Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/62/2018 z 8. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. októbra 2018, sp. zn. 3Tos/62/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3817010819.1 Krajský súd Trenčín | 3Tos/62/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3817010819.1 | 2018-10-08 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 194 ods. 1 písm. b) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c972f167-1c85-4a5f-b188-164db227539f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3817010819.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010819
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010819.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti odsúdenému E. M., nar. XX. X. XXXX v
U., trvale bytom U., M. X/X, t.č. vo výkone trestu odňatia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody E.
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2018, prejednal sťažnosť odsúdeného E. M. proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2Nt/27/2017 zo dňa 14. marca 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a okresnému
súdu sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2018, sp. zn. 2Nt/27/2017 bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd zamietol návrh odsúdeného E. M. zo dňa 20. 11. 2017, doplnený
zo dňa 1. 1. 2018, o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/74/2014,
nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po
vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
V dôvodoch sťažnosti obhajoba namietala pre nesprávnosť výroku podľa § 189 písm. a) Tr. por. a
porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, nakoľko toto porušenie mohlo spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku uznesenia podľa § 189 písm. a) Tr.por. Obhajoba poukázala na to, že
súd rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Odsúdený
návrhom požiadal súd o povolenie obnovy konania s odôvodnením, že po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody (v inej trestnej veci) zistil, že vie identifikovať dvoch svedkov, ktorých výsluchy by
samé osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné
rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na vykonanie týchto dôkazov by pôvodne uložený trest bol v
zrejmom nepomere k závažnosti činu. Vo veci neexistujú žiadne právne skutočnosti vylučujúce obnovu
konania, nakoľko trestnosť činu nezanikla, na trest sa nevzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej
republiky a odsúdený nezomrel, ani nebol vyhlásený za mŕtveho. Tiež neexistujú dôvody na odmietnutie
povolenia obnovy konania, nakoľko návrh nebol podaný neoprávnenou osobu, ani nesmeruje len proti
rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná. Podstatou návrhu na
povolenie obnovy konania je zistenie odsúdeného po jeho prepustení z výkonu trestu v inej trestnej
veci, že vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenej, svojej družke A. C., jeho matka
U. M. disponuje informáciami, ktoré môžu preukázať, že nedošlo k zločinu vydierania podľa § 189 Tr.
zák. odsúdeným. Svedok E. C. vie o tom, že odsúdený nezavinil poškodenie zdravia poškodenej A.
C. v takej intenzite, ako mu bolo kladené za vinu, a teda nedošlo k pokračovaciemu prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 a 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 Tr. zák., čiže skutok,
za ktorý mu bol uložený trest, sa nestal napriek tomu, že sa ku nemu odsúdený v konaním pred
súdom priznal. Túto disproporciu odsúdený vysvetľuje tým, že nevnímal dostatočne zrozumiteľne a na
dostatočnej kvalitatívnej úrovni priebeh konania pred súdom, nakoľko bol pod silným vplyvom stresu



