Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/4/2017 z 26. 7. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. júla 2017, sp. zn. 3Sa/4/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200080.1
Krajský súd Košice | 3Sa/4/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200080.1 | 2017-07-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45e8e3a8-39f2-4d69-aa3f-1ea3d7c7c4d3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200080.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: X. N. U. H.
K. G. F., bytom Mierová 630, Strážske, zastúpený advokátkou: Mgr. Michaela Bobčíková, Advokátska
kancelária so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne,
Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X, z
19.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu   z a m i e t a .

II. Žalobcovi  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím  XXX XXX XXXX X z 19.12.2016 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo 04.10.2016 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol a v celom rozsahu
toto rozhodnutie potvrdil.

2. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca žiadosťou zo 07.09.2016 doručenou
12.09.2016 sociálnej poisťovni žiadal priznať invalidný dôchodok od 26.07.2016. Zdravotný stav žalobcu
na účely invalidity posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce 07.09.2016 a
ako vyplýva z odborného posudku o invalidite, po vlastnom vyšetrení a zhodnotení odborných nálezov
z neurologického, EMG, rehabilitačného, neurologického RŠO, ortopedického, reumatologického,
cievneho, EMG a kardiologického vyšetrenia, ako aj opakovaných odborných lekárskych vyšetrení
dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú choroby podporného a
pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV,
oddiel E, položka 3 písm. b), kde je stanovené rozpätie 20 až 35 %, stanovila 30 %. Uviedla,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách s miernym funkčným postihnutím. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
stanovila strednou líniou vzhľadom na neurologický nález s tým, že ostatné zdravotné postihnutia sú
posudkovo nevýznamné. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán
Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 04.10.2016 podľa § 70 ods. 1 a
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článku
46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia zamietol jeho žiadosť o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na záver
odborného lekárskeho posudku posudkovej lekárky a uviedol, že žalobca nie je invalidný, lebo podľa §
71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.



3. Proti  tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal správnosť posúdenia
zdravotného stavu, poukázal na zdravotné problémy a to predovšetkým na bolesti, ktoré pociťuje v
pohybe aj bez fyzickej pracovnej záťaže. Po podaní odvolania zdravotný stav žalobcu posúdila opätovne
posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce 25.10.2016, zotrvala na svojom závere,
a preto zdravotný stav žalobcu posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom
v Košiciach dňa 01. decembra 2016, ktorý dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia. Teda, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
u žalobcu pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí je v rozsahu 30 %. Na základe takto doplneného
dokazovania žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 19.12.2015 zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

4. Vo včas podanej žalobe žalobca žiadal, aby krajský súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania
a rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie. Zároveň mu priznal trovy konania titulom
právneho zastúpenia.

