Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/630/2015 z 29. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. júna 2015, sp. zn. 9Co/630/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4213228178.1 Krajský súd Nitra | 9Co/630/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4213228178.1 | 2015-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 228 ods. 1 písm. a) OSP, § 228 ods. 3 OSP, § 230 ods. 1 OSP, § 230 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c0258d4-3e78-40d3-b270-089138090f1a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4213228178.1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/630/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213228178 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213228178.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Obec Patince, Lipová 232, Patince, IČO: 00 306 631, zastúpený JUDr. Karolom Pešlom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, proti odporcom: 1. D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, 2. L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., R. XX, 3. R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 4. D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., J. XX, Maďarsko, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o návrhu na povolenie obnovy konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. januára 2015 č. k. 14C/238/2013-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. až 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 87,50 eura na účet právnej zástupkyni odporcov JUDr. Ivety Majlingovej, advokátky so sídlom Komárno, Pohraničná 3, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 16. 12. 2013 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vo veci rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 12C/120/2004-316 zo dňa 25. 06. 2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 06. 2013 a zároveň, aby povolil odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 12C/120/2004-316 zo dňa 25. 06. 2009 do právoplatného skončenia obnovy konania. Dôvodil tým, že v pôvodnom konaní bolo určené vlastnícke právo v prospech odporcov v 1. až 4. rade k novovytvoreným nehnuteľnostiam v katastrálnom území H.. Za veľmi dôležitú a závažnú skutočnosť považuje existenciu novoobjaveného jednoznačného dôkazného dokumentu, ktorý v pôvodnom konaní nemohol byť predložený a pri rozhodovaní jednotlivých súdov nemohol byť použitý. Jedná sa o zápisnicu napísanú dňa 10. 09. 1952 na Miestnom národnom výbore v E. vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov pochádzajúcich z konfiškovaného majetku Agra uč. spol. Dr. Z. U. T. v katastrálnom území E.. Uvedená zápisnica bola nájdená až dodatočne a zistená až v rámci ďalšieho archívneho šetrenia iných prídelových listín a plánov. V obci H. bola vydaná až 25. 10. 2013, čím poukazujú na dodržanie trojmesačnej lehoty v zmysle § 230 ods. 1 OSP. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 16. 12. 2013 zamietol a odporcom v 1. až 4. rade náhradu trov obnovy konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a), § 230 ods. 1, § 232 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2 OSP, ako aj zisteným skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania zisteného stavu vo veci dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané viaceré skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy konania. V prvom rade navrhovateľ, napriek výzve súdu, nepreukázal zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Navrhovateľ v konaní predložil ním osvedčenú fotokópiu zápisnice zo dňa 10. 09. 1952 (ktorú považoval za dôkaz, ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní a bol spôsobilý privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci). Takýto dôkaz však súd nemohol vyhodnotiť ako relevantné preukázanie momentu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy konania. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že túto zápisnicu získal zo Štátneho archívu, pobočka Komárno dňa 25. 10. 2013, podľa názoru súdu mu nič nebránilo, aby predložil originál zápisnice zo dňa 10. 09. 