Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/119/2012 z 4. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 4. decembra 2012, sp. zn. 23To/119/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3810010897.2 Krajský súd Trenčín | 23To/119/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3810010897.2 | 2012-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 222 ods. 3 TZ, § 221 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/168144a9-2d7d-4c26-8bd6-24f50b51c345 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3810010897.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/119/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810010897
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810010897.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. decembra 2012
prejednal odvolania poškodeného O. O. a obžalovaného

L. V.

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., I. č. XXX/X,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu v Prievidza sp. zn. 3T/215/2010 zo dňa 27.06.2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, f/, ods. 3 Tr.por. zrušujú sa v napadnutom rozsudku výroky o treste a
zrušení skorších rozsudkov a výrok o náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Tr.por. týkajúci sa poškodeného
O. O..

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 222 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 38 ods. 2, 39 ods. 1 Tr.zák.
k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. súd ustanovuje na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. sa obžalovanému ukladá, aby v skúšobnej dobe nahradil spôsobenú
škodu tak, ako mu bola uložená povinnosť k ich náhrade vo všetkých rozhodnutiach, ktorých sa tento
súhrnný trest dotýka.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Prievidza, sp.zn. 2T/228/2009 zo dňa 14.12.2009, právoplatný 30.01.2010, zrušuje výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/245/2009 zo dňa 11.12.2009, právoplatný toho istého
dňa, výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/167/09 zo dňa 31.08.2009,
výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/108/09 zo dňa 24.07.2009, právoplatný
toho istého dňa, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušení, stratili podklad.

Odvolanie poškodeného sa na toto rozhodnutie odkazuje.

o d ô v o d n e n i e :



Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný L. V. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 22.08.2008 v prevádzke autobazáru
Q., s.r.o., O. XXX, uzatvoril úverovú zmluvu so spoločnosťou Y. a.s., č. UZF/08/92811, na čo mu bol
poskytnutý úver vo výške 198.000,- Sk za účelom nákupu osobného motorového vozidla zn. Q. A6 Z.:H
ktorý sa zaviazal splatiť v 48-ich mesačných splátkach po 8.916,40 Sk, pričom do zmluvy o úvere a
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 08/92811/ZPVP uviedol nepravdivý údaj, že je výlučným
vlastníkom vyššie uvedeného vozidla, úver nepoužil na stavený účel, tento ani riadne nesplácal, čím
poškodenej spoločnosti Y. L., a.s. O., IČO:35704713, spôsobil škodu vo výške 6.572,40 €; v bode 2) z
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 04.11.2008 v Nedožeroch Brezanoch uzavrel
zmluvu o pôžičke s poškodeným O. O., na základe ktorej si od poškodeného požičal sumu 50 tis. Sk
s dobou splatnosti do 10.11.2008, pričom ako zábezpeku mu poskytol osobné motorové vozidlo zn. Q.
Q EČ: O. XXX R., o ktorom poškodenému tvrdil, že je jeho vlastníkom a môže ho používať až do doby,
kým mu pôžičku nevráti a neskôr tvrdil, že pretože nemá peniaze na splatenie pôžičiek poskytnutých
mu poškodeným 10.10.2008 v sume 30 tis. Sk a dňa 4.11.2008 vo výške 50 tis. Sk, prepíše predmetné
vozidlo na poškodeného, pričom na požičanie a prepis vozidla nemal oprávnenie, pretože vlastníkom
uvedeného vozidla bola tretia osoba, ktorá ho obžalovanému zverila len za účelom vykonania opravy
a ktorá si ho od poškodeného neskôr i vzala, čím spôsobil poškodenému O. O. škodu vo výške 50-
tis. Sk - 1.659,70 €.

