{"guid": "0f25ce52-46ed-461a-b994-aa1075ea0941:adc4f96e-f550-41a4-8ee9-b72564002e47", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7016201228.1", "spisova_znacka": "2Sa/32/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/32/2016 z 22. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. novembra 2016, sp. zn. 2Sa/32/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016201228.1", "identifikacne_cislo": "7016201228", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Kazimíra Hallová", "sudca_id": 664, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kazimira-hallova-664", "datum_vydania": "2016-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adc4f96e-f550-41a4-8ee9-b72564002e47", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016201228.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7016201228.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7016201228.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201228
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016201228.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: X. U. H., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. G., štátna príslušnosť N. G., bez cestovného dokladu a jeho maloletých
detí: 1. T. H., nar. XX.XX.XXXX, T. - dieťa, štátna príslušnosť N. G., bez cestovného dokladu, 2. P. H., nar.
XX.XX.XXXX, Ž. - dieťa, štátna príslušnosť N. G., bez cestovného dokladu, 3. T. H., nar. XX.XX.XXXX, T.
- dieťa, štátna príslušnosť N. G., bez cestovného dokladu, toho času všetci umiestnení v E., Slovenská
republika, zastúpení Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO:
307 988 41, týka sa Kancelárie Košice, Moyzesova 18, 040 41 Košice, proti žalovanému: Prezídium
Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície
Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, Ľudovíta Štúra 1, Michalovce, o
správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 03.11.2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-
ZVC-51-030/2016 zo dňa 31.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce
č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-51-030/2016 zo dňa 31.10.2016, týkajúce sa žalobcu: X. U. H., narodený
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť N. G., bez dokladov totožnosti a vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie
konanie.

II./ N a r i a ď u j e  žalovanému, aby žalobca X. U. H., nar. XX.XX.XXXX a jeho maloleté deti: 1. T. H.,
nar. XX.XX.XXXX, 2. P. H., nar. XX.XX.XXXX a 3. T. H., nar. XX.XX.XXXX, boli bezodkladne prepustení
zo zaistenia.

III./ Žalobcovi  p r i z n á v a  voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 03.11.2016 (č.l. 1-5 spisu) žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č.
PPZ-HCP-PO7-ZVC-51-030/2016 zo dňa 31.10.2016 zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie jeho
ako aj jeho maloletých detí zo zaistenia. Zároveň si uplatnil trovy tohto konania. S napadnutým
rozhodnutím žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie
je nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v správnej žalobe a v konaní žalovaný nerešpektoval záväzný
názor súdu vyslovený v predmetnej veci rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/21/2016-29
z 12.10.2016.

2. Poukazoval na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prehodnocoval aj skutočnosť,
či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku účastníka konania, pričom doplnil, že značné riziko
úteku cudzinca žiadateľa o azyl je len zákonným predpokladom, respektíve podmienkou pre možnosť
uplatnenia zaistenia žiadateľa o azyl policajným útvarom a teda nie je samostatným účelom zaistenia.



Účelom zaistenia v predmetnej veci je príprava alebo realizovanie prevozu účastníka konania na územie
iného členského štátu podľa osobitného predpisu, ktorým je Dublinské nariadenie III a preto odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného je zmätočné. Poukazoval v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/12/2016 zo 14.06.2016.

3. Doplnil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. e)
zákona o pobyte cudzincov a zaistil ho spolu s O. maloletými deťmi. Počas cesty územím SR vodič
auta, v ktorom sa žalobca viezol spolu s ďalšími osobami, odmietol zastaviť na výzvu polície a utekal,
pričom došlo k nehode vozidla a zraneniu maloletých detí žalobcu, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu. Jeho
manželka sa podrobila operácii na území G., pričom je v pokročilom štádiu tehotenstva a požiadala
o udelenie azylu v G., avšak konanie doposiaľ nebolo skončené. Žalobca počas priebehu konania o
zaistení predložil k nahliadnutiu lekárske správy manželky žalobcu z nemocnice v meste I. v G.. Namietal,
že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s článkom 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a článkom 22
bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj v súlade s článkom 13 Dublinského nariadenia a bodu 20
Úvodných ustanovení Dublinského nariadenia.

4. Mal za to, že zaistenie žalobcu a jeho maloletých detí na základe napadnutého rozhodnutia je v
rozpore s princípom najlepšieho záujmu detí a teda rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Dohovorom
o právach dieťaťa. Preto žalovaný vec aj nesprávne právne posúdil.

5. V rozhodnutí sa nevysporiadal s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany práv
maloletých detí a teda záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcich z ratifikovaných medzinárodných
dohovorov o právach detí, pričom tieto na vec neaplikoval, napr. Dohovor o právach dieťaťa, hoci tak
spraviť mal. Na túto vadu už pritom bol upozornený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v predošlom
priebehu konania, avšak žalovaný jeho záväzný názor pri opätovnom prejednaní veci nerešpektoval.