1952 s doložkou Štátneho archívu v Nitre, pobočka Komárno, z ktorého by bol jednoznačne preukázaný dátum vydania tejto listiny navrhovateľovi. Navrhovateľ tak neurobil, hoci bolo na ňom preukázať zachovanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Okrem toho, navrhovateľ v priebehu konania sám tvrdil, že už v roku 2009 mal informáciu, že by mohla existovať listina, ktorú predložil spolu s návrhom na obnovu konania, súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého je navrhovateľ obnovy povinný predložiť taký dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môže mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa, súd dospel k záveru, že navrhovateľ už v priebehu pôvodného konania (vedeného na OS Komárno pod sp. zn. 12C/120/2004) mal informáciu o tom, že by mohol existovať nejaký dôkaz - listina, ktorá bola spôsobilá privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Uvedené navrhovateľ zdokladoval i predložením žiadosti a doplnenia žiadosti, adresovanej Štátnemu archívu v Nitre, pobočka Komárno, ktorými žiadal o vydanie fotokópie dokladov: zrušenie výmerov o prídele do vlastníctva, resp. podklady, ktoré sa vzťahujú k parcele č. 4247 kat. úz. H., PKN 1281 vo veci prídelcov: D. J. a manž. E., rod. W. a H. P. a manž. E., rod. R.. Preto súd tvrdenie navrhovateľa, že o zápisnici zo dňa 10. 09. 1952 nevedel a túto objavil až 25. 10. 2013 považoval za účelové. Pokiaľ totiž navrhovateľ mal z roku 2009 informáciu o možnej existencie takejto listiny, nič mu nebránilo, aby v prípade nevyhovenia jeho žiadosti o poskytnutie listín, adresovanej Štátnemu archívu v Nitre, pobočka Komárno, namiesto pasívneho 4 roky trvajúceho čakania predniesol v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/120/2004 návrh na doplnenie dokazovania a to vyžiadaním si listín z uvedených inštitúcii. Vychádzajúc z týchto záverov, súd konštatuje, že už pre nesplnenie vyššie uvedených podmienok povolenia obnovy konania bolo potrebné návrh na obnovu konania zamietnuť. Súd tak učinil bez toho, aby sa hlbšie zaoberal otázkou, či predložená zápisnica z 10. 09. 1952 je dôkazom, ktorý by mohol privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp. zn. 12C/120/2004, nakoľko zaoberať sa touto otázkou považoval pre nesplnenie iných zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania za nadbytočné. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s použitím § 232 ods. 2 OSP, pričom odporcom v 1. až 4. rade, ktorí boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia návrhu, alternatívne sa domáhal podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v rámci procesných možných postupov výzve konajúceho súdu vyhovel, keď prostredníctvom svojho zástupcu oznámil, kedy bola príslušná zápisnica (ako dôvod obnovy) nájdená, a teda zistená, a to doporučeným listom zo dňa 20. 10. 2014. Na pojednávaní dňa 27. 01. 2015 taktiež ozrejmil dobu a okolnosti zistenia danej zápisnice. Je toho názoru, že predložené doklady nepreukazujú skutočnosť, že vedel o existencii príslušnej zápisnice, ale preukazuje jeho snahu zistiť a zdokladovať ďalšie možné skutočnosti týkajúcich sa prídelov právnych predchodcov odporcov v súvislosti s možným nadobudnutím alebo nenadobudnutím vlastníckeho práva. Pokiaľ by mal vedomosť o existencii danej zápisnici, aký dôvod by mal ju nehľadať, resp. nenavrhnúť, aby bola vyhľadaná? Veď by takýmto zamlčaním konal proti sebe. S poukazom na uvedené preto tvrdenie prvostupňového súdu, že už v pôvodnom konaní mal informáciu o tom, že by mohol existovať nejaký dôkaz - listina, ktorá by bola spôsobilá pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní, považuje za jednostranné vyhodnotenie danej dôkaznej situácie. Zároveň je to však aj kontraproduktívny názor súdu prvého stupňa, keď na jednej strane poukazuje na ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP, pričom dané ustanovenie obsahuje podmienku, že účastník je povinný predložiť taký dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ale na druhej strane, bol ním predložený dôkaz o tom (kópia podania - vyžiadanie dokumentácie zo dňa 16. 07. 2009, podania - doplnenie žiadosti - výzva zo dňa 17. 07. 2009 a podania - doplnenia žiadosti zo dňa 20. 07. 2009), že mal snahu nájsť a zistiť dôkaz svedčiaci v jeho prospech, avšak nie z jeho viny mu takýto dôkaz nebol zaslaný. Teda, ako mohol byť potom vo vedomí, že taký dôkaz (či už predmetná zápisnica, alebo iné listiny), dokument vôbec existuje. Napriek danej skutočnosti prvostupňový súd jeho tvrdenie, že o zápisnici zo dňa 10. 09. 1952 nevedel a túto objavil až dňa 25. 10. 