Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/445/2016 z 25. 1. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. januára 2017, sp. zn. 43CoE/445/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6715205448.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/445/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6715205448.1 | 2017-01-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52a OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f9d4b4e-66ff-407b-b8da-e87a0b3b343b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715205448.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/445/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205448
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205448.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v
exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti povinnému Z. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so
sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 2536/2015 pre vymoženie
pohľadávky vo výške 4.123,17 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 13Er/177/2015-18 zo dňa 16. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 13Er/177/2015-18 zo dňa 16. júna 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.04.2015.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave sp. zn. II/2014-3138 zo dňa 10.04.2014, ktorý rozhodcovský súd vydal na základe Zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava a povinným dňa 10.12.2008.
Súčasťou zmluvy v čl. II bod 5 bola rozhodcovská doložka, podľa ktorej majú byť prípadné spory
vzniknuté z tohto obchodu rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku.

3. Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,
súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka ako spotrebiteľskú zmluvu, čo vyplýva z povahy zmluvných
strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy,
nakoľko je zrejmé, že ide o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej.
Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

4. Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej nekalé podmienky upravené v čl. 3 bod 1 sú tie, ktoré neboli
individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

5. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská
doložka obsahuje veriteľom vopred určenú osobu rozhodcu - rozhodcovský súd, a aj okruh vzájomných



vzťahov, z ktorých spory by mal rozhodca medzi účastníkmi zmluvy rozhodnúť, a teda či sa rozhodcovská
doložka bude vzťahovať na všetky alebo len na niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi zmluvy, s
vecným vymedzením o aké spory pôjde. Ohľadom týchto otázok teda obsah rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že podanie žaloby
na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí
rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. Rozhodcovská
doložka napĺňa hypotézu právnej normy obsiahnutej v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
pretože s ohľadom na právnu úpravu zákona o rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovskom súde, tak spotrebiteľ nemá možnosť túto voľbu zvrátiť, a je nútený sa rozhodcovskému
konaniu podriadiť. Rozhodcovská doložka zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je podkladom
na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu
rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú
súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku toho, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná,
konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.
Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy
nemohol nadobudnúť, a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave sp. zn. II/2014-3138 zo dňa 10.04.2014 nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe
uvedeného súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a
h) CSP.

8. V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným
postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 227 CSP. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať
skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby vec bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného v súlade so ZoRK
uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd svojim konaním šiel nad rámec zákona, nakoľko nerešpektujúc ust.
§ 35 ZoRK rozhodoval o správnosti rozhodcovského rozsudku.

9. Oprávnený ďalej tvrdil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok, Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že je v predmetnom bode klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom
stanovenej povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením
zákonnej povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.



10. Exekučný súd podľa oprávneného nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil
ust. § 215 CSP. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že
spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia, v čom
má údajná nerovnováha spočívať.

11. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo zúčastniť sa na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
12. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora
vzťahujúcu sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, pretože nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne
záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je
možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného
znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01,
(pôvodný článok 249), rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu, rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým
je určené, je záväzné len pre nich.

13. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v
ktorom ústavný súd konštatoval, že „v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti
z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a
vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento
právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v základnom
konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe
právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou
v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie
exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však
už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.
Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho
vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že
dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak
hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami
núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície.
Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že
povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu“.
Navyše dôvody zistenia zjavnej neprimeranosti plnenia vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku, ale
ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd riadne nezdôvodnil.

14. Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

15. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.



17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 22.04.2015 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-3138 zo dňa 10.04.2014,
ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú
sumu 6.657,43 Eur s príslušenstvom, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ktorú právny
predchodca oprávneného VÚB banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 10.12.2008.

19. V článku II bod 5 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru bola upravená rozhodcovská doložka,
podľa ktorej banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu
boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom
banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom.

20. V článku IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní
v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom Asociácie
bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku.

21. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

25. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

26. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3
a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa
teda okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku



rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský
rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

27. V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský
súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
(Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

28. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 10.12.2008 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

31. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona.

36. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1. Ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

37. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k rovnakému záveru
ako súd prvého stupňa v tom, že Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru uzavretá dňa 10.12.2008
medzi právnym predchodcom oprávneného, VÚB banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským
subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu, možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj
s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

38. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom
prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom
na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky, vyjadruje súhlas tak so samotnou
zmluvou, ako aj s obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou
a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým
nezmaril uzavretie zmluvy.

39. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa aj v tom, že rozhodcovskú doložku,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne
informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez
toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne
dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie
rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť
vrátane zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných obchodných podmienok, ako to uviedol aj súd
prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom je neprijateľná. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.



40. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný
titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné
vykonať.

41. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po
vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru
dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku
skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia
uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na
opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s
jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

42. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z
vyššie uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z § ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva pre exekučný súd predtým, než udelí poverenie na vykonanie exekúcie povinnosť preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom, a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na
jeho základe je možné exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu
exekúcie bránili.

43. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

44. Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES
nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,
nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne
poukázal na výklad danej Smernice.

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).