Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/86/2012 z 28. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. marca 2012, sp. zn. 3CoE/86/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3210202666.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/86/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210202666.1 | 2012-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0daf8b43-142f-443d-84c6-02d52e64b867 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210202666.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210202666.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. Z., bytom J. N. XXX/X, D. R. D., o vymoženie 856,96 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 5Er/354/2010-14 zo dňa 18. januára 2012 pomerom troch hlasov proti žiadnemu takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáhal exekúcie proti
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 14469/09 zo dňa 15.02.2010,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 856,96 Eur s
príslušenstvom. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53
ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej
exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 06.10.2006 oprávneným a povinným.
Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že v Obchodných podmienkach úverových produktov
oprávneného je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom,
súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to v celom rozsahu. Občiansky zákonníka v § 53 ods. 4 uvádza, že za neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia vymenované pod písm.
a/ až r/. Povinný ako spotrebiteľ prijal v rámci zmluvných podmienok, v bode 5 predmetnej zmluvy o
úvere rozhodcovskú doložku, preto nemožno konštatovať, že by si ju vyjednal. Podľa rozhodcovskej
doložky banka uzavretím zmluvy o úvere navrhla, aby prípadné spory z predmetného obchodu boli
rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v
zmysle zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadril súhlas s návrhom banky na riešení sporov
stálym rozhodcovským súdom. Je všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárových typoch
spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ zmluvy aj so všeobecnými obchodnými podmienkami
príjme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto zmluvy. Zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ukladá exekučnému súdu povinnosť v exekučnom konaní skúmať, či



rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský
rozsudok takéto nedostatky má, má exekučný súd možnosť exekúciu zastaviť, resp. v danom prípade
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti
treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je
podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98. V predmetnom
rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného
práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je
to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Ak sú splnené dôvody podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Platný právny
poriadok exekučnému súdu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako
súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na
meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti,
nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade
s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak
by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom.
Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo
zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej
autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného
charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú
pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a
nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať
za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Právne
vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného
zákonníka upravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na
súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53
ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom
prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 22,11 Eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny za úkon právnej služby vo výške 12,95 Eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby
vo výške 9,16 Eur s DPH za podanie odvolania.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.



Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú
zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu bol správny. Spotrebiteľské právo patrí k najviac
sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej
strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa tak vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva preto v zmysle cit. ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci
dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení.

Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dodáva,
že exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný
niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods.
2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného
zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa
potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na takéto plnenie.



Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej
doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom
dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na
to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku.

Odvolací v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.