Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/439/2017 z 16. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. mája 2018, sp. zn. 5Co/439/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7617208802.1 Krajský súd Košice | 5Co/439/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7617208802.1 | 2018-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed62311d-74c9-427a-95cb-263314078794 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7617208802.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/439/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208802
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617208802.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne U. B., O.. XX.XX.XXXX, X. XX, zast.
Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej
Poštovej banke, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou kanceláriou
RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 2Csp/141/2017-48 z 25.8.2017 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
sumu 1 252,02 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 24.11.2016 do zaplatenia do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu
Advokátskej kancelárie Ján Buroci, s.r.o., 100% náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia
súdom, III. žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo
výške 100 %.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 7.4.2017 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne, uplatnený nárok
žalobkyne neuznala, navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a čím svoje stanovisko odôvodnila.
Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal a zistil skutkový stav, že 11.10.2011 bola uzavretá zmluva
o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, výška úveru 1 800 eur, výška mesačnej splátky 53,29 eur,
výška úrokovej sadzby 25,50 % p.a., poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia,
dátum 1. splátky 20.11.2011, dátum každej splátky k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti
úveru 20.10.2017, počet mesačných splátok 72, RPMN banky 28,70 %, priemerná RPMN na trhu
17,88 eur, celková výška nákladov 1 697,10 eur. Žalobkyni bola suma žalovanou poukázaná na jej
osobný účet. Do dňa podania žalobného návrhu žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 3 052,02 eur,
čo je zrejmé z výpisu žalovanej za obdobie od 11.10.2011 do 12.12.2016, vytlačené 12.12.2016 a
uplatňuje rozdiel medzi poukázanou a prijatou sumou a to vo výške 1 252,02 eur s príslušenstvom.
Citoval znenie § 52 ods.1-4, § 53 ods.1,5,6, § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), §
9 ods.1,2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 215 ods.1,2, § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, §
517 ods.2 Občianskeho zákonníka, a uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi
žalovaným ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným ako veriteľom,
ktorej obsah nemala žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, ktorú uzavrela žalobkyňa



ako nepodnikateľka. Skúmal, či zmluva, ktorá je zmluvou formulárovou, obsahuje všetky náležitosti v
zmysle vyššie uvádzaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve absentuje náležitosť
zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poskytnutý spotrebiteľský
úver sa v zmysle § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. a) až k), r) a
i) a § 10 ods. 1. Teda ak v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné
poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia tak ako tomu bolo v danom
prípade v prípade a uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods.1 citovaného zákona
a spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom náležitostí ustanovených v §
9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky
bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii,
pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením
celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované
ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené
a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzavretá
medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. (Rozsudok Krajského súdu Žilina
sp. zn. 11Co/127/2015 z 20.4.2015). K tvrdenému správnemu postupu žalovaného pri výpočte RPMN
poukázal na to, že podľa smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3, písm. g) „celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou
o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb, aby
získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Podľa smernice Európskeho parlamentu a
rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS, kapitola I, čl. 3, písm. g), „ročná percentuálna miera nákladov“ sú celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov
v súlade s článkom 19 ods.2“. Žalobkyňa mala na výber len z dvoch možností poistenia, a to ako
základný súbor poistenia a komplexný súbor poistenia, z čoho vyplýva, že žalovaná si takéto poistenie
vymienila. Spôsob akým žalovaná dojednáva poistenie, nemôže požívať právnu ochranu. Podmienky
poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne zmluva vôbec neupravuje. Dôležité
je, že žalovaná určila výšku splátky za úver na sumu 53,29 eur a nie na sumu 50 eur. Tvrdenie, že suma
3,29 eur je poistným nevyplýva zo žiadneho dojednania. Takýmto spôsobom došlo k nesprávnemu údaju
RPMN poskytnutého úveru. Žalovaná nevystupovala ako poisťovňa ale len ako poisťovací agent, a teda
splátka nemôže obsahovať aj platby voči tretej osobe z poistného vzťahu. Poistné žalovanej nepatrí. Z
„Výpisu z účtu“ za obdobie 11.10.2011 do 12.12.2016 vyplýva, že žalobkyňa 11.10.2011 čerpala úver
vo výške 1 358,21 eur, následne 404,88 eur a 36,91 eur. Z uvedeného dokladu vyplýva, že splátky,
ktoré žalobkyňa zaplatila na úhradu tohto záväzku boli žalovanou započítané nasledovne: 415,68 eur
na zaplatenie istiny, 2 446,42 eur na zaplatenie úrokov a 189,92 eur na zaplatenie poplatkov. Žalovaná
voči žalobkyni eviduje k 12.12.2016 pohľadávku vo výške 1 384,32 eur (nezaplatené splátky) a 45 eur
nezaplatených poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná započítala splátky žalobkyne najprv na
úhradu príslušenstva pohľadávky až potom na úhradu istiny. Takéto konanie žalovanej je podľa súdnej
judikatúry konaním na škodu spotrebiteľa a citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, rozsudku
z 20.9.2011 sp. zn. 6Co 39/2011. Je toho názoru, že znenie § 9 ods.2 písm. l zák. č. 129/2010 Z.z.