5. V žalobe predovšetkým poukázal na to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového
posúdenia veci a zásadným spôsobom porušuje jeho práva na poskytnutie sociálneho zabezpečenia,
t. j. invalidného dôchodku v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Má za to, že
posúdenie jeho zdravotného stavu v odborných posudkoch posudkových lekárov o invalidite sú
nesprávne, zavádzajúce a zámerne ignorujúce lekárske zdravotné správy a nálezy. Konkrétne uvádza,
že posudková lekárka MUDr. B.Á. ani v posudku o invalidite a ani v lekárskej správe zo 07.09.2016
neuvádza na základe čoho zaradila rozhodujúce postihnutie do položky 3 písm. b) oddielu E, kapitoly
XV, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť stanovená na 20 až 35 %. Už vôbec posudková lekárka neuvádza na základe čoho stanovila
strednú hranicu miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na 30 % a ani žiadnym spôsobom to
nezdôvodnila. Podľa jeho názoru sú zdravotné postihnutia u neho závažné a obmedzujúce, nevládze
chodiť pre bolesti chrbta, nôh, rúk, nechodí samostatne, má francúzsku barlu, po 5 metrov chôdze si
musí sadnúť, nevládze s dychom, tŕpnu mu ruky a nohy, v noci spáva prerušovane pre bolesti, máva
v rukách a nohách bolestivé kŕče, bolia ho kolená a bedrá, neprejde hore schodmi, dole schodmi sa
mu podlamujú kolená, neudrží v rukách predmety pre trasenie rúk, pre veľmi vysoký krvný tlak máva
bolesti na hrudníku, kvôli tomu bol aj hospitalizovaný a teda jeho zdravotný stav mu výrazne sťažuje
základné denné činnosti ako obliekanie, hygienu, robenie nákupov a pod., a preto uvádza, že mal byť
zaradený minimálne do kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. c) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 až 50 %, resp. do
iného písmena oddielu a kapitoly. V posudku o invalidite MUDr. B. absentujú závažné diagnózy chorôb,
ktorými trpí a ktoré sú uvádzane vo výpočte lekárskych nálezov, najmä chronická žilová nedostatočnosť,
kortikálna cysta pravej obličky, sklzná hiátová hernia, obojstranná gonartróza, pričom sú to diagnózy
veľmi zhoršujúce jeho zdravotný stav. Dostatočne sa posudková lekárka nevysporiadala ani s tým, že
ide u neho o artériovú hypertenziu 3. stupňa, t. j. vysoký krvný tlak najzávažnejšieho stupňa. Všetky ním
uvádzané zdravotné ťažkosti, na ktoré poukazuje, podľa jeho názoru sú aj dôvodom pre navýšenie miery
poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Ohľadne vyšetrenia posudkovou lekárkou
dňa 07.09.2016 uviedol, že na začiatku sedenia posudková lekárka vykonala u neho vyšetrenie chrbta,
chrbtice, nôh, varixov, ale vyšetrovala ho oblečeného. Vytýka, že posudková lekárka v Michalovciach, ale
ani posudková lekárka v Košiciach nezohľadnili u neho tak závažnú diagnózu - kortikálna cysta pravej
obličky. Nesúhlasí s hodnotením posudkovej lekárky MUDr. E. s tým, že chodí sám bez pomôcok a že
nie sú na chrbtici znaky trvalého ťažkého koreňového dráždenia. Okrem rozhodujúceho zdravotného
postihnutia posudkové lekárky zhodne uviedli, že ostatné diagnózy - ochorenia, ktorými trpí sú podľa nich
posudkovo bezvýznamné. Za najzávažnejší nedostatok posudkovej lekárky považuje absenciu dvoch
lekárskych správ z neurologickej ambulancie zo dňa 31.03.2016 a 13.04.2016, pričom ani jedna z týchto
správ nebola posudkovými lekármi uvedená ako podklad pre vypracovanie posudku a teda neboli vôbec
zohľadnené. Jeho prognóza podľa neurologických nálezov na liečenie je nepriaznivá, s tendenciou k
progresii pre degeneratívne poškodenie LS chrbtice s poškodením miechových koreňov. Podľa neho
posúdenie, či stav miechových koreňov k chrbtici je iritovaný (poškodený) je rozhodujúce pre určenie
miery závažnosti zdravotného postihnutia a v nadväznosti na to aj na zaradenie zdravotného postihnutia
do kapitoly, oddielu, položky a písmena prílohy č. 4. Neurologické nálezy z 31.03.2016 a 13.04.2016 sú
kľúčové, jasne hovoria o poškodení miechových koreňov v chrbtici a že by vo významnej miere ovplyvnili
výsledok posudkového konania o invalidite. Posudkové lekárky vykonali u neho vyšetrenie na začiatku
sedenia, pričom ho vyšetrovali oblečeného a bez akéhokoľvek fyzického kontaktu.



6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nežiadal, aby vo veci
bolo nariadené pojednávanie. K žalobným námietkam uviedol ktoré konkrétne lekárske správy boli
posudzované posudkovými lekármi a aký záver je uvedený v predložených lekárskych správach.
Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu sú podľa posudkových lekárov rozhodujúcim
zdravotným postihnutím recidivujúce bolesti v driekovej a krčnej časti chrbtice s miernymi poruchami
statodynamiky. Uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá zaradenie do kapitoly XV, oddiel E,
položka 3, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Stredná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom
na neprítomnosť známok trvalého ťažkého koreňového dráždenia, so samostatnou chôdzou bez
pomôcok. Ostatné vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia sú svojim charakterom a klinickým
priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie. Aj po opätovnom
posúdení a celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ
a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkoví lekári zhodne
vyhodnotili zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozsahu 30 %.

