{"guid": "0f2826a0-0466-47f1-906c-9d639cbee4f3:906a72ad-5ea9-4755-bcb7-540bb17c566b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4", "spisova_znacka": "52Cbi/32/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/32/2009 z 21. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. septembra 2014, sp. zn. 52Cbi/32/2009, ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4", "identifikacne_cislo": "6009201063", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2014-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-420.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-8.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-438.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-438.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-438.odsek-2", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-438.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/906a72ad-5ea9-4755-bcb7-540bb17c566b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Cbi/32/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6009201063
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu
Stavebno-servisný podnik, a. s. „v konkurze\", Bánovská cesta 010 01 Žilina, IČO:31 562 922,
zastúpeného advokátom P.. P. X. so sídlom Z. Q. XX, XXX XX G., proti žalovanému 1/ D.. V. X., V. č. XXX,
XXX XX, žalovanému 2/ P.. F. E., advokát so sídlom J. A. XXM., XXX XX I., zastúpenému Advokátskou
kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC, advokáti, s. r. o., J. Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO:36
859 842, žalovanému 3/ P.. F. L., advokát, Z. Q. XX, XXX XX B. B., zastúpenému ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU Kubinec & Partners, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO:36 851 574, o zaplatenie 33.193,91 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným 1/ až 3/ zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 7. 2009 domáhal proti žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť spoločne
a nerozdielne sumu 33.193,91 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 23. 6. 2009 do
zaplatenia  na tom skutkovom základe, že žalobca je spoločnosť, na ktorú bol uznesením Krajského
súdu  v Banskej Bystrici sp. zn. 51 - 24 K 312/98 zo dňa  8. 10. 1998 vyhlásený konkurz. Žalovaný
1/ bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 24. 8. 2004
ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty  a uznesením  zo dňa 20. 9. 2007 bol  zbavený
funkcie správcu. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/216/2007
zo dňa 20. 11. 2007, na základe čoho je doposiaľ vo funkcii správcu konkurznej podstaty. Žalovaný
1/  ako správca konkurznej podstaty v zastúpení žalovaným 3/ ako advokátom na základe písomnej
plnej moci podal dňa 7. 3. 2007 ako žalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu, ktorá bola
vedená pod sp. zn. 35Cbi/8/2007 proti žalovanému F. X., ktorej predmetom bol nárok na zaplatenie sumy
33.965.000,--Sk  s úrokmi z omeškania na základe tvrdených skutočností o zodpovednosti žalovaného
F. X. za škodu, ktorá mala úpadcovi vzniknúť v r. 1997 v príčinnej súvislosti s jeho konaním ako
štatutárneho zástupcu úpadcu. Podľa žalobcu žalovaný 1/ zastúpený žalovaným 3/ podali uvedenú
žalobu napriek tomu, že už zo skutočností, ktoré tvrdili v žalobe vyplýval právny záver, že uplynula
premlčacia doba na uplatnenie žalobného nároku na súde. Zároveň pred podaním žaloby neoznámili
žalovanému F. X., že si voči nemu uplatňujú nárok na zaplatenie 33.965.000,--Sk ani ho nevyzvali na
jeho zaplatenie, aby im prípadne oznámil stanovisko k nároku. Aj takáto nečinnosť bola porušením ich
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, lebo mohli predpokladať, že žalovaný po podaní žaloby
voči nároku vznesie námietku premlčania,  vznikne právna prekážka na priznanie nároku súdom a
tým neodôvodnené náklady. Na výzvu súdu podal žalovaný F. X. k žalobe písomné vyjadrenie dňa
3. 4. 2007, v ktorom okrem iných námietok nedôvodnosti žaloby vzniesol aj námietku premlčania
žalobného návrhu a týmto okamihom v dôsledku uplynutia premlčacej doby a námietky premlčania



