dieťa, keď
zdôraznil, že ak je povinný rodič objektívne schopný uhrádzať určitú výšku výživného neznamená to, že
by mala byť takáto výška výživného v prospech dieťaťa automaticky určená. Za adekvátne považoval, ak
je rodič s nadštandardným príjmom,  zaviazaný na plnenie nadštandardne vysokého výživného, súčasne
však zdôraznil, že výška výživného by mala mať svoje hranice, ktoré je potrebné stanoviť komplexnou
úvahou súdu. Súd by sa pri svojej úvahe mal zamýšľať nad účelom a zmyslom výživného, ktorým je
zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s podmienkami, aké by malo mať, ak by rodičia spolu žili a
o dieťa sa riadne starali. Ďalej poukázal na obsah a účel ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine.

6. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru súd
prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď zaviazal
otca ako osobu povinnú z vyživovacej povinnosti prispievať jej výživným v sume 80,- eur mesačne
a zaviazal ho  tiež zaplatiť zročné výživné. V odôvodnení rozsudku súd  podrobne popísal úvahy,
akými bol vedený pri svojom rozhodovaní, konkretizoval najmä odôvodnené výdavky navrhovateľky,
ako aj schopnosti oboch rodičov podieľať sa na výžive. Nie je pravdou ako otec uvádza v odvolaní, že
zabezpečil pre navrhovateľku štipendium od školy, ktorú navštevuje a že matka navrhovateľky nemala



predložiť doklady požadované školou pre jeho priznanie. Navrhovateľke nie je zrejmé, čo má otec na
mysli pod pojmom „zabezpečiť štipendium“, keďže na doloženie dokumentov nebola navrhovateľka, ani
jej matka vyzvaná. Nie je možné si myslieť, že by sa sama úmyselne vzdala možnosti zabezpečiť si dávku
sociálneho zabezpečenia v podobe štipendia. Naopak práve pre nesúčinnosť zo strany otca doposiaľ
k priznaniu štipendia navrhovateľke nedošlo. Tvrdenie otca je nepodložené, nepreukázané a nemá
oporu v existujúcom skutkovom stave. Pokiaľ sa otec snaží poukázať na to, že matka navrhovateľky je
v súčasnosti nezamestnaná, v prvom rade je to otec, ktorý nemá záujem zabezpečiť si riadny príjem
zo závislej činnosti. Tento sa dlhodobo vyhýba zamestnaniu napriek tomu, že je v jeho možnostiach a
schopnostiach si príjem zo zamestnania zabezpečiť, keďže je vyučený ako obrábač kovov a disponuje
aj vodičskými oprávneniami skupiny A a B. Tento je v plnej miere zodpovedný za plnenie vyživovacej
povinnosti voči nej a pokiaľ sa takto sám pripravuje o príjem, je na mieste, aby si túto povinnosť plnil
aj na úkor svojho životného minima. Nie je jej tiež zrejmé, kam smeruje svojimi vyjadreniami v tom
zmysle, že navrhovateľka navštevuje svoje kamarátky v U.. Je prirodzené, že udržiava kontakt so svojimi
rovesníčkami. Pokiaľ ide o kalkulácie otca, týkajúce sa jeho príjmov a výdavkov zdôraznila, že otec bol
už v minulosti zaviazaný prispievať jej na výživu sumou 80,- eur mesačne, tieto sumy riadne a včas
plnil čo znamená, že bolo v jeho možnostiach takto určené výživné platiť. Keďže od tejto doby na jeho
strane nedošlo k zmene pomerov, minimálne v tejto výške,  je podľa jej názoru v jeho možnostiach, aby
si výživné plnil.

7. Dňom  01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /“O.s.p.“/.  Zároveň
nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa
ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach
výživného plnoletých osôb  (§ 154 a nasl.).

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie  bolo  podané v lehote (§ 362
CSP) a má  predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho,
aby bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§
67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže v danej veci nebolo
potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem,  dospel k záveru, že toto je potrebné  podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť,
pričom podľa odseku 2 citovaného  ustanovenia,  sa v celom rozsahu  stotožňuje s  odôvodnením
napadnutého  rozhodnutia.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie  vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami  účastníkov a vykonanými dôkazmi, tieto
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver, keď s poukazom na  ustanovenia § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods,. 1
Zákona o rodine návrhu vyhovel a otcovi, ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti túto určil vo vzťahu
k navrhovateľke v rozsahu 80,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu t.j. od 31.01.2017
a súčasne zaviazal otca k zaplateniu tiež zameškaného zročného výživného, pričom o trovách konania
rozhodol za aplikácie ust. ust. § 52, § 55, § 57, § 58 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.  Postupom súdu prvej inštancie nedošlo tiež  k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.  Odvolacím prieskumom
nebola  zistená ani otcom namietaná existencia tzv. inej vady, spôsobilej mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.).

11. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky otca a to
jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku primeranosti výšky určenej mu
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a to jednak vo vzťahu k jej odôvodneným potrebám, ako aj



k jeho možnostiam, čím sa pri rozhodovaní nespravoval dôsledne zákonnými kritériami, určujúcimi pre
rozhodovanie o takomto nároku, vyplývajúcimi z ust. § 62 Zákona o rodine.

17. Vyššie uvedené odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené,  bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Tieto odvolacie námietky sú prakticky totožné s námietkami, ktoré otec  prezentoval už v
konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie   vysporiadal v odôvodnení
svojho rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach plynúcich z
vykonaného dokazovania, z ktorého zisteného skutkového stavu dovodil tiež správne právne závery pri
správnom aplikovaní príslušných ustanovení Zákona o rodine. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
podrobne a presvedčivo zdôvodnil, v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 CSP.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení
výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

19. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť môže byť plnená  tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním
stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaním nákladov na bývanie
a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu,
je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb  dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady
na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych
potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na
zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od
rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť.

20. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu a vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je dieťa rodičov, matky  T. R. a otca L. R., ktorých
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/65/2015 zo dňa
16.09.2015. Týmto rozsudkom    bola navrhovateľka  zverená do osobnej starostlivosti matky  a otec
bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80,-  eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 07.11.2015. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4P/7/2016 zo dňa 14.04.2016 súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske  sp. zn. 2P/65/2015 tak, že navrhovateľku zveril do
osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 80,- eur
mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 04.05.2016.   V  súčasnej dobe je navrhovateľka
už plnoletá a od 01.10.2016 žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Je študentkou O. ročníka
U., elokované pracovisko O., kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Jej mesačné výdavky  na
bývanie, telefón a internet , stravu , oblečenie a obuv , drogériu, lieky a vitamíny a vreckové predstavujú
sumu asi 191,- eur. Navrhovateľka nemá žiaden príjem a ani majetok, z ktorých by mohla získať finančné
prostriedky na zaplatenie svojich výdavkov a zabezpečenie svojich životných potrieb.

21. Matka navrhovateľky je od 01.01.2017 nezamestnaná a je  evidovaná na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v L. ako uchádzač o zamestnanie. Poberá podporu v nezamestnanosti  vo výške 300,-
eur, iný príjem nemá. Vyživovaciu povinnosť má len k navrhovateľke. Otec navrhovateľky je evidovaný
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v L. ako uchádzač o zamestnanie  od 14.01.2014 a privyrába
si príležitostnými brigádami. Podľa  jeho vyjadrenia, žije v domácnosti sám a  jeho mesačný príjem
predstavuje sumu cca 250,- eur, z čoho uhrádza mesačné náklady spojené s bývaním v sume asi 115,-
eur. Vyživovaciu povinnosť má len voči navrhovateľke.



22. Odvolací súd preskúmal odôvodnené potreby na strane navrhovateľky, ako aj pomery oboch rodičov
vo vzťahu k  súdom určenej  vyživovacej povinnosti z hľadiska vyššie uvedených  určujúcich zákonných
kritérií a vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a doposiaľ vykonaného dokazovania sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že  otcovi určená výška výživného v sume 80,- eur mesačne s
týmito plne korešponduje. Niet dôvodu, pre ktorý by náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb
navrhovateľky mala znášať prakticky výlučne  matka (keďže otcom navrhovaná výška výživného 40,- eur
mesačne je vo vzťahu k odôvodneným nákladom navrhovateľky a vzhľadom k jej veku zanedbateľnou), o
to viac, že táto si svoju vyživovaciu povinnosť okrem uhrádzania nákladov na štúdium, stravu, oblečenie
navrhovateľky plní primárne už len tým, že uhrádza náklady na bývanie tak za seba, ako aj alikvótny
podiel 1 pripadajúci na navrhovateľku, keďže táto s matkou žije v spoločnej domácnosti. Nad rámec
uvedených nákladov, ktoré matka znáša, súd prvej inštancie správne vychádzajúc z tzv. potencionality
príjmu matky, t.j. z príjmu, ktorý by táto dosahovala, pokiaľ by nebola ukončila pracovný pomer dohodou
naviac konštatoval, že v jej možnostiach je podieľať sa na výžive navrhovateľky rovnako ako otec,
sumou 80,- eur mesačne. Nedôvodne preto otec namietal, že pomery na strane matky neboli súdom
zohľadnené, pretože už len z uvedeného vyplýva, že matka sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľa
v rozsahu väčšom, ako otec za určenej mu vyživovacej povinnosti.