7. K námietke, že odborný posudok o invalidite zo 07.09.2016, ktorý vyhotovil posudkový lekár nie je
uvedené, na základe čoho bolo zaradené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu do kapitoly XV,
oddiel E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v rozsahu 30 % uviedla, že toto tvrdenie žalobcu nie
je pravdivé, pretože v odbornom posudku na prvej strane sú uvedené všetky žalobcom doložené
odborné vyšetrenia s podrobným popisom výsledkov týchto vyšetrení. V časti posudok je okrem iného
jasne uvedené, že žalobca od augusta 2015 je vyšetrovaný neurológom pre bolesti chrbtice. Bol
prešetrený aj reumatológom, ortopédom a cievnym chirurgom. Sú u neho konštatované degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je hodnotená strednou líniou vzhľadom na neurologický nález.
Subjektívne ťažkosti uvádzané žalobcom v odvolaní sú účelové a nie sú podložené lekárskymi správami
z jeho jednotlivých odborných vyšetrení. Iné zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpí nie sú takého
stupňa ani závažnosti podľa odborných lekárskych nálezov, aby podmieňovali zmenu rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, či zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Má za
to, že zdravotný stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných
vyšetrení a ich posúdení. Závery odborných posudkov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené
a nie je rozpor medzi závermi a zisteným skutočným stavom. Žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by
spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následné rozhodnutie o jeho nároku na
invalidný príspevok. V prípade, že dôjde u žalobcu k zhoršeniu zdravotného stavu, môže si podať novú
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku.

8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný  neuvádza vo vyjadrení ďalšie
skutočnosti na svoju právnu obranu. Vyjadrenie je tendenčné, pričom podľa jej názoru v ňom
celkom zásadne absentujú vyjadrenia ku skutočnostiam, ktoré uvádzali v žalobe. Neuvádza prečo
sa prostredníctvom posudkovej lekárky MUDr. E. pri vypracovaní posudku z 01.12.2016 opieral o
nálezy rehabilitačných vyšetrení zo dňa 22.09.2015 a 23.10.l2015 viac ako rok staré a prečo sa
v posudku neposudzovali lekárske správy z neurologickej ambulancie z 31.03.2016 a 13.04.2016.
Žalovaný vo vyjadrení ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil z akého dôvodu bral ostatné zdravotné
postihnutia žalobcu za posudkovo bezvýznamné a nepodmieňujúce percentuálne navýšenie. V oboch
posudkoch nie je žiadnym spôsobom zdôvodnené ako sa žalovaný prostredníctvom posudkových
lekárov vysporiadal s aplikáciou § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého možno
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť najviac o 10 %. Je toho názoru, že
pri posudzovaní ostatných zdravotných postihnutí absolútne nebol zohľadnený predchádzajúci výkon
zárobkovej činnosti u neho, pričom pracoval od svojich 22. rokov až do roku 2015, výlučne na stavbách
ako nevyučený stavebný robotník, t. j. bol fyzicky prítomný na vonkajších stavbách za každého počasia.
Posudkoví lekári nezobrali pri posudzovaní ostatných zdravotných postihnutí do úvahy jeho vek 58 rokov,
t. j. preddôchodkový vek, jeho dosiahnuté vzdelanie a schopnosť rekvalifikácie, pričom poukázal na to,
že žije v meste M., kde je ponúka práce stavebného robotníka takmer nulová, schopnosť rekvalifikácie
je otázna a vzhľadom na zdravotný stav nie je schopný za prácou do väčších vzdialeností dochádzať.
Žalovaný sa nevyjadril ani k námietke, že prečo posudkové lekárky pri vypracovaní posudkov vyšetrovali
žalobcu oblečeného, bez akéhokoľvek fyzického kontaktu. Uvádza, že žalovaný prostredníctvom