vznikla právna prekážka na priznanie žalobného nároku súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici uvedenú
vec postúpil z dôvodu vecnej nepríslušnosti Okresnému súdu Čadca, kde bola vec vedená pod sp. zn.
4Cb/25/2007. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 51-24K/312/98 zo dňa 20. 9. 2007
bol  žalovaný 2/ ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu po zbavení žalovaného
1/ funkcie správcu tým istým uznesením. Po ustanovení žalovaného 2/ do funkcie správcu úpadcu
Okresný súd Čadca uznesením zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že nebol zaplatený súdny poplatok
vo výške 1.000.000,--Sk za podanú žalobu. Žalovaný 1/ bol aj napriek vzniku právnej prekážky na
priznanie žalobného nároku súdom  v dôsledku námietky premlčania nečinný. Ak by konal s odbornou
starostlivosťou, tak by zobral žalobu späť, na základe čoho by súd konanie zastavil. Tým by nedošlo
k zaplateniu súdneho poplatku a tak by zabránil vzniku škody. Tiež mohol zobrať žalobu späť aj po
zaplatení súdneho poplatku až do otvorenia pojednávania pred súdom, kedy by súd zaplatený súdny
poplatok vrátil.  Takýmto spôsobom mohol žalovaný 1/ zabrániť vzniku škody po celú dobu od podania
žaloby až do otvorenia pojednávania pred súdom, kedy  by súd zaplatený súdny poplatok vrátil. Žalovaný
2/ mohol vzniku škody zabrániť, ak by zobral žalobu späť, alebo ak by nedošlo k zaplateniu súdneho
poplatku, konanie by bolo z tohto dôvodu právoplatne skončené. Žalovaný 3/ mohol škode zabrániť ak
by splnil preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo a zabránil  vzniku škody tým, že
by upozornil žalovaných 1/ a 2/ na hrozbu vzniku škody v dôsledku vzniku uvedenej právnej prekážky
na priznanie nároku súdom a aby preto nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za podanú žalobu
alebo zobrali žalobu späť najneskôr do otvorenia pojednávania. Napriek existencii právnej prekážky
pre priznanie žalobného nároku súdom bol dňa 15. 11. 2007 uhradený na bankový účet Krajského
súdu v Banskej Bystrici. V dôsledku toho v priamej príčinnej súvislosti s tým nenadobudlo uznesenie
o zastavení konania právoplatnosť, ale došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia a tým k pokračovaniu
konania. Po úhrade súdneho poplatku došlo k zániku funkcie správcu úpadcu žalovaného 2/, na základe
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/216/2007-1626 zo dňa 20. 11. 2007, ktorým bolo
zrušené uznesenie o zbavení žalovaného 1/ funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca
uviedol, že viackrát opakovane upozornil žalovaných na nedôvodnosť žalobného nároku pre premlčanie
a na porušovanie ich povinností konať s odbornou starostlivosťou, či už v písomných vyjadreniach k
žalobe a tiež výslovne v písomnom podaní zo dňa 28. 12. 2007.  Žalobca uviedol, že žalovaní 1/ a 3/
existenciu námietku premlčania ako právnej prekážky pre priznanie nároku  súdom nezobrali do úvahy
ani pred otvorením súdneho pojednávania  a Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 4Cb/25/2007 zo
dńa 6. 3. 2008 žalobu žalovaného 1/ zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku.  Žalovaný 1/
prostredníctvom žalovaného 3/ podal proti rozsudku odvolanie, pričom až v odvolaní žalovaný 3/ vyslovil
svoj právny názor k premlčaniu. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu zobral žalovaný 3/ odvolanie späť
bez uvedenia dôvodu.  Žalobca sa ďalej v žalobe vyjadril k aktívnej legitimácii žalobcu,keď podľa jeho
názoru vznik škody predstavuje následok protiprávneho konania, ktorý znamená  úbytok majetku úpadcu
na základe čoho úpadcovi vzniklo právo uplatňovať si jej náhradu voči škodcovi. Aktívna legitimácia
žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že aj keď je úpadca, má právnu subjektivitu nezávisle na vyhlásení
konkurzu a má právo konať pred súdom a uplatňovať si práva. Ďalej poukázal na to, že škoda v súvislosti
s výkonom správcovskej činnosti môže vzniknúť predovšetkým veriteľovi a úpadcovi.  K zodpovednosti
žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že  ich postavenie ako správcov konkurznej podstaty úpadcu pri ich konaní
je upravené  zákonom o konkurze a vyrovnaní. Žalovaní 1/ a 2/ mali podľa § 8 ods. 2  cit. zákona
povinnosť pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu vzniknutú
porušením povinností, ktoré im ukladá zákon alebo ich uloží súd.  Právna zodpovednosť žalovaných
1/ a 2/ je objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Predpokladom vzniku zodpovednosti je
vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných, pričom
protiprávnosť ich konania vyplýva z porušenia zákonom ustanovených povinností. Žalovaný 1/ si mal pri
plnení povinností konať s odbornou starostlivosťou zaobstarať a zohľadniť všetky informácie potrebné
pre rozhodnutie v právnej otázke premlčania a zobrať ich do úvahy pri  svojom rozhodovaní v súdnom
konaní. Zodpovedá za vznik škody tým, že v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou
nezobral do úvahy námietku premlčania, napriek tomu nezobral žalobu späť, v dôsledku čoho súd žalobu
zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku a tým úpadcovi vznikla škoda vo výške 33.193,91 eur.
Žalovaný 2/ zodpovedá za vznik škody tým, že v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou
nezobral do úvahy námietku premlčania a konal tak, že bol uhradený súdny poplatok 1.000.000,--Sk za
podanú žalobu, v dôsledku čoho súd zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku a následne žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobného nároku tým, aj v príčinnej súvislosti
žalovaného 2/ úpadcovi vznikla škoda vo výške 33.193,91 eur. K zodpovednosti žalovaného 3/ žalobca
uviedol, že ako advokát je odborne spôsobilý na poskytovanie právnej pomoci. Jeho právne postavenie
ako právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ bolo upravené zákonom o advokácii. Podľa § 18 ods. 1



cit. zákona je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa
jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi
viazaný, o tomto klienta vhodným spôsobom poučí. Právne postavenie žalovaného 3/ ako právneho
zástupcu žalovaných 1/ a 2/ je právnym postavením osoby, ktorá konala v ich zastúpení. Pri poskytovaní
právnej služby mal povinnosť konať tak, aby nevznikla škoda. Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka
sám za škodu, ktorú spôsobil porušením povinností pri poskytovaní právnej  pomoci nezodpovedá,
zodpovedajú za ňu priamo žalovaní 1/ a 2/. Žalovaný 3/ za škodu zodpovedá, ale nie je dotknutá jeho
zodpovednosť, podľa iných právnych predpisov. Okrem povinnosti advokáta pri zastupovaní žalovaných
1/ a 2/ mal aj všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka, ktorá ukladá každému
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalovaný 3/ spoluzodpovedá za vznik škody
tým, že neupozornil žalovaných 1/ a 2/ na právnu prekážku pre priznanie žalobného nároku v dôsledku
námietky premlčania a tým na hrozbu vzniku škody, v dôsledku čoho súd zamietol žalobu a vznikla škoda
vo výške 33.193,91 eur. K zavineniu žalovaných žalobca uviedol, že aj keď sa zavinenie žalovaných
predpokladá, z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaní škodu zavinili spoločným konaním, a to
minimálne v nepriamom úmysle. Úmyselné konanie žalovaných vyplýva zo skutočnosti, že vedeli o
uplynutí premlčacej doby, vedeli, že v dôsledku námietky premlčania bude žaloba zamietnutá a neurobili
nič preto, aby vzniku škody zabránili.  K škode žalobca uviedol, že vznikla  poškodenému, ktorým je
úpadca, predstavuje majetkovú ujmu na jeho majetku. Poškodení sú nepriamo aj veritelia úpadcu, lebo
ujma na majetku úpadcu predstavuje zároveň zníženie konkurznej podstaty úpadcu, z ktorej majú byť
uspokojovaní veritelia úpadcu, preto zníženie konkurznej podstaty je majetková ujma, ktorá predstavuje
pre veriteľov škodu, o ktorú  dôjde ku zníženiu ich uspokojenia.  Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaných a vznikom následku, t. j. škody predstavujúcu zaplatený súdny poplatok vo
výške 33.193,91 eur je preukázaná skutočnosťou, že k zaplateniu súdneho poplatku došlo konaním
žalovaného 2/ a k zamietnutiu žaloby pre premlčanie došlo v dôsledku konania žalovaných 1/ a 3/,
pričom dôvod pre zamietnutie žaloby pre premlčanie existoval už v čase, keď došlo k zaplateniu súdneho
poplatku a škoda by nevznikla, ak by žalovaný 2/ nekonal tak, aby bol súdny poplatok zaplatený alebo
ak by žalovaní 1/ a 2/ konali tak, aby bola žaloba zobratá späť najneskôr pred otvorením pojednávania.
Z vedeného hľadiska je teda zrejmé, že v príčinnej  súvislosti  so  vznikom  škody  boli   uvedené
protiprávne konania žalovaných. K solidárnej zodpovednosti žalovaných uviedol, že podľa § 438 ods.
1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Každý zo
žalovaných sa svojim konaním podieľal na vzniku škody, a preto zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne. Miera účasti jednotlivých žalovaných na spôsobení škody sa pri nároku poškodeného
nerieši, má význam iba pre žalovaných pri ich práve vysporiadať sa medzi sebou pri náhrade škody
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody podľa § 439 Obč. zákonníka.

Na pojednávaní konanom dňa 30. 6. 2014 právny zástupca  žalobcu uviedol, že naďalej trvá na podanej
žalobe voči žalovaným 1/ až 3/, zhrnul dôvody žaloby, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe.

Na pojednávaní konanom dňa 22. 9. 2014 právny zástupca   žalobcu krátkou cestou predložil súdu
aj žalovaným právne stanovisko k veci a zároveň uviedol, že v danej veci vychádza z viacerých
skutočností, jedna z nich je, či má skutočne platiť argument tak ako ho vníma zo strany protistrany, že
by správcovia alebo právni zástupcovia nemali právne zodpovedať za svoju činnosť, či už voči tretím
osobám vôbec, alebo voči zastúpenému. Domnieva sa, že o tomto by nemalo byť pochýb, že nie je
možné hovoriť, že by tam mala chýbať zodpovednosť za svoju činnosť. Ďalšou otázkou je otázka,
či správca môže byť zbavený zodpovednosti alebo vylúčená jeho zodpovednosť ak argumentuje, že
konal iba tak, ako správca konať mal, to znamená, že správca má vymáhať pohľadávky resp. nároky
argumentujúc argumentom právnikov, že právnik nemôže zodpovedať alebo je zodpovednosť vylúčená
ak pritom používajú svoj právny názor. Domnieva sa, že v tejto veci by nemal byť zásadný právny
problém, že správca zodpovedá za svoju činnosť a právny zástupca zodpovedá aj za tú činnosť, ktorú
argumentuje  svojim právnym názorom. Ďalej uviedol, že  v danom prípade neboli vôbec podstatné
ich motivácie a úmysly, či chceli konať v záujme veriteľov, či označili F. X. za toho, kto konal vadne,
nesprávne alebo nemorálne podľa ich názoru, ale to, či v danom prípade právne kvalifikovane alebo
s odbornou starostlivosťou posúdili predvídateľnosť výsledku, ak sa rozhodli uplatniť si právo na súde.
Toto bolo jedine určujúce z hľadiska toho, či konali s odbornou starostlivosťou a táto predvídateľnosť je
súčasťou základného ústavného práva, práva na právnu istotu. Uviedol, že žalovaní argumentujú tým,
že vychádzali z ustáleného právneho názoru, že existuje v danom prípade 10 ročná premlčacia lehota,
argumentujú pre tento prípad ako svojim právnym názorom, ale nikde v tomto spore neuviedli, že by
existoval nejaký ústavný právny názor, ktorý by hovoril o tom, že neplatí pre tento prípad subjektívna



premlčacia lehota. Uviedol, že  argument, ktorý používajú žalovaní aj v súvislosti so správcom, je
argument, že im to ukladá povinnosť správcu konať v záujme veriteľov, podľa názoru právneho zástupcu
žalobcu záujem veriteľov nie je argument, ktorý je bezhraničný a možno ho používať za hocijakých
podmienok, ktorým sa možno brániť v každom prípade, pretože ten záujem veriteľov vylučuje jednu vec,
a to, že nemôžu konať s rizikom nepredvídateľnosti výsledku, ktorý bude  viesť ku škode. Inými slovami
aj v prípade ak argumentujú, že konajú v záujme veriteľov, argumentujú bez toho, že by vychádzali z
toho, že mali právnu istotu, že tento záujem veriteľov bude spôsobom, ktorý zvolili dosiahnutý. Čo sa
týka zodpovednosti žalovaného 3/ uviedol, že žalobca ako úpadca si uplatnil tento nárok preto, lebo
sa jedná o škodu  na jeho majetku, ku ktorému má akurát odňaté dispozičné právo v dôsledku účinku
konkurzu, ale nestratil vlastnícke právo k tomuto majetku, čiže ak o tento majetok prišiel tým, že prišiel o
peniaze kvôli zaplatenému súdnemu poplatku je to škoda na tomto majetku, t. j. jeho právna legitimita.
Prioritne mal túto škodu podľa názoru žalobcu uplatňovať správca voči  zastúpenému.  Pokiaľ ale správca
svojou činnosťou nebol ochotný svoju  škodu nahradiť v prospech konkurznej podstaty  úpadcu ako
vlastníka tohto majetku, tak v tomto prípade je dôvodné a oprávnené, aby úpadca konal sám.  Pokiaľ
sa týka žalovaného 3/ tam to postavenie je na právnej aplikácii  § 420 ods. 2 Obč. zák. s tým, že  v
tomto smere právna  teória  nie je  čiastočne ustálená, či druhá veta, resp. časť za bodkočiarkou, ktorá
hovorí o zodpovednosti zástupcu voči zastúpenému, ktorá nie je vylúčená  sa týka aj iných prípadov ako
pracovno-právnych a v tomto smere ostáva na právnom názore súdu akým spôsobom túto právnu normu
bude aplikovať. Žalobca vychádza  z toho, že v prvom rade by v tomto prípade prichádzala  do úvahy
zodpovednosť žalovaného ako tretej osoby priamo voči konkurznej podstate z dôvodu svojej činnosti
právneho zastúpenia preto, lebo § 420 ods. 2  Obč. zákonníka neupravuje taký postup, ktorý by vylučoval
zodpovednosť v takýchto obchodno-právnych veciach žalovaného 3/.  Žalovaný 3/ zastupoval správcu,
ale zastupoval ho nie v jeho vlastnom mene ale v prospech a na účet konkurznej podstaty. V tomto
smere poukázal aj na ust. § 415 Obč. zák. kde sa uplatňuje všeobecný zodpovednosť za škodu a táto
všeobecná zodpovednosť nerobí rozdiel medzi tým, či je niekto zástupcom a či sa má aplikovať právna
norma § 420 ods. 2 pre neho, pretože sa vzťahuje na každú osobu bez ohľadu na jeho postavenie,
funkciu a právny vzťah. Každý je povinný konať tak, aby ku škode nedošlo  a je povinný urobiť všetko
preto, aby škode zabránil. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu v otázke plynutia premlčacej doby.

Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne vyjadril  podaním zo dňa 7. 8. 2012 kde uviedol, že v zmysle § 14 ods.
1 písm. a/ Zákona o konkurze a vyrovnaní  (ďalej len ZKV)  oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádzajú na správcu
a podľa  § 14 ods. 1 písm. h/ ZKV  zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté
návrhy na uzavretie zmluvy. F. X. ako predseda predstavenstva úpadcu Stavebno-servisný podnik, a.
s. „v konkurze“ nie je kompetentný na predkladanie žaloby na súd, nakoľko nie je aktívne legitimovaný.
Potom nie je ani oprávnený splnomocniť P.. P. X. na zastupovanie úpadcu  v tomto spore v zmysle
vyššie uvedených ustanovení ZKV. Poukázal na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici  prebiehajú
tri súdne spory, cieľom ktorých je vrátiť prevedený majetok úpadcu do konkurznej podstaty, speňažiť
ho so súhlasom súdu a uspokojiť tak konkurzných veriteľov. Úlohou správcu je získať majetok úpadcu
späť, preto bola podaná aj žaloba o náhradu škody voči F. X. vo výške 33.956.000,--Sk na Okresnom
súde  Čadca.  Súd v tejto veci konštatoval, že nárok žalobcu existuje, nakoľko žalovaný konal v rozpore
s dobrými mravmi v nadväznosti na § 424 Obč. zákonníka.  Uviedol, že snahou žalobcu je dosiahnuť
prostredníctvom podaných žalôb vylúčenie veci z konkurznej podstaty v nemalej hodnote, ktoré boli
prevedené z majetku úpadcu do majetku iných spoločností žalobcu.

Na pojednávaní konanom dňa 30. 6. 2014 žalovaný 1/ doplnil svoje písomné vyjadrenie v tom smere,
že pri podaní žaloby postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 8 ZKV, mal doporučenie
podať takúto žalobu aj od konkurzného sudcu nie však v písomnej forme a mal za to, že táto žaloba
bude dôvodná. Za dôvodnú považoval aj 10 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko došlo k škode značného
rozsahu a tiež mal za to, že došlo v súvislosti s touto vecou  k rozporu s poctivým obchodným stykom
a rozporu s dobrými mravmi, preto uvedenú žalobu podal. Čo sa týka späťvzatia odvolania  poukázal
na  list žalovaného 3/, ktorý ho upozornil na možnosť, že v odvolacom konaní by nemusel byť úspešný,
preto z určitej obavy o ďalšie vynaloženie finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku za
odvolanie vzal odvolanie späť.  Bol presvedčený, že bude úspešný a nakoniec to potvrdil aj Okresný
súd  Čadca. Na otázku súdu, prečo nezaplatil súdny poplatok na základe výzvy z 12. 3. 2007 za podaný
návrh uviedol, že preto, lebo sa riadil listom P.. L., ktorý ho v liste upozorňoval, že hrozí aj možnosť
prehratia súdneho sporu. Ďalej uviedol, že súdny poplatok platil P.. E. v čase, keď bol ustanovený do



funkcie správcu konkurznej podstaty s tým, že on ako pôvodný správca bol pritom, keď tento súdny
poplatok platil. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný 2/  sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 10. 8. 2012 a uviedol, že  vychádzajúc
z dôkazu - rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/25/2007-260 zo dňa 6. 3. 2008 konajúci
prvostupňový súd posúdil uvedené konanie F. X. ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s poctivých obchodným stykom. Citovaný súd mal za to, že  na strane  Stavebno-servisný podnik, a. s.
Žilina vznikla majetková ujma v žalovanej výške 33.965.000,--Sk a dospel k záveru, že žalobca - správca
konkurznej podstaty úpadcu Stavebno-servisný podnik, a. s. Žilina v konaní vedenom na Okresnom
súde Čadca  preukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou na strane akciovej spoločnosti -
úpadcu a protiprávnym konaním F. X..  Takéto skutkové a právne závery prvostupňového  Okresného
súdu Čadca nevyvrátil ani odvolací Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 13Cob/331/2008 zo dňa 26.
2. 2009 a relevantnosť uvedených záverov Okresného súdu Čadca v rozsudku č. k. 4Cb/25/2007-260
zo dňa 6. 3. 2008 sa  v súčasnosti ukazuje tiež v konaniach o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty
Stavebno-servisný podnik, a. s.  kde správca s ohľadom na závery citovaného rozsudku Okresného súdu
Čadca odôvodňuje správnosť zaradenia majetku do súpisu podstaty (napr. viď predkladané uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3 Obo/69/2009). Vzhľadom na doteraz uvedené uplatnený nárok na náhradu
škody v konaní 52Cbi/32/2009 pôsobí doslova absurdne.  Ďalej uviedol, že za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený uznesením  Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 -24 K 312/98 zo dňa
20. 9. 2007 a funkcia mu zanikla uznesením Najvyššieho súdu SR 4 Obo 216/2007 zo dňa 20. 11.
2007.  Funkciu správcu konkurznej podstaty vykonával v období od 26. 9. 2007 do 18. 12. 2007,  počas
ktorého ju vykonával s odbornou starostlivosťou. Ďalej uviedol, že žaloba o náhradu škody, ktorá mala
byť spôsobená úpadcovi je nedôvodná, nakoľko ju v mene úpadcu počas prebiehajúceho konkurzu
podal štatutárny orgán úpadcu - predseda predstavenstva F. X., čo je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. c/ v
nadväznosti na § 6 ZKV.  Namietol preto nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ďalej uviedol, že
jeho súčasné povolanie advokáta nijako nesúvisí s funkciou správcu konkurznej podstaty, preto namieta
aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Na pojednávaní  konanom dňa 22. 9. 2014  žalovaný 2/ doplnil svoje písomné stanovisko k žalobe o
stanovisko z 18. 9. 2014 kde poukázal na správu o vykonaných úkonoch, ktorú doručil žalovanému 1/ a
3/ a tiež na upovedomenie z 3. 1. 2008, ktoré osobne doručoval žalovanému 1/. Ďalej uviedol, že žaloba
je podľa jeho názoru nedôvodná jednak z dôvodu nedostatku  aktívnej legitimácie na strane žalobcu a z
tohto dôvodu je predčasná, lebo po vyhlásení konkurzu takéto oprávnenie podať žalobu prechádza na
správcu konkurznej podstaty  a ak aj súd má k dispozícii určité rozhodnutia podľa ktorých je daná aktívna
legitimácia úpadcovi žalovať správcu konkurznej podstaty tak uviedol, že je to vtedy, ak žaluje súčasného
správcu konkurznej podstaty. Podľa jeho názoru v čase podania žaloby on nebol správcom a mohol ho
žalovať priamo žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty. Uviedol tiež, že je možné, že v prípade
konečnej správy bude zaplatený súdny poplatok schválený veriteľmi ako oprávnený výdavok, štatutárny
zástupca úpadcu sa domáha náhrady škody, avšak nie je zrejmé, či mu vznikne, pretože až po skončení
konkurzu je zrejmé, aká suma  po rozdelení výťažku ostáva pre úpadcu.  Je základnou povinnosťou
správcu vymáhanie pohľadávok v prospech konkurzných veriteľov. Nikto by nemal byť postihovaný
zodpovednosťou za náhradu škody za to, že zaplatil súdny poplatok keď vymáha pohľadávky, o ktorých
môže rozhodnúť len súd, či sú preukázané všetky podmienky. Uviedol, že  keby bol naďalej správcom
konkurznej podstaty tak by v žalobe pokračoval, pretože bol na ňu dôvod a za podstatné považuje to,
že i keď žaloba o náhradu škody 33.956.000,--Sk bola zamietnutá Okresným súdom Čadca je to názor
autority sudcu, ktorý povedal, že vylučovacie úkony, ktorými bol vyvedený majetok v tejto hodnote sú v
rozpore s dobrými mravmi, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR a v rámci vylučovacích sporov, kde je postihnutý
navrhovateľ žalovaný sa to má skúmať.  Má za to, že toto je odveta žalobcu za to, že mu sťažovali život
týmito vylučovacími žalobami, pri ktorých je problém s právnymi úkonmi v rozpore s dobrými mravmi ,
ktoré sa skúmajú práve v predmetných vylučovacích žalobách.

