Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/141/2017 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 20Co/141/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8215206816.1 Krajský súd Prešov | 20Co/141/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8215206816.1 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26679b64-1a31-4fdc-b55b-1fc9b4274d9e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8215206816.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206816
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215206816.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX
XX Q., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s. , Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31320155, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01
Poprad, IČO: 44250029, o zaplatenie 286,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č. k. 5C/457/2015-68 zo dňa 02. 11. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pokračuje sa v konaní v správnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 30 Bratislava, IČO: 31 320 155.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania.

III. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 268,64 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania
od 13. 11. 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluva zo dňa 04. 12. 2009 so spoločnosťou
Consumer Finance Holding a. s. pre malú veľkosť písma je absolútne neplatná, lebo ust. § 53 ods. 5
OZ nie je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka a tak
ide o absolútnu neplatnú zmluvu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému zaplatila 1
247,24 Eur. To je o 286,64 Eur viac než bola povinná v zmysle zásad citovaného ustanovenia § 451 OZ,
lebo v tomto rozsahu zo strany žalobkyne išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalovanému tak
vznikla povinnosť toto plnenie žalobkyni vydať. V súvislosti s námietkou premlčania súd prvej inštancie
poukázal na to, že konanie žalovaného v súvislosti s použitím malého písma malo za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy a vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, potom nebolo možné
zo strany súdu prijať iný záver než, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie oprávňujúc súd pri
posudzovaní námietky premlčania nároku žalobkyne na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia použiť
10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 2 OZ. Konštatoval, že nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. Ako totiž vyplýva zo žalovaným predloženého
splátkového kalendára, žalobkyňa prvú splátku úveru bola povinná zaplatiť dňa 20. 04. 2010, týmto



dňom jej začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do dňa 23. 10. 2015, kedy svoj nárok uplatnila
na súde, neuplynula.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu podľa obsahu
odvolania, aby rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp., aby vo veci samej rozhodol tak,
že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd
žalobe vyhovel v plnom rozsahu, avšak z úplne iných dôvodov než tých, ktoré tvorili odôvodnenie
žaloby. Namietal, že ani v spotrebiteľských sporoch nemôže súd rozhodnúť na základe iných dôkazov
a žalobných tvrdení než tých, ktoré v konaní vznesie žalobca - spotrebiteľ. Poukázal na to, že v čase
uzatvárania zmluvy podľa vtedy platných právnych predpisov neexistoval predpis, ktorý by upravoval
font a veľkosť písma spotrebiteľských zmlúv. Teda žalobkyňa sa nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy
z dôvodu porušenia ustanovenia o veľkosti písma uložených zákonom (§ 53c OZ v nadväznosti na
vykonávajúci predpis - Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť až dňa 13.
06. 2014), takáto žalobná námietka nemá oporu v platnom práve. Žalovaný teda nekonal v rozpore s
týmto ustanovením a podľa jeho názoru veľkosť písma a formát predmetných zmluvných podmienok
nie je pre priemerného spotrebiteľa nečitateľný. Text zmluvných podmienok je navyše prehľadne
rozčlenený odsekmi a zvýraznenými nadpismi jednotlivých častí. Veľkosť písma a samotného textu nie
je neprimeraná bežným zvyklostiam v tejto oblasti služieb.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP, vzhľadom
na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 až § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného nedôvodné.

7. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

8. Žalovaný namieta, že ani v spotrebiteľských sporoch nemôže súd rozhodnúť na základe iných dôkazov
a žalobných tvrdení než tých, ktoré v konaní vznesie žalobca - spotrebiteľ.

9. Podľa ust. § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho
úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť, a teda o
absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Platnosť či
neplatnosť právneho úkonu sa so zreteľom na okolnosti daného prípadu posudzuje vždy v okamihu, keď
právnemu úkonu došlo. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, t. j. z úradnej
povinnosti nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.

11. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho
vyjadrenia zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy (pozri
rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013).

12. Je nepochybné, že veľkosť písma v predmetnej zmluve je menšia ako 1,9 mm a odvolací súd
súhlasí s tým, že text uvedený v zmluve o pôžičke je voľným okom nečitateľný. Je ďalej potrebné
konštatovať, že veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ



dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte jemu porozumieť a vyhodnotiť dôsledky
dopadajúce na neho ako spotrebiteľa. Žalovanému nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ
získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinnosti vznikajúcim uzavretím zmluvy. Takú
zásadnú a dôležitú informáciu ako odkaz na úverové zmluvné podmienky mali by byť minimálne uvedené
zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozorňovali na nejednotnosť preštudovania zmluvy v celom
rozsahu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013).

13. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že NS SR v danej veci posudzoval úverovú zmluvu uzavretú
dňa 14. 01. 2009, pričom predmetná zmluva o pôžičke je zo dňa 04. 12. 2009, a preto všetky námietky
odvolateľa uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.

14. S poukazom na uvedené a tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože sa pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchyľujú od znenia príslušných ustanovení
a nepopreli ich účel a význam, pričom výhradne vychádzal z rozhodnutia publikovaného v Zbierke
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 2/2016, tak odvolací súd považoval všetky odvolacie námietky
žalovaného za nedôvodné postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom
výroku a vo výroku o náhrade trov konania.

15. Výrok rozsudku o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a. s., a
to spoločnosťou Všeobecná úverová banka a. s. má svoju oporu v ust. § 64 a § 65 CSP. Skutočnosť,
že Consumer Finance Holding a. s. zanikla z dôvodu rozdelenia od 01. 01. 2018 a práva a povinnosti
vyplývajúce z úverových zmlúv prešli na Všeobecnú úverovú banku a. s., Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a z výpisu z obchodného registra.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).