Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/19/2016 z 11. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. júla 2017, sp. zn. 8Cob/19/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3814218410.1 Krajský súd Trenčín | 8Cob/19/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3814218410.1 | 2017-07-11 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 80 OSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14bf1ef5-f8a5-4d17-8e23-0cafeb6089db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814218410.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814218410.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: RS - Centrum s.r.o. so sídlom
Riečna II. 1824/85, 971 01 Prievidza,
IČO: 43 826 229, právne zastúpeného: Q.. X. Y., advokát so sídlom M. 6, W. proti žalovaným: 1/ J.. V.
H., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenému: Advokátska kancelária
Mandzák a spol., s.r.o. so sídlom Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882 a 2/ DIAGNOSTIKA, s.r.o. v
likvidácii so sídlom Krajná 103/20/1, Prievidza, IČO: 36 364 169, v spore o určenie vlastníckeho práva
žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k.
8Cb/20/2014-73 zo dňa 9. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vydaným v čase platnosti a účinnosti O.s.p. zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom
území A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, je žalovaný 2/. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný
1/ ako spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného 2/ vložil do základného imania žalovaného 2/
nehnuteľnosti, no ako konateľ nevykonal vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, pričom
tieto nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného 2/, ktorý je dlžníkom žalobcu. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 03.05.2006 bola založená obchodná spoločnosť
žalovaného 2/, pričom jej spoločníkom bol žalovaný 1/ a tretia osoba. Žalovaný 1/ a tretia osoba sa
v spoločenskej zmluve zaviazali, že ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti žalovaného 2/
vložia svoje podiely k nehnuteľnostiam. Návrh na vklad zo záväzku spoločníkov v tejto spoločenskej
zmluve nebol podaný, a preto sa žalovaný 2/ nestal vlastníkom týchto nehnuteľností a ich súčasným
výlučným vlastníkom, je po tom čo dedením nadobudol podiel tretej osoby, žalovaný 1/. Žalovaný 2/
je žalobcovi povinný podľa rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.07.2014 zaplatiť 7.222,49
Eur a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti, ktoré odôvodňujú to, že na návrhu
žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ nie je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný 2/ je dlžníkom žalobcu a záväzok
spoločníkov žalovaného 2/ na vložení ich nehnuteľností do základného imania, teda do vlastníctva
žalovaného 2/ nebol splnený. Poukázal na to, že, naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je
daný len v tom prípade, ak sa určovacím výrokom súdu rozhodne medzi účastníkmi spor o ich právo.
Zdôraznil, že žiadne právo žalobcu v tomto konaní nie je sporné, keďže nie je sporné, či žalobca má
alebo nemá nejaké právo k nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdí, že ich vlastníkom by nemal byť žalovaný
1/, ale žalovaný 2/. Keďže žalobca žiadne svoje právo k nehnuteľnostiam netvrdí, nemôže ani mať na



takomto návrhu naliehavý právny záujem. Ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu nevyplýva
ani z toho, že je veriteľom žalovaného 2/, a že sa svojej pohľadávky domôcť nemôže, keďže žalovaný
2/ okrem uvedených nehnuteľností, ktoré by mohli byť
v jeho majetku, iný majetok nemá. Ani táto skutočnosť podľa názoru prvoinštančného súdu
neodôvodňuje naliehavý právny záujem, keďže je zrejmé, že konateľ žalovaného 2/ porušil svoju
povinnosť podľa § 60 ods. 1 Obchodného zákonníka a porušenie tejto povinnosti je vynútiteľné veriteľom
žalovaného 2/ postupom podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 893,42 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď vyvodil právny záver o nedostatku jeho naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe, lebo podľa právnej teórie je naliehavý právny záujem daný aj v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Zdôraznil,
že on ako veriteľ žalovaného 2/ má zákonné právo na uspokojenie svojej splatnej pohľadávky, ktorú
nie je možné uspokojiť inak než predajom majetku, ktorý má patriť do základného imania žalovaného
2/. Uviedol, že ak nebude určené rozsudkom súdu, ktorého konštitutívne účinky vyznačí katastrálny
odbor do katastra nehnuteľností, výkon jeho práva ako veriteľa žalovaného 2/, je nemožný, lebo
v katastri nehnuteľností je vyznačený ako vlastník žalovaný 1/, preto je sporné, kto je vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Následkom nesplnenia povinnosti konateľa žalovaného 2/ je nesúladný
stav medzi vyznačeným vlastníctvom v katastri nehnuteľností a skutočnosťou, že nehnuteľnosti patria
do základného imania žalovaného 2/. Ak sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom
vyznačeným v katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobca
namietol aj správnosť vyčíslených trov konania, pretože nebolo preukázané, že právna zástupkyňa
žalovaného 1/ cestovala na pojednávanie z A. a že sa ubytovala v W.. Taktiež poukázal na možnosť
aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď za dôvody hodné osobitného
zreteľa označil konanie žalovaného 1/, ktorý svojim správaním a postupom odporujúcim dobrým mravom
zapríčinil vznik jeho nevymožiteľnej pohľadávky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a s poukazom na relevantnú judikatúru súdov Českej republiky a Slovenskej
republiky vyjadril presvedčenie, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v zmysle § 80 O.s.p. Okrem toho zdôraznil, že vyhovením predmetnej určovacej žaloby by sa postavenie
žalobcu nijako nezlepšilo.

4. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu nereagoval.

6. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Odvolací súd, ktorý v tejto veci rozhodoval po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade
s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom
v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu platného v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).



10. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo
veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

11. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

12. Súd prvej inštancie založil svoj právny záver o tom, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu
na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k.ú. A., na
konštatovaní, že žiadne právo žalobcu v danom konaní nie je sporné, lebo nie je sporné, či žalobca má
alebo nemá nejaké právo k nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdí, že ich vlastníkom by nemal byť žalovaný
1/ ale žalovaný 2/, a keďže žalobca netvrdí žiadne svoje právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemôže
mať naliehavý právny záujem na takejto žalobe, pričom ten nevyplýva ani z toho, že je veriteľom
žalovaného 2/, a že sa svojej pohľadávky nemôže domôcť, lebo žalovaný 2/ okrem nehnuteľností, ktoré
by mