Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Tos/60/2018 z 24. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2018, sp. zn. 4Tos/60/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1018200759.1 Krajský súd Bratislava | 4Tos/60/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1018200759.1 | 2018-05-24 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68683749-3425-4530-aa04-542ecd893ac4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1018200759.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200759
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200759.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Magdalény
Blažovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému D. C., stíhaného pre trestný čin vraždy
v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a
iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa
21.05.2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného D. C., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením senát Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 21.05.2018
rozhodol tak, že podľa § 76a Tr. por. z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. predĺžil celkovú lehotu
trvania väzby obžalovaného D. C. o 6 mesiacov, t. j. do 04.12.2018. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c)
Tr. por. nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tak, že sa pridržiava písomného podania a záverečného návrhu. Trvá
na dôvodoch, ktoré uviedli a poukazujú na to, že neboli splnené materiálne podmienky pre predĺženie
väzby podľa § 76a Tr. por. V záverečnom návrhu obžalovaný uviedol, že vec obtiažna nebola, dôvody
väzby zoslabli a preto vec mohla byť skončená v lehote 48 mesiacov. V písomnom návrhu obhajcu,
ktorý bol doručený okresnému súdu pred rozhodovaním o predĺžení lehoty trvania väzby sa uvádza, že
neboli splnené podmienky uvedené v § 76a Tr. por., vo veci sú prieťahy s tým, že väzbu obžalovaného
je možné nahradiť ponúkanou zárukou.

Krajský súd v Bratislave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por., preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je
dôvodná.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Sťažnostný súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že D. C. bol vzatý do väzby
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0Tp/595/2013 zo dňa 08.12.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tpo/5/2014 zo dňa 22.01.2014 a to z dôvodov uvedených v § 71
ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. s tým, že lehota väzby mu začala plynúť dňom 04.12.2013.

Podľa § 76a Tr. por., ak sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest
odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, ktorý nebolo možné pre obtiažnosť
veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní
a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie



účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na
nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením
podľa predchádzajúcej vety však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.

Väzba obžalovaného D. C. už bola podľa ustanovenia § 76a Tr. por. predĺžená a to uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 02.10.2017 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Tos/127/2017 zo dňa 29.11.2017 o 6 mesiacov, t. j. do dňa 04.06.2018.
V zmysle ustanovenia § 76a Tr. por. uplynie maximálna päťročná lehota väzby obžalovanému dňa
04.12.2018.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný D. C. bol rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 4Tk/1/2015 zo dňa 21.02.2018 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. účinného do 31.12.2005
(bod 1 rozsudku) a zo spáchania trestného činu vraždy formou účasti podľa § 10 ods. 1 písm. a) k §
219 ods. 1, ods. 2 písm. i), písm. j) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (bod 2 rozsudku) za čo mu bol
uložený výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť
z dôvodu podaných odvolaní zo strany oprávnených osôb. Trestná vec obžalovaného sa tak nachádza
v štádiu pred predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Sťažnostný súd pri rešpektovaní prezumpcie neviny obžalovaného dospel na podklade doposiaľ
vykonaných dôkazov a k vzhľadom neprávoplatnému odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu k
záveru, že obvinenie zo spáchania trestných činov, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba sa
nezoslabilo natoľko, aby bolo možné skonštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť. Podľa názoru
sťažnostného súdu je preto podmienka uvedená v návetí ustanovenia § 71 ods.1 Tr. por. splnená aj
naďalej.

V tomto smere krajský súd upozorňuje, že súd rozhodujúci o väzbe musí síce podľa § 71 ods. 1 Tr.
por. vždy skúmať aj to, či zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený, avšak ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. hovorí o „podozrení“, teda na splnenie tejto väzobnej
podmienky postačí len dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, že obžalovaná osoba sa dopustila
alebo mohla dopustiť trestnej činnosti uvedenej v obžalobe. Záver o podozrení v zmysle väzobnej
podmienky uvedenej v ustanovení § 71 ods. 1 Tr. por. preto nie je možné stotožňovať so záverom o
vine, nakoľko výrok o vine prichádza do úvahy len vtedy, ak o trestnej činnosti obžalovaného nie sú
dôvodné pochybnosti (na výrok o vine teda kladie zákon prísnejšie požiadavky ako na výrok o podozrení
pri väzobnom rozhodovaní). Skutočnosť, že sťažnostný súd konštatuje pri väzobnom rozhodovaní
pretrvávajúce podozrenie zo spáchania žalovanej trestnej činnosti preto nehovorí nič o rozhodovaní
odvolacieho súdu o podaných odvolaniach.

Pokiaľ ide o charakter stíhanej trestnej činnosti, tak nie je sporné, že právna kvalifikácia skutku uvedená
v neprávoplatnom odsudzujúcom rozsudku súdu prvého stupňa má povahu obzvlášť závažného zločinu,
za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Základná podmienka na predĺženie
lehoty trvania väzby v zmysle § 76a Tr. por. je teda splnená.

Pokiaľ ide o dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. tak sťažnostný súd sa stotožňuje
so súdom prvého stupňa, že tento dôvod väzby je naďalej daný a vyhláseným odsudzujúceho, aj
keď neprávoplatného, rozsudku ešte zosilnel. V tomto smere krajský súd poukazuje na presvedčivé
odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa (s. 14 a nasl.), ktorého závery si osvojuje a v podrobnostiach
na ne poukazuje. Aj podľa názoru sťažnostného súdu možno z charakteru závažnej trestnej činnosti,
ktorá sa kladie obžalovanému za vinu v spojitosti s dlhodobým trestom odňatia slobody, ktorý bol
obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa uložený vyvodiť, že v prípade prepustenia obžalovaného
z väzby na slobodu by utiekol mimo územie Slovenskej republiky, aby sa tak vyhol možnému výkonu
dlhodobého trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu reálne hrozí v prípade právoplatne uznanej viny.

Krajský súd sa preto nestotožňuje s argumentáciou obžalovaného, že ustálený väzobný dôvod pominul.



Pokiaľ ide o inštitúty umožňujúce nahradiť väzbu (§ 80, § 81 Tr. por.) a to aj s poukazom na podanie
Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, farnosť svätého Mikuláša zo dňa 14.05.2018 (ktorá nespĺňa formálne
náležitosti záruky podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por., ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa v
napadnutom uznesení), tak sťažnostný súd pripomína, že obžalovanému sa kladie za vinu spáchanie
obzvlášť závažného zločinu. V takýchto prípadoch je možné nahradiť väzbu len v prípadoch, ak to
odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2, § 81 ods. 1 Tr. por.).

Tento záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 45/2013 - uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Tost 32/2012 zo dňa 02.10.2012). Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí zaujal právny názor,
že podmienka umožňujúca nahradiť väzbu pri obzvlášť závažných zločinoch len v prípade výnimočných
okolností prípadu nie je rozporná s článkom 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ustanoveniam Dohovoru by nezodpovedalo, ak by pre určitú kategóriu trestných činov alebo pre
určitý väzobný dôvod bola náhrada väzby zákonom úplne vylúčená. Ak sa však možnosť prepustenia
na slobodu pri náhrade väzby diferencuje jednak liberálnejšími všeobecnými podmienkami a jednak
potrebou splnenia navyše aj podmienky výnimočných okolností prípadu pri stíhaní obžalovaného pre
obzvlášť závažný zločin, je takáto osobitná podmienenosť vecne odôvodnená charakterom deliktu, ktorý
je predmetom konania a teda legitímna a proporcionálna. Ak zákon podmieňuje možnosť nahradiť
väzbu výnimočnými okolnosťami prípadu pri trestnom stíhaní za obzvlášť závažný zločin, sú touto
právnou úpravou splnené garancie práv obžalovaného v zmysle článku 5 ods. 3 Dohovoru. Ide o
materiálne kritérium náhrady väzby v konaní vedenom proti obžalovanému pre obzvlášť závažný zločin,
ktoré nevyvoláva nepoužiteľnosť podmienky o výnimočných okolností prípadu z dôvodu prednostnej
aplikácie Dohovoru v zmysle článku 154c ods. 1 Ústavy SR. Tento záver je súladný aj s rozhodovacou
činnosťou Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 67/2013), ktorý uviedol, že pri väzbe obvineného z obzvlášť
závažného zločinu je nevyhnutné na nahradenie väzby preukázať celkom zjavnú neprimeranosť väzby
v porovnaní s jej nahradením.

