{"guid": "0f04dfdf-a1ad-41d0-90e1-2a676b84ff15:c454ff75-cf51-47de-a912-68c48964531f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200179.3", "spisova_znacka": "21S/25/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/25/2014 z 9. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. septembra 2014, sp. zn. 21S/25/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200179.3", "identifikacne_cislo": "5014200179", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2014-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c454ff75-cf51-47de-a912-68c48964531f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200179.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200179.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200179.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200179
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200179.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov
senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. G. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. V. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Mgr. Tomáš Baláž, P. ul.
č. 1, Z., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/03229 O-215/2013 zo dňa 06.11.2013, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. S/2013/03229 O-215/2013 zo dňa 06.11.2013  z r u š u
j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.  a vec   v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný  j e  p o v i n n ý  nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 209,24
Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 139,24
Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/03229 O-215/2013 zo dňa 06.11.2013,
ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce
Žilina č. k. 241/2013-IZA-2.3/pok/R zo dňa 27.08.2013, na základe ktorého rozhodnutia bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 5.000 Eur s poukazom na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006
Z.z. a to pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie
práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, ktorý bol vykonaný v dňoch
26.01. a 06.02.2013 u zamestnávateľa G. Y. a to tým, že dňa 26.01.2013 o 2:00 hod. pri výkone inšpekcie
práce na prevádzke SMERR MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina, vykonávali závislú prácu fyzické osoby
a to J. T., ktorá pracovala ako pomocná sila (nosenie pohárov), P. T., ktorá vykonávala prácu čašníčky,
T. T., ktorá pracovala ako pomocná sila (nosenie pohárov), H. X., ktorý vykonával prácu čašníka.
Zamestnávateľ G. Y. využíval závislú prácu hore uvedených, preukázal založenie pracovnoprávneho
vzťahu podľa osobitného predpisu a to dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 25.01.2013
uzatvorenú s J. T., dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 25.01.2013 uzatvorenú s P. T., dohodu o
brigádnickej práci študenta dňa 25.01.2013 uzatvorenú s T. T. a dohodu o brigádnickej práci študenta zo
dňa 25.01.2013 uzatvorenú s H. X., avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa § 231 ods. 1 písm.
b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

V žalobe žalobca poukázal na to, že podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty
a v odvolaní žiadal, aby odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie, prípadne zmiernil uloženú pokutu.