má jasný obsah, z ktorého vyplýva povinnosť poskytovateľa úveru konkretizovať výšku, počet a termíny
splátok, tak aby z týchto bolo zrejmé, aká časť jednotlivých splátok predstavuje splátku na istinu, na úrok,
prípadne konkretizácia poradia, ktorou sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Obsah tohto ustanovenia je teda nepochybný
a je nesporné, že jeho účelom je zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať si kontrolu splácania
úveru z jeho strany, v rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby takáto možnosť kontroly
bola zabezpečená vo vzťahu k jednotlivým splátkam tak, aby spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav
svojho nesplateného úveru podľa týchto jednotlivých položiek. V ďalšom poukázal na § 7 ods.1 zák.
č. 129/2010 Z.z., jeho znenie citoval, a povinnosť z tohto ust. vyplývajúca nebola zo strany veriteľa
t.j. žalovanej v tomto konaní preukázaná. V konaní nebolo sporné a potvrdila to aj žalovaný účastník



potvrdením z 12.12.2016, že žalobkyňa na základe uzavretej zmluvy o úvere celkovo uhradila žalovanej
3 052,02 eur a to na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX z 11.10.2011 jej bolo vyplatených 1 800 eur,
uhradila 3 052,02 eur, teda zaplatila navyše 1 252,02 eur. Teda takúto sumu by mala žalovaná žalobkyni
vrátiť. Vychádzajúc z charakteru spotrebiteľského vzťahu zo silnejšej pozície žalovanej ako dodávateľa
a veriteľa, je presvedčený o tom, že žalobkyňa, ktorá nie je právne znalá, nemala vedomosť o tom,
že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
nemala vedomosť o tom, že žalovaná má právo na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré reálne
žalobkyni poskytla. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov dospel k záveru, že zmluvu, ktorá podlieha
súdnej kontrole v tomto konaní, je potrebné považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanej
nevzniklo právo na úroky a odplatu - poplatky dohodnuté v zmluve, preto plnenie žalobkyne nad rámec
1 800 eur, teda sumu 1 252,02 eur je povinná vydať. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle §
517 ods.2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. aktuálnym ku
dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného záväzku. a žalobkyni priznal úroky z omeškania
od 24.11.2016 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni poslednej anuitnej splátky, ktorá bola 23.11.2011. K
1.11.2014 bola sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, preto súd priznal úroky vo výške 5
%. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2, písm. u), §
4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., preto touto povinnosťou vo výške 100 % bola zaviazaná žalovaná. O
trovách konania rozhodol citujúc znenie § 255 ods.1 CSP a keďže žalobkyňa mala úspech vo veci vo
výške 100 %, preto žalovaná bola zaviazaná nahradiť trovy konania vo výške 100 %, čo sa vzťahuje v
celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby a citoval znenie § 262 ods.1,2 CSP.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná 1) proti všetkým výrokom rozsudku z dôvodu,
že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP], vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.