Sťažnostný súd konštatuje, že v danej veci neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu. Za
výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 80 ods. 2 Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por. sa považujú mimoriadne
okolnosti prípadu, za ktoré nie je možné považovať len bežne sa vyskytujúce okolnosti. Výnimočné
okolnosti prípadu sú preto také okolnosti, ktoré sa svojim významom, či obsahom približujú okolnostiam
uvedeným v ustanovení § 39 Tr. zák. Sťažnostný súd opakuje, že žiadne takéto mimoriadne okolnosti
prípadu neboli vo veci zistené. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo možné nahradiť väzbu
obžalovaného dohľadom probčaného úradníka a ani iným obdobným inštitútom.

Krajský súd je preto názoru, že v predmetnej trestnej veci sú dané dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1
písm. a) Tr. por. a vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter stíhanej trestnej činnosti nie je možné
zatiaľ účel väzby dosiahnuť iným opatrením (zásada subsidiarity).

Sťažnostný súd pripomína, že existencia dôvodov väzby sama osebe nepostačuje na to, aby mohlo
byť rozhodnuté o predĺžení celkovej lehoty trvania väzby v trestnom konaní v zmysle § 76a Tr. por.
Podľa § 76a Tr. por. je totiž možné predĺžiť celkovú lehotu trvania väzby v trestnom konaní len vtedy,
ak pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie skončiť do
uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obžalovaného na slobodu hrozí, že
bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty trvania
väzby nad celkovú lehotu trvania väzby v trestnom konaní je výnimkou zo zásady, že väzba môže trvať
len nevyhnutný čas (§ 76 ods. 1 Tr. por.) a preto musí byť odôvodnené skutočnosťami, ktoré musia byť
mimoriadnej povahy. To platí o to viac, ak už k predĺženiu lehoty trvania väzby nad celkovú dobu trvania
väzby v trestnom konaní už došlo.

V zmysle judikatúry obtiažnosť veci podľa § 76 ods. 3 Tr. por. nikdy nespočíva v zložitosti právnej
kvalifikácie skutku, keďže platí pravidlo „iura novit curia“, ale spočíva v zložitosti, komplikovanosti a
tým aj časovej náročnosti náležitého zistenia skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, vrátane
preverenia obhajoby obvineného dokazovaním. Pod pojmom „iné závažné dôvody“ treba rozumieť
dôvody spočívajúce mimo procesnej aktivity orgánov činných v trestnom konaní, ako je napríklad
sebapoškodzovanie sa obvineného, jeho opakované neúspešné námietky zaujatosti úradných osôb,
neopodstatnené výmeny obhajcov a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.06.1998, sp.
zn. Ntv 28/1998).



Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že došlo k skončeniu konania pred súdom prvého stupňa
a trestné konanie bude pokračovať pred odvolacím súdom. Krajský súd sa stotožňuje so súdom prvého
stupňa v tom, že danú trestnú vec je nutné označiť za obtiažnu, pretože objasnenie skutkového stavu veci
si vyžiadalo pomerne rozsiahle a tým aj časovo náročné dokazovanie a to nielen v prípravnom konaní,
ale aj v konaní pred súdom. Navyše v prípade obžalovaného je vykonávané dokazovanie objektívne
komplikované aj tým, že sa priebeh dokazovania tlmočil do ukrajinského jazyka a do ukrajinského jazyka
boli prekladané aj relevantné rozhodnutia súdov, čo si taktiež vyžiadalo určitý časový priestor. Všetky
tieto skutočnosti v súhrnne objektívne vytvárajú obtiažnosť (komplikovanosť) danej trestnej veci, pričom
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu také výrazné prieťahy, ktoré by už porušovali právo
obžalovaného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

V podrobnostiach k splneniu tejto zákonnej podmienky v zmysle § 76a Tr. por. poukazuje krajský súd na
presvedčivé a podrobné odôvodnenie okresného súdu (s. 19 a nasl.) s ktorého závermi sa sťažnostný
súd plne stotožňuje a to bez nutnosti ich opätovne opakovať.

Krajský súd sa napokon stotožnil s napadnutým uznesením aj v tom, že v prípade prepustenia
obžalovaného na slobodu, by mohlo byť reálne zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu
trestného konania, nakoľko hrozí bezprostredná hrozba úteku obžalovaného do cudziny (tak ako to
vyplýva z konštatovaného dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.), čo by mohlo v prípade
právoplatného uznania viny, znemožniť naplnenie účelu trestného konania, ktorým je nielen odhalenie
páchateľa trestnej činnosti riadnym vyšetrením stíhaného skutku a postavením páchateľa pred súd, ale
aj prípadným jeho potrestaním (výkonom trestu) v medziach Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.