Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/4/2018 z 23. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 23. mája 2018, sp. zn. 14Cob/4/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5417200195.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/4/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5417200195.1 | 2018-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., § 391 ods. 1 CSP, § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2c182a3-514a-4744-bd79-05fe0ffd3275 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5417200195.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417200195
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5417200195.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v sporovej právnej veci žalobcu:
Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom 027 54 Veličná, IČO: 00 191 205, právne zastúpeného
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Obec Veličná, so sídlom 027 54 Veličná 162, IČO: 00 314 960,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom M. M. XXXX/XX-XX,
XXX XX T. O., v konaní o určenie neplatnosti výpovedí nájomných zmlúv, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/3/2017-74 zo dňa 19.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/3/2017-74 zo dňa 19.10.2017 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti piatich výpovedí, ktoré mu ohľadom piatich nájomných
zmlúv zaslal žalovaný. Žalobca uviedol, že ako podnikateľský subjekt v poľnohospodárskej oblasti si
na základe piatich nájomných zmlúv v roku 2014 prenajal od piatich fyzických osôb poľnohospodárske
pozemky na účely ich využívania v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou v poľnohospodárstve. Išlo
o Nájomnú zmluvu č. 1771/2014 zo dňa 10.11.2014, Nájomnú zmluvu č. 420/2014 zo dňa 20.08.2014,
Nájomnú zmluvu č. 758/2014 zo dňa 20.08.2014, Nájomnú zmluvu č. 1649/2014 zo dňa 20.08.2014 a
Nájomnú zmluvu č. 1055/2014 zo dňa 30.09.2014. Všetky nájomné zmluvy boli uzavreté podľa § 663
až 648 Občianskeho zákonníka v spojení so zák. č. 504/2013 Z.z. na dobu piatich rokov, t.j. na dobu
určitú. Žalovaný počas plynutia doby nájmu do týchto nájomných zmlúv vstúpil ako nový prenajímateľ,
keďže kúpil od pôvodných prenajímateľov prenajaté pozemky, resp. časti pozemkov. Dňa 30.09.2016
doručil žalovaný žalobcovi výpovede jednotlivých nájomných zmlúv s tým, že jednoročná výpovedná
doba uplynie dňom 30.09.2017. Žalovaný zároveň žalobcu vyzval na odovzdanie prenajatých pozemkov
po ukončení doby nájmu. Žalobca výpovede považuje za neplatné, keďže doba nájmu bola dohodnutá
na obdobie piatich rokov a ide o minimálne obdobie, na aké je možné prenajať poľnohospodársku pôdu
v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. V jednotlivých nájomných zmluvách bola síce dohodnutá ročná
výpovedná lehota, avšak toto ustanovenie odporuje účelu zákona, podľa ktorého boli nájomné zmluvy
uzavreté a je preto neplatné. Z ust. § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. totiž vyplýva, že výpovedná lehota
sa nesmie skončiť pred uplynutím doby nájmu určenej podľa § 8 tohto zákona. Žalovaný voči podanej
žalobe v písomnom vyjadrení a na pojednávaní namietal, že jeho výpovede predmetných nájomných
zmlúv sú platným úkonom.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že nájomné
vzťahy medzi žalobcom a jednotlivými fyzickými osobami vznikli v roku 2014 na základe riadnych
nájomných zmlúv. Rovnako nebolo sporné, že tieto vzťahy sa spravovali zák. č. 504/2003 Z.z., a to s



ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu a účel využitia prenajatých pozemkov. Žalovaný
do týchto vzťahov vstúpil ako nový vlastník prenajatých pozemkov. V konaní spornou zostala otázka
platnosti výpovedí piatich nájomných zmlúv, ktoré žalovaný učinil voči žalobcovi. Okresný súd vo vzťahu
k ust. § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z., vrátane dôvodovej správy k návrhu tohto
zákona, vyvodil záver, že vôľou zákonodarcu bolo aspoň do istej miery garantovať dobu, počas ktorej
bude môcť nájomca prevádzkujúci poľnohospodársky podnik užívať prenajatý pozemok. Špecifickosť
poľnohospodárskeho využívania pôdy spočíva v činnostiach a nákladoch, ktorých návratnosť je zväčša
podmienená práve dlhšie trvajúcim obdobím využívania pozemkov, keď takéto využívanie okrem iného
vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku
pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru. Trvanie doby nájmu je záujmom
nájomcu, aby mal možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie jej
úrodnosti. Podľa okresného súdu však ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. nie sú obligatórne a je
nepochybné, že zákonodarca naďalej ponechal zmluvnú voľnosť stranám pri dohadovaní podmienok
nájmu, aby si odlišne upravili možnosť predčasného ukončenia nájomného vzťahu dohodnutého na dobu
neurčitú (§ 12 ods. 2 in fine zák. č. 504/2003 Z.z.). Ak teda zákonodarca ponechal možnosť dohodnúť
odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu dohodnutého na neurčitý čas, niet dôvodu,
prečo by takú dispozíciu nemali mať aj účastníci vzťahu dohodnutého na dobu určitú, čo podľa okresného
súdu platí o to skôr, ak žiadne z ustanovení zák. č. 504/2003 Z.z. výslovne neupravuje možnosť výpovede
nájmu dohodnutého na dobu určitú. Je preto s ohľadom na ust. § 1 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 tohto
zákona potrebné aplikovať ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje stranám dohodnúť
osobitný spôsob ukončenia nájmu na dobu určitú. Z ustanovenia článku IV. jednotlivých nájomných
zmlúv vyplýva, že zmluvné strany nepochybne prejavili vôľu dohodnúť možnosť výpovede nájmu aj pred
jej uplynutím, a to v rámci jednoročnej výpovednej lehoty. Okresný súd poukázal aj na ustanovenie § 266
ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého za prípadné výkladové nepresnosti zmluvy zodpovedá
tá strana, ktorá takýto nepresný výraz použila v zmluve ako prvá. Keďže všetkých päť nájomných zmlúv
je z hľadiska obsahu a formy identických a identita žalobcu na rozdiel od identity žalovaných je zhodná,
je zrejmé, kto návrh jednotlivých nájomných zmlúv predložil ako prvý. Okresný súd preto žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu a keďže
žalovaný bol v spore úspešný, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Žalobca
považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny z dôvodu, že okresný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že zákonodarca ponechal
zmluvným stranám možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu
dohodnutého na dobu určitú. Žalobca takéto odôvodnenie považuje za nesprávne, nemajúce oporu
v zákone s tým, že žalobca poukázal na ust. § 8 zák. č. 504/2003 Z.z. podľa ktorého sa pozemok
nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na 5 rokov. Podľa
žalobcu je dočasnosť nájomných vzťahov pojmovým znakom všetkých nájomných vzťahov, pričom pri
uzavieraní nájomnej zmluvy tento časový úsek môže byť vymedzený, t.j. na dobu určitú alebo naopak
nemusí byť presne stanovený, t.j. na dobu neurčitú. Pre nájom na dobu neurčitú platí, že je možné ho
vypovedať bez uvedenia dôvodu a ak nebudú v nájomnej zmluve dohodnuté podmienky vypovedania,
uplatní sa pravidlo vyplývajúce z § 6 zák. č. 504/2003 Z.z. Pojmová odlišnosť týchto dvoch druhov
nájomných vzťahov upravených týmto zákonom spôsobuje to, že pri posudzovaní podmienok jedného
typu nájmu nemožno skĺznuť a odvodiť takúto možnosť pre druhý typ nájmu. Nájom na dobu určitú
je ohraničený dobou, na ktorú sa zriaďuje, a musí tak byť jasné, kedy dôjde k ukončeniu nájomnej
zmluvy. Pre nájom na dobu určitú platí minimálna aj maximálna doba nájmu. Žalobca poukázal na
dôvodovú správu, podľa ktorej investičné vklady do pôdy majú životnosť 15-20 rokov, poľnohospodárska
technika 6-12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku
výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov, a preto sa navrhuje minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov,
pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím
tejto lehoty. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z. sa rozlišujú tri minimálne doby
trvania podnikateľského nájmu pozemku pri prevádzkovaní podniku, a to všeobecná minimálne 5 ročná,
minimálne 50 ročná doba, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované, a minimálne 10 ročná
doba, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované. Všeobecná 5 ročná doba nájmu
sa uplatňuje vo všetkých prípadoch podnikateľského nájmu poľnohospodárskeho pozemku s výnimkou
dvoch osobitných minimálnych dôb pri registrovom repozitóriu a registrovanom riešiteľskom pracovisku.