Žalovaný 3/ sa k žalobe  vyjadril písomným podaním zo dňa 25. 7. 2012, doplneným dňa 27. 7. 2012,
v ktorých uviedol, že  žalobca sa snaží nastoliť právnu konštrukciu, že žalovaný 3/ mal úpadcovi
svojou činnosťou spôsobiť škodu, pričom sa nevie ako by sa k jeho názoru na plynutie objektívnej
a subjektívnej  lehoty postavil Krajský súd v Žiline, keďže tento o tom nikdy nerozhodoval. Ide tu o
posúdenie, či bol právny názor žalovaného správny alebo nie. V danom prípade jednoznačne nejde o
neodborné poskytnutie právnej pomoci v tom smere, ako sa snaží nastoliť žalobca. Namietol nedostatok
aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože  oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou prechádza



vyhlásením konkurzu na správcu, preto štatutárny zástupca úpadcu nemohol platne udeliť ani plnú
moc svojmu zástupcovi na podanie žaloby. Je podľa názoru  žalovaného 3/ absolútne vylúčené, aby
úpadca sám vo vlastnom mene podal žalobu, na podanie ktorej je oprávnený výlučne správca.  Ďalej
uviedol, že o oprávnenosti alebo neoprávnenosti výdavku, zaplatením ktorého mala podľa vyjadrení
žalobcu vzniknúť škoda je oprávnený rozhodnúť výlučne súd pri prejednávaní konečnej správy, nakoľko
v súčasnosti konečná správa nebola predložená ani súdom schvaľovaná, nie je v tomto konaní možné
posudzovať oprávnenosť alebo neoprávnenosť zaplateného súdneho poplatku. Ak by tak súd urobil,
neodôvodnene a bez akejkoľvek opory v zákone by zasiahol do iného už prebiehajúceho súdneho
konania, čím by spôsobil stav, že by o veci rozhodol nezákonný sudca. Ďalej uviedol, že on ako advokát
poskytoval právne služby správcovi ako osobe sui generis, ktorá nie je úpadcom ani jeho štatutárnym
zástupcom, a aj  z tohto titulu je vylúčená jeho zodpovednosť za prípadnú škodu, keďže jediný, komu sa
má zodpovedať za svoje právne poradenstvo je jeho klient, v tomto prípade správca konkurznej podstaty.

Na pojednávaní  konanom dňa  30. 6. 2014 žalovaný 3/ doplnil svoje písomné vyjadrenie k žalobe
a uviedol, že odvolanie vzal späť na pokyn žalovaného 1/ s tým, že on len poskytoval právne služby
klientovi - žalovanému 1/ a ak by bežne mohli byť advokáti zaväzovaní na náhradu škody, vznikla by
absurdná situácia, preto má za to, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 3/.