6. Podotkol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne a zmätočne uvádza, že deti nie sú
zaistené, iba umiestnené v zariadení pre cudzincov a preto nie sú ich práva nijako dotknuté. S
týmto právnym názorom nesúhlasil, nakoľko z rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že aj
maloleté deti, ktoré sa v zariadeniach pre cudzincov nachádzajú spolu s rodičmi, musia byť zahrnuté a
jednoznačne identifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia o zaistení (iba výrok je vykonateľnou
časťou rozhodnutia) spolu s rodičmi, pretože v opačnom prípade by sa v zaistení nachádzali bez
právneho titulu, resp. dôvodu, ktorým je právoplatné rozhodnutie o zaistení. Iba maloleté deti bez
sprievodu zákonného zástupcu nie je prípustné zaistiť a teda ani umiestniť v zariadení pre cudzincov.

7. Rovnako za zmätočnú považoval aj konštatáciu žalovaného, že spolu so žalobcom umiestnil aj jeho
maloleté deti v zariadení pre cudzincov, čím predišiel ich odlúčeniu a umiestneniu do opatery orgánov
sociálnej kurately, nakoľko takýto postup by ani nebol v predmetnej veci prípustný v zmysle zákona o
rodine, keďže neboli naplnené zákonné dôvody pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodiča.

8. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popisoval vybavenie a sociálnu pomoc zo strany zariadenia
pre cudzincov, žalobca poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ako aj ESĽP vo veciach
zaisťovania rodín s deťmi, ktoré považoval za neprijateľné zaisťovanie rodín s deťmi aj v prípade, že
boli zariadenia prispôsobené umiestňovaniu rodín, prípadne maloletých cudzincov a rozhodovacia prax
zakazuje postihovanie maloletých za nelegálny status ich rodičov.

9. Takisto mal za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyporiadal a ani následne
v odôvodnení rozhodnutia nesplnil si zákonnú povinnosť skúmať možnosti uloženia alternatívnych
opatrení voči zaisteniu v zmysle § 88a zákona o pobyte cudzincov, § 89 zákona o pobyte cudzincov,
Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Dublinského nariadenia III, pričom v prejednanej veci sa neriadil už
vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sa/21/2016-29 zo dňa 12.10.2016,
čím porušil Správny súdny poriadok.

10. S ohľadom na najlepšie záujmy maloletých detí žalobcu navrhol, aby súd nariadil ich prepustenie zo
zaistenia spolu s nim, pričom žalobca je žiadateľom o azyl na území SR a ako taký je oprávnený zdržiavať
sa v azylovom zariadení, kde mu bude zabezpečené ubytovanie, aj strava, ako aj ďalšie potreby detí.
Maloleté deti navyše utrpeli pri autonehode šok a preto umiestnenie v azylovom zariadení bude v ich
najlepšom záujme. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí napriek vyjadreniu jeho splnomocneného



zástupcu v konaní nijako nevysporiadal s existenciou špecializovaných azylových zariadení, v ktorých
môžu pobývať aj žiadatelia o azyl, voči ktorým prebieha dublinské konanie a v ktorom bude prebiehať
príprava ich prípadného návratu na územie iného členského štátu, pričom ani pre účely tzv. Dublinských
transferov nie je zaistenie nevyhnutné a aj tu platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu
cudzinca - žiadateľa o azyl v inej krajine. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými
sú napríklad špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto
opatrenia uplatniť ako prvé (Odporúčanie Rady ministrov REC (2003) č. 5 zo 16.04.2003, v zmysle
ktorého zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho
nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade.

11. Rovnako nesúhlasil aj s tvrdeným rizikom úteku žalobcu, keďže riziko jeho úteku považoval v
napadnutom rozhodnutí za nedostatočne odôvodnené. Žalobca v konaní pred žalovaným uviedol, že má
snahu o zlúčenie rodiny s manželkou, ktorá je žiadateľkou o azyl v G. a v záujme detí nechce byť vrátený
do X.. Predložil v konaní správy o jej hospitalizácii a zdravotnom stave z čoho vyplýva pochopiteľná
snaha žalobcu nebyť vrátený do členskej krajiny vzdialenej od miesta pobytu jeho manželky a matky
maloletých detí, pričom v predošlom priebehu konania žalobca navyše podrobne popísal podmienky
prevládajúce v azylových zariadeniach v X., ktoré by boli pre jeho manželku a deti, vzhľadom na jej stav,
neprijateľné. Preto žalovaný dospel k nesprávnemu záveru o riziku úteku žalobcu, pričom zákon o pobyte
cudzincov stanovuje ako zákonný predpodklad pre zaistenie žiadateľa o azyl existenciu značného rizika
úteku náležite odôvodneného konkrétnymi skutkovými okolnosťami veci, čo v danom prípade nebolo
splnené a pokiaľ rakúske orgány prejavia vôľu zlúčiť rodinu v zmysle Dublinského nariadenia, nie je
dôvod očakávať útek žalobcu, ktorý bude mať možnosť legálnou cestou zlúčiť sa so svojou manželkou
a tým zlúčiť rodinu.