Namietal, že rozhodnutia oboch správnych orgánov nemajú právnu oporu a konanie bolo vedené voči
žalobcovi neoprávnene, nakoľko tento nemal byť subjektom výkonu inšpekcie práce. Výkon inšpekcie
práce prebiehal na prevádzke SMERR MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina, ktorej prevádzkovateľom je
obchodná spoločnosť SMERR, s.r.o., so sídlom Obchodná 1, Žilina a táto obchodná spoločnosť mala byť
subjektom podrobeným výkonu inšpekcie práce. Na uvedenú skutočnosť v odvolaní proti rozhodnutiu
upozornil žalobca, žalovaný túto skutočnosť považoval za právne irelevantnú, s čím sa žalobca
nestotožňuje, nakoľko pokiaľ mala byť inšpekcia práce vedená na prevádzke iného podnikateľského
subjektu, nemôže byť iný podnikateľský subjekt postihovaný a v takomto prípade tak nehrá rolu ani
fakt, že žalobca v pozícii fyzickej osoby je konateľom obchodnej spoločnosti SMERR, s.r.o., Žilina.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a žiadal teda rozhodnutie zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalovaný k žalobe podal písomné vyjadrenie, súdu doručené dňa 04.04.2014. Žalovaný sa stotožnil
so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. Zamestnanci špecifikovaní v rozhodnutí mali so
žalobcom založený pracovnoprávny vzťah, pričom žalobca neprihlásil uvedených zamestnancov do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v čase, ktorá ustanovuje § 231
ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale urobil tak v prípade J. T. a T.
T. dňa 26.01.2013 a v prípade H. X. dňa 30.01.2013, teda vo všetkých prípadoch až po začiatku
výkonu kontroly, čo vyplýva z výpisu z registra sociálnej poisťovne. Argumenty žalobcu, že rozhodnutia
správnych orgánov nemajú právnu oporu a že konanie bolo voči žalobcovi vedené neoprávnene, že
nemal byť subjektom výkonu inšpekcie práce nie je možné akceptovať. Rozhodujúcou skutočnosťou
pre posúdenie totožnosti subjektu zodpovedného za porušenie zákazu vyplývajúceho z § 3 ods. 2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nie je
určenie prevádzkovateľa pracoviska, ale určenie totožnosti subjektu, ktorý využíva závislú prácu týchto
osôb. Vyššie uvedení zamestnanci v čase výkonu inšpekcie práce vykonávali závislú prácu, dohodnutú
v predmetných dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre žalobcu. Žalobca
mal preukázateľne založené pracovnoprávne vzťahy so všetkými zamestnancami, ktorí boli uvedení vo
výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a taktiež dodatočne prihlásil týchto zamestnancov do registra
poistencov sociálnej poisťovne v snahe odstrániť inšpekciou práce zistený nedostatok, pričom je však
dôležité podotknúť, že tak neurobil ako konateľ spoločnosti SMERR, s.r.o., Žilina, ale ako fyzická osoba
podnikateľ Róbert Jaroščiak s IČO: 34936319.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci s poukazom na § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania. Právny zástupca žalobcu písomným podaním,
doručeným súdu dňa 26.03.2014, súhlasil s rozhodnutím o žalobe bez pojednávania. Žalovaný správny
orgán bol s poukazom na ust. § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí
s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, pričom bol poučený, že ak sa v stanovenej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky.
Žalovaný správny orgán predmetnú výzvu prevzal dňa 03.03.2014, v stanovenej lehote sa nevyjadril,
takže súd mal za to, že k prejednaniu veci žalovaný bez nariadenia pojednávania nemá námietky.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, vrátane
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj postupov oboch správnych orgánov mal za to,
že rozhodnutie žalovaného špecifikované vo výrokovej časti rozsudku je potrebné zrušiť pri aplikácii §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp.
nedostatok dôvodov vo vzťahu k uloženej pokute.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci,
inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.



Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.

a) inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a
vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú

1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení
a

2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z.) a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z.z.).

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba
a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická
osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný
prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia

1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v
lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto
zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5
alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu,
zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný
vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote
splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu 100b)
(zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr
pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť



prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny
vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b).

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur
do 200.000 Eur.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch mesiacov
odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z.z. - Zákonník práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich
úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a šiestej časti
zákona.

Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Žilina č. 241/2013-IZA-2.3/pok/R zo dňa 27.08.2013
uložil na základe oprávnenia daného v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie
práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., ktorý bol vykonaný v dňoch 26.01. a
06.02.2013 u zamestnávateľa Róberta Jaroščiaka tým, že dňa 26.01.2013 o 2:00 hod. pri výkone
inšpekcie práce na prevádzke SMERR MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina, vykonávali závislú prácu
fyzické osoby J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z. - X., ktorá pracovala ako pomocná sila
(nosenie pohárov), P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, Z., ktorá vykonávala prácu čašníčky, T.
T., nar. XX.XX,XXXX, bytom B.. Sv. Y. X. XXX/XX, Z. - X., ktorá pracovala ako pomocná sila (nosenie
pohárov), H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, ktorý vykonával prácu čašníka. Zamestnávateľ Róbert
Jaroščiak, Žilina, využíval závislú prácu hore menovaných, preukázal založenie pracovnoprávneho
vzťahu podľa osobitného predpisu, a to: dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 25.01.2013
uzatvorenú s J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Z. - X., dohodu o pracovnej činnosti zo
dňa 25.01.2013 uzatvorenú s P. Mihokovou, nar.  XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX,  Z., dohodu o
brigádnickej práci študenta zo dňa 25.01.2013 uzatvorenú s T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. Sv.
X. XXX/XX. Z. - X. a dohodu o brigádnickej práci študenta zo dňa 25.01.2013 uzatvorenú s H. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni do
začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa § 231 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Za špecifikované porušenie
uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pri výkone