h) CSP], ktoré podrobne špecifikovala. 2) Súd nesprávne určil, že absentuje výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - Súd v odôvodnení uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere absentuje výška, počet, termíny splátok podľa § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. S
týmto nemožno súhlasiť a citovala jeho znenie. V zmysle § 9 ods.3 zák. č. 129/2010 Z. z. sa uvedené
ustanovenie aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia
istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods.5 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytuje
amortizačná tabuľka, ktorá „podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere". V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti
podľa § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným spôsobom, ktorý
považuje za postačujúci. Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza (i)
výška úveru, (ii) úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, (iii) výška mesačnej splátky, (iv) RPMN banky v
%, (v) taktiež priemernú RPMN na trhu, (vi) celkovú výšku úveru, (vii) dátum 1. splátky, (viii) dátum
nasledujúcich splátok, (ix) počet mesačných splátok, (x) dátum konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na
vyššie uvedené považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti
jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Takýto záver potvrdzuje napríklad aj
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012. Okrem uvedeného
podľa jej názoru je významným faktorom, ktorý svedčí v prospech jej výkladu aj znenie smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica 2008/48"), ktorá na rozdiel od predchádzajúcej
smernice Rady 87/102/EHS, zavádza v čl. 22 ods.1 tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku
na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť: „...členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto
smernice". Ustanovenie čl. 10 smernice 2008/48 pritom veľmi presne stanovuje, aké náležitosti má mať
zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také vytýkané požiadavky
na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. (požiadavka na sprístupnenie výpisu vo forme amortizačnej tabuľky sa týka len prípadu amortizácie
istiny, čo nebol daný prípad - viď čl. 10 ods. 2 písm. i) citovanej smernice). Aplikácia smernice založená
na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje účastníkovi vnútroštátneho súdneho
alebo správneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by dosiahol v prípade priamej aplikácie



smernice. V súlade s povinnosťou zabezpečiť úplnú účinnosť práva Únie, je vnútroštátny súd, správny
orgán alebo aj iný orgán, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, povinný vykladať ho čo najviac v zmysle
znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok, a to bez ohľadu na to, či
sú vykladané vnútroštátne ustanovenia neskoršie alebo skoršie ako smernica, alebo či smernica bola
transponovaná načas. Zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva platí nielen v prípade
vnútroštátnych ustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje sa na vnútroštátne
právo ako celok, vrátane vnútroštátnej judikatúry. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú v rámci
svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná
účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú
alebo nemajú priamy účinok. V rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11.4.2017 sp. zn. 11Co/39/2016 v
obdobnej veci súd dospel k nasledujúcemu záveru: „Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozhodnutie
má za to, že predmetná zmluva o úvere mala všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých
žalobkyňa mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli
rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov." Závery uvedené v rozsudku ESD z 9.11.2016
pod č. C - 42/2015, svedčia o tom, že Čl. 10 ods.2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Čl. 23 smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.2 tejto
smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z
doslovného znenia § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné
vyvodiť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť rozpísaná mesačná splátka úveru na časť istiny,
časť úroku a iných poplatkov. Tvrdí, že zmluva obsahuje všetky požadované obsahové náležitosti podľa
§ 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z., Žalobca mohol posúdiť rozsah svojho záväzku (Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15) a teda nemožno považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. 3) Výška RPMN - Citovala bod 42. odôvodnenia rozsudku a namietla, že podmienkou
poskytnutia úveru nebolo uzatvorenie poistnej zmluvy. Žalobkyňa nebola povinná si zvoliť žiadnu z
ponúkaných možností a mala tak možnosť získať úver bez jeho poistenia. Na základe uvedeného je
nesprávny ten záver súdu v bode 44. rozsudku, podľa ktorého mala žalobkyňa na výber len z dvoch
možností poistenia, a to základný alebo komplexný. Do celkových nákladov žalovaná nezapočítala
poplatky spojené s poistením úveru. Poskytnutie úveru totiž nebolo podmienené uzatvorením poistenia
schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalobkyne, ako
dlžníka, pričom žalobkyňa, ako dlžník, nebola povinná uzatvoriť poistnú zmluvu poistenia úveru pre
prípad neschopnosti splácať úver. Z dôvodu, že do celkovej výšky nákladov neboli zahrnuté náklady
žalobkyne z titulu poistenia schopnosti splácať úver (išlo o dobrovoľné a nepodmienené poistenie),
suma poistného nie je určujúca ani pri výpočte RPMN. Dodala, že výška RPMN je určená správne.