12. Takisto vzniesol námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti stanovenej dĺžky doby
zaistenia. Pokiaľ žalovaný skonštatoval s poukazom na zákonné ustanovenia zákona o azyle, že
Migračný úrad je povinný rozhodnúť o žiadosti do 90 dní od začatia konania a preto je stanovená dĺžka
doby zaistenia dôvodná mal zato, že žalovaný neodôvodnil stanovenú dĺžku doby zaistenia v zmysle §
88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, t.j. o konkrétne úkony, ktoré má za to, že bude potrebné
vykonať za účelom prípravy alebo výkonu návratu žalobcu.

13. Odôvodnenie stanovenej dĺžky doby zaistenia žalovaným (tak ako ju odôvodnil v napadnutom
rozhodnutí) totiž zmätočne odôvodňuje zaistenie žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b) a teda
za  účelom zistenia dôvodov žiadosti o azyl, čo je iný dôvod, než aký bol uplatnený žalovaným vo
výroku napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci.  Žalovaný mal odôvodniť stanovenú dobu zaistenia
o konkrétne úkony Migračného úradu MV SR a Dublinského strediska v spolupráci so zariadením pre
cudzincov v procese prípravy a výkonu prevozu žalobu na územie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o azyl. Odôvodniť v akom štádiu je dublinské konanie žalobcu, či bolo prijatie žalobcu
akceptované iným členským štátom, či je doba zaistenia žalobcu v súlade s lehotami stanovenými
Dublinským nariadením III, ktoré stanovuje osobitné lehoty pre tie ktoré úkony orgánov v procese
dublinských návratov a stanovuje aj samotnú lehotu pre trvanie zaistenia žiadateľov o azyl po akceptácii
prevzatia zodpovednosti iným členským štátom a pod. Takisto mal zato, že v stanovenej dobe zaistenia
nie je možné očakávať ukončenie dublinského konania vedeného voči žalobcovi, a to už len vzhľadom
na časový úsek, v rámci ktorého bude Dublinské stredisko čakať na odpoveď G. orgánov vo veci žiadosti
ohľadom možnosti zlúčenia rodiny žalobcu. Následne v prípade uplatnenia zákonných opravných
prostriedkov žalobcom voči prípadnému návratu nie je možné očakávať ukončenie procesu návratu v
stanovenej dobe zaistenia. Zaistenie žalobcu a jeho detí preto považoval za nanajvýš účelové.

14. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-51-030/2016 zo dňa 31.10.2016 (č.l. 6-10 spisu) zaistil
žalobcu (X. U. H.) a jeho O. maloleté deti. 1.T. H., nar. XX.XX.XXXX, 2. P. H., nar. XX.XX.XXXX a 3.
T. H., nar. XX.XX.XXXX podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) dňa 31.10.2016 v
čase o 12:30 hod. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu
ak existuje značné riziko jeho úteku Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby
zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.12.2016 a umiestnil ich do Ú. L. Z. L. S. P. U. (ďalej
„Ú. U.“).



15. V odôvodnení poukazoval na históriu zaistenia žalobcu a jeho maloletých detí, keďže títo boli
rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-51-007/2016 zo dňa 19.09.2016 zaistení podľa § 88a ods. 1 písm.
e) zákona o pobyte cudzincov so stanovením dĺžky doby zaistenia, najviac do 17.03.2017, pričom
dňa 19.09.2016 boli predvedení do Ú. U. na základe podozrenia, že na území Slovenskej republiky
(ďalej „SR“), resp. schengenského priestoru sa zdržiavajú neoprávnene, čo bolo následne potvrdené
vykonanými lustráciami. Voči predmetnému rozhodnutiu o ich zaistení zo dňa 19.09.2016 bola podaná
správna žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 10Sa/21/2016
zo dňa 12.10.2016, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie.
Následne dňa 31.10.2016 bol účastník konania spolu so svojimi deťmi na základe predmetného
rozsudku súdu prepustený zo zaistenia Ú. U., pričom po prepustení bol predvedený toho istého dňa
na Ú. U., kde v zápisnici sa vyjadril, že v zaistení nechce zostať, nakoľko jeho deti veľmi zle znášajú
celú situáciu okolo jeho zaistenia. Takisto znáša zle túto situáciu on, nakoľko táto negatívne pôsobí na
jeho psychiku, jeho manželka je v G., je chorá a tehotná a chce, aby bol spolu so svojimi deťmi spolu s
manželkou. Je mu pritom jedno, či budú spolu v G. alebo na Slovensku, len chce byť s ňou spolu.

