Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1CoE/94/2018 z 2. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 2. septembra 2018, sp. zn. 1CoE/94/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4217200905.2 Krajský súd Nitra | 1CoE/94/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4217200905.2 | 2018-09-02 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 386 CSP, § 362 CSP, § 121 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a211436-bea7-4ec2-bccd-9ea71b425766 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4217200905.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/94/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200905
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217200905.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému:
O. O., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, R. P., o vymoženie 230,15 eur s príslušenstvom, trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/45/2017-24 zo dňa 22. 03.
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. zo dňa 01. 12. 2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávneným predložená zmluva o karte zo dňa 10.12.2007
založila záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ
a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 OZ). Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah založený na základe predkladanej
zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj
na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.
Z listín predložených oprávneným ďalej vyplynulo, že oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú
zmluvu dňa 25.11.2013, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach. Je nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach je formulárový dokument, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku, a tým
predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie
súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z
jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu
dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s
rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom



ochrany spotrebiteľa. To, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne vyplýva aj zo
skutočností, že povinný nemal žiadnu vedomosť o následkoch podpísania uvedenej dohody. Takisto
aj rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe,
jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej
záhlaví boli doplnené iba osobné údaje. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa
voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o rozhodcovskom konaní súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto
konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu považovať
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú
zmluvu súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.
Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bolo predložené rozhodnutie vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že v posledných rokoch právny
poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými
zmenami vyžadovanými právom Európskej únie. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Oprávnený
zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo dojednanie
obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári, je pre súd neprijateľné. Uvedený
záver súdu je absurdný. Takýmto výkladom by totiž boli neplatné aj všetky zmluvy, ktoré hromadne
využívajú štátne aj neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie a pod., keďže tieto rovnako
používajú predpripravenú zmluvnú dokumentáciu. Oprávnený uvádza, že napriek tomu, že v čase
podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená
na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní
záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako
podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné
dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. V súvislosti s úvahami súdu, že spotrebiteľovi je v danom
prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom oprávnený poukazuje na
ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený splnil
všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup
súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie exekučného



súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola
rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský
rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V predmetnom
konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu exekučný súd hľadá dôvody na
neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Tieto dôvody však nedáva súdu možnosť nájsť ani Smernica
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, po implementácii
ktorej právny poriadok reflektoval všetky zmeny, ktoré priniesla predmetná Smernica, a nie je dôvod
sa pri splnení podmienok ustanovených slovenským právnym poriadkom neustále odvolávať na znenie
Smernice, ktorej interpretácia zo strany súdu je navyše nesprávna. Oprávnený tiež poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny
názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správností rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). 2 uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,
či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len,
či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný
dôvod umožňuje zastaviť exekučne konanie. Záverom oprávnený oceňuje, že si dal exekučný súd
dostatok námahy so spísaním všetkých práv spotrebiteľov spolu s citáciou zákonných ustanovení, ako
aj viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je však
nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych
predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho
spisu. Z zdôvodnenia uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného
malo byť už len uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi
Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel
k záveru, že odvolanie povinného je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. a) CSP odmietnuť
ako podané oneskorene, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého (a
právoplatného) uznesenia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

8. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4, 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov.
Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok
lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím
označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet,
posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami
doručené súdu mimo pracovného času.

9. Podľa § 386 písm. a/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



11. V predmetnej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo doručené
oprávnenému elektronicky dňa 20. 11. 2017. Táto skutočnosť je preukázateľná z elektronickej doručenky
preukazujúcej dátum doručenia, ktorá je súčasťou súdneho spisu.

12. Lehota na podanie odvolania začala oprávnenému s poukazom na ust. § 121 ods. 1 CSP plynúť
dňa 06. 04. 2018 a uplynula dňa 20. 04. 2018 (piatok). Oprávnený odvolanie proti vyššie označenému
uzneseniu zo dňa 22. 03. 2018 odoslal podateľni súdu prvej inštancie dňa 23. 04. 2018, teda
jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a preto bolo potrebné jeho odvolanie odmietnuť
podľa § 386 písm. a/ CSP ako oneskorene podané.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP tak, že povinnému priznal nárok náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže povinný neustrážením si lehoty na podanie odvolania
procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).