Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/433/2011 z 30. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2011, sp. zn. 2CoE/433/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6710210307.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/433/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6710210307.1 | 2011-10-30 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd39ed38-fa79-43c3-a487-5d1395b228ce
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6710210307.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/433/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210307
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710210307.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Advocate, Q. X. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX
proti povinnej: P. A., B. XXX XX E. G.. XXX, D.: XX XXX XXX o vymoženie 946,- Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821
08 Bratislava pod sp. zn. EX 6060/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo
Zvolene č.k. 23Er/500/2010-22 zo dňa 29. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č.k. 23Er/500/2010-22 zo dňa 29. marca 2011  z r u š u j e    a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Zvolene (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X. F. XXXX. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 946,- Eur spolu s 0,25%-ným zmenkovým úrokom z omeškania denne
zo sumy 946,- Eur od 2. októbra 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy
946,- Eur od 16. decembra 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 231,49 Eur, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 18. mája 2009, záväzky z ktorej povinná
riadne a včas neplnila. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zmluva
o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na povahu subjektov
právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a ods. 3 Obč.
zák. a  § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom
na povahu strán zmluvy - subjektov právneho vzťahu je podľa exekučného súdu zrejmé, že veriteľ pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako
fyzickou osobou - nepodnikateľom. Exekučný súd pri posudzovaní daného vzťahu ako spotrebiteľského
zobral do úvahy povahu poskytnutého úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere,
postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že
zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa opakovane. Exekučný súd mal z toho jednoznačne preukázané, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, na ktoré sa odvoláva aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, aplikovať
aj príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v



spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), Smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán a bez
ohľadu na to, či zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Exekučný
súd poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm.
k/, r/ OZ a na to, že v posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je
podľa exekučného súdu podmienkou nekalou s poukazom na čl. 2 písm. a/ Smernice v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. q/ Smernice, pričom súčasne ide aj o podmienku, ktorej účinkom a
dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo
strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - zmenkový úrok 0,25% denne tak, ako si ho oprávnený
v rozhodcovskom konaní uplatnil. Zmluvné dojednanie zmenkového úroku vo výške 0,20% denne
obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je podľa exekučného súdu samo o sebe
nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve, ale účinkom dojednania rozhodcovskej doložky
bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie na základe tejto neprimeranej podmienky oprávnenému
priznal. Exekučný súd ďalej konštatoval, že zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovský súd opomenul pri svojom rozhodovaní aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku čoho priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Sankcia v uvedenej
výške je sama o sebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť
včas. Rozhodcovský súd neskúmal ani skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z
obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu
tej náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá Zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch podľa exekučného
súdu viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia
Smernice a Smernice rady 87/102/EHS, ako aj ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky
v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný
absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.
Proti napadnutému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.). Súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa, avšak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho
vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy (§ 52 OZ). Súd sa v konaní nezaoberal splnením
základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa.
V prejednávanej veci je povinná podnikateľom podľa ust. § 2 zák.č. 513/1991 Zb. (Obchodný
zákonník) v spojení so zák.č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Odvolateľ poukázal na ust. § 52 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon
zamestnania - povolenia alebo podnikania. Samotná skutočnosť, že povinná má postavenie podnikateľa
a to, že úver jej bol poskytnutý na účel podnikania, resp. k výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe
odôvodňuje záver o tom, že povinná nie je spotrebiteľom. V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ
- živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za tým účelom aj vyhlási, že
poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na vlastnú spotrebu, odvolateľ dospel k záveru,
že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy § 52 OZ, alebo ust. § 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, čiže nemôže



byť logicky ani spotrebiteľským úverom. Skutočnosť, že konajúci súd na prejednávanú vec nesprávne
aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov bez toho, aby na to boli splnené
podmienky, zaťažil konanie vadou, ktorá môže byť odstránená len v odvolacom konaní. Exekučný súd
na správne zistený skutkový stav neaplikoval ďalej príslušné ustanovenia zák.č. 191/1950 Zb. (Zákon
zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Vyplnená zmenka je podľa odvolateľa platná aj
v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve aj v prípade riadneho alebo
naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade
excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný z exekučného konania) právo brániť sa plneniu zo
zmenky uplatnením námietok. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Odbo
V XX/2006. Exekučný súd nemôže ex offo vzniesť námietku smerujúcu proti použitiu zmenky a ak
tak urobil, konal v rozpore so zákonom a nesprávne aplikoval ust. § 10 a nasl. Zmenkového zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 22. apríla 2010 bol u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého spísaný vo forme zápisnice návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Následne súdny exekútor podaním z 9. júna 2010 požiadal exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol, pretože po
preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice, Smernice
Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, OZ a Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou
nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä OZ, Zákona o spotrebiteľských
úveroch a ustanoveniami Smernice.

V prejednávanom prípade je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. B. sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X. F. XXXX.

Exekučný súd správne pred udelením poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Táto
povinnosť je zakotvená v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne.

Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie Exekučného poriadku posudzoval exekučný
titul aj podľa ustanovení ZRK. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmluvu o úvere
uzavretú medzi oprávneným a povinnou možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere s
poukazom na ust. § 52 a nasl. OZ a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2, 3,
§ 2 a § 3 ods. 2). Exekučný súd konštatoval, že z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom
na povahu zmluvných strán - subjektov právneho vzťahu je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o
úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou -
nepodnikateľom. Prvostupňový súd však vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako dospel k záveru, že sa
jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, najmä s ohľadom na to, že v predloženej Zmluve o úvere č.
XXXXXXX zo dňa XX. F. XXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou je uvedené, že dlžníkom je
subjekt s obchodným menom „P. A., D.: XX XXX XXX Q. Q. E. č.. XXX, č. živnostenského registra XXX-
XXXXX“ a dlžníčka prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Podľa § 3
ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR  č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 a 4 OZ v znení účinnom v čase



uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (18. mája 2009) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že v napadnutom uznesení exekučný súd citoval znenie
ust. § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 ods. 1, 2 OZ, v rozpore s obsahom a
znením predložených listín (zmluvy o úvere) vyvodil nesprávny záver o tom, že veriteľ uzatvoril zmluvu
s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z predložených listín je naopak zrejmé, že zmluvu
o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou by nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských
úverov, v dôsledku čoho by potom nebolo možné predmetnú zmluvu posudzovať ani podľa ust. § 52
a nasl. OZ a podľa týchto ustanovení by nebolo možné posudzovať ani ustanovenia zmluvy o úvere
vo vzťahu k prijatému záveru o neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v časti
rozhodcovskej doložky a zákonnosti priznaného plnenia. Pokiaľ teda exekučný súd zmluvu o úvere,
ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
obsahujúcu neprijateľné podmienky, ktorá je v zmysle ustanovení OZ neplatná, vec nesprávne právne
posúdil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu založené
na nesprávnom právnom posúdení vzťahu, z ktorého vznikla rozhodcovským rozsudkom priznaná
pohľadávka, s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e:  Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.