16. V napadnutom rozhodnutí správny orgán v prvom rade považoval za potrebné uviesť, že maloleté
deti účastníka konania nie sú zaistené, avšak zotrvávajú so svojim otcom v zaistení, nakoľko nemajú na
území Slovenskej republiky žiadne iné rodinné väzby.

17. Umiestnenie maloletých detí v Ú. U. spolu s ich otcom, účastníkom konania, je síce zásahom do
práv dieťaťa, avšak podľa názoru správneho orgánu je v záujme maloletých detí, aby zotrvali so svojim
rodičom a neboli od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru
správneho orgánu bolo horším zásahom do práv detí účastníka konania. Ú. U. sú zriadené priestory
pre umiestnené rodiny s deťmi, aby zaistenie nemalo vplyv na duševné zdravie detí, ktoré sú v útvare
umiestnené spolu s rodičmi. Účastník konania má spolu so svojimi maloletými deťmi v Ú. U. poskytnuté
bezplatné ubytovanie, stravu, ako aj zabezpečenú dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Mimovládna
organizácia prostredníctvom realizovaného projektu v súčasnosti zabezpečuje sociálnu a psychologickú
starostlivosť a poradenstvo, doplnkovú zdravotnú starostlivosť s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné
skupiny, vzdelávanie, jazykovú prípravu a iné iniciatívy, ktoré zodpovedajú postaveniu a vekovej
skupine osôb. Spolupodieľa sa aj na organizovaní aktivít voľného času všetkých umiestnených štátnych
príslušníkov tretích krajín, no najmä detí. V Ú. U. sú taktiež vyčlenené prostriedky na uplatňovanie práva,
na prístup k vzdelávaniu, aj práva na prístup k záujmovým činnostiam, vrátane herných a rekreačných
činností, ktoré sú primerané veku dieťaťa, t. j. pre deti sú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky,
ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a podobne.

18. Podľa Výboru pre ľudské práva skutočnosť, že osoba vstúpila na územie ilegálne, môže
ukazovať na potrebu viesť vyšetrovanie a môžu tu byť ďalšie okolnosti dotyčnej osoby, ako napríklad
pravdepodobnosť úteku alebo nedostatok spolupráce, ktoré môžu jej zaistenie na určitú dobu
ospravedlniť. Teda samotná skutočnosť, že cudzinec nemá povolenie vstupu na územie schengenského
priestoru predstavuje dostatočné zdôvodnenie pre počiatočné zbavenie slobody a zaistenie takej osoby
na určitú dobu, ktorá je nevyhnutná. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že dotyčná osoba je žiadateľom o
azyl, pretože ako uvádza Výbor pre ľudské práva, zaistenie cudzinca žiadajúceho o azyl nie je v rozpore
s Paktom o občianskych a politických právach.

19. Podotkol, že prehodnocoval aj skutočnosť, či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku účastníka
konania, pričom účastník konania opakovane neoprávnene vstupoval na územia štátov schengenského
priestoru, neoprávnene vstúpil na územie X., kde požiadal o azyl, pričom pokračoval do G. G., kde chcel
opäť požiadať o azyl, ale bol vrátený naspäť do X.. Z X. G. vycestoval cez územie Slovenskej republiky,
kde po havárii motorového vozidla bol zaistený a umiestnený v Ú. U., pričom nemal v pláne zotrvať
na území Slovenskej republiky. Správny orgán považoval za potrebné uviesť, že ak by cudzinec mal
skutočne záujem o azyl v hociktorej krajine na území Európskej únie, tak zotrvá v krajine, v ktorej je
možné bezpečne požiadať o azyl a touto je aj X. G., ktorá je jednou z krajín Európskej únie, pričom bolo
preukázateľné, že sa jedná o bezpečnú krajinu na požiadanie o azyl, no účastník konania so svojimi
deťmi nečakal na rozhodnutie príslušných orgánov v X. vo veci žiadosti o azyl, ale vycestoval z X. a
smeroval do G.. Preto po zhodnotení dôkaznej situácie mal správny orgán za to, že účastník konania
prejavil vôľu o azyl na území Slovenskej republiky len účelovo, aby tým podržal oddialenie zabezpečenia
prípravy a jeho prevozu do členského štátu, ktorý zodpovedá za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnej príslušníkom tretej krajiny, v prípade účastníka konania prevozu do X., keďže



cieľom jeho cesty je stále G.. Tento má snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voľný režim
pohybu žiadateľov a azyl a tento voľný režim využiť na útek do G..

20. Mal za to, že skúmal, či účastník konania má na území Slovenskej republiky rodinné väzby a takisto
skúmal ekonomickú situáciu, pričom dospel k záveru, že tento nemá dostatočné finančné prostriedky na
zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky pre seba a svoje deti a nemá ani príbuzných
na území SR, ktorí by mu zabezpečili ubytovanie alebo by sa o jeho deti postarali. Preto po skúmaní
všetkých skutočností a dôkazov konštatoval, že je preukázané, že existuje riziko opätovného úteku
účastníka konania z územia Slovenskej republiky v zmysle § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov.