2013, považoval za účelové. Práve naopak, skutočnosť, že sa jedná o listinu dodatočne nájdenú a zistenú, potvrdzuje skutočnosť, že predmetná znovuobjavená zápisnica sa našla v októbri 2013 v rámci šetrenia iných prídelových listín, a teda sa nenachádzala v čase pôvodného konania v archívnom zväzku týkajúceho sa prídelu právnych predchodcov odporcov. Na danú skutočnosť poukázal aj jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 27. 01. 2015. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal pri svojich úvahách z názoru, že mu nič nebránilo v tom, aby na miesto pasívneho, 4 roky trvajúceho čakania predniesol v pôvodnom konaní (12C/120/2004) návrh na doplnenie dokazovania, a to vyžiadaním listín zo Štátneho archívu v Nitre, pobočka Komárno, daný názor je viac než otázny, pretože na svoje dožiadanie z uvedenej inštitúcie neobdržal žiadne listiny na vec sa vzťahujúce a taktiež ani inú odpoveď v tom smere, že hoci nejaká listina existuje, z určitého dôvodu nemôže byť vydaná, resp. zaslaná. Potom, aký mal mať dôvod navrhovať súdu vykonanie takéhoto dôkazu? Bola to len samotná náhoda, že znovuobjavená zápisnica sa našla v archívnom zväzku iných šetrených prídelov. Preto potom bez meškania v rámci zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty podal príslušný návrh na obnovu konania. Vzhľadom na vyššie uvedené preto považuje napadnuté rozhodnutie, okrem už uvedeného, aj za náležite nepresvedčivé v zmysle § 157 ods. 2 OSP a to aj s poukazom na to, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení ničím neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhu jeho právneho zástupcu na doplnenie dokazovania a navrhnuté dôkazy nevykonal. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia, ktorí navrhli uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania. Dôvodili tým, že zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať účastník konania, ktorý obnovu konania navrhuje. Návrh na obnovu konania musí obsahovať relevantné dôkazy o zachovanie lehoty. Návrh navrhovateľa však takýto relevantný dôkaz o zachovaní subjektívnej, či objektívnej lehoty neobsahoval. Navrhovateľ tento nedostatok ani na výzvu súdu neodstránil. Navrhovateľ až do vyhlásenia rozhodnutia súdu nepredložil originál zápisnice, z ktorej by bol zrejmý dátum, kedy túto získal, resp. sa o nej dozvedel a z ktorej vyhotovil overenú kópiu. Rovnako za účelové považuje ďalšie tvrdenia navrhovateľa, že tento dôkaz nemohol použiť v pôvodnom konaní, keď predmetná listina sa nachádzala v archívnom zväzku týkajúceho sa prídelov zo skonfiškovaného majetku bývalého vlastníka Agra a spol., súčasťou ktorej bol aj prídel pre právnych predchodcov odporcov. Práve naopak, sám navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27. 01. 2015 uviedol, že už v pôvodnom konaní mal informáciu, že by takýto doklad mohol existovať. S poukazom na uvedené majú za to, že navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že nepreukázal ani na výzvu súdu, že návrh podal v rámci trojmesačnej subjektívnej lehoty. Rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že dôkaz nemohol použiť v pôvodnom konaní. V neposlednej miere zastávajú názor, že tento písomný doklad - zápisnica zo dňa 10. 09. 1952 nie je takým dôkazom, ktorý je schopný privodiť pre účastníka, ktorý sa obnovy konania domáha, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko z tejto listiny vôbec nevyplýva tvrdenie navrhovateľa, že sa mali právni predchodcovia odporcov vzdať svojho vlastníckeho práva. Z obsahu tejto zápisnice možno vyvodiť, že išlo o akt zo strany družstva, ktoré zobralo do užívania pôdu vlastníkov, bez ohľadu na ich súhlas, a nie vzdanie sa vlastníctva, ako to hodnotí navrhovateľ. Ďalším nesporným dôkazom, že sa právni predchodcovia odporcov nevzdali v roku 1952 svojho vlastníctva je aj skutočnosť, že sú uvedení v konečnom prídelovom pláne, ktorý bol vypracovaný a schválený KNV v Nitre dňa 16. 06. 1958, v ktorom konečnom prídelovom pláne sú uvedení prídelcovia: H. P. a manž. E. P., rod. R.. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 16. 12. 2013 domáhal obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12C/120/2004-316 zo dňa 25. 06. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/310/2012-536 zo dňa 21. 02. 2013. Za dôvod obnovy konania označil existenciu novoobjaveného dôkazového dokumentu, ktorý v pôvodnom konaní nemohol byť predložený a pri rozhodovaní jednotlivých súdov nemohol byť použitý, jedná sa o zápisnicu napísanú dňa 10. 