Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/415/2011 z 11. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 11. septembra 2013, sp. zn. 3Co/415/2011, ECLI:SK:KSKE:2013:7011899427.1 Krajský súd Košice | 3Co/415/2011 | ECLI:SK:KSKE:2013:7011899427.1 | 2013-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbe46261-1223-46c6-9eb2-7ce1d479e4df Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7011899427.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/415/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899427
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011899427.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov
senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu I.. R. A., M..
XX.XX.XXXX, Q. F. B., B.. M.C. X, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovanému I.. R. W., I.: XX XXX XXX, P. XX, B., zastúpenému
JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Komenského 73, v konaní o zaplatenie
17.686,21 eur (532.814,90 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 27.09.2011 č.k. 20C/1159/2002-795 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 27.09.2011 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 17.686,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6
% ročne od 25.03.2003 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do
uplatneného príslušenstva žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom rozhodoval o časti pôvodne uplatnenej istiny vo vzťahu
k nároku žalobcu, ktorý svoj návrh odôvodnil tým, že obaja účastníci od 01.09.1999 spoločne podnikali
na základe ústnej zmluvy o združení pod spoločným menom HRISTOV - I.. R. W. - veľkosklad ovocia
a zeleniny a na základe tejto zmluvy o združení sa mali obaja rovnakým dielom podieľať na výdavkoch
a príjmoch zo spoločného podnikania.

Súd prvého stupňa v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Košiciach v uznesení
z 23.12.2008 č.k. 3Co/231/2007-356 posudzoval právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah z
nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka (OZ). Skonštatoval, že v súlade s ust. § 853
ods. 1 OZ vzťah medzi účastníkmi konania je obsahom a účelom najbližší vzťah vyplývajúci zo zmluvy
o združení. Súd prvého stupňa vychádzal z dohodnutého účelu, ktorý vyplynul zo zhodných výpovedí
účastníkov konania a spočíval v ich konaní, ktorým zabezpečovali predmet činnosti, a to veľkoobchod
a maloobchod spoločnosti žalovaného. Keďže žalobca nebol podnikateľom, nebolo možné uzavrieť
zmluvu o združení, napriek tomu však došlo k uzavretiu dohody, ktorej obsahom mal byť záväzok žalobcu
podieľať sa na podnikaní žalovaného. Pri hodnotení práv a povinností vyplývajúcich zo vzťahu medzi
účastníkmi konania vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 829 a nasl. OZ.



Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 25.06.2001 žalovaný uzavrel so
spoločnosťou STATER s.r.o. zmluvu o prevzatí skladu ovocia a zeleniny. Podľa inventúrneho záznamu
zo skladu na T. A. XX F. B., zo dňa 25.05.2001 hodnota hnuteľného majetku bola 648,84 eura a hodnota
zásob bola v sume 1.497,94 eura. Podľa dohody zo dňa 01.06.2001 spoločnosť STATER s.r.o. od
tohto dňa spravovala a znášala všetky výdaje a príjmy z predajne ovocia a zeleniny na L. Č.. XX F.
B.. Podľa kúpnej zmluvy z 02.10.2002 hnuteľný majetok spoločnosti HRISTOV bol predaný za sumu
18.062,33 eura A. Y.. Išlo o veci, ktoré sa nachádzali v sklade ovocia a zeleniny na T. A. XX F. B.. Táto
zmluva však bola zrušená dňa 17.06.2003. Súd prvého stupňa znaleckým dokazovaním a znaleckým
posudkom znalkyne Ing. Viery Dušinskej dospel k záveru, že ku dňu zániku spoločného podnikania
účastníkov konania dňa 25.05.2001 existoval spoločný dlh v celkovej sume 58.608,39 eur. Zároveň
ku dňu zániku spoločného podnikania existoval spoločný majetok, pozostávajúci z hnuteľných vecí vo
veľkosklade na T. A. XX F. B., v celkovej hodnote 544.139,70 Sk (18.062,13 eur), pričom táto hodnota
vychádza z kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2002. Ďalšími hnuteľnými vecami boli zariadenia predajne pri
OC TIP TOP a na Moldavskej ulici v Košiciach, ktoré však boli rovnakej hodnoty a boli nadobudnuté
na polovicu do vlastníctva účastníkov konania. Osobné motorové vozidlo Š. G. L. hodnotu 325.000,-
Sk, motorové vozidlo Š. N. V. Č. B. XXX J. malo hodnotu 2.716,20 eur a motorové vozidlo F. U. podľa
znaleckého posudku I.. T. B. malo hodnotu 11.599,20 eur. Súd prvého stupňa vychádzal pri určení
hodnoty motorových vozidiel z najnižšej ceny určenej znalcom. Ku dňu zániku spoločného podnikania
účastníkov konania, teda k 25.05.2001 bola hodnota aktívneho majetku vo výške 45.516,82 eur. Súd
prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že žalobca pri rozdelení združenia získal hnuteľný majetok z
predajne na L. XX v Košiciach, ktorého hodnota bola totožná s majetkom žalovaného, ktorý nadobudol
z predajne v Obchodnom centre TIP TOP na základe zmluvy o prevzatí skladu ovocia a zeleniny na
T.M. A. XX F. B. mal žalobca nadobudnúť hnuteľné veci v hodnote 2.146,78 eur, čo žalovaný nepoprel.
Žalovaný na druhej strane získal majetok v celkovej hodnote 43.370,03 eur (osobné motorové vozidlo
Š. G. V..Č.. B. XXX J., hnuteľné veci podľa kúpnej zmluvy v hodnote 18.062,11 eur, motorové vozidlo
Š. N. V..Č.. B. XXX J., F. U. a hnuteľný majetok z predajne OC TIP TOP a ďalej finančné prostriedky
v hodnote 204,47 eur. Žalobca zo spoločných záväzkov zaplatil celkovú sumu 15.881,63 eur tak, ako
to súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení rozsudku. Platba za opravu motorového vozidla Š. G. a
platba poistky za toto motorové vozidlo boli realizované až po rozdelení spoločnosti, súd prvého stupňa
ich preto nezahrnul do spoločných pasív. Pohľadávka pre V. T. vo výške 15.400,- Sk v čase rozdelenia
spoločnosti neexistovala, preto ju súd nezahrnul do spoločných záväzkov. Platby žalobcu v hotovosti vo
výške 190.250,- Sk považoval súd prvého stupňa za vec vnesenú do združenia, ktorú malo združenie
vrátiť žalobcovi po zániku. Žalovaný zaplatil záväzky spoločnosti v hodnote 24.623,60 eur, uvedené v
odôvodnení rozsudku.

Súd prvého stupňa na záver skonštatoval, že účastníci konania po zániku spoločnosti si mali rozdeliť
nadobudnutý majetok v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 841 OZ. Majetok spoločnosti pozostával
z aktív v celkovej sume 45.516,82 eur a z pasív v celkovej výške 58.608,39 eur. Účastníci konania si mali
medzi sebou rozdeliť pasíva rovnakým dielom, pričom existencia dohody o rozdelení aktív spoločného
podnikania preukázaná nebola, preto sa takisto mali rozdeliť rovnakým dielom. Obaja účastníci preto
mali získať aktíva v hodnote po 22.758,41 eur a pasíva v hodnote po 29.304,20 eur. Žalobca z hodnoty
vyčísleného majetku nadobudol majetok v hodnote 2.146,78 eur a žalovaný získal majetok v hodnote
43.370,03 eur. Žalobca uhradil faktúry v hodnote 15.881,63 eur a žalovaný uhradil faktúry v hodnote
od 6.423,60 eur. Obaja pritom mali uhradiť svoje záväzky vo výške po 29.304,20 eur. Žalobca po
rozdelení združenia nakladal s motorovým vozidlom Š. G. ako so svojím vlastníctvom a toto previedol
na tretiu osobu. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie polovice hodnoty z aktív majetku združenia v sume 22.758,41 eur, na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 987,05 eur a navrátenie hodnôt poskytnutých na účet združenia vo
výške 6.315,14 eur. Žalobca však žiadal priznať iba istinu vo výške 17.686,21 eur. Keďže súd prvého
stupňa bol viazaný žalobným petitom a v prejednávanej veci nemohol prekročiť návrhy účastníkov
konania, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.686,21 eur, ktorá bola predmetom konania. O
úrokoch z omeškania rozhodoval súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. a priznal úroky z omeškania od doručenia žalobného návrhu žalovanému, teda od
25.03.2003. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f)
O.s.p. s tým, že zároveň došlo v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..