Na pojednávaní  konanom dňa 22. 9. 2014  právny zástupca žalovaného 3/  predložil  krátkou cestou
súdu aj účastníkom konania písomné vyjadrenie z 18. 9. 2014, žiadal žalobu voči žalovanému 3/ z
nedostatku pasívnej legitimácie  žalovaného 3/ ako advokáta v celom rozsahu zamietnuť, pretože
tento nemôže byť zodpovedný voči žalobcovi, ak by bol zodpovedný, tak len voči svojmu klientovi.
Má za to, že nie sú splnené ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny
úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym  úkonom  škodcu a škodou, k čomu
sa bližšie vyjadruje vo svojom  písomnom vyjadrení a ktoré možno považovať aj za jeho záverečnú
reč.  Má za to, že ak správca konkurznej podstaty plní svoju povinnosť, napr. vymáhať pohľadávky v
prospech konkurznej podstaty, nemôže ísť potom o porušenie jeho zákonnej povinnosti, avšak to sa
týka priamo správcu konkurznej podstaty.  Vo vyjadrení z 18. 9. 2014  sa žalovaný 3/  vyjadril k tomu, že
v žiadnom prípade nepostupoval protiprávne a nemôže byť zodpovedný za to, že postupoval v súlade
so svojim kvalifikovaných právnym názorom a pokynom svojho klienta - žalovaného 1/ s tým, že by bolo
neprijateľné, aby takáto zodpovednosť advokáta prichádzala do úvahy, pretože by sa zodpovednosť
advokáta  približovala zodpovednosti za výsledok sporu. Poukázal ďalej na ust. § 18 ods. 1, 2 zákona
o advokácii s tým, že v danej veci je nesporné, že žalovaný 3/ ako advokát zastupujúc žalovaného
1/ ako žalobcu v konaní na Okresnom súde Čadca  podal žalobu o náhradu škody proti žalovanému
F. X. v presvedčení o jej dôvodnosti, t. j. s najlepším vedomím a svedomím a zároveň s vedomím o
povinnosti žalovaného 1/ ako správcu konkurznej podstaty uplatňovať všetky zistené nároky, z ktorých
môže byť prospech pre konkurznú podstatu. V opačnom prípade by sa žalovaný 1/ mohol vystaviť riziku
vzniku škody na strane konkurzných veriteľov.  Ďalej sa v písomnom vyjadrení zaoberá  jednotlivými
predpokladmi zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu na majetku úpadcu tvrdenú úpadcom a
predpoklady vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou.  Z uvedených dôvodov  žiadal
žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie, a to predmetnou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaných,
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 8. 10. 1998 o vyhlásení
konkurzu na majetok  žalobcu,  uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 - 24 K 312/98
zo dňa  24. 8.  2004 o ustanovení správcu konkurznej podstaty D.. V. X. - žalovaného 1/, uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51 - 24 K 312/98 zo dňa 20. 9. 2007 o zbavení  funkcie správcu
konkurznej podstaty D.. V. X. a ustanovení P.. F. E. - žalovaného 2/ za správcu konkurznej podstaty
úpadcu, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo/216/2007 zo dňa 20. 11. 2007, ktorým zrušil
ustanovenie žalovaného 2/ do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, žalobou zo 6. 3. 2007 o
náhradu škody, ktorú podával žalovaný 1/ proti žalobcovi, výzvou Krajského súdu v Banskej Bystrici na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 1.000.000,--Sk, vyjadrením žalobcu k žalobe o náhradu
škody zo dňa 3. 4. 2007 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51 -24 K 312/98 zo dňa 8. 10. 1998 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka Stavebno-servisný podnik, a. s. Žilina.  Uznesením  zo dňa  24. 8. 2004 zbavil
funkcie správcu konkurznej podstaty P.. T. A. a za nového správcu konkurznej podstaty ustanovil D..



V. X.. Uznesením zo dňa  20. 9. 2007 zbavil funkcie  správcu konkurznej podstaty D.. V. X. a za
správcu konkurznej podstaty ustanovil P.. F. E.. Uvedené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
Najvyšší súd SR uznesením  č. k. 4Obo/216/2007 zo dňa 20. 11. 2007 zrušil.  Dňa 7. 3. 2007 podal
na Krajský súd v Banskej Bystrici žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty úpadcu Stavebno-
servisný podnik, a. s. Žilina zastúpený žalovaným 3/ žalobu o náhradu škody proti žalovanému F. X.
o zaplatenie  33.965.000,--Sk.  Vec bola postúpená z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Čadca,
ktorý  uznesením č. k. 4Cb/25/2007 zo dňa 26. 9. 2007 konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku
zastavil. Dňa 15. 11. 2007  bol  súdny poplatok  zaplatený, preto Okresný súd v Čadci uznesením
č. k. 4Cb/25/2007 zo dňa 18. 12. 2007  uznesenie, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavené zrušil.  Žalobca v pozícii žalovaného  v konaní na Okresnom súde  Čadca  podal k
žalobe o náhradu škody vyjadrenie, v ktorom okrem iného  vzniesol voči uplatneného nároku  žalobcu
námietku premlčania. Žalobca  listom  zo dňa 28. 12. 2007 oznámil žalovanému 1/ a 2/ , že  ak
sa  titulom zaplatenia súdneho poplatku a trov konania úpadcovi Stavebno-servisný podnik, a. s. „v
konkurze“ zmenší majetok konkurznej podstaty a ak sa v súdnom konaní preukáže , že správcom
konkurznej podstaty začatý spor bol neopodstatnený, v dôsledku čoho sa budú náklady súdneho konania
uhrádzať z konkurznej podstaty, bude ako štatutárny zástupca úpadcu  Stavebno-servisný podnik, a.
s. „v konkurze“ od správcov konkurznej podstaty požadovať náhradu  škody, pretože takéto zmenšenie
majetku  konkurznej podstaty je podľa jeho názoru možné považovať za zmenšenie konkurznej podstaty
úpadcu v priamej súvislosti s porušením povinností správcu konkurznej podstaty pri správe  majetku
úpadcu s odbornou starostlivosťou.  Zároveň žalobca  listom zo dňa  23. 1. 2008  vo vyjadrení k návrhu na
zaplatenie škody vo výške 33.965.000,--Sk okrem iného opätovne  namietol premlčanie práva žalobcu,
ktoré si uplatňuje v žalobe. Rozsudkom Okresného súdu Čadca  č. k. 4Cb/25/2007-260 zo dňa 6. 3. 2008
bola žaloba  žalobcu  - žalovaného 1/  proti  žalovanému  - F. X. o náhradu škody vo výške 33.965.000,--
Sk s úrokom z omeškania zamietnutá z dôvodu podania žaloby po uplynutí premlčacej lehoty.  Okresný
súd v rozsudku uviedol, že  nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému existuje aj v žalovanej
výške, ale tento existujúci nárok na náhradu škody súd nemohol priznať, pretože je premlčaný, preto
žalobu o náhradu škody v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie, ktoré  právny zástupca žalovaného 1/ - žalovaný 3/
vzal v celom rozsahu späť, následkom čoho Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k.
13Cob/331/2008 zo dňa 26. 2. 2009 odvolacie konanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
4Cb/25/2007_260 zo dňa 6. 3. 2008 zastavil. V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok
okresného súdu zmenil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho
konania.

Na základe uvedených skutočností podal žalobca - úpadca voči žalovaným 1/ až 3/ žalobu o náhradu
škody vyplývajúcu  z titulu  zaplatenia súdneho poplatku v žalobe o náhradu škody vedenej na Okresnom
súde Čadca s odôvodnením, že   tejto veci nekonali žalovaní 1/ až 3/ s odbornou starostlivosťou, pretože
bolo zrejmé, že žalovaný vzniesol voči nároku správcu konkurznej podstaty námietku premlčania,
žalovaní 1/ až 3/ mali dostatok času na späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním, kedy by bol
žalovanému 1/ vrátený zaplatený  súdny poplatok.

Podľa ust. § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“)  správca je povinný
pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV  vyhlásenie konkurzu má tieto účinky oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú
na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné.
Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o
vyhlásení konkurzu.