09. 1952 na MNV v Marcelovej vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov pochádzajúcich z konfiškovaného majetku Agra úč. spol. Dr. Z. U. T. v katastrálnom území v E.. Tvrdil, že uvedená zápisnica bola nájdená až dodatočne v rámci archívneho šetrenia vo veciach iných prídelových listín a plánov. O existencii zápisnici sa mal navrhovateľ dozvedieť až dňa 25. 10. 2013, ako to vyplýva aj z dátumu osvedčenia fotokópie originálu danej zápisnice, ktoré osvedčenie bolo zapísané pod č. 36/2013 a to dňa 25. 10. 2013. Podľa navrhovateľa zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že prídelcovia konfiškovaného majetku sa v roku 1950 postupne vzdávali pridelenej im pôdy v prospech JRD. Taktiež je zakotvené, že pri šetrení stavu terajšej držby bolo zistené, že väčšia časť prídelov sa vzdala poľnohospodárskej pôdy, v dôsledku toho bolo nutné previesť vyúčtovanie s týmito prídelcami a ustáliť užívací poplatok za dobu užívania. Medzi prídelcami, ktorí sa vzdali pridelenej pôdy skonfiškovaného majetku Agra úč. spol. Dr. Z. U. T. v katastrálnom území E. sú evidovaní aj právni predchodcovia navrhovateľov D. U. a spol. - pán P. H. s manž. E. s tým, že mali pridelenú ornú pôdu vo výmere 12,58 ha (výmera korešponduje výmere na prídelovej listine), ktorú užívali 6 rokov, užívací poplatok za jeden hektár bol ročne 300 Kčs za dobu užívania, spolu 22.644 Kčs. Podľa navrhovateľa uvedený dokument jednoznačne potvrdzuje aj skutočnosť, že vyúčtovanie s prídelcami P. H. a manž. E. bolo vykonané v dôsledku toho, že oni sa vzdali pridelenej im pôdy. Tým pádom, pokiaľ by aj bol platný príslušný výmer o vlastníctve pôdy, na základe ktorého im bola pôda pridelená, tento v dôsledku právneho úkonu vzdania sa prídelu stratil účinnosť ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech menovaných prídelcov. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplynulo, že Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 25. júna 2009 č. k. 12C/120/2004-316 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 02. 2013 č. k 8Co/310/2012-536, ktorým došlo k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, došlo k určeniu vlastníckeho práva navrhovateľov (v konaní o obnovu konania odporcov v 1. až 4. rade k novovytvoreným nehnuteľnostiam ležiacim v kat. území H., vytvorených geometrickým plánom č. 36539651-102/06 zo dňa 17. 02. 2006, bližšie popísaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdov). Odvolací súd v uvedenej veci bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, v zmysle ktorého výmer o vlastníctve pôdy z 05. 05. 1948 je perfektnou prídelovou listinou spôsobilou preukázať vlastnícke právo prídelcom k označeným nehnuteľnostiam, vrátane tých, ktoré boli predmetom sporu, pričom prídelová listina z 15. 03. 1955, ako neexistujúci právny akt, spôsobila faktickú okupáciu sporných nehnuteľností štátom, ktorá okupácia ako prevzatie vecí štátom bez právneho dôvodu sa stala účinnosťou reštrukčných zákonov formálne právnym aktom nie pre nadobudnutie veci zo strany štátu, ale pre vznik nároku na vydanie vecí a obnovu formálneho vlastníckeho práva. Na základe tejto listiny (prídelu z roku 1955) došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát bez právneho dôvodu. V takomto prípade oprávnená osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič jej nebráni, aby sa svojho nároku domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva. Súd i otázku vydržania vlastníckeho práva Obcou H. neriešil, pretože vychádzal zo skutočnosti, že na základe prídelovej listiny z 15. 03. 1955, vydanej nad rámec právomoci ONV v Hurbanove, sa štát vlastníkom týchto nehnuteľností nikdy nestal a nemohli nastať ani účinky vyplývajúce zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Navrhovateľ v podanom návrhu o obnovu konania tvrdí, že existencia novoobjaveného jednoznačného dôkazového dokumentu a to zápisnice zo dňa 10. 09. 1952, spísanej na MNV v E. vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov pochádzajúcich z konfiškovaného majetku Agra úč. spol. Dr. Z. U. T. v kat. území E., bola Obci H. vydaná až dňa 25. 10. 2013, tak ako to vyplýva z dátumu osvedčenia fotokópie originálu danej zápisnice, ktoré osvedčenie bolo zapísané pod č. 36/2013 a to dňa 25. 10. 