posudkovej lekárky MUDr. F. B. vyvíja nátlak na jeho ošetrujúceho lekára MUDr. W.I. W. za účelom
ukončenia práceneschopnosti. V prípade, že súd nariadi pojednávanie, žiada, aby bola zabezpečená
svedecká výpoveď jeho ošetrujúceho lekára. V súčasnej dobe sa jeho stav progresívne zhoršuje a okrem
zdravotného stavu sa mu výrazným spôsobom zhoršuje aj psychika, najmä z dôvodu obáv o hmotné
zabezpečenie svojej existencie.

9. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným
vyjadrením žalovaného, ako aj žalobcu, obsahom administratívnych spisov žalovaného, prvostupňového
správneho orgánu, bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.
2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona č. 461/2004 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

11. Poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

12. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac  ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ
a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť.

13. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 a nasl. zákona
o sociálnom poistení. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

15. Žalobca žiadosťou zo 07.09.2016 doručenou Sociálnej poisťovne, ústredie 12.09.2016 žiadal o
priznanie invalidného dôchodku od 26.07.2016.

16. Za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity posúdila dňa 07.09.2016
zdravotný stav posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce aj v prítomnosti žalobcu.
Po vlastnom vyšetrení zhodnotila odborné lekárske nálezy z neurologického vyšetrenia 21.08.2015,



EMG  vyšetrenia 25.08.2015, rehabilitačného vyšetrenia z 22.09.2015, rehabilitačného vyšetrenia
23.10.2015, neurologického vyšetrenia 21.12.2015, denzytometrie 11.11.2015,  neurologického
vyšetrenia 18.01.2016, ortopedického vyšetrenia 11.11.2015 a 20.01.2016,  reumatologického
vyšetrenia 12.02.2016, cievneho vyšetrenia z 18.12.2016, neurologického vyšetrenia z 23.02.2016,
EMG vyšetrenia zo 04.03.2016, neurologického vyšetrenia zo 17.05.2016 a 23.03.2016, kardiologického
vyšetrenia z 26.01.2016. Na základe predložených odborných lekárskych nálezov u žalobcu sú
diagnostikované tieto ochorenia: poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopátiou,
cervikobrachiálny syndróm, obojstranná gonartróza, sydróm karpálneho tunela, artériová hypertenzia,
varixy, choroby pečene, obezita, získané deformácie nôh -plochá noha. Na základe uvedených
odborných lekárskych nálezov posudková lekárska stanovila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím
u žalobcu sú choroby podporného a pohybového aparátu. V záver posudku uviedla, že po prešetrení
bola u neho zistená hypertenzia, bola zahájená antihypertenzná liečba s postupnou stabilizáciou. Od
8/2015 vyšetrený neurológom pre bolesti chrbtice, po prešetrení 12/15 konštatovaný vertebrogénny
algický syndróm driekovej chrbtice bez poškodenia nervových štruktúr, polyneuropátia DK bola vylúčená,
prítomné získané deformácie nôh, prešetrený bol aj reumatológom a ortopédom a cievnym chirurgom.
Znovu prešetrený neurológom, keď boli konštatované degeneratívne zmeny na chrbtici s miernym
funkčným postihnutím. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť stanovila v strednej línií, t. j. 30 % vzhľadom na neurologický nález s tým, že ostatné
zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné. Posudková lekárka na svojom závere zotrvala aj po
opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 25.10.2016.