23.  Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia sú tiež jeho tvrdenia, že navrhovateľka
mala možnosť poberať štipendium, ktoré jej mal „zabezpečiť“. Jednak v konaní nebolo preukázané,
že by navrhovateľka sa možnosti takúto dávku poberať, bola dobrovoľne vzdala, jednak štipendium
(pravdepodobne otec má na mysli tzv. „sociálne štipendium“), nenahrádza povinnosť rodiča plniť si svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá predchádza možnosti takúto dávku poberať.

24. Je pravdou, že výška vyživovacej povinnosti, teda miera, akou sa povinný rodič môže podieľať na
zabezpečovaní odôvodnených potrieb dieťaťa, je samozrejme  limitovaná jeho reálnymi schopnosťami,
prostredníctvom ktorých si zabezpečuje výšku životného štandardu, ktorý dosahuje. Aj v tomto smere
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v schopnostiach a možnostiach otca je dosiahnuť vyšší
príjem, než aký v súčasnosti má (podľa jeho vyjadrenia cca  250,- eur). Tento je vyučený ako obrábač
kovov, má vodičské oprávnenie skupiny A,  B a nemá v osobnej starostlivosti žiadnu inú osobu, o
ktorú by sa musel starať, preto je v jeho schopnostiach a možnostiach  nájsť si zamestnanie / nielen
v mieste svojho bydliska ale aj mimo neho/, ktoré by zodpovedalo jeho schopnostiam a možnostiam, v
ktorom by dosiahol príjem, z ktorého by bol schopný plniť si v zodpovedajúcej miere svoju vyživovaciu
povinnosť. Skutočnosť, že otec má iné dôvody, pre ktoré si doteraz nenašiel zamestnanie resp. hľadá
si zamestnanie len v rámci svojho bydliska a že má príjem len z príležitostných brigád, nemôže ísť na
ťarchu navrhovateľky. V konečnom dôsledku tak súd, ako aj samotná navrhovateľka dôvodne poukazujú
na to, že už v predchádzajúcom období, za identických pomerov na jeho strane, kedy navrhovateľka bola
ešte maloletá, bol výživným v rovnakom rozsahu zaviazaný a toto si tiež plnil.  Nie je preto udržateľným
mu za stavu, že vekom, vývojom životných nákladov, ako aj zmenou pomerov v dôsledku štúdia na
internátnej škole zvýšených odôvodnených potrieb na strane navrhovateľky, určiť vyživovaciu povinnosť
v nižšom rozsahu.

25. Pokiaľ otec  poukazuje na závery plynúce z Nálezu ÚS ČR pod sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa
16.12.2015, tak tieto na skutkové okolnosti v posudzovanej veci nedopadajú.  Výška súdom určenej
vyživovacej povinnosti otcovi (80,- eur mesačne), vzhľadom na vek a potreby navrhovateľky ( len
tie základné v konaní ustálené na cca 200,- eur), ktorá je plnoletou, študuje na strednej škole, za
žiadnych okolností nemôže byť posudzovaná ako iracionálna, či rozporná s hľadiskom dobrých mravov,
či nadštandardne vysoká. Paradoxne to vyplýva už len z tvrdení samotného otca, ktorý v odvolaní
uvádza, že jeho náklady na stravu sú vo výške 198,09 eur (vo výške životného minima), čo je síce
vzhľadom k rastu cien potravín reálne, nie je však zrejmé, z akého dôvodu rovnakou mierou neposudzuje
náklady na stravu na strane svojej dcéry, ktorá je plnoletá, a teda  nie je racionálny dôvod spochybňovať,
že prinajmenšom rovnaké náklady na stravu sú primerané tiež na jej strane a povinnosťou oboch rodičov
je konať tak, aby minimálne tieto základné potreby dieťaťa boli uspokojené, pretože plnenie si zákonnej
vyživovacej povinnosti nepochybne predchádza iným výdavkom povinného rodiča. Je teda povinnosťou
otca, ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti počínať si tak, aby tieto uspokojil a to aj za cenu toho,
že vezme prácu, ktorá nemusí zodpovedať jeho predstavám, poskytne mu však možnosť zodpovedným
spôsobom k plneniu si vyživovacej povinnosti pristupovať.



26. Odvolacím prieskumom tak neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene
napadnutého rozhodnutia.

27. Z vyššie uvedených dôvodov, preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie  súdu prvej
inštancie  je vecne správne, preto ho  podľa § 387 ods. 1 CSP   potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s  §  52
ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden  z účastníkov  nemá nárok na ich náhradu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.