2013. V spise sa nachádzajú listinné dôkazy, a to žiadosť zo dňa 20. 07. 2009, ktorou sa starosta Obce H. obrátil na Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Nitre s doplnením zrejme predchádzajúcej žiadosti o mená prídelcov, ktorých doklad o zrušení prídelu žiadali: D. J. a manž. E., rod. W. a H. P. a manž. E. R.. Ďalej listom zo dňa 16. 07. 2009 sa Obecný úrad H. v zastúpení starostu obrátil na Štátny archív Komárno o vydanie fotokópie dokladov: zrušenie výmerov o prídele do vlastníctva, resp. podklady, ktoré sa vzťahujú na parcelu 4274 kat. územie H., PKN 1281. Navrhovateľ pripojil k návrhu na obnovu konania novoobjavený listinný dôkaz, a to zápisnicu spísanú dňa 10. 09. 1952 na MNV v E. vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov pochádzajúcich zo skonfiškovaného majetku Agra úč. spol. Dr. Z. U. T., v ktorej zápisnici je uvedené aj meno H. P. a manž. E., rod. J. s tým, že pridelenú ornú pôdu vo výmere 12,58 ha užíval 6 rokov. Užívací poplatok za jeden hektár ročne bol 600 Kčs, za celú dobu užívania 22.644 Kčs. Na zápisnici - novoobjavenom listinnom dôkaze sa nachádza dátum osvedčenia Obcou H. dňa 25. 10. 2013 pod č. 36/2013. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 228 ods. 3 OSP, návrh na obnovu konania mal popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli preskúmané a eventuálne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je tradičným druhom mimoriadneho právneho prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov. Mimoriadnosť inštitútov obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom vymedzení, tak v rozhodnutí, ktoré je možno napadnúť návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná. Aktuálna právna úprava definuje 5 dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania - § 228 ods. 1 písm. a) až e). Podľa písmena a) § 228 ods. 1 najčastejšie pôjde v skutočnosti o rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré už síce existovali v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak účastník bez vlastnej viny o nich nemal vedomosť, a preto ich nemohol označiť. Zároveň musí byť splnená aj druhá kumulatívna podmienka, v zmysle ktorej je možné predpokladať, že dotknuté skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť účastníkovi (navrhovateľovi obnovy konania) priaznivejšie meritórne rozhodnutie. Táto podmienka má skôr charakter pravdepodobnej prezumpcie ako dôsledného skúmania reálneho dosahu nového zistenia na pôvodné rozhodnutie. Podrobným skúmaním by sa súd fakticky posunul do štádia vyhodnotenia prípustnosti obnovy do štádia po povolení obnovy konania, ktoré štádiá je však nutné striktne rozlišovať. Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa uplatňuje v tých prípadoch, kde účastník konania nemohol bez svojej viny vedieť určitú skutočnosť alebo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Takisto platí, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania vtedy nepoužiteľné, bez toho, aby niesol vinu na tom, že on ich nevedel, prípadne nesplnil si povinnosť tvrdenia, alebo povinnosť dôkaznú. Súd prvého stupňa správne zameral svoju pozornosť na splnenie podmienky uvedenej v § 230 ods. 1 OSP, teda, či návrh na obnovu konania bol podaný v lehote troch mesiacov od toho času, kedy sa navrhovateľ, ktorý navrhuje obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy alebo toho času, kedy ho mohol uplatniť. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že o existencii novoobjaveného dôkazového dokumentu - zápisnici zo dňa 10. 09. 1952 sa dozvedel, až keď bola Obci H. vydaná dňa 25. 10. 2013 tak, ako to vyplýva z dátumu osvedčenia fotokópie originálu danej zápisnice, ktoré osvedčenie bolo zapísané pod č. 36/2013 a to dňa 25. 10. 2013. Na výzvu súdu, doručenú navrhovateľovi, kedy sa dozvedel o existencii zápisnice zo dňa 10. 09. 1952, navrhovateľ oznámil, že predmetná zápisnica bola zistená, teda nájdená a zároveň vyžiadaná štatutárnou zástupkyňou navrhovateľa dňa 25. 10. 2013 s tým, že v ten istý deň došlo k osvedčeniu fotokópie originálu danej zápisnice, ktoré osvedčenie bolo zapísané pod č. 36/2013. V spise sa nachádzajú listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ešte dňa 16. 07. 