17. V odvolanom konaní zdravotný stav žalobcu na účely invalidity posúdil aj posudkový lekár
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach 01.12.2016 a ako vyplýva z odborného
lekárskeho posudku, po vlastnom vyšetrení zhodnotil prepúšťacie správy a odborné lekárske nálezy
a to: prepúšťaciu správcu z hospitalizácie na internom oddelení od 06.08.2015 do 12.08.2015,
kardiologické vyšetrenie z 26.01.2016, neurologické vyšetrenie z 21.08.2015, 26.10.2015, 21.12.2015,
18.01.2016, 02.03.2016, 23.03.2016, 17.05.2016, 13.09.2016, 17.10.2016, rehabilitačné vyšetrenie z
22.09.2015 a 23.10.2015, ortopedické vyšetrenie z 11.11.2015, 19.01.2016, 20.01.2016, reumatologické
vyšetrenie z 05.01.2016, 12.02.2016, cievne vyšetrenie z 18.12.2015, pľúcne vyšetrenie z 19.05.2016,
20.05.2016 a interné vyšetrenie z 10.06.2016. Na základe predložených odborných lekárskych
nálezov u žalobcu sú diagnostikované tieto ochorenia: poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek
s radikulopátiou, cervikobrachiálny syndróm, obojstranná gonartróza, sydróm karpálneho tunela,
senzitívna polyneuropatia dolných končatín, artériová hypertenzia, varixy, choroby pečene, chronická
žilová nedostatočnosť, získané deformácie nôh -plochá noha. V závere odborného posudku posudkový
lekár zhodnotil predložené odborné lekárske nálezy tak, že žalobca bol v auguste 2015 hospitalizovaný
na internom oddelení pre novo zistený vysoký krvný tlak, pri liečbe je stav dobre kompenzovaný.
Od augusta 2015 je liečený neurológom pre bolesti v driekovej a krčnej časti chrbtice, liečený je iba
ambulantne, bez nutnosti hospitalizačného preliečenia. Po absolvovanej rehabilitácii je v objektívnom
klinickom náleze chôdza samostatná, bez pomôcok, mierna porucha statodynamiky, v krčnej a driekovej
časti chrbtice nie sú prítomné známky trvalého ťažkého koreňového dráždenia, chôdza je samostatná
bez pomôcok. Reumatológ nezisťuje žiadne reumatologické ochorenia, jedenkrát bol vyšetrený cievnym
lekárom, zistené boli kŕčové žily a tonická žilová nedostatočnosť, bez zápalu, bez vredov predkolenia,
stav je posudkovo nevýznamný. Taktiež obojstranná artróza  oboch kolien II. štádium, s dobrým
rozsahom pohybov je posudkovo nevýznamné. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú recidivujúce
bolesti v driekovej a krčnej chrbtice s miernymi poruchami statodynamiky, ktoré zaraďuje do kapitoly
XV, oddiel E, položka 3, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.
Stredná hranica percentuálneho rozpätia bola stanovená vzhľadom na neprítomnosť známok trvalého
ťažkého koreňového dráždenia so samostatnou chôdzou bez pomôcok. Ostatné uvedené iné zdravotné
postihnutia sú svojim charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú
percentuálne navýšenie.

18.  Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok tak, ako to vyplýva z ustanovení § 70 a § 71
zákona o sociálnom poistení je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili odborné lekárske posudky,
tak pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, tak aj po podaní odvolania, v danom prípade podľa
názoru súdu postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Posudkoví lekári mali k
dispozícii výsledky odborných lekárskych vyšetrení, ktoré sú uvedené a popísané aj v odbornom



lekárskom posudku, ako aj pomocnými vyšetreniami, to znamená, že boli informovaní o stave všetkých
orgánov, orgánových systémov a celého organizmu. Objektívne vyšetrenie posudkového lekára sa
pri posudzovaní zdravotného stavu zameriava predovšetkým na rozhodujúce zdravotné postihnutie.
Vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu choroby podporného a pohybového aparátu
bolo zamerané pri vlastnom vyšetrení na vyšetrenie pohybového aparátu, takže postačovalo zo strany
posudkového lekára vyšetrenie žalobcu takým spôsobom, akým to uznal on za vhodný. Treba uviesť,
že posudkový lekár sám neposudzuje konkrétne zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, ale
posudzuje jeho zdravotný stav na základe objektívnych vyšetrení, ktoré absolvuje žiadateľ o invalidný
dôchodok a ktoré predloží posudkovému lekárovi. Subjektívne ťažkosti, ktoré uvádza žalobca aj v
podanej žalobe nemusia sa zhodovať s objektívnym nálezom, ale ako už bolo uvedené, posudkový
lekár posudzuje objektívne zdravotný stav a to na základe objektívnych odborných vyšetrení, ktoré sú
predložené posudkovému lekárovi a nie na základe subjektívnych pocitov a ťažkostí.