Bol za to odsúdený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 36 písm. k), l), 37
písm. h), m), 38 ods. 2, 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 5 rokov, pre výkon
ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote písomne odvolania obžalovaný a poškodený O. O..
Obžalovaný podal písomne odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti
výroku o vine a treste. Poukázal najmä na to, že obžalovaný mal s Y. a.s. obchodnoprávny vzťah,
pričom táto spoločnosť považovala predmetné auto sa spôsobilý predmet zabezpečenia tohto vzťahu.
Obžalovaný má za to, že poškodená strana mohla pri uzatváraní leasingovej zmluvy spochybniť, po
predložení kúpno-predajnej zmluvy, jeho vlastníctvo a neposkytnúť mu úver. K výroku o vine v bode
2) obhajca uviedol, že poškodenému O. O. neposkytol predmetné auto ako zábezpeku pôžičky a aj s
týmto mal len občianskoprávny vzťah. Obhajca navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Poškodený O. O. v odvolaní namietal, že prvá splátka dlhu obžalovaného 500 € bola zarátaná do sumy
50.000,- Sk, ktorá pôžička bola v poradí až druhá. On sám považuje prvú splátku obžalovaného za
splátku prvej pôžičky vo výške 30.000,- Sk, pričom uviedol, že pri splácaní pohľadávok ak dlžník pri
plnení nevyhlásil, ktorý z viacerých dlhov chce vyrovnať, platí nevyvrátiteľne, že ide o najskorší dlh.
Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že obžalovaný bude zaviazaný k náhrade škody vo
výške 2.665,51 €, zníženú o 500 €, čo predstavuje prvú splátku obžalovaného zo dňa 25.01.2012 podľa
dohodnutého splátkového kalendára.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach navrhol obhajca obžalovaného pre prípad, že
nebude vyhovené odvolaniu obžalovaného smerujúcemu proti výroku o vine rozhodnúť tak, že bude
obžalovanému uložený miernejší trest odňatia slobody. Súčasne predložil písomné prehlásenie
poškodeného O. O. (s overeným podpisom) o tom, že celý dlh týkajúci sa sumy 50.000,- Sk (1.659,70
€) mu bol už obžalovaným zaplatený. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Odvolaniu poškodeného navrhol prokurátor vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné len pokiaľ ide o výrok o treste a odvolanie poškodeného je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomuto smere nebola v odvolaniach vytýkaná
žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.



K dôvodom odvolania obžalovaného smerujúcim proti výrokom o vine, senát odvolacieho súdu
pripomína, že týmito sa zaoberal odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn.
23To/133/2011 zo dňa 13.02.2012. Vo vzťahu k obidvom výrokom o vine tu odvolací súd k odvolaniu
obžalovaného uviedol, že zákonné znaky obidvoch trestných činov podvodov boli naplnené. K zrušeniu
výrokov o vine a vráteniu veci na nové konanie a rozhodnutie, došlo len z dôvodu objektivizovania
skutočnej výšky škody, ktorú obžalovaný svojim podvodným konaním pri získavaní úveru, resp. pôžičky,
spôsobil. Na podrobné dôvody svojho predchádzajúceho rozhodnutia odvolací súd poukazuje.
Rozhodujúcou skutkovou okolnosťou, ktorou obžalovaný uviedol obidvoch poškodených do omylu bolo
to, že obžalovaný predstieral v momente uzatvárania zmluvy o úvere, resp. zmluvy o pôžičke svoje
vlastníctvo k vozidlu zn. Q., bližšie špecifikovanom vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Z povahy leasingového úveru uzatváraného obžalovaným (spätný leasing) pritom vyplýva, že predmetný
úver bol viazaný práve na predchádzajúce nadobudnutie vlastníctva k predmetnému autu obžalovaným
od tretej osoby. Obdobne z výpovede poškodeného O. O. vyplynulo, že v poradí druhú pôžičku vo
výške 50.000,- Sk (1.659,70 €) poskytol obžalovanému, hoci mu tento nesplatil prvú pôžičku, len preto,
že mu dal do zábezpeky vyššie uvedené auto.