Žalovaní 1/ až 3/ namietali  aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody  s poukazom
na ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV, podľa ktorého vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s
majetkom patriacim do konkurznej podstaty na správcu. V dôsledku týchto účinkov vyhlásenia konkurzu
úpadca nestráca vlastnícke právo k majetku patriaceho do podstaty, ani nestráca spôsobilosť mať
práva a povinnosti (právnu subjektivitu). Vyhlásením konkurzu sa správca podstaty nestáva účastníkom
hmotno-právnych vzťahov, v ktorých dlžník (úpadca)vystupoval.  Ak úpadca nestráca vyhlásením



konkurzu právnu subjektivitu nie je mu možné uprieť ani spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá je
na spôsobilosti mať práva a povinnosti založená. Vyhlásením konkurzu nestráca úpadca ani procesnú
spôsobilosť  (spôsobilosť pred súdom samostatne konať). V skutočnosti sú právne  úkony len právne
neúčinné, a to len tie, ktoré sa týkajú majetku podstaty, nie už ostatného majetku. Je možné urobiť
záver, že úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania o nárokoch, ktoré
sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani spôsobilosť procesnú, a  že  ust. § 14 ods. 1 písm. d/
zákona nezakladá inú procesnú prekážku, ktorá by súdu bránila  o žalobe podanej úpadcom po vyhlásení
konkurzu pre nároky tam uvedené vecne rozhodnúť. Podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní takú žalobu
je treba zamietnuť preto, že dispozičné oprávnenia k majetku konkurznej podstaty prešli na správcu
konkurznej podstaty, t.j. pre nedostatok aktívnej vecne legitimácie.  Uvedené závery sa uplatnia ak je po
vyhlásení konkurzu podaná žaloba proti úpadcovi, aj vtedy ak iné ako vykonávacie konanie je začaté
pre pohľadávky, ktoré je treba prihlásiť do konkurzu.

V danom prípade  žalobca žaluje správcu konkurznej podstaty, bývalého správcu konkurznej podstaty a
právneho zástupcu správcu konkurznej podstaty podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV.  Podľa vyššie cit. ustanovenia
základným príkazom zákona pre správcu  pri plnení všetkých povinností a pri výkone funkcie správcu
vôbec je výkon funkcie s odbornou starostlivosťou.  Pokiaľ by správca nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, je to dôvod, aby súd zbavil správcu funkcie.  Zákon súčasne v tomto ustanovení upravuje
zodpovednosť správcu za škodu vzniknutú  porušením povinností, ktoré má stanovené zákonom alebo
mu ich  uloží súd. Zodpovednosť správcu by sa  posudzovala podľa  § 420 Obč. zák. a išlo by o
subjektívnu zodpovednosť s prezumpciou viny, s možnosťou exkulpácie. Správca bude zodpovedať za
škodu, ktorú spôsobí neplnením povinností vôbec alebo aj keď síce povinnosti plní, ale neplní ich s
odbornou starostlivosťou, a toto konanie alebo opomenutie konania je v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou.

Súd pri zisťovaní aktívnej legitimácie na strane žalobcu  vychádzal  z viacerých rozhodnutí, napr. z
rozsudku  Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Cdo/2316/2009 z 29. júna 2011, podľa ktorého úpadca, ktorý
tvrdí, že správca jeho konkurznej podstaty spôsobil škodu na majetku konkurznej podstaty je i za trvania
konkurzu vecne legitimovaný k podaniu žaloby na náhradu škody proti správcovi konkurznej podstaty.
K prejednaniu takéhoto sporu je  vecne príslušný  krajský súd. Vznik škody spôsobenej na majetku
konkurznej podstaty správcom konkurznej podstaty stratou, zničením alebo iným znehodnotením
majetku podstaty  v dôsledku toho, že správca konkurznej podstaty porušil povinnosť postupovať  pri
výkone funkcie  s odbornou starostlivosťou, nie je viazaný na vydanie rozvrhového uznesenia. (Obdobne
aj rozsudku  Najvyššieho súdu ČR č. k. 29Cdo/2123/2001 zo dňa  12. marca 2003).

Súd aj na základe citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty.  Uvedené
rozhodnutia,  z ktorých súd vychádzal  poukazujú na možnosť žalovať správcu konkurznej podstaty,
keď  je uvedené, že Najvyšší súd  ustálil rozhodovaciu prax súdov pri posudzovaní zodpovednosti
správcu konkurznej podstaty za škodu vzniknutú účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám
v dôsledku porušenie uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v súvislosti s
výkonom  tejto funkcie už v R 88/2003, v ktorom uzavrel, že za takto vzniknutú škodu zodpovedá
správca konkurznej podstaty podľa  § 420 ods. 1 Obč. zákonníka.  Podľa ďalších záverov plynúcich
z rozsudku Najvyššieho súdu č. k.  29Cdo3933/2008 možno doplniť, že tam kde správca konkurznej
podstaty popiera, že spôsobil škodu na majetku dlžníka a konkurzný súd ho nezbaví výkonu funkcie,  je k
vymáhaniu pohľadávky, ktorú správca konkurznej podstaty čo by možný škodca nevymáha  (a nepokladá
ju za súčasť úpadcovho majetku) logicky predurčený  úpadca sám.

Z uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácia úpadcu na podanie žaloby na náhradu škody voči
správcovi konkurznej podstaty  je daná. Nie je však zrejmé, či je aktívne legitimovaný aj na podanie
žaloby voči  bývalému správcovi konkurznej podstaty (v tomto prípade žalovanému  2) , ktorý už v čase
podania žaloby správcom konkurznej podstaty nebol.  Keďže aj Zákon o konkurze a vyrovnaní poukazuje
na zodpovednosť správcu a uvádza, že správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí jednak neplnením
povinností alebo ich neplnením s odbornou starostlivosťou, dospel súd k záveru, že aktívna legitimácia
na strane úpadcu je v konaní o náhradu škody daná nielen voči žalovanému 1/ ako správcovi konkurznej
podstaty, ale aj voči žalovanému 2/ ako bývalému správcovi konkurznej podstaty, aj keď v jeho prípade
súd žalobu zamietol nielen z tých dôvodov  ako u žalovaného 1/, ale aj z dôvodu nedostatku pasívnej



legitimácie práve preto, že nie je úplne zrejmé, či úpadca môže žalovať aj bývalého správcu konkurznej
podstaty.