21. Pokiaľ sa týka dĺžky doby zaistenia účastníka konania, vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle § 20
zákona o azyle ministerstvo rozhodne v konaní o azyle do 90 dní od začatia konania, pričom proti ich
rozhodnutiu o neudelení azylu, odňatí azylu a nepredlžení doplnkovej ochrany a zrušenie doplnkovej
ochrany, možno podať opravný prostriedok na súd do 30 dní od jeho doručenia, pričom od žiadosti
účastníka konania o udelenie azylu dňa XX.XX.XXXX uplynulo XX dní, správny orgán rozhodol o lehote
zaistenia do XX.XX.XXXX, t. j. XX dní z dôvodu, že Migračný úrad by mal rozhodnúť do 30 dní a následne
ešte zostáva účastníkovi konania čas 30 dní na podanie opravného prostriedku v prípade neudelenia
mu azylu. Taktiež správny orgán prostredníctvom Dublinského strediska Migračného úradu preveroval
stav žiadosti o udelenie azylu účastníka konania, pričom správny orgán obdŕžal odpoveď Dublinského
strediska s uvedením, že je potrebné čakať na odpoveď z G., kde sa momentálne rokuje ohľadom
zlúčenia rodiny účastníka konania a jeho detí s jeho manželkou, ktorá je toho času žiadateľkou o azyl v
G., pričom odpoveď by mala byť doručená do piatich týždňov od odoslania žiadosti, t. j. od 19.10.2016,
pričom počas celej doby zaistenia bude skúmaný, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC).

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2016 k správnej žalobe (č.l. 19-21 spisu) uviedol, že
žiada, aby súd správnu žalobu zamietol. K námietkam v podanej správnej žalobe uviedol, že vo výroku
jeho rozhodnutia je jednoznačne uvedené čo je účelom zaistenia a podľa názoru správneho orgánu je
účel zaistenia dostatočne odôvodnený. Pokiaľ sa týka námietok prezentovaných v bode III. správnej
žaloby, nestotožňoval sa s názorom právnej zástupkyne účastníka konania, že vec nesprávne právne
posúdil. K námietkam uviedol, že v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov sa nachádzajú časti,
respektíve sektory, ktoré sú určené pre umiestňovanie rodín s deťmi, čiže je zrejmé, že aj medzinárodné
zmluvy a dohody za určitých podmienok pripúšťajú umiestnenie maloletých detí s ich rodičmi v útvaroch
policajného zaistenia pre cudzincov. Mal preto za to, že umiestnenie detí v zaistení s ich otcom a
podmienky, aké majú v útvare policajného zaistenia, sú vytvorené dostatočne a odôvodnil dané aj v
napadnutom rozhodnutí.

23. Pokiaľ sa týka alternatív zaistenia konštatoval, že na základe skutočností, ktoré uviedol účastník
konania v spísanej zápisnici zo dňa 31.10.2016, nebolo možné využiť alternatívy zaistenia, nakoľko
tento nemá finančné prostriedky, ani si nedokáže zabezpečiť ubytovanie na Slovensku pre seba a svoje
deti, pričom ide tu aj o riziko úteku účastníka konania, ktoré je dostatočne odôvodnené a na základe
tohto existujúceho rizika úteku správny orgán rozhodol o jeho zaistení, pričom nepristúpil k využitiu
alternatívnych opatrení voči zaisteniu, čiže k umiestneniu do azylového tábora.

24. K námietkam prezentovaným v časti IV. správnej žaloby uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia o
zaistení vyjadril názor, prečo rozhodol o určení dĺžky doby zaistenia do dňa 17.12.2016, a to na strane 4
v poslednom odseku, pričom mal za to, že dostatočne odôvodnil stanovenú dĺžku doby zaistenia majúc
na vedomí aj existenciu ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého
je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Uviedol,
že v napadnutom rozhodnutí nebolo možné bližšie špecifikovať v akom štádiu sa momentálne nachádza
konanie o udelenie azylu a takisto v akom štádiu sa nachádza rokovanie Dublinského strediska o
zlúčenie rodiny účastníka konania, nakoľko v písomných správach doručených správnemu orgánu nie
je konkrétne uvedené, aké úkony je potrebné ešte vykonať k zlúčeniu rodiny účastníka konania s
manželkou, ktorá sa nachádza v G.. K poslednému odseku IV. časti uviedol, že tvrdenie žalobcu je
irelevantné, nakoľko v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že Dublinské stredisko zaslalo správnemu
orgánu správu o rokovaní s rakúskymi orgánmi, pričom odpovede, respektíve výsledok o tom, či bude
zlúčená rodina účastníka konania, sa rozhodne do piatich týždňov od 19.10.2016, kedy bola odoslaná
žiadosť o zlúčenie rodiny, čiže táto doba uplynutie skôr, ako samotná doba zaistenia účastníka konania.



25. Zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 31.10.2016 (nachádzajúcej sa v administratívnom
spise žalovaného), súd z výpovede žalobcu zistil, že tento v zaistení nechcel zostať, nakoľko jeho
deti veľmi zle znášajú celú situáciu okolo jeho zaistenia. Rovnako aj on to zle znáša, čo negatívne
pôsobí na jeho psychiku. Jeho manželka je v G., je tam chorá a tehotná, pričom chce, aby všetci
boli spolu s manželkou a je mu jedno, či budú spolu v G. alebo na Slovensku. V G. má manželku,
rodičov, súrodencov, pričom manželka požiadala o azyl na území G.. Potvrdil, že nemá žiadne finančné
prostriedky a nemá možnosť si zabezpečiť ubytovanie. Dodal, že podmienky v Ú. U. zle vplývajú na jeho
deti, hlavne na staršie deti a bol by rád, keby bol umiestnený v inom režime, ako v zaistení.

26. Právna zástupkyňa žalobcu v závere zápisnice poukazovala na rozhodovaciu prax súdov vo veciach
zaistenia rodín s deťmi, ktorá má za to, že deti by nemali byť postihované za imigračný status ich rodičov
a aby boli v každom prípade zohľadnené najlepšie záujmy detí. Preto navrhla, aby žalobca spolu s
maloletými deťmi bol umiestnený v azylovom zariadení. Poukazovala na právny názor vyslovený súdom
v predmetnej veci s tým, aby boli zohľadnené záujmy detí, pričom mala zato, že v prípade presunu
do azylového zariadenia nehrozí riziko úteku žalobcu. Žalobca sa nachádza v zaistení s O. maloletými
deťmi a mala zato, že v azylovom zariadení sú pre nich vytvorené vhodnejšie podmienky.
§
27. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je
štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie
aj osoba bez štátnej príslušnosti.

28. Podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).

29. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny
c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje
značné riziko jeho úteku.

30. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.
júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

31. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

32. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny
môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený
počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas
zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

33. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo
veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia
uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

34. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný
d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

35. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je
existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených



právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba
bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.

36. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

37. Podľa čl. 3 Dohovoru, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.

38. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

39. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť  prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

40. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou  stranou Dohovoru,
robia opatrenia potrebné  na zabezpečenie  toho, aby dieťa žiadajúce  o priznanie postavenia  utečenca
alebo ktoré sa v súlade  s platným medzinárodným  alebo vnútroštátnym  právom a  postupom považuje
za utečenca,  nech už  je v  sprievode svojich  rodičov, iných  osôb, alebo bez sprievodu, dostalo  potrebnú
ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi
v oblasti  medzinárodného  humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými
stranami.

41. Podľa bodu 13 úvodných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z
26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej „Dublinské Nariadenie
III“), V súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Chartou
základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým
zvažovať najlepšie záujmy dieťaťa. Pri posudzovaní najlepších záujmov dieťaťa by mali členské štáty
náležite zohľadniť najmä blaho a sociálny rozvoj, bezpečnosť a ochranu a názory maloletej osoby s
ohľadom na jej vek a vyspelosť, vrátane jej osobnej situácie. Okrem toho by sa z dôvodu mimoriadnej
zraniteľnosti maloletých osôb bez sprievodu mali pre ne stanoviť osobitné procesné záruky.

42. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

44. Podľa § 16 ods. 1 Správneho poriadku, účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne,
zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu, a ak je potrebné na obhajovanie jeho práv,
správny orgán mu ustanovení opatrovníka.

45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

46. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.



47. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

48. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

49. Pokiaľ sa týka námietok žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného súd, právne uzatvára:

50. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-
ZVC-51-030/2016 zo dňa 31.10.2016, ktorým žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov zaistil žalobcu a jeho O. maloleté deti na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho
prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku a stanovil dĺžku doby zaistenia
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.12.2016 s tým, že ich umiestnil v Ú. L. Z. L. S. P. U..

51. Pokiaľ sa týka námietky zmätočnosti uvedenej v správnej žalobe spočívajúcej v tom, že správny
orgán si neustálil čo je účelom zaistenia žalobcu, nakoľko uviedol, že prehodnocoval aj skutočnosť, či
trvá účel zaistenia, t.j. či trvá riziko úteku účastníka konania, súd musí konštatovať, že daná námietka
je vzhľadom na správnym orgánom uvedenú formuláciu dôvodná.