Súd napriek tomu pri výpočte RPMN použil hodnotu mesačnej splátky, v ktorej je započítané aj poistné.
Tento postup je tak nesprávny. Hodnota RPMN je v Zmluve o úvere je uvedená správne. Zmluva o
úvere obsahuje správne uvedenú zákonnú náležitosť. V takom prípade zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplýva aj nárok veriteľa na úroky a poplatky. 4) Spôsob započítavania platieb - Citovala z
bodu 46. odôvodnenia rozsudku a namietla, že ak súd vysloví, že určitá podmienka je neprijateľná, je
povinný túto zmluvnú podmienku uviesť vo výroku rozhodnutia. Súd vo výroku rozhodnutia neuviedol
žiadnu zmluvnú podmienku, ktorá by bola neprijateľná a neprijateľnosť konštatoval len v odôvodnení
rozsudku. Uvedené má mať za následok zrušenie rozsudku bez ďalšieho. Namietla, že rozsudok
je v tejto časti pre neho prekvapivý, keď žalobkyňa spôsob započítavania nenamietala a spôsob
započítavania platieb bol medzi stranami nesporný. Ak mal súd za to, že je potrebné posudzovať
neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, mal aspoň ju vyzvať k posudzovaniu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Súd ju nevyzval, aby sa vyjadril k neprijateľnosti ohľadom spôsobu započítavania
platieb žalobkyne. Až v písomnom vyhotovení rozsudku sa oboznámila s tým, že súd posudzoval
neprijateľnosť bližšie číslom nešpecifikovanej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa spôsobu započítavania
platieb. Súd tak bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bez vyjadrenia strán rozšíril predmet konania
a v odôvodnení rozsudku konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Má za to, že uvedené je
samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. 5) Návrh - Na základe uvedeného navrhla,
aby odvolací súd podľa § 389 CSP zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na
nové prejednanie alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že



žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá k bodu 2. odvolania uviedla: Tvrdenie žalovanej,
že § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa uplatňuje len v prípade, že obsahom zmluvy o úvere
je amortizácia istiny v zmysle § 9 ods.3 zákona, nemá v zákone oporu a citovala § 9 ods.2,3 písm.
k/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Zo systematického hľadiska je zjavné, že ods.2 a ods.3 cit. § 9 sú na sebe
nezávislé a podmienkou povinnosti podľa ods.3 je dohoda o amortizácii istiny. Ods.2 žiadne podmienky
pre povinnosť uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov... nekladie. Účelom
náležitostí v § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká
časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej
situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené
a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu „navrhovateľa“. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a
poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s
jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. (Rozsudok
Krajský súd Žilina 11Co/127/2015 z 20.4.2015) Žiadny výklad nemôže ísť proti priamemu zneniu zákona.
Výklad je prípustný za situácie, že nie je možné priamo zistiť rozsah uloženej povinnosti. Pokiaľ zákon
výslovne požaduje splnenie presne stanovenej povinnosti, nieje možné ustanovenie interpretovať proti
jeho gramatickému zneniu. Eurokonformný výklad nebráni prijatiu prísnejšej právnej úpravy a zakotveniu
sankcií za jej nedodržanie. Výstižne sa s uvedeným vyporiadal napr. Okresný súd Piešťany rozsudkom
vo veci 9C/162/2014 z 17.1.2017 a citoval z jeho odôvodnenia. K bodu 3. odvolania uvádza, že v
zmluve o úvere je predtlačený text „Žiadam o poistenie schopnosti splácať úver a vyhlasujem, že spĺňam
podmienky... ". Nemožno mať teda pochýb, že výber poistenia nebol daný na dobrovoľné rozhodnutie
žalobkyne. V zmluve sa nachádzajú len kolónky pre zakrížikovanie rozsahu poistenia, nie pre jeho
vznik. Kolónky základný súbor poistenia a komplexný súbor poistenia už len mali stanoviť výšku a
rozsah poistenia. Podľa smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3,
písm. g/ „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom" sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí služieb, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok;" Podľa smernice
EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3, písm. i/, „ročná percentuálna miera nákladov"
sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako percento ročne z celkovej výšky
úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2; Žalovaná výslovne uznala, že tieto
náklady poistného nezahrnula do celkových nákladov a teda i do výpočtu RPMN. Táto hodnota je teda
nesprávnou v neprospech spotrebiteľa. K bodu 4. odvolania uviedla, že bod. 46 rozsudku, ktorý sa
zaoberá započítaním jej úhrad, nie je pre vec podstatným, nakoľko výška bezdôvodného obohatenia
nieje na tejto skutočnosti nijako závislá a taktiež netvorí jeho podstatu. Rozsudok považuje za vecne
správny, navrhuje ho potvrdiť a navrhuje rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že ich súd prizná
žalobkyni.