Ustálená právna prax pritom považuje úpravu minimálnych dôb pri nájme na určitý čas za kogentnú,
pretože chráni dlhodobosť podnikateľského nájmu, čo je nepochybne legitímny cieľ.

4. Žalobca tak s ohľadom na uvedené a aj napriek tomu, že účastníci dotknutých nájomných zmlúv
dohodli možnosť ich predčasného ukončenia výpovednou lehotou vždy k 1. októbru, uviedol, že takéto
ustanovenie, ktoré svojím znením odporuje účelu zák. č. 504/2003 Z.z., nemôže byť platné, a preto
takéto osobitné dojednanie možno považovať za právne neúčinné. V ostatnej časti žalobca považuje
zmluvy za platné. Žalobca preto nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že zákonodarca ponechal
zmluvným stranám dispozíciu dohodnúť si odlišnú úpravu predčasného ukončenia nájomného vzťahu
dohodnutého na dobu určitú. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, ak nie sú
splnené podmienky na jeho zrušenie a vrátenie veci na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
7. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že žalobca v postavení nájomcu uzatvoril s fyzickými
osobami v postavení prenajímateľov nájomné zmluvy (č.l. 5, č.l. 9, č.l. 13, č.l. 17 a č.l. 21). Podľa čl. IV
uvedených nájomných zmlúv boli tieto uzavreté na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov počnúc dňom ich
podpísania s tým, že počas týchto 5 rokov je ročná výpovedná lehota vždy k 1. októbru. Žalovaný listom
zo dňa 27.9.2016 žalobcovi oznámil (č.l. 27, 28 spisu), že sa stal vlastníkom prenajatých pozemkov, čím
zároveň v predmetných nájomných vzťahoch voči žalobcovi vystupuje ako prenajímateľ. Výpoveďami
nájomných zmlúv zo dňa 28.9.2016 (č.l. 31-35 spisu) žalovaný predmetné nájomné zmluvy vypovedal
dňom 30.9.2017 s tým, že výpovedná lehota začína plynúť dňom 1.10.2016.

8. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
ustanovenie nájomných zmlúv, podľa ktorého bola dohodnutá možnosť ich predčasného ukončenia s
výpovednou lehotou vždy k 1. októbru, nemôže byť platné, nakoľko je v rozpore s úpravou minimálnych
dôb pri nájme poľnohospodárskych pozemkov na dobu určitú. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Krajský súd
v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.

9. Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do
30.4.2018, sa pozemok nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma
najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý
čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.

10. Podľa ust. § 12 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do
30.4.2018, ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred
uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak.

11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Krajský súd vo všeobecnosti k zákonnej úprave nájmu poľnohospodárskych pozemkov uvádza,
že táto úprava sa v zmysle ust. § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. spravuje ustanoveniami osobitného
predpisu, ktorým sú ustanovenia § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, a to s odlišnosťami, ktoré



