Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/208/2016 z 22. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. marca 2017, sp. zn. 5Co/208/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7513205039.2 Krajský súd Košice | 5Co/208/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7513205039.2 | 2017-03-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a3f5a1a-1842-451e-b741-759e8c6221cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7513205039.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/208/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205039
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205039.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej M. I., G. XXX, o zaplatenie 1.364,83 €
istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/289/2013-68 z 12.10.2015 Okresného súdu Košice
- okolie

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, z r u š u j e
rozsudok v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca návrhom, doručeným mu 28.3.2013, domáhal,
čo v žalobe ďalej uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení predložil mu ako jediný dôkaz zmenku, ktorej
originál je podľa príslušných predpisov náležite zabezpečený v trezore Okresného súdu (ďalej len OS)
Košice - okolie, že žalovanej bolo tlačivo C podľa Nariadenia ES 861/2007 - výzva na odpoveď vystavené
6.8.2015, ktoré prevzala 19.8.2015, no žiadna odpoveď nedošla, že po zistení, že podľa Nariadenia
žalovaná „pohľadávke“ neprevyšuje 2 000 €, o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
rozsudok vyhlásil 12.10.2015, o čom visel oznam na jeho úradnej tabuli, ako aj na domovskej stránke
MS SR po zák. prepísanú dobu, že preskúmal vec na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Jeho právomoc i príslušnosť bola založená podľa
čl.2 ods.1 nariadenia Rady ES č.44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (jeho znenie citoval). Citoval znenie kapitoly I, čl.2, kapitoly II, čl.5 bod 1 a
čl.19 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, žalovaný - podľa tvrdenia žalobcu - vystavil v prospech Pohotovost-i, s.r.o.
(ďalej len Pohotovosť) 17.8.2009 v Bidovciach zmenku na rad na 1.364,83 € so zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 29.4.2010 a týkala sa zmluvy č.900600037. Na zmenke je uvedené bez protestu a
na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na
žalobcu. Z obsahu listín v súdnom spise mal za preukázané, že - ako vyplýva z obchodného registra, a
ako je mu tiež známe z jeho úradnej činnosti - predmetom činnosti Pohotovost-i (právna predchodkyňa



žalobcu) je, o. i., poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Dodávateľ (Pohotovosť „ako“) uzatvárala
podobné zmluvy opakovane, pričom tieto zmluvy boli vyhotovené ako vopred pripravený formulár v rámci
ktorého spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť žiadne zo zmluvných ust., ktoré boli používané vo vzťahu k
neurčitému okruhu spotrebiteľov. Zmluvu len mohol podpísať alebo odmietnuť ako celok. Vychádzajúc z
údajov obsiahnutých na zmenke, na ktorej je žalovaná označená rodným č. (teda nie IČO-m) je zrejmé,
že peniaze boli poskytnuté nie na podnikateľské účely, preto považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi
Pohotovosť-ou a žalovanou za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ust. spotrebiteľského
práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením (indosovaním) zmenky.
Citoval znenie § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,5 O. z., platného v čase uzavretia zmluvy,§ 2 písm. a), § 4
ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného ku dňu vystavenia zmenky, čl.3 ods.1,2 a
čl.6 ods.1 smernice 93/13/EHS. Žalobca v predmetnej veci predložil mu iba zmenku ako jediný listinný
dôkaz, na základe ktorého sa pohľadávky, špecifikovanej v petite návrhu, domáha. Žalobca ale nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz. Za daného stavu preto pri skúmaní dôvodnosti uplatneného nároku
a jeho výšky je oprávnený požadovať, aby za tým účelom svoje tvrdenia náležite preukázal. Zásada
abstraktnosti zmenky totiž môže byť prelomená vtedy, ak „sa jedná“ o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zák. a vtedy sa neplatnosť zmenky nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky podľa
§ 39 O. z. Je pravda, že Nariadenie má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, no aj toto konanie musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a žalobcovi boli priznané iba dôvodné nároky podľa hmotného práva a zároveň, aby bola zabezpečená
ochrana práv spotrebiteľa. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie
(ďalej len EÚ) o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia. Práve na základe uvedenej tézy výzvou z 27.3.2015 žalobcovi (za účelom
preukázania ním tvrdených skutočností) uložil preukázať v prvom rade to, odkedy a na základe čoho
bol pôvodný veriteľ Pohotovosť v právnom vzťahu so žalovanou a ďalšie, na vec sa prípadne „viažúce“
súvislosti, týkajúce sa už samotného rozsahu plnenia. Citoval znenie § 101 ods.1 O. s. p. Účastník
má totiž jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v
podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj
v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods.1 prvej vety prvej O. s. p. alebo preto, že
takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ
nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Keďže zmenka v mimozmenkovom konaní nie je dôkaz a iné dôkazy žalobca neoznačil, ani nepredložil,
ohľadom základu i výšky uplatnenej pohľadávky nepreukázal vôbec nič. Za tohto stavu nemohol posúdiť
ani to, či v prejednávanej veci bola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 4 ods.6 zák.č.258/01
Z. z. Na základe skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žalobu zamietol. Žalobca nebol
„konaní“ úspešný a žalovanej trovy konania nevznikli, resp. nepodala návrh na ich náhradu, vyslovil, že
náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm.
b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221
ods.l písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205
ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Tvrdí, že v prejednávanej veci došlo zo
strany súdu jeho konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu
čl.4,5 a 7 Nariadenia. Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach
a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike (ďalej len SR). V danej veci žalovaná nedoručila súdu



žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl.5 ods.3 alebo 6 Nariadenia! Súd bol preto povinný postupovať
podľa čl.7 ods.3 Nariadenia (jeho znenie citoval). Čl.7 Nariadenia upravuje procesný postup súdu pri
skončení konania a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia
pojednávania, vždy ak sa súdu nedoručila odpoveď žalovaného! 2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 3. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo
alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 4.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 5. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup
musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.
6. Je nevyhnutné uviesť, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky
(v tomto konaní žalovanou). Je len vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol
na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného
právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. 7. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je
preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 8. Žalovaná mohla
na základe čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“
in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. 9. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho
ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto
ochranu jej prakticky nanútil, bez jej vôle. 10. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte,
predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1
Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 11. Súd dospel k
rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“
príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 12. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že je názoru,
že pre rozpor so zák. spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 O. z. neplatná zmenková dohoda,
na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh
zamietol. Zároveň súd uviedol, že nakoľko „zmluva o úvere“ (úvodzovky žalobca) uzatvorená medzi



žalovanou a POHOTOVOSŤ-ou je absolútne neplatná, súd tento návrh zamietol. 13. Uviedol, že súd
zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanej tým,
že POHOTOVOSŤ (jeho právna predchodkyňa) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky
(právne účinky) zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového
práva žalovanej známe a jasné. Citoval, čo v tejto veci Krajsky súd (ďalej len KS) v Banskej Bystrici v
rozhodnutí 43CoZm/18/2013 z 28.11.2013 uviedol (citoval z jeho odôvodnenia). 14. Uviedol, že súd pri
svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach.
Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu
možnosti konať pred súdom. 15. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. 16. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku
zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 17. Súd
predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná
vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len
NS) SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 18. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť
vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd
a suploval jej aktivitu. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania
rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 19. Súd vyhodnotil
zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok,
ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 20. Súd vyhodnotil uplatnený
nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Opakoval skutočnosti
uvedené v 19. bode. 21. Súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za
neprípustný. Podľa Nariadenia je však možné v zmysle jeho čl.4 považovať uplatnený nárok za zjavne
neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaný nie
je pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je
v podmienkach SR vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky
konania v zmysle O. s. p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná.
22. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu Českej republiky (ďalej len NS ČR) 25Cdo 1839/2000
z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia
citoval). 23. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu
vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 24. Je potrebné uviesť, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý
spotrebiteľský uver, teda nie uver v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, a nikto tuto skutočnosť
v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté
rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. 24. Považuje za
potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru „žalovanej“ o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v
prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu
zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek
zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o
vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo
slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie



zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie
KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci.
Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici
43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje
uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na
uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 51,45 € bez DPH za podané
odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008,
Uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013
z 21.11.2013.

4. Žalobca podaním (č.l. 94) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 28.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06% denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25% denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06% denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa
čl.7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo
k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7
Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

8. Podľa ods.3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

9. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 19.2.2016 (doručenka pri č.l.94), avšak sa k
nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná prípisom súdu 17C/279/2013-96 zo 16.2.2016, ktorý jej bol
doručený tiež 19.2.2016 (doručenka pri č.l. 94).

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody
sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.

11. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

12. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.



13. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

14. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.

15. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom na
to, že na zmenke (fotokópia na č.l. 7) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca
o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods. 6, 7 cit. zák.č.258/01 Z. z.



20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.