19. Námietky žalobcu, že jeho zdravotný stav zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť ako to stanovili v odborných posudkoch posudkoví lekári krajský súd nepovažuje za
dôvodné, nakoľko z predložených odborných posudkov nevyplýva zmena diagnostických záverov oproti
záverom posudkových lekárov, ktoré sú uvedené v odborných lekárskych posudkoch. Nakoľko pre súd
je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, predložené odborné
lekárske nálezy, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou, ako aj ďalších podaní nebolo možné v danom
prípade zohľadňovať.

20. Krajský súd považuje odborné lekárske posudky  posudkových lekárov o zdravotnom stave a
miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne a presvedčivo
zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav žalobcu nespôsobuje viac ako 30 % - tný pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

21. Odborný lekársky posudok na účely invalidity môže vyhotoviť iba posudkový lekár, ktorý okrem
toho, že musí mať medicínske vzdelanie, musí mať aj príslušnú atestáciu, aby mohol odborne
posudzovať zdravotný stav žiadateľov o invalidný dôchodok. Keďže ide o medicínsku oblasť, súd nie je
oprávnený posudzovať správnosť záverov posudkových lekárov, napokon odborný lekársky posudok nie
je rozhodnutím, ktorý by bol preskúmateľný súdom, je len jedným z dôkazov pre vydanie rozhodnutia.
Posudkoví lekári, ako to vyplýva z odborných lekárskych posudkov posudzovali žalobcom predložené
odborné lekárske vyšetrenia a ak žalobca mal aj ďalšie iné odborné vyšetrenie, ktoré nepredložil
posudkovým lekárom na posúdenie jeho zdravotného stavu, potom nie je dôvodná námietka, z akého
dôvodu neboli posúdené aj ďalšie odborné lekárske správy. Posudkoví lekári zhodne konštatujú, že
iné zdravotné postihnutia, ktoré vyplývajú z odborných lekárskych nálezov sú svojich charakterom a
klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a keďže ide o odborné medicínske otázky, súd nemá dôvod
spochybňovať toto ich odborné stanovisko a záver.

22. Žalobca v podanej žalobe v podstate namieta nesprávny postup posudkových lekárov pri
posudzovaní jeho zdravotného stavu na účely invalidity na základe ním predložených odborných
vyšetrení, ale ani sám žalobca nie je oprávnený a schopný posudzovať odborné lekárske nálezy o
jeho objektívnom náleze na účely invalidity a dávať to do súvislosti s jeho subjektívnymi ťažkosťami
a pocitmi. Ako už bolo uvedené, posudkoví lekári sú povinní posudzovať zdravotný stav žiadateľov
o invalidný dôchodok objektívne, na základe objektívnych odborných lekárskych vyšetrení, ktoré sú
im predložené žiadateľom o invalidný dôchodok a nie na základe subjektívnych pocitov, ktoré uvádza
žiadateľ o invalidný dôchodok.

23. Ak žiadateľ tvrdí a  je presvedčený, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, potom nič mu nebude brániť
nepodať novú žiadosť o invalidný dôchodok, ku ktorej pripojí aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré
posúdia posudkoví lekári. Treba zároveň uviesť, že aj pri novom posúdení zdravotného stavu žalobcu
na účely invalidity posudkoví lekári budú posudzovať jeho zdravotný stav na základe ním predložených
objektívnych odborných lekárskych nálezov a to ku dňu, kedy zdravotný stav budú posudzovať a nie s
tým, že jeho zdravotný stav v budúcnosti sa môže zhoršiť, resp. bude stabilizovaný.

24. Súd žiadosti žalobcu v replike, aby súd zvážil, či vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
nevyhovel, pretože žalobca v podanej žalobe nežiadal, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.



25. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu žaloby dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný
nebol nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota  na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak



sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.