inšpekcie dňa 26.01. a 06.02.2013 boli zistené nedostatky, ktorými bol porušený zákon o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní, zistené porušenia zákona boli zachytené v protokole z výkonu inšpekcie č.
IZA-9-46-2.3/P-B24,25-13 zo dňa 06.02.2013, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 06.02.2014, ktorý
tvorí podklad rozhodnutia. Zamestnávateľ - žalobca využíval závislú prácu špecifikovaných fyzických
osôb, preukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu, avšak nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči
sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003
Z.z., čoho dôkazom boli výpisy zo sociálnej poisťovne, z ktorých vyplynulo, že hoci v čase výkonu
inšpekcie dňa 26.01.2013 na prevádzke predmetní zamestnanci vykonávali pracovnú činnosť, títo k
tomuto dňu neboli prihlásení do sociálnej poisťovne. Oznamovaciu povinnosť si zamestnávateľ splnil až
po výkone inšpekcie. Skutočnosť, že v daných prípadoch sa jedná o porušenie zákona,  možno vyvodiť
aj z vyjadrení kontrolovaných fyzických osôb, ktoré tieto skutočnosti uviedli do protokolu. Vo vzťahu k
uloženej pokute poukázal na § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. s tým, že išlo o závažné
porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom postih má výchovný charakter
s tým, že boli zistené štyri prípady porušenia zákona č. 82/2005 Z.z.. K zabezpečeniu, aby v budúcnosti
nedochádzalo zo strany účastníka konania k opakovaniu takýchto prípadov je nevyhnutné uložiť pokutu
v navrhovanej výške.

Proti rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, v odvolaní namietal, že žalobca mal
uzatvorené s kontrolovanými fyzickými osobami dohody zo dňa 25.01.2013, pričom dohody o
brigádnickej práci študentov tieto osoby určili ako dohodu v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení
s povinnosťou ich prihlásenia v lehote platnosti poistného podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, t.j. v čase výkonu inšpekcie povinnosť registrácie takýchto zmlúv nevznikla. Ďalej poukazoval
na neprimeranú výšku pokuty s odkazom na § 19 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z., pričom išlo o prvé zistené
porušenie povinnosti žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že išlo o ojedinelý výskyt tohto nedostatku a
podľa jeho názoru by bolo uloženie pokuty vo výške 2.000 Eur dostatočným trestom. Takisto namietal,
že SMERR MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina, kde sa inšpekcia práce vykonávala nie je prevádzkou
žalobcu, ale samostatnou prevádzkou obchodnej spoločnosti, v ktorej je žalobca konateľom.

Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím pod č. S/2013/03229 O-215/2013 zo dňa 06.11.2013
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Mal za to, že prvostupňový
správny orgán vo veci správne zistil skutkový stav, bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania
ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce vykonanej dňa 26.01.2013 u žalobcu na
prevádzke SMERR MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina, kde závislú prácu vykonávali štyri špecifikované
osoby. Žalovaný vyhodnotil ako irelevantný argument, že povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom
poistení boli vnesené až novelou zákona s účinnosťou od 01.01.2013. Takisto vyhodnotil ako nedôvodnú
aj námietku, že prevádzka SMERR MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina nie je prevádzkou žalobcu, ale
samostatnou prevádzkou obchodnej spoločnosti. Žalobca mal preukázateľne založené pracovnoprávne
vzťahy so všetkými zamestnancami uvedenými vo výrokovej časti rozhodnutia a taktiež týchto prihlásil
pod vlastným obchodným menom - menom a priezviskom do registra poistencov sociálnej poisťovne
a títo v čase výkonu kontroly vykonávali závislú prácu dohodnutú v predmetných dohodách o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vo vzťahu k pokute poukázal na to, že pri ukladaní pokuty
a určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a prihliadol na
všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z..

