{"guid": "0f22a44b-7f39-4fa5-88ce-58e0f75ab938:de011b28-112d-40a0-9731-2105c0bab6c9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8114200978.2", "spisova_znacka": "21Co/42/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/42/2018 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 21Co/42/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8114200978.2", "identifikacne_cislo": "8114200978", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de011b28-112d-40a0-9731-2105c0bab6c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8114200978.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8114200978.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8114200978.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/42/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114200978.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: C. N., H. C., S. XX, právne
zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovanému: M.. Z.
H., H. C., G. X, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou LAWCORP, s.r.o., Búdkova cesta 22,
Bratislava, v zastúpení konateľom JUDr. Jánom Vajdom, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
1 174,33 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/47/2014-204
zo dňa 09. 10. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1 174,33 Eur za obdobie od 28. 02. 2014 do 26. 04. 2016.

II. V prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o
zaplatenie istiny 1 174,33 Eur a zamietol žalobu o príslušenstvo pohľadávky o zaplatenie úroku z
omeškania, pričom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ohľadom zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie úroku z
omeškania odôvodnil tak že :
„V žalobe sp. zn. 13C/199/2011 prebiehalo súdne konanie od 26.8.2008 a právoplatne bolo ukončené
27.4.2016, a to výrokom, že návrh žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol
zamietnutý. Žalobca plnil žalovanému sumu 1 174,33 Eur na základe právoplatného rozsudku v tejto
veci, a to KS v Prešove sp. zn. 3Co/110/2012 z 24.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2012
tak, že 4.12.2012 poukázal na účet jeho právneho zástupcu túto sumu. Konečné rozhodnutie o
trovách konania v tomto spore bolo vydané rozsudkom OS Prešov sp. zn. 13C/199/2011 v spojení
s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 3Co/110/2012, ktorý bol právoplatný dňa 27.4.2016, kedy bolo
uložené žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 549,69 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu. Zrušením rozhodnutia odpadol právny dôvod plnenia,
ktoré sa stáva bezdôvodným obohatením i v prípade právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý
ho deklaroval. Pokiaľ však poskytnuté plnenie bolo od začiatku podložené právnym dôvodom, nemôže
byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Žalobca bol v procesnom konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania vzniká v závislosti od
procesnej úspešnosti v zmysle § 255 CSP (predtým § 142 a nasl. O. s. p.), a preto právny dôvod plnenia
náhrady trov konania na základe predchádzajúceho právoplatného rozsudku KS v Prešove vo výške 1



174,33 Eur naďalej trval až do právoplatného skončenia veci KS v Prešove sp. zn. 3Co/250/2015 zo
6.4.2016 a nadobudol právoplatnosť 27.4.2016.  V zmysle neho bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 1 549,69 Eur, preto plnenie, ktoré poskytol žalobca žalovanému tým, že mu
zaplatil trovy konania, nemôže byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale s prihliadnutím na to, že trovy konania žalovanému sa navýšili a
predstavujú 1 549,69 Eur, je čiastočným plnením zo strany žalobcu vo výške 1 174,33 Eur a ostáva
mu povinnosť doplatiť rozdiel medzi uhradenou sumou 1 174,33 Eur a priznanou výškou náhrady trov
konania 1 549,69 Eur. Súd má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky za omeškanie v zmysle §
517 ods. 1, 2 OZ, lebo žalovaný nebol v pozícii dlžníka.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní
plne úspešný, vzniká mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, preto mu súd
priznal tento nárok. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle § 262 CSP“.

3. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu  na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ust.§ 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to § 3.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a III. bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý svoje
odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku s tým, že žalobca
si v tomto konaní voči žalovanému uplatnil a neskôr započítal splatnú pohľadávku, pretože nárok
žalovaného na náhradu trov konania, ktoré mu zaplatil titulom rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn.
13C/199/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/10/2012 zanikol z dôvodu
zrušenia rozsudkov uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo/119/2013. Je teda zrejmé,
že v danom prípade odpadol dôvod plnenia žalobcu a žalovaný mal predmetné peňažné prostriedky
žalobcovi vrátiť, čo však neučinil ani napriek výzve. Takéto plnenie, ktoré prijal žalovaný je bezdôvodným
obohatením, ktoré mal povinnosť žalovaný vydať a pokiaľ tak žalovaný neurobil, dostal sa do omeškania
v čase do započítania pohľadávky žalobcu, ku ktorej došlo 27. 04. 2016. Z tohto dôvodu navrhol
odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. a priznal náhradu trov konania, čím
zmenil aj výrok III.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s  tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je sčasti dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Zo správne ustáleného skutkového stavu nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca zaplatil
žalovanému trovy konania priznané právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré následne bolo zrušené a
napriek výzve túto sumu žalovaný žalobcovi neuhradil. Z uvedeného dôvodu žalobca v občianskom
súdnom konaní žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu



zániku pohľadávky žalobcu započítaním. V konaní vedenom pod sp. zn. 13C/199/2011 na Okresnom
súde Prešov na základe rozhodnutia zo dňa 27. 03. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 04. 2016
bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 549,69 Eur, preto z uvedeného
dôvodu podaním zo dňa 16. 05. 2016 v znení opravy zo dňa 20. 05. 2016 započítal svoju pohľadávku
voči pohľadávke žalovaného.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.
Podľa § 451 ods.1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež plnenie prijaté na základe vykonateľného rozhodnutia,
ktoré bolo následne zrušené. Ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom,
závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, teda aj bez rozhodnutia, ktoré
bolo následne zrušené plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením rozhodnutia, podľa
ktorého bolo plnené dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia
nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. Zrušením
rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnutie plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením
(porovnaj Švestka, J.Spáčil. J.Škárová, M. Hulmák, M.a kol. Občanský zákonník I., § 1 až § 459
Komentář 1.vydaní Praha: C.H.Beck 2008 str. 1181). Z uvedeného vyplýva, že ak spočíval právny dôvod
plnenia v hmotnom práve, potom trvá i v prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku,
ktorý ho deklaroval a poskytnuté plnenie bolo od začiatku i naďalej podložené právnym dôvodom, a preto
nemôže byť posudzované ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Ak však právny dôvod pre plnenie nebol daný a pôvodný rozsudok tak bol nesprávny, spočíva
právny dôvod plnenia len vo vykonateľnom súdnom rozsudku jeho zrušením, do tej doby existujúci
právny dôvod odpadá a skôr zaplatené plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.05.2009 sp.zn. 30Cdo/3810/2007).

12. Na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie nevydaním majetkového prospechu
získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to zaplatených trov konania zo strany žalobcu,
na vrátenie ktorých bol účinne vyzvaný žalovaný až doručením žaloby zo strany súdu, pretože z
obsahu spisu vyplýva, že doporučená výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia zasielaná žalobcom
žalovanému nebola prevzatá. Do dispozičnej sféry žalovaného sa táto výzva dostala až doručením
žaloby zo strany súdu, teda dňa 17. 02. 2014. Až nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania s
plnením svojho peňažného záväzku v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol v omeškaní
s plnením svojho peňažného záväzku do zániku svojho záväzku, ku ktorému došlo jednostranným
započítaním, teda do 26. 04. 2016, pretože nasledujúcim dňom už tento záväzok zanikol. Počas tohto
obdobia žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, preto je dôvodné priznať
žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania vyplýva z ust. § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom s poukazom na dátum vzniku omeškania je sadzba úroku
z omeškania 8,25 % ročne.

13. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP  z vyššie uvedených  dôvodov  zmenil výrok II. napadnutého
rozsudku a priznal žalobcovi nárok v časti  a to úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1
174,33 Eur za obdobie od 28. 02. 2014 do 26. 04. 2016.  Z dôvodu, že  žalovaný bol v omeškaní s plnením
svojho peňažného záväzku do zániku svojho záväzku, ku ktorému došlo jednostranným započítaním,
teda do 26. 04. 2016, pretože nasledujúcim dňom už tento záväzok zanikol. V tejto  časti je  dôvodné
zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti kedy  súd  prvej inštancie zamietol návrh na zaplatenie úroku z
omeškania v prevyšujúcej časti s poukazom na čas, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku.  Odvolací súd tak v tejto časti potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny ( § 387 ods. 1 CSP ) výrokom II.

14.  Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd má za to, že sú v prejednávanej veci splnené podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a  výnimočne nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné aplikovať ust. § 256



CSP aj keď procesne zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý po vykonaní započítacej námietky zobral
späť žalobu o zaplatenie istiny. Súd bral do úvahy skutočnosť, že žalobca zákonným spôsobom využil
hmotnoprávny inštitút započítania, keď v priebehu konania vzhľadom na nový záväzok, ktorý vznikol
súdnym rozhodnutím započítal svoj uplatnený nárok na novú povinnosť, ktorá mu vznikla v priebehu
konania. Preto nemožno dospieť k záveru, že svojvoľne žalobca zavinil zastavenie konania. Na druhej
strane však týmto konaním žalobca napriek nesúhlasu žalovaného ako žalobca zobral späť svoj nárok,
s ktorým žalovaný nesúhlasil, čím v podstate rozhodol o tom, že o tomto nároku meritórne súd nekonal.
Túto skutočnosť súd bral do úvahy a všetky tieto okolnosti zohľadnil pri svojom rozhodovaní o trovách
konania, keď tieto okolnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal náhradu
trov konania ani jednej zo sporových strán. Čiastkový úspech žalobcu vo vzťahu k úroku z omeškania
však s poukazom na vzatie žaloby späť v časti zaplatenia istiny už súd nebral do úvahy.  Odvolací súd
tak nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/47/2014", "guid": "0404d041-64e0-4bf2-855e-5cf39552e077:1c059d15-29c1-48e8-bbe8-f8c9553cd288", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "2fa4e6da-0ee8-4031-a176-c028e72f1538:52827e9c-84df-4294-9049-ef69cff61ce6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712200415.1", "spisova_znacka": "3Co/110/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/110/2012 z 5. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-03-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712200415.1"}, {"guid": "ec46635f-0983-4bc5-afe4-cdf93c5ac5db:4ce90e87-c989-48aa-b609-c961af7f60d0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111224459.2", "spisova_znacka": "3Co/10/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/10/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111224459.2"}], "citovane_v": []}