5.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na rozsudok Okresného súdu Nitra,
ktorý rozhodol v právnej veci, v ktorej žalovaný vystupoval ako jedna zo strán sporu a citovala z
rozsudku sp. zn. 25C/19/2017 z 10.10.2017 Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/677/2014.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v
stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami



skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
8.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
9.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
11.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
žalobkyňa v žalobe, ale aj v konaní o.i. namietala, že RPMN v zmluve o úvere je nesprávne uvedená
v jej neprospech, že správna výška je 32,57 %, a že nesprávne je taktiež uvedená priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platná ku dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorej správna výška je 18,77 %. K týmto námietkam žalovaná tvrdila, že
s poukazom na § 3 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkové náklady v zmluve o úvere
vyčíslila v súlade s uvedenou zákonnou úpravou. Do celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru
patria úroky z úveru, ktoré mala žalobkyňa ako dlžník uhradiť, že celková čiastka nákladov úveru bola
vyčíslená správne v sume 1 697,10 eur podľa nasledovného výpočtu: 3 497,10 eur (69 splátok po
50 eur a jedna splátka po 47,10 eur t.j. spolu 1 497,10 eur mínus 1 800 eur istina = 1 697,10 eur).
Do celkových nákladov nezapočítala poplatky spojené s poistením úveru, pretože poskytnutie úveru
nebolo podmienené uzatvorením poistenia schopnosti splácať úver a poistenie úveru bolo poskytnuté
na základe výslovnej žiadosti žalobkyne, pričom žalobkyňa ako dlžník nebola povinná uzatvoriť poistnú
zmluvu poistenia úveru pre prípad neschopnosti splácať úver.
12.Podľa § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.



13.Podľa § 9 ods.2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods.2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14.Podľa § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15.Podľa § 19 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
16.Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny
úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda
vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky
súvisiace s úverom.
17.Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3, písm. g) celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; zahrnuté sú aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb, aby získal úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18.Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, kapitola I, čl. 3, písm. g), ročná
percentuálna miera nákladov“ sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako
percento ročne z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom 19 ods. 2.
19.Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa bez možnosti výberu uzatvorila poistenie uvedené v
bode 11.5 Obchodných podmienok (bod 2). Túto skutočnosť potvrdzuje aj bod 3, riadok 4 tabuľky. Ide
jednoznačne o náklad spojený so zmluvou o úvere a preto musel byť zahrnutý do RPMN. Je evidentné,
že RPMN vypočítaná a v zmluve uvedená je nesprávna (28,70%), lebo správne mala byť 32,57%, čo
bez ďalšieho spôsobuje, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov.
20.Tvrdenie žalobkyne, že nesprávna je aj priemerná RPMN je nedôvodná, lebo tá bola určená
správne za II. kalendárny štvrťrok (platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok) vo výške 17,88 %, keďže zmluva bola uzatvorená 11.10.2011.
21.S poukazom na uvedené sa odvolací súd nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalovanej,
keďže na potvrdenie správnosti rozhodnutia postačovalo, že v zmluve nebol správne určený údaj RPMN,
čo vyvolalo jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a teda žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaná získala.
22.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
23.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25.Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v rozsahu
100%.



26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.