Súd na základe uvedených skutočností bol povinný  potom skúmať predpoklady vzniku škody  podľa
ust. § 420 Obč. zákonníka.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ust. § 438 ods. 1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Obč. zák. v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 8 ods. 2 ZKV správca zodpovedá za spôsobenú škodu podľa ust. § 420 Obč. zákonníka.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody,  príčinná   súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K
porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná
súvislosť ako jedna  zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno je len predpokladať.
Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť  bezprostredný a nie sprostredkovaný.
Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo
z nedbanlivosti. Toto  rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občiansko-právna
úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, zavinenie sa predpokladá.  Tento predpoklad sa vzťahuje len
na zavinenie nedbanlivostné, neplatní pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky
zákonník však umožňuje zbaviť sa  zodpovednosti ( tzv. exkulpáciu).  Škodca musí preukázať existenciu
takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

Súd po vykonanom dokazovaní  mal za to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nenaplnili základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi. Žalovaní 1/ a 2/ ako správcovia
konkurznej podstaty sú podľa zákona o konkurze a vyrovnaní povinní vymáhať všetky nároky  v prospech
konkurznej podstaty za účelom čo najväčšieho uspokojenia konkurzných veriteľov, preto dospel súd
k záveru, že plnenie si tejto povinnosti vyplývajúcej  zo zákona o konkurze a vyrovnaní nemôže byť
naplnením  predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.  Žalobca opieral svoj nárok o tú skutočnosť,
že aj keď  boli žalovaní  oboznámení so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu v konaní
na Okresnom súde Čadca nekonali  tak, aby  predišli vzniku škody, a to zaplatením  súdneho poplatku
vo výške 1.000.000,--Sk, ktorej mohli zabrániť buď nezaplatením súdneho poplatku  (čo sa aj stalo),
prípadne potom ako bol súdny poplatok zaplatený mohli vziať  žalobu do začatia prvého pojednávania
späť a bol by im tento súdny poplatok vrátený. K tejto námietke súd uvádza, že správca konkurznej
podstaty podal žalobu o náhradu škody proti F. X., v konaní bol zastúpený advokátom - žalovaným 3/.
Aj keď  boli účastníci konania oboznámení so vznesenou námietkou premlčania, nemôže podľa názoru
súdu účastník konania  prejudikovať,  ako bude  predmetná vec na tomktorom súde rozhodnutá, či
sa súd  so vznesenou námietkou premlčania stotožní, prípadne či bude  takého názoru, že  námietka
premlčania dôvodná nie je, preto  má súd za to, že tým, že  žalovaný 1/ nevzal žalobu vedenú na
Okresnom súde Čadca späť nemohol spôsobiť žalobcovi - úpadcovi škodu.  Je možné, že  okresný
súd pri svojom rozhodovaní  mohol dôjsť aj k názoru, že námietka premlčania  dôvodná nie je, teda že
nárok žalobcu je dôvodný a ak by pri každej vznesenej námietke premlčania v prípade žaloby podanej
správcom konkurznej podstaty  mal správca z opatrnosti vziať  kvôli zaplatenému súdnemu poplatku
žalobu späť, nebolo by v žiadnom konkrétnom prípade možné vymáhať nároky zo strany správcu v



prospech konkurzných veriteľov (súd podotýka, že v súčasnej dobe je správca konkurznej podstaty
oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku).

Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Obč. zákonníka spočíva na poškodenom  (žalobcovi). Súd
má za to, že  žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný 1/  ako správca konkurznej podstaty a
žalovaný 2/ ako bývalý správca konkurznej podstaty porušili nejakú právnu povinnosť. V danom prípade
nemožno aplikovať ani § 415 Občianskeho zákonníka, lebo použitie tohto ustanovenia prichádza do
úvahy len vtedy, ak tu nie je konkrétna právna úprava  vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť
sa posudzuje. Ak bol postup stanovený príslušnou právnou normou dodržaný, je vylúčená aplikácia §
415 Obč. zákonníka. Súd dospel k záveru, že  žalovaní 1/ a 2/ neporušili ani ustanovenie § 8 ods. 2 ZKV,
postupovali pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. Správou konkurznej podstaty sa rozumie
hlavne činnosť, ktorá smeruje k tomu, aby nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty a aby sa
konkurzná podstata rozmnožila (toto mienili dosiahnuť žalobou proti F. X.).

Z týchto dôvodov mal súd za to, že v prípade žalovaného 1/  a  žalovaného 2/, ktorý bol istý čas  správcom
konkurznej podstaty, nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka,  preto  voči nim žalobu  ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka žalovaného 3/,  po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný   3/  nie je
pasívne legitimovaným subjektom v žalobe o náhradu škody.  Súd poukazuje na ust. § 18 ods. 1 a 2
zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a
presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi s  tým, že ak sú pokyny klienta v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom
poučí a zároveň je advokát povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať
všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá
za prospešné.

V danej veci  žalovaný 3/  zastupoval žalovaného 1/ ako klienta v konaní na  Okresnom súde Čadca, z
toho vyplýva, že je  zodpovedný len voči svojmu klientovi, t. j. žalovanému 1/, nemôže byť zodpovedný
voči žalobcovi, s ktorým nebol v žiadnom právnom vzťahu a podľa názoru súdu neprichádza do úvahy
ani spoločná zodpovednosť podľa ust. § 438 tak ako uvádza vo svojom  právnom rozbore žalobca, kde
uvádza, že si uplatňuje nárok z titulu solidárnej zodpovednosti žalovaných podľa § 438 ods. 1 Obč.
zákonníka za spoločné protiprávne konanie a opomenutie konania, v ktorom protiprávnosť spočíva v
porušení odbornej (profesijnej) starostlivosti správcov pri výkone správcovskej funkcie a žalovaného
advokáta pri výkone advokácie.  Ako už bolo uvedené, žalovaný 3/ ako advokát sa môže zodpovedať
len tomu, s kým je v právnom vzťahu, v tomto prípade so svojim klientom,  nie však voči žalobcovi
a nevzťahuje sa podľa názoru súdu  na žalovaného 3/  ani ust. § 415 Obč. zákonníka z dôvodov
uvádzaných  pri žalovanom 1/ a 2/.

Na základe uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol z dôvodu jednak
nepreukázania  vzniku škody a porušenia právnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/  a jednak z dôvodu
nedostatku  pasívnej legitimácie na strane žalovaného 3/.

O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0f2826a0-0466-47f1-906c-9d639cbee4f3:3df8f8ca-c656-4300-b9de-9c1e20783e1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4", "spisova_znacka": "52Cbi/32/2009", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/32/2009 z 21. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6009201063.4"}]}