Žalobné námietky žalobcu vo vzťahu k zisteným porušeniam zo strany kontrolného orgánu a to
Inšpektorátu práce Žilina vyhodnotil ako nedôvodné. V priebehu správneho konania boli preukázané
špecifikované porušenia zákona č. 82/2005 Z.z. v nadväznosti na ustanovenia č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení. Boli preukázané porušenia ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003
Z.z. bod 1 a bod 4 predmetného zákona, kedy špecifikovaní zamestnanci zamestnávateľa - žalobcu
neboli prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v čase, ktorý
špecifikuje uvedené ustanovenie zákona, pričom nesporne bolo preukázané, že všetci zamestnanci
boli prihlásení do registra sociálnej poisťovne až po začatí výkonu kontroly tak, ako je to uvedené a
špecifikované v odôvodnení rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Takisto je nedôvodná žalobná námietka žalobcu a touto sa správne zaoberal aj žalovaný správny
orgán vo vzťahu k tomu, že kontrola bola vykonávaná v inom subjekte, teda v prevádzke SMERR
MUSIC CLUB, Obchodná 1, Žilina ( prevádzkovateľom by mal byť subjekt SMERR, s.r.o., Obchodná 1



Žilina ) a že tento subjekt by mal niesť zodpovednosť za porušenie príslušných povinností stanovených
zákonom. V rámci správneho konania bolo nepochybne preukázané, že dohody o pracovnej činnosti,
ktoré mali predmetní zamestnanci uzatvorené so žalobcom, boli uzatvorené so zamestnávateľom ako
fyzickou osobou podnikateľom, ktorý bol v tejto dohode identifikovaný aj IČO-m. Rovnako nepochybne
z administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca taktiež týchto zamestnancov ako zamestnávateľ
pod vlastným obchodným menom, ktorý bol identifikovaný menom, priezviskom, IČom prihlásil do
registra poistencov sociálnej poisťovne a títo vykonávali v čase výkonu inšpekcie práce závislú prácu
dohodnutú v predmetných dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vo vzťahu k
samotnému žalobcovi. Takže aj túto námietku je preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú s tým, že
aj zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov s poukazom
na § 231 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné, aby zamestnávateľ týchto prihlásil
do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia tak, ako je to uvedené v tomto
ustanovení, t.j. pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce. Takže podľa
názoru súdu správne orgány v predmetnom konaní dostatočne zistili skutkový stav veci, vo vzťahu k
špecifikovaným porušeniam zákona a správne konali zo žalobcom ako nositeľom zodpovednosti za dané
porušenia zákona.

Krajský súd v Žiline, ale poukazuje na to, že vidí nedostatok dôvodov vo vzťahu k výške uloženej pokuty
zo strany prvostupňového, resp. žalovaného správneho orgánu.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúma súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Je zrejmé, že pokuta žalobcovi bola uložená pri aplikácii ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z.z..

Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenia a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práv
zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e),
§ 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania aj s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Je potrebné poukázať v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru správnych súdov (pozri napr. rozsudok
NS SR sp. zn. 3SžoKs/64/2006, rozhodnutie ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžo/204/2010), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie
sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt,
samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia (v danom prípade
od 2.000 Eur do 200.000,- Eur) je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť
pokuta uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces,