z dôvodu, že sa rozhodovalo o jeho treste, že na priebeh konania nebol dostatočne koncentrovaný a
neuvedomil si dostatočne závažnosť a dosah vyhlásenia, že je vinný podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak medzi skutočnosti vylučujúce obnovu konania nepatrí
vyhlásenie obvineného, že je vinný (napr. v konaní o schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,
alebo nepodanie odporu proti trestnému rozkazu) celkom iste medzi dôvody vylučujúce obnovu konania
nepatrí skutková okolnosť, že neuvádzal dôvody na obnovu konanie pri verejnom zasadnutí dňa 7. 9.
2016 (rozhodovanie o premene podmienečne uloženého trestu) a ani skutočnosť, že kým išiel do výkonu
trestu, býval s matkou U. M., svedkyňou, ktorú navrhuje vypočuť v konaní o povolení obnovy konania
a tiež v konaní po povolení obnovy konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd vyhovel návrhu
odsúdeného a povolil obnovu konania.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí
nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za nové skutočnosti alebo dôkazy
v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Svoje závery v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd odôvodnil
nasledovne:
„Po prevedenom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd nezistil podmienky na povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 Trestného poriadku. Treba predovšetkým uviesť že odsúdený E. M. sa k
spáchaniu trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3T 74/2014 v
plnom rozsahu priznal, neuvádzal žiadne také skutočnosti, ktoré aktuálne uvádzal v návrhu na povolenie
obnovy konania zo dňa 20. 11. 2017, ktorý doplnil dňa 01. 01. 2018. Taktiež treba poukázať aj na tú
skutočnosť že v priebehu dokazovania, pri výsluchu na verejnom zasadnutí 07. 09. 2016, keď si už bol
vedomý vzhľadom na svoju predchádzajúcu trestnú minulosť, že mu hrozí premena podmienečného
trestu na trest nepodmienečný toto neuviedol. Pri výsluchu na verejnom zasadnutí 07. 09. 2016 na
svoju obranu neuvádzal nič, uviedol len že „ja to všetko ľutujem, ale už je neskoro", napriek tomu že
pri výsluchu na verejnom zasadnutí o návrhu na povolenie obnovy konania dňa 14. 03. 2018 uviedol
že o skutočnostiach ktoré mohli uviesť dvaja navrhovaní svedkovia v tej dobe už mal vedomosť od
23. 05. 2016 a jeho obrana, vzhľadom na jeho trestnú minulosť, že v tom nevedel behať a nemal
obhajcu je z pohľadu súdu naivná a súd jej neuveril. Pokiaľ sa týka návrhu na vypracovanie znaleckého
posudku v súvislosti s vyštiepením zubov poškodenej, treba poukázať na tú skutočnosť že v pôvodnom
konaní v súvislosti s touto skutočnosťou bol vypracovaný znalecký posudok, prvostupňový súd pri
rozhodovaní o vine alebo nevine odsúdeného E. M. z tohto znaleckého posudku vychádzal. Berúc do
úvahy konštatované skutočnosti a tiež berúc do úvahy ustálenú súdnu prax podľa ktorej existencia
nového dôkazu, v tomto prípade návrhu na vypočutie dvoch svedkov a vypracovanie znaleckého
posudku, sama o sebe neodôvodňuje povolenie obnovy konania v situácii že by tieto skutočnosti a
dôkazy neodôvodnili iné rozhodnutie o vine, čo podľa názoru súdu je aj prípad tohto návrhu na povolenie
obnovy konania.“

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

S poukazom na citované ustanovenie, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obnova konania (§
393 a nasl. Tr. por.) je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného
rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme
nie sú správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní
neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže
správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych
predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v
ktorých bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť k nesprávnemu výkladu právnych



noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný
mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým
hľadiskom je to, či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto
skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi
predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto
druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné,
že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní neznáme,
neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti
alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo
na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na
doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc
preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere,
či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd
s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov,
prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na obsah vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu
krajský súd dospel k záveru, že okresný súd sa pri prejednávaní návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania dôsledne neriadil uvedenou zákonnou úpravou a s ňou súvisiacou ustálenou súdnou
praxou. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia nedáva riadnu odpoveď
na to, či odsúdeným navrhované dôkazy (každý jednotlivo) boli v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. súdu
v pôvodnom konaní známe alebo neznáme. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani
záver okresného súdu, aké konkrétne skutočnosti, rozhodné z hľadiska posúdenia existencie dôvodov
na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por., by malo odsúdeným navrhované vykonanie
dokazovania v tomto konaní priniesť. Takýto záver okresný súd podľa názoru krajského súdu ani
objektívne nemohol vyvodiť, keďže v tomto konaní okresný súd vôbec nevykonal odsúdeným navrhnuté
dôkazy, a teda nemohol v intenciách ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. pristúpiť k posudzovaniu možného
vplyvu obsahu týchto dôkazov na otázky viny a trestu v pôvodnom konaní. S poukazom na uvedené
okolnosti prípadu a vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax sa krajský súd stotožnil s názorom obhajoby v
dôvodoch sťažnosti, podľa ktorého názoru okolnosťami, ktorými okresný súd v odôvodnení uznesenia
odôvodnil svoje rozhodnutie, nemôžu byť s ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. súladným zákonným
dôvodom pre nevyhovenie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Preto krajský súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po vrátení veci bude úlohou súdu ustáliť, či a ktoré z odsúdeným navrhovaných dôkazov neboli súdu
známe v pôvodnom konaní a tieto vykonať. Až po ich vykonaní bude vytvorený základný predpoklad
pre posúdenie, či obsah týchto vykonaných dôkazov zakladá dôvod pre povolenie obnovy konania z
dôvodov podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.