2009 sa obrátil na Štátny archív Komárno, kde žiadal vydanie fotokópie dokladov, a to zrušenie výmerov o prídel do vlastníctva, resp. podklady, ktoré sa vzťahujú na parcelu č. 4274 kat. územie H., PKN 1281 a zároveň sa obrátil so žiadosťou na Ministerstvo vnútra SR - Štátny archív v Nitre, kde svoju predchádzajúcu žiadosť doplnil podaním zo dňa 20. 07. 2009 o doplnenie mien prídelcov, ktorých doklad o zrušenie prídelu žiadajú: D. J. a manž. E., rod. W. a H. P. a manž. E., rod. R.. Keďže v zmysle § 228 ods. 3 OSP navrhovateľa zaťažuje dôkazná povinnosť preukázať, že návrh je podaný včas, teda v zákonnej trojmesačnej lehote, odkedy sa dozvedel o dôvode obnovy, súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovateľ, napriek výzve súdu, nepreukázal zachovanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Je nesporné, že ešte v roku 2009 sa navrhovateľ obrátil, či na Štátny archív v Komárne, ako aj na Ministerstvo vnútra SR - Štátny archív v Nitre o vydanie listín, čo znamená, že už vtedy mal informáciu o tom, že by mohli existovať doklady o zrušení prídelov, pričom nie je zrejmé, či dopytované štátne archívy navrhovateľovi oznámili, či už kladnú alebo zápornú odpoveď. Pokiaľ navrhovateľ predložil fotokópiu zápisnice zo dňa 10. 09. 1952, ktorú považoval za dôkaz, ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní a považuje ho teda za novoobjavený dôkaz, ktorý nemohol použiť bez svojej viny vo svojom pôvodnom konaní, je potrebné uviesť, že ani s predložením tohto listinného dôkazu navrhovateľ nepreukázal dátum, kedy sa skutočne o dôvode obnovy dozvedel. Navrhovateľ tvrdil, že zápisnicu získal zo Štátneho archívu, pobočka Komárno dňa 25. 10. 2013, kedy ju aj na svojom úrade podľa originálu overil. Navrhovateľ však súdu nepreukázal, kedy do svojej dispozície dostal originál zápisnice z 10. 09. 1952, a tento ani súdu nepredložil, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, kedy Štátny archív Nitra, pobočka Komárno navrhovateľovi takýto listinný dôkaz vydal. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu názoru, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť zakotvenú v ust. § 228 ods. 3 OSP a nepreukázal, že návrh na obnovu konania podal v trojmesačnej subjektívnej lehote. Odvolací súd zhodne s názorom prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP nepredložil taký dôkaz, ktorý by nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 27. 01. 2015 sám uviedol, že už v roku 2009 štatutárny zástupca navrhovateľa žiadal štátny archív o predloženie listín, ktoré sa vzťahovali ku konaniu vo veci 12C/120/2004, k čomu pripojil kópiu podania - vyžiadanie dokumentácie zo dňa 16. 07. 2009, doplnenie žiadosti - výzva zo dňa 17. 07. 2009 a podanie - doplnenie žiadosti zo dňa 20. 07. 2009. Navrhovateľ tvrdil, že v tom čase nevedel o existencii konkrétnej listiny, ktorú predložil spolu s podaným návrhom na obnovu konania, mal len informáciu, že takýto dokument by mohol existovať. Za danej situácie je odvolací súd toho názoru, že nejde o nové dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Listina ako dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne rozhodnutú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa obnovy priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý bez svojej viny nemohol túto skutočnosť, resp. dôkaz použiť v pôvodnom konaní. Platí preto, že pokiaľ navrhovateľ zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Navrhovateľ preto, ak v čase prebiehajúceho pôvodného konania vedel o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré mohli existovať, nemôže sa už v návrhu na obnovu konania dovolávať ich novosti. Pre nesplnenie vyššie uvedených podmienok na povolenie obnovy konania, ako aj z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa, bolo potrebné po prejednaní veci napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdiť a nebolo potrebné sa už potom zaoberať, či predložená zápisnica z 10. 09. 1952 je dôkazom, ktorý by mohol pre navrhovateľa privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešným odporcom v 1. a 4. rade v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci 64,53 eura + 8,39 eura režijný paušál = 72,92 eura + 20% DPH = 87,50 eura. Neúspešný navrhovateľ v odvolacom konaní je povinný zaplatiť odporcom v 1. až 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v celkovej sume 87,50 eura k rukám právnej zástupkyne odporcov JUDr. Ivety Majlingovej, advokátky so sídlom Komárno, Pohraničná 7, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.