Žalovaný predovšetkým namieta, že sa žalobca pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
a tým, že súd prvého stupňa došiel k záveru, že zaviazal žalovaného na vyplatenie sumy 17.686,21 eur
titulom vyporiadania majetku združenia, rozhodol „ultra petitum“. Poukazuje na to, že predmetom žaloby
je žalobný nárok, označovaný tiež ako procesný nárok, pričom za predmet žaloby treba považovať
nielen obsah petitu, ale aj jeho skutkové odôvodnenia, čo spolu presne vymedzuje predmet žaloby,
ktorý je neprekročiteľným programom konania a rozhodovania súdov. Podľa názoru žalovaného súd
prvého stupňa právne pochybil, ak nerozhodoval v medziach predmetu žaloby. Žalobca žalobným
návrhom nenamietal spôsoby vyporiadania majetku, ani nenavrhoval jeho vyporiadanie súdom, preto
je nepochopiteľné, prečo súd postupoval spôsobom vzájomného vyporiadavania majetku združenia.
Žalovaný tvrdí, že ak sa účastníci združenia ako podieloví spoluvlastníci nedohodnú, resp. ak absentuje
dohoda o rozdelení majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti, vykoná vyporiadanie súd na návrh.
V danom prípade však nebol podaný žiaden návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva členov
združenia. Žalobca nespochybnil a nežiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, žiadal jednoducho
vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa jeho názoru vzniklo tým, že za žalovaného zaplatil polovicu
záväzkov z titulu existencie združenia. Žalovaný poukazuje na existenciu zmluvy o prevzatí skladu
ovocia a zeleniny, kde sa účastníci výslovne dohodli na tom, že hmotný a nehmotný investičný majetok,
ako aj zásoby budú riešené osobitnými kúpnopredajnými zmluvami. Žalobca potvrdil, že pri zániku
združenia sa dohodli, že každý zaplatí za vzniknuté záväzky v podiele 1/2. Poukazuje na právny
názor prezentovaný v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého bolo úlohou
súdu prvého stupňa posúdiť vznik jednotlivých záväzkov, kedy k nim došlo a z akých finančných
prostriedkov žalobca uhrádzal jednotlivé platby, ktoré boli pôvodne posúdené ako platby za žalovaného.
Podľa názoru žalovaného bolo úlohou súdu prvého stupňa v medziach predmetu žaloby posúdiť, či bol
žalobca povinný zaplatiť žalovanú sumu a či platil len svoj podiel na záväzkoch voči tretím osobám.
Pokiaľ by sa aj bolo možné stotožniť s právnym názorom súdu prvého stupňa, žalovaný nesúhlasí a
namieta spôsob určovania a vyporiadavania majetku združenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva podľa
názoru odvolateľa jednostranné hodnotenie dôkazov v neprospech žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s
vyporiadavaním majetku združenia o hodnotu motorových vozidiel, ktoré boli poskytnuté žalovaným z
jeho výlučného vlastníctva pre účely spoločne vykonávanej činnosti. Poukazuje pritom na ust. § 833 OZ,
podľa ktorého veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Žalovaný preukázal
nadobudnutie jednotlivých motorových vozidiel do svojho vlastníctva. Skutočnosť, že tieto nadobudol v
čase existencie združenia neznamená a nevylučuje, že tieto vozidla nadobudol do svojho individuálneho
vlastníctva a následne ich poskytol na užívanie pre účely združenia. Sám žalobca viackrát potvrdil,
že vozidlá sú vo vlastníctve žalobcu. Ak by bol žalobca toho názoru, že vozidlá boli nadobudnuté
činnosťou združenia, domáhal by sa nároku žalobou o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, k
čomu však nepristúpil. Jednostranné hodnotenie skutkového stavu v neprospech žalovaného vyplýva
aj zo zahrnutia motorového vozidla F. U. V..Č.. B. XXX J. do majetku združenia, hoci zo správy KR
PZ v Košiciach jednoznačne vyplýva, že vozidlo bolo evidované na žalovaného. Toto platí rovnako aj
pokiaľ ide o hnuteľné veci v sklade na Južnej triede č. 48, ktoré boli nadobudnuté výlučne žalovaným a
následne poskytnuté pre účely združenia. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukazuje na existenciu
Zmluvy o prevzatí skladu, podľa ktorého majú byť ďalšie vzťahy riešené osobitnými kúpno-predajnými
zmluvami. Žalovaný namieta priznanie sumy 816,57 eur žalobcovi z dôvodu, že tento zhodnotil majetok
žalovaného tým, že vykonal opravu a údržbu motorového vozidla Š. G.. Keďže žalobca toto vozidlo
bezplatne užíval až do roku 2003, mal znášať náklady vrátane platby poistky 170,48 eur. Súd prvého
stupňa tiež zaviazal žalovaného na vrátenie vkladov žalobcu do pokladne spolu vo výške 190.250,-
Sk. Vôbec sa však nezaoberal vkladom žalovaného do pokladne vo výške 4.600,- DEM. Súd prvého
stupňa sa tiež nezaoberal výbermi žalobcu z pokladne. Žalovaný namieta zahrnutie platieb žalobcu pre
Alfa Trend s.r.o. do platieb vykonaných za záväzky združenia, pretože podľa zmluvy o prevzatí dlhu
zo dňa 26.06.2001 bola vzatá žaloba o túto sumu späť. Žalovaný nesúhlasí s považovaním sumy vo
výške 141.090,10 Sk za sumu zaplatenú žalobcom za záväzky združenia voči spoločnosti Borioca-
Nino, s.r.o.. Tiež nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa ohľadom protinároku uplatneného žalovaným
vo výške 305.108,60 Sk. Žalovaný poukazoval aj na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojej
firmy predal spoločnosti Rolprodukt, prostriedok na prichutenie jedál, ktorý bol neskôr vrátený žalobcovi,
pričom žalobca namiesto vrátenia peňazí urobil zápočet na faktúru za kapiu. Žalovaný napokon vytýka
súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal skutočnosťami, z akých finančných prostriedkov žalobca uhrádzal
jednotlivé platby, ktoré boli posúdené ako platby za žalovaného. V odôvodnení rozsudku tiež absentuje
údaj, kedy mali byť jednotlivé platby žalobcom vykonané. Žalobca mal prístup k pokladni žalovaného,
k ekonomike a vedel aké sú aktíva a pasíva. Žalobca v roku 2001 od 01.01.2004 sám riadil obchodnú