v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale
aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty
správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len Dohovor), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou
spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi sa
postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 250j ods. 2 písm. d)
O.s.p.) a súčasne postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie
- individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu žalovaný správny orgán
nezohľadnil všetky kritéria, ktoré sú ustanovené v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce. Je nepochybné, že tieto skutočnosti, resp. skutočnosť, že pokuta je pre žalobcu neprimerane
vysoká namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výške uloženej pokuty obmedzil
na konštatovanie, že uložená pokuta vo výške 5.000 Eur je závažným porušením zákona o nelegálnej
práci, pričom boli zistené štyri prípady porušenia zákona č. 82/2005 Z.z.. Žalovaný správny orgán vo
svojom odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán zohľadnil preventívne
pôsobenie pokuty a zároveň prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006
Z.z.. Súd takéto odôvodnenie pokuty považuje za nedostačujúce s poukazom najmä na § 47 ods. 3
Správneho  poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.).

Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., keď žalovaný, resp. aj
prvostupňový správny orgán podľa názoru súdu je povinný vychádzať z kritérií, ktoré sú uvedené v
tomto ustanovení, podľa ktorého ustanovenia inšpektorát pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne
pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na skutočnosti uvedené v písmenách a) až e)
ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. a následne potom podľa názoru súdu môže prihliadať
aj na iné zistenia. Žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán konštatuje síce závažnosť porušených
povinností, ale nie je zrejmé z čoho konkrétne táto závažnosť porušenia povinnosti má vyplývať. Ďalej
žalovaný sa nezaoberá závažnosťou zistených následkov porušenia povinností, taktiež sa nezaoberá
skutočnosťou, či zistenie porušenia povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. či ide o opakované zistenie toho
istého nedostatku. Na skutočnosť, že u žalobcu ako zamestnávateľa išlo o prvé porušenie uvedených
povinností poukazoval žalobca aj v samotnom podanom odvolaní. Podľa názoru súdu ustanovenie § 19
ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. treba vykladať tak, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky podľa
§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona treba prihliadnuť najmä na skutočnosti uvedené v písmenách a) až
e) § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., teda tie, ktoré sú uvádzané a vyšpecifikované v predmetnom
ustanovení zákona. Samozrejme nič správnemu orgánu nebráni pri využití diskrečnej právomoci pri
ukladaní pokuty využiť následne aj iné kritéria, ktoré v tomto ustanovení nie sú vyšpecifikované.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a to pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k výške uloženej pokuty.
Žalovaný správny orgán opätovne rozhodne vo veci a výšku uloženej pokuty náležitým spôsobom
odôvodnení s poukazom najmä na § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene
zákona o nelegálnej práci v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.



Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov
konania prijatom na tunajšom súde dňa 26.03.2014 v celkovej výške 208,86 Eur, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia - 61,61 Eur,

2. žaloba - 61,61 Eur,

3. poskytnutie súčinnosti k výzve súdu - 61,61 Eur; a ďalej z režijného paušálu 3 x 8,01 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
\"výpočtový základ\").

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 134 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o inom správnom delikte, a teda za zastupovanie
v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods.
1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (61,61 Eur a 8,01 Eur) a zároveň v
súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 09.01.2014, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,61 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 09.01.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 61,61Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 123,22 Eur.

Súd nepriznal odmenu za odpoveď na výzvu súdu, či súhlasí žalobca s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania a za vyčíslenie trov konania, keďže týmto úkonom nemožno rozumieť úkon právnej
pomoci, je to len úkon, ktorým žalobca vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s prejednaním veci bez
nariadenia pojednávania, v podstate jedným slovom, bez toho, aby sa vyjadroval k predmetu konania.
Rovnako ani zaslanie vyčíslenia trov konania nemožno rozumieť úkonom právnej pomoci.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za



každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2014 (2 x 8,01 Eur); režijný paušál spolu 16,02 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 139,24 Eur (123,22+16,02) považuje súd podľa
konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre
uplatňovanie príslušného práva.

D/  Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur, vzhľadom na to, že jeho
zaplatenie v kolkoch vyplýva zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}