Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/457/2019 z 22. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. decembra 2019, sp. zn. 11CoP/457/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519204960.3 Krajský súd Bratislava | 11CoP/457/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1519204960.3 | 2019-12-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75b089cd-22ad-45c1-82fb-8e5cb7a0039c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519204960.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/457/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204960
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519204960.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. C., nar. XX.XX.XXXX a I. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka
- T.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 3, XXX XX K., a otec - T.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XX, XXX XX K. o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.10.2019, č.k. 22P/186/2019-10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 17.10.2019, č.k. 22P/186/2019-10, zastavil konanie
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 159, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že uznesením zo dňa 11.10.2019, č.k.
22P/184/2019-13 tamojší súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mu bol
doručený dňa 06.10.2019, pričom tento je totožný s návrhom otca prejednávaným v predmetnom konaní,
čo do požadovanej neodkladnej úpravy, ako aj skutkového odôvodnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že
obidva návrhy otca sa zakladajú na rovnakom skutkovom základe, obsahujú v zásade rovnaké skutkové
okolnosti a tvrdenia, majú totožný okruh účastníkov, zároveň sú čo do obsahu petitu v zásade totožné
a smerujú k nariadeniu obsahovo totožných neodkladných opatrení, dospel k záveru, že skôr začaté
konanie o obsahovo a skutkovo totožnom skôr podanom návrhu vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.
22P/184/2019 bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie a jedná sa o neodstrániteľnú
procesnú podmienku konania, z dôvodu ktorej predmetné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

3.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, že matke uloží povinnosť odovzdať mu maloleté deti v
rámci striedavej osobnej starostlivosti podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.06.2015,
č.k. 20P/325/2012. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že maloleté deti dočasne do
rozhodnutia vo veci samej zverí do jeho osobnej starostlivosti, matke uloží povinnosť odovzdať maloleté
deti do jeho osobnej starostlivosti a styk matky s maloletými deťmi upraví na každý párny víkend od
piatku od 17.00 hod do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka si maloleté deti preberie aj mu ich
odovzdá v mieste trvalého bydliska maloletých detí na W. XX. Súdu prvej inštancie vytkol, že neboli
splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že nesprávnym procesným postupom



znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods.
1 CSP, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Mal za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, svojvoľné, arbitrárne, nezákonné, v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, Listinou ľudských práv, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv, Dohovorom o
právach dieťaťa a Dohovorom o ľudskej dôstojnosti a biomedicíne. Namietal existenciu prekážky
skôr začatého konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2Em/4/2019, ako aj odvolacích
konaní týkajúcich sa nezákonných rozhodnutí v konaniach vedených na súde prvej inštancie pod č.k.
22P/117/2019, 22P/133/2019, 22P/165/2019 a 22P/170/2019, ako aj prekážky rozhodnutej veci, a to
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30.06.2016 č.k. 20P/325/2012 a rozhodnutia súdu prvej inštancie
o zastavení konania zo dňa 05.11.2018, č.k. 17P/169/2016. Súdu prvej inštancie vytkol, že konanie
o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým rozhodnutím zastavil a v konaní o
jeho identickom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol pôvodne podaný do konania
22P/123/2019 a následne vylúčený do konania vedeného pod sp. zn. 22P/184/2019, nezákonne zrušil
právoplatný rozsudok o striedavej osobnej starostlivosti a maloleté zveril deti do starostlivosti matky.
Dané rozhodnutie označil za neprávoplatné, svojvoľné a nevykonateľné s nedostatočným odôvodnením
záveru konajúcej sudkyne, že maloletá I. ma problém s prespaním u neho, keď obidve maloleté deti
naopak vypovedali, že s ním chcú tráviť víkendy. Uviedol, že napadnuté uznesenie má procesnú vadu,
keď súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 2Em/4/2019 nezabezpečil pokračovanie striedavej
osobnej starostlivosti podľa právoplatného rozsudku nariadením neodkladného opatrenia v zmysle §
376 CMP. Bol toho názoru, že konajúca sudkyňa a vyššia súdna úradníčka sú v konaní vedenom
pod sp. zn. 2Em/4/2019 nečinné a úmyselne vylučujú všetky jeho podania do senátu 22P, ktorý tieto
návrhy zamieta, čím sa spolupodieľajú na marení výkonu súdneho rozhodnutia matkou. Namietal, že
súd prvej inštancie nezistil slobodný názor maloletých detí, pre zistenie ktorého nevytvoril podmienky
udržaním rovnocennej starostlivosti o ne. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie pri zrealizovaní
výsluchu maloletých detí dňa 04.09.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/123/2019 bez vydania
uznesenia o nariadení výsluchu, bez prítomnosti rodičov a právnych zástupcov maloletých detí, a len za
účasti kolízneho opatrovníka, pričom maloleté deti sa naň dostavili zmanipulované a bez jeho súhlasu.
Poukázal na to, že zákonná sudkyňa ho v úradnom zázname z predmetného výsluchu spísanom dňa
05.09.2019 napáda, zároveň nevyhotovila autentickú zápisnicu z daného výsluchu obsahujúcu podpisy
maloletých detí, napriek jeho opakovaným žiadostiam predsedovi súdu prvej inštancie mu odmietla
vydať zvukový záznam z výpovede maloletých detí a nahliadnuť do elektronického súdneho spisu. Mal
za to, že súd prvej inštancie opakovane nechráni práva maloletých detí, vzbudzuje v nich konflikt lojality
a sekundárnu viktimáciu, odmieta výkon spravodlivosti, koná v záujme matky trpiacej schizofréniou,
resp. bipolárnou poruchou, ktorú ponecháva spolu so starou matkou z jej strany protiprávne zadržiavať
maloleté deti a brániť im v rovnocennej starostlivosti rodičov o ne a manipulovať ich. Namietal, že
súd prvej inštancie spoločne s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava umožňuje matke
spôsobovať maloletým deťom psychické a fyzické utrpenie, poškodzovať ich zdravie a zdravý duševný
vývoj, a teda ich psychicky týrať a zavrhovať otca ako druhého rodiča. Uviedol, že v roku 2016 došlo
k poškodeniu zdravia maloletých detí, keď matka maloletú I. 9 mesiacov zadržiavala a v marci 2016
ju chcela bez jeho vedomia a súhlasu hospitalizovať na detskej psychiatrii, pričom podľa vyjadrenia
znalkyne PhDr. K. u maloletej I. došlo k regresu na úroveň 4 rokov, t.j. poškodeniu duševného zdravia
vyžadujúcom psychologickú pomoc, ktorú matka odmietla, a maloletý A. v auguste 2016 ušiel od
sústavne kričiacej matky. Vyjadril sa, že konajúca sudkyňa má o danej situácii vedomosť z predloženého
CD nosiča, s ktorým sa účelovo neoboznámila. Vyslovil názor, že všetci sudcovia doposiaľ konajúci vo
veciach starostlivosti o maloleté deti porušujú ich najlepší záujem opakovaným spôsobovaním prieťahov
v konaní, nariadením nezákonného znaleckého dokazovania, vylučovaním jeho návrhov na samostatné
konania, nečinnosťou v konaní vedenom pod sp. zn. 2Em/4/2019, jeho diskrimináciou, uvádzaním
nepravdivých údajov o jeho bytových pomeroch, porušovaním princípu rovnosti zbraní, páchaním
násilia na deťoch, napomáhaním matke pri marení výkonu súdneho rozhodnutia, pri obmedzovaní
slobody pobytu a únose maloletých detí, či odročovaním pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn.
22P/123/2019 na neurčito bez odôvodnenia. Zároveň predseda súdu prvej inštancie dlhodobo umožňuje
uvedený nezákonný postup sudcov, keď od roku 2012 nekoná o jeho návrhoch na vylúčenie sudcov.
Uviedol, že proti konajúcej sudkyni je vedené trestné konanie týkajúce sa jej rozhodovacej činnosti.
Vyjadril sa, že z dôvodu šikanózneho výkonu práva sudcami Okresného súdu Bratislava V požiada
o ochranu práv maloletých detí Ústavný súd Slovenskej republiky. Mal za to, že naliehavú potrebu



nariadenia neodkladného opatrenia preukázal listinnými dôkazmi, a to záznamom kriminálnej polície
o osvedčení manipulácie maloletej matkou zo dňa 26.06.2019, záznamom výpovede maloletej I. v
základnej škole zo dňa 26.06.2019, ako aj hlásením porušovania práv maloletých detí na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 18.06.2019, 21.06.2019 a 03.07.2019, obsiahnutými v spise
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22P/123/2019, resp. sp. zn. 2Em/4/2019. Vyjadril sa, že pri
nahliadnutí do spisovej dokumentácie opakovane zistil, že došlo k redukcii listinných dôkazov v spise.