sú upravené práve v osobitnom zákone č. 504/2003 Z.z. Odlišná úprava od všeobecnej úpravy
Občianskeho zákonníka je zakotvená okrem iného v prípade určenia trvania doby nájmu, ktorá je aj v
zmysle dôvodovej správy stanovená s prihliadnutím na výrobno-hospodárske cykly a osobitný charakter
investícií, spojených s poľnohospodárskou výrobou, kde sa vo všeobecnosti predpokladá dlhšia doba
užívania, či už vo vzťahu k investičným vkladom, poľnohospodárskej technike alebo stavbám pre
poľnohospodársku výrobu. Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu sa preto navrhuje minimálna
doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju
vypovedať pred uplynutím tejto lehoty a zároveň sa stanovuje horná hranica doby nájmu. Z citovaného
ust. § 8 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. je tak zrejmé, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma na dobu v trvaní najmenej 5 rokov (minimálna doba nájmu)
a na dobu najviac 25 rokov (maximálna doba nájmu). V prípade, ak je zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely uzatvorená na neurčitý čas, je v ust. § 12 ods. 2 stanovené, že túto zmluvu
možno vypovedať písomne, pričom výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu
podľa § 8, ak sa nedohodne inak. Zákon tak pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutom
na neurčitý čas rovnako vychádza z minimálnej doby nájmu podľa § 8 ods. 1, teda najmenej 5 rokov,
zároveň však pri nájme pozemku na neurčitý čas umožňuje, aby účastníci nájomnej zmluvy túto otázku
dohodli inak. Krajský súd sa tak v tomto smere nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý s
prihliadnutím na odlišnosť ustanovení o dobe nájmu podľa § 8 ods. 1 a podľa § 12 ods. 2 zák. č.
504/2003 Z.z. dospel k záveru, že rovnakú možnosť dohodnúť odlišnú úpravu predčasného ukončenia
nájomného vzťahu, ako je daná zákonom pre nájomný vzťah dohodnutý pôvodne na neurčitý čas,
je možné vztiahnuť aj na nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú. Podľa názoru krajského súdu z
citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca pri nájme dohodnutom na neurčitú dobu a rovnako
pri nájme dohodnutom na určitý čas, počíta s minimálnou dobou trvania nájmu v dĺžke 5 rokov, avšak
zároveň umožňuje účastníkom zmluvy o nájme dohodnutom na neurčitý čas, skončenie tohto nájomného
vzťahu aj pred uplynutím tejto minimálnej doby nájmu. Takáto možnosť však pri nájme dohodnutom
na dobu určitú v ust. § 8 ods. 1 daná nie je, čím tento nájom môže byť dohodnutý v dobe trvania
najmenej 5 a najviac 25 rokov. Ustanovenie čl. IV vyššie uvedených nájomných zmlúv, z ktorého vyplýva
uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov s možnosťou ročnej výpovednej
lehoty, tak nekorešponduje zákonom stanovenej minimálnej dobe nájmu v dĺžke 5 rokov, nakoľko takouto
výpoveďou umožňuje ukončenie nájomného vzťahu pred uplynutím minimálneho zákonom stanoveného
času nájmu. S ohľadom na osobitosti spojené s nájmom poľnohospodárskych pozemkov nemôže
obstáť ani odkaz okresného súdu na ustanovenie § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v
zák. č. 504/2003 Z.z. je práve odlišne od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku
iným spôsobom zakotvená minimálna a maximálna doba nájmu vo vzťahu k poľnohospodárskym
pozemkom. Čo sa týka ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, na ktoré rovnako okresný súd poukázal
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, uvádza krajský súd, že v prejednávanom prípade
nezistil naplnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka upravujúcej
obchodné záväzkové vzťahy. Z vyššie uvedených nájomných zmlúv, z ich záhlavia, je zrejmé, že sa jedná
o nájomné zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú uzatvorené v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
pričom sa zároveň nejedná o zmluvy, ktoré by boli uzatvorené medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti, nakoľko tieto zmluvy na strane prenajímateľov uzatvárali fyzické osoby v zmluvách označené
ako nepodnikatelia uvedením ich dátumu narodenia a trvalého bydliska. Nie je preto namieste na úpravu
týchto zmluvných vzťahov aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce obchodno-právne
záväzkové vzťahy.

13. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie, ktorý síce na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, avšak
tento nesprávne interpretoval. Bude potrebné, aby sa okresný súd v ďalšom konaní, s prihliadnutím
na právne záväzný názor krajského súdu ako súdu odvolacieho, zaoberal otázkou platnosti zmluvného
dojednania obsiahnutého v čl. IV uvedených nájomných zmlúv, podľa ktorého dojednania bolo možné
tieto zmluvy uzavreté na dobu určitú, a to na dobu 5 rokov, vypovedať, a z toho plynúcou v konaní
rozhodujúcou otázkou platnosti výpovedí daných žalovaným z nájomných zmlúv, ktoré výpovede boli
adresované žalobcovi. Okresný súd sa zároveň vyporiada s relevantnou argumentáciou sporových strán
tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, pričom pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne
odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z
uvedených záverov krajského súdu.



14. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.



Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.