52. Žalobca bol zaistený v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e) zákona o o pobyte cudzincov z
dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c), t.j. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. V prípade zaistenia v zmysle citovaného
právneho ustanovenia existencia značného rizika úteku je zákonnou podmienkou pre zaistenia žiadateľa
o udelenie azylu, pričom bez splnenia tejto podmienky nemožno zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny.
Osobitným predpisom v zmysle citovaného ustanovenia je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 tzv. Dublinské nariadenie III. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že v
rozhodnutí žalovaného absentuje označenie osobitného predpisu, z ktorého mal následne vyplynúť aj
účel zaistenia účastníka konania. Súd má zato, že nepostačuje len prosté sa odvolanie na osobitný
predpis, pokiaľ z neho nie sú vyvodené náležité súvislosti, z ktorých má vyplynúť aj dôvod zaistenia
štátneho príslušníka tretej krajiny.

53. Ak správny orgán mal zato, že účelom zaistenia žalobcu je skutočnosť, či trvá riziko jeho úteku, súd
vzhľadom nielen na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR musí uviesť, že žalovaným uvedený
dôvod nepredstavuje samostatný účel zaistenia žiadateľa o azyl v zmysle § 88a ZoPC, čo vyvoláva
pochybnosti o dostatočnom ustálení si predmetu konania zo strany správneho orgánu (rozsudok NS
SR sp. zn. 10Sza/12/2016 z 14.06.2016). Z pohľadu kasačného súdu takáto vada má nepochybne
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správny súd musel zohľadniť danú námietku ako
dôvodnú, keďže v danom prípade sa napadnuté rozhodnutie javí v tejto časti (účel zaistenia) ako
nepreskúmateľné, aj keď žalovaný vo výrokovej časti rozhodnutia citoval príslušné zákonné ustanovenie.
Zo samotného napadnutého rozhodnutia následne vyznieva, že absentuje tu účel zaistenia žalobcu, a
teda jeho zaistenie nemôže byť ani účelné, čo samo osobe predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej
každé zaistenie musí spĺňať podmienku účelnosti a efektívnosti.
-
54. Ako dôvodnú musí hodnotiť súd aj námietku zaistenia maloletých detí v rozpore s príslušnými
medzinárodnými normami, najmä Dohovorom o právach dieťaťa s prihliadnutím na princíp najlepšieho
záujmu detí, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

55. Ohľadne danej námietky súd dopĺňa, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v Ú. U.
sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny s deťmi, aby zaistenie nemalo vplyv na duševné zdravie
detí, pričom mimovládnou organizáciou je zabezpečované sociálne a psychologické poradenstvo a
starostlivosť s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné skupiny, vzdelávanie, jazykovú prípravu, ako aj iné
iniciatívy, ktoré zodpovedajú postaveniu a vekovej skupine osôb. Organizujú sa rôzne aktivity voľného
času všetkých umiestnených štátnych príslušníkov tretích krajín, no najmä detí. Takisto v Ú. U. sú taktiež



vyčlenené prostriedky na uplatňovanie práva, na prístup k vzdelávaniu, aj práva na prístup k záujmovým
činnostiam, vrátane herných a rekreačných činností, ktoré sú primerané veku dieťaťa, t. j. pre deti sú k
dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty,
puzzle, detské knihy, hračky a podobne.

56. Súdu nie je zrejmé z čoho správny orgán pri uvádzaní daných tvrdení vychádzal, z akej správy Ú.
opieral svoje tvrdenia, pričom danú správu ani nijako bližšie nešpecifikoval. Takisto v administratívnom
spise žalovaného sa žiadna správa, týkajúca sa podmienok v Ú. U. ani nenachádza (najmä podmienok
zaistenia rodín s maloletými deťmi). Preto správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav na riadne
posúdenie veci z hľadísk, na ktoré súd už v predchádzajúcom rozhodnutí, týkajúcom sa zaistenia
maloletých detí žalobcu ako aj žalobcu, poukázal (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
10Sa/21/2016 z 12.10.2016).

57. Pokiaľ sa týka danej odvolacej námietky súd opätovne poukazuje na ostatnú rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa
14.6.2016.

58. V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa
(zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na
posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo
rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére),  postupovať obozretne  pri
umiestňovaní detí spolu  s rodičom v útvare   policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení  by nemal
opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa,  ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém
ochrany práv dieťaťa nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne
pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia
maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Odvolací súd
(Kasačný súd) považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný
status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými
dokonca falšovanými  dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako
riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012,
vo  veci  Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci
Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010
vo veci Muskhadzhiyeva  i. v.  Belgicko (č. 41442/07).

59. K danej námietke súd ešte dopĺňa, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný neprihliadol na
rozhodovaciu prax ESĽP v obdobných prípadoch, keď tento súd dospel k záveru, že zaistenie maloletých
detí po dobu (aj keď len) 15 dní v prostredí pre dospelých, za prítomnosti polície, bez aktivít, ktoré by ich
zamestnávali, v ťažkej situácii rodičov, bolo zjavne neprimerané ich veku a francúzske úrady pochybili,
keď nevzali do úvahy nevyhnutne škodlivé následky zaistenia na maloleté deti, čím zaistenie detí za
týchto podmienok teda prekročilo hranice závažnosti čl. 3 Dohovoru (prípad Popov proti Francúzsku).