Súd prvého stupňa sa pritom v novom konaní zaoberal aj ustálením výšky škody, pričom v tomto smere
správne rozhodol v prospech obžalovaného. Výšku škody pri zločine úverového podvodu ustálil tak, že
táto sa rovnala výške leasingového úveru, ktorý bol obžalovanému skutočne leasingovou spoločnosťou
poskytnutý. Aj vo vzťahu k prečinu podvodu súd prvého stupňa správne ustálil, že obžalovaný sa
dopustil podvodného konania voči poškodenému až pri uzatváraní v poradí druhej pôžičky.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj výrokom o treste v rozsudku súdu prvého stupňa. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že obžalovaného odsudzuje za
trestné činy, ktoré spáchal skôr ako boli súdom prvého stupňa vyhlásené odsudzujúce rozsudky (resp.
doručené trestné rozkazy), za iné jeho trestné činy, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku
súdu prvého stupňa. Všetky do úvahy prichádzajúce zbiehajúce trestné činy boli spáchané skôr ako
bol dňa 24.07.2009 vyhlásený v poradí prvý odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/108/2009. K veci je potrebné uviesť, že vo všetkých prípadoch trestnej činnosti (s výnimkou prečinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. - rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 3T/245/09 zo dňa 11.12.2009), obžalovaný spáchal majetkové trestné činy, keď prakticky občiansko-
právne vzťahy prerástli v jeho trestnú činnosť. Aj vo vzťahu k aktuálnej trestnej činnosti odvolací súd už
v predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že pri väčšej starostlivosti“ poškodených mohli títo zistiť,
že obžalovaný ich uvádza do omylu vo veci vlastníctva predmetného auta, na ktoré bol viazaný úver,
resp. pôžička.

Pred rozhodnutím odvolacieho súdu obžalovaný preukázal vôľu spôsobenú škodu uhradiť, resp.
uhrádzať. Pritom najmä pri majetkových trestných činoch, sú ich škodlivé účinky riadnou náhradou
škody odstraňované prakticky „akoby uvedením do predošlého stavu“. Je tým zároveň chránený záujem
individuálnych poškodených na náhradu škody, ktorý záujem je tiež potrebné pri trestaní páchateľov
takejto trestnej činnosti zohľadňovať.

Obžalovaný L. V. nebol pred spáchaním trestnej činnosti súdne trestaný, preto odvolací súd dospel
k záveru, že na jeho prevýchovu je postačujúce vplývať trestom odňatia slobody s povolením
podmienečného odkladu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa odsúdeného
v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení takýto postup umožnilo a
to napriek tomu, že bola použitá zásada pre ukladanie trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Súčasne pre dovŕšenie nápravy obžalovaného, sledujúc oprávnené záujmy všetkých poškodených
dotknutých trestnou činnosťou obžalovaného, bola obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák.
odvolacím súdom uložený povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Táto povinnosť
obžalovaného sa týka aj všetkých poškodených tak ako sú uvedení vo výroku zrušených skorších
odsudzujúcich rozhodnutí.

K odvolaniu poškodeného senát odvolacieho súdu uvádza, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu škody v časti týkajúcej sa sumy 50.000,- Sk (1.659,70 €), bolo odvolanie dôvodné. Zníženie
priznanej náhrady súdom prvého stupňa o 500 € z titulu prvej splátky obžalovaného bolo nesprávne.



Predmetná splátka bola urobená v rámci splátkového kalendára, ktorý sa však netýkal len sumy 50.000,-
Sk uvedenej vo výroku o vine v bode 2) rozsudku, ale aj sumy 30.000,- Sk ktorú poškodený požičal
obžalovanému ešte pred spáchaním trestného činu. Spolu išlo o sumu 2.655,51 €. Z povahy veci, keď
obžalovaný v rámci prvej splátky nešpecifikoval, ktorý z dvoch dlhov začal splácať, sa má za to, že začal
splácať skorší dlh vo výške 30.000,- Sk.

Odvolací súd sa však musel na verejnom zasadnutí zaoberať novou skutočnosťou, ktorou bolo písomné
potvrdenie poškodeného O. O. zo dňa 30.11.2012 (s úradne overeným podpisom poškodeného), podľa
ktorého obžalovaný pohľadávku vo výške 1.659,70 € (50.000,- Sk) uhradil. Odvolací sú preto podľa §
321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil aj výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému O. O. škodu,
pretože túto povinnosť už obžalovaný splnil. Výrok o odkázaní tohto poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr.
por. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody, na občianske súdne konanie, však odvolací
súd nezmenil. Poškodený si totiž uplatňoval nárok na náhradu škody aj vo výške ďalších 30.000,- Sk,
ktorá suma pôžičky bola z obžalobného návrhu v rozsudku súdu prvého stupňa vypustená.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Obžalovanému senát odvolacieho súdu pripomína, že splnenie povinnosti na náhradu škôd
bude súdom vyhodnocované pri rozhodovaní o tom, či sa v skúšobnej dobe osvedčil, alebo mu bude
nariadený výkon trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.