4.Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5.Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385
ods. 1 CSP, vyhodnotiac odvolanie otca ako nedôvodné.

6.Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bola matke uložená povinnosť
odovzdať maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti tak, aby mohla pokračovať striedavá osobná
starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti podľa právoplatného rozsudku zo dňa 30.06.2015, sp.
zn. 20P/325/2012 a účastníci mali rovnocenné podmienky v konaní až do rozhodnutia vo veci samej.
Alternatívne žiadal, aby bola matke z dôvodu marenia výkonu súdneho rozhodnutia uložená povinnosť
odovzdať maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, prispievať na výživu maloletého A. sumou 150
eur mesačne a na výživu maloletej I. sumou 130 eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca
vopred k jeho rukám s tým, že rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti bude poberať on sám a
bude tiež oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a aby bol upravený styk matky s
maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka
si maloleté deti preberie aj mu ich odovzdá v mieste trvalého bydliska maloletých detí na W. XX.

7.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9.Medzi tzv. negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku litispendencie. Prekážka začatého
konania vyjadruje, že o tom istom predmete konania a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie
začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie
je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania
vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Totožnosť sporu je daná
dvomi kritériami, a to totožnosť predmetu sporu danou v prípade, ak predmetom druhého, neskôr
začatého sporu je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom a totožnosťou strán, teda
tých istých účastníkov vystupujúcich v konaní ako nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v
opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia
účastníkov z už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo
280/2010). Rovnako totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež
podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý
vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Identicita
predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového
deja. Zhodnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ak je založený
na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo 280/2010).

10.Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia, keď otec vo svojom odvolaní uvádzal množstvo skutočností týkajúcich sa iných konaní vo
veci starostlivosti o maloleté deti vedených na súde prvej inštancie, avšak neuviedol žiadny konkrétny
dôvod, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nesprávne. Zároveň samotný otec
vo svojom odvolaní poukazoval na existenciu prekážky skôr začatého konania. Súd prvej inštancie
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia prejednávaný v predmetnom konaní, ktorý mu bol



doručený dňa 11.10.2019 do konania vedeného pod sp. zn. 22P/123/2019 a následne uznesením zo dňa
14.10.2019, č.k. 22P/123/2019-428 vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 22P/186/2019,
správne vyhodnotil ako totožný so skorším návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
mu bol doručený dňa 06.10.2019 rovnako do konania vedeného pod sp. zn. 22P/123/2019 a následne
uznesením zo dňa 09.10.2019, č.k. 22P/123/2019-390 vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp.
zn. 22P/184/2019. Porovnaním obsahu predmetných návrhov otca aj odvolací dospel k zisteniu, že dané
návrhy sú identické tak z hľadiska otcom označených účastníkov konania, ktorými sú v oboch prípadoch
maloleté deti a ich rodičia, ako aj z hľadiska predmetu konania, keď sa otec v obidvoch uvedených
návrhoch domáha nariadenia obsahovo zhodných neodkladných opatrení a odôvodňuje ich rovnakými
okolnosťami. Z uvedených skutočností odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vyvodil záver, o
existencii prekážky litispendencie ako neodstrániteľnej vady brániacej v pokračovaní neskôr začatého
konania, t.j. konania vedeného pod sp. zn. 22P/186/2019, z ktorého dôvodu bol súd prvej inštancie
povinný predmetné konanie zastaviť. Vzhľadom na danú prekážku konania sa odvolací súd ďalšími
námietkami otca, súvisiacimi s vecnou správnosťou napadnutého uznesenia, nezaoberal.
11.S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

13.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).