činnosť, samostatne nakupoval tovar a samostatne hospodáril s peniazmi. Ak uhrádzal niektoré faktúry,
ktorých zaplatenie žiada v žalobe priznať, má žalovaný za to, že tieto peniaze použité žalobcom
pochádzajú z jeho prevádzkového kapitálu. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 18.996,52 eur a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o
rozhodnutí súdu prvého stupňa ultra petitum. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 713.936,-
Sk s príslušenstvom a súd prvého stupňa v druhom rozhodnutí zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy
17.686,21 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa nároku žalobcu vyhovel, aj keď na základe iného
právneho posúdenia. Iné právne posúdenie zo strany súdu nie je prekročením návrhu účastníka
v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.. Žalobca v konaní preukázal, že medzi účastníkmi konania došlo k
vyporiadaniu po skončení spoločného podnikania. Žalovaný neskôr vzal žalobcovi hnuteľný majetok,
ktorý mu podľa dohody o vyporiadaní pripadol. Žalovaný potvrdil, že došlo k vyporiadaniu po skončení
spoločného podnikania iba v časti pasív, čo sa týka majetku, ktorý počas spoločného podnikania
nadobudli, považoval ho výlučne za svoj majetok. Interpretácia vzájomného vyporiadania zo strany
žalobcu odporuje logike i jeho správaniu sa po skončení spoločnej činnosti. V konaní bolo preukázané,
že všetky motorové vozidlá boli od spoločnosti Veneti, s.r.o. zakúpené potom, ak účastníci konania začali
vykonávať spoločnú činnosť a boli zaplatené z finančných prostriedkov zo spoločnej činnosti, preto ide
o spoluvlastníctvo účastníkov konania. Všetky motorové vozidlá, vrátene vozidla F. U. boli zaplatené
formou úhrady záväzkov z finančných prostriedkov zo spoločnej činnosti. Skutočnosť, že pri evidencii
vozidla bolo uvedené rodné číslo žalovaného, nie je preukázaním vlastníckeho práva žalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, tento skutkový
stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, preto aj právne posúdenie veci je správne a
v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza následodvné:

Žalovaný namieta, že súd prvého stupňa rozhodol „ultra petitum“, teda nad rámec podanej žaloby. Zo
žaloby samotnej vyplývajú skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých vyplýva, že žalobca žiada o vyporiadanie
vzťahov, ktoré vznikli zo spoločného podnikania účastníkov konania. Skutočnosť, že žalobca svoje
nároky posúdil podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, nič nemení na skutočnosti, že súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, resp.
z takých tvrdení, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Právne posúdenie veci je úlohou súdu. Súd
prvého stupňa bol zároveň viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom uznesení
vyslovil, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o združení, došlo však k
vzniku nepomenovanej zmluvy podľa § 51 OZ, ktorej obsahom mal byť záväzok žalobcu podieľať sa na
podnikaní žalovaného, preto je potrebné posúdiť vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení o
vyporiadaní vzťahov zo zmluvy o združení (§ 841 OZ). Ak teda súd prvého stupňa správne vyporiadaval
vzťah medzi účastníkmi konania podľa uvedených ustanovení, nebol dôvod na aplikáciu ustanovení OZ
o bezdôvodnom obohatení.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného proti žalobcovi v sume 305.108,60 Sk, tento nárok bol vylúčený
na samostatné konanie rozsudkom Okresného súdu Košice II z 28.11.2006 č.k. 20C/1159/2002-317,
ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

K námietke žalovaného, ktorá sa týka zahrnutia motorových vozidiel do majetku združenia, uvádza
odvolací súd, že bola nepochybne preukázaná skutočnosť, že motorové vozidlo Š. N., Š. G. J. F. U. boli
nadobudnuté za trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, preto podľa § 834 OZ sa stal tento



majetok spoluvlastníctvom oboch účastníkov konania. V tejto súvislosti nie je významná tá skutočnosť,
kto je ako držiteľ vozidla zapísaný v technickom preukaze.

K námietke o vlastníctve hnuteľných vecí v skladoch na T. A. Č.. XX odvolací súd uvádza, že ak v
zmluve o prevzatí skladu ovocia a zeleniny je uvedené, že sa dohoda o riešení hmotného a nehmotného
investičného majetku a zásob má riešiť osobitnými kúpnopredajnými zmluvami, to neznamená, že tento
majetok nepatril do majetku združenia. Pokiaľ žalovaný chcel vylúčiť niektorý majetok z vyporiadavania
združenia, spočíva dôkazné bremeno na ňom.

V ďalších častiach odvolania žalovaný namieta spôsob platby jednotlivých záväzkov, ktoré malo
združenie voči tretím osobám. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal
každým záväzkom združenia, v odôvodnení rozsudku presne uviedol, ktoré záväzky boli predmetom
vyporiadania a kto ich uhradil.

V ďalšej časti odvolania žalovaný opäť poukazuje na skutočnosť, že sa súd nezoberal protinárokom
žalovaného proti žalobcovi. Odvolací súd opakovane uvádza, že o tomto nároku sa bude konať v
samostatnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
jeho vyhovujúcej časti je vecne správne, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa.

Súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia. V tomto rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.