60. Rovnako aj vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku súd konštatoval porušenie čl. 3 Dohovoru
pri umiestnení maloletých detí (X mesiacov, X a pol roka, X. rokov a X rokov) do detenčného zariadenia,
aj keď zariadenie malo vytvorené špeciálne krídlo pre pobyt rodín s deťmi. Súd uznal, že podmienky pre
pobyt detí sa nijako nelíšili od podmienok pre pobyt dospelých.

61. Preto súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že zaistenie (nielen ich umiestnenie, ako uvádza
žalovaný) maloletých detí na základe napadnutého rozhodnutia je v súlade s princípom najlepšieho
záujmu detí a teda aj s Dohovorom o právach dieťaťa a tento mal byť podľa názoru súdu v napadnutom
rozhodnutí aj zohľadnený. Navyše tieto medzinárodné dokumenty majú v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR
prednosť pred zákonom.

62. Správny orgán sa navyše v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal s tvrdením právnej zástupkyne
žalobcu uvedenej v zápisnici zo dňa 31.10.2016, t.j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorá mala
zato, že vzhľadom na zaistenie žalobcu s O. maloletými deťmi by títo mali byť umiestnení v azylovom
zariadení, kde sú pre nich vytvorené vhodnejšie podmienky, čím by boli zohľadnené ich najlepšie záujmy.



Preto má súd zato, že rozhodnutie žalovaného je z daného pohľadu, t.j. zohľadnenia najlepších záujmov
maloletých detí, aj nepreskúmateľné.
-
63. S námietkou žalobcu, že žalovaný neskúmal možnosť uloženia alternatívnych opatrení aj keď
ustanovenie § 88a ZoPC ich skúmanie priamo ukladá, nakoľko žiadateľa o udelenie azylu je možno
zaistiť až po využití iných menej závažných prostriedkov nemožno súhlasiť, nakoľko žalovaný, aj keď nie
priamo, s uvedením konkrétnych zákonných ustanovení skúmal možnosť uloženia miernejších alternatív
a konštatoval, že účastník konania nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie ubytovania
na území SR pre seba a svoje deti a nemá ani príbuzných na území SR, ktorí by mu zabezpečili
ubytovanie alebo aby sa o neho, aj jeho deti starali, pričom dané skutočnosti vyplynuli priamo z jeho
výsluchu dňa 19.09.2016.
-
64. Pokiaľ sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rizika úteku žalobcu, ktoré je zákonným
predpokladom pre jeho zaistenie v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov súd uvádza, že v danom prípade musí ísť o existenciu značného rizika úteku. Vzhľadom
však na zmätočnosť pri posúdení účelu zaistenia zo strany žalovaného nemožno dané hodnotiť ako
posudzovanie zákonného predpokladu, aj keď to žalobca v správnej žalobe namietal (nedostatočné
odôvodnenie rizika úteku), ale daná námietka je prepojená s námietkou účelu zaistenia žalobcu, ktorá
je bližšie zdôvodnená vyššie.
-
65. Rovnako ako dôvodnú hodností súd aj námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v časti
stanovenej doby zaistenia. Súd poukazuje na to, že žalobca bol zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. e)
ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým
je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Preto mal žalovaný
stanovenú dobu zaistenia odôvodniť skutočnosťami, ktoré majú vplyv na zabezpečenie prípravy alebo
výkonu jeho prevozu, t.j. úkonmi, ktoré bude potrebné vo veci vykonať, aby bol naplnený účel zaistenia
v zmysle daného zákonného ustanovenia. Odôvodnenie doby zaistenia tak, ako to uviedol žalovaný v
napadnutom rozhodnutí, nezodpovedá zaisteniu žalobcu v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. e)
ZoPC, čím sa jeho rozhodnutie v tejto časti javí ako nepreskúmateľné.
-
66. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu tieto
nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením
žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve
absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť
žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto
aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie
správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).

67. Po zvážení všetkých odvolacích námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku
a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-51-030/2016 zo dňa 31.10.2016 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu odstrániť pochybenia, na ktoré súd
podrobne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

68. Zároveň v súlade s § 230 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku súd nariadil  žalovanému,
aby žalobca X. U. H., nar. XX.XX.XXXX a jeho maloleté deti: 1. T. H., B.. XX.XX.XXXX, X. P. H., B..
XX.XX.XXXX H. X. T. H., B.. XX.XX.XXXX, boli bezodkladne prepustení zo zaistenia.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "07271d57-bf22-4ee6-91c0-0d015abc89ef:a3038ece-4d47-4fc7-9524-bb98ad29962f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7016201111.1", "spisova_znacka": "10Sa/21/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/21/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016201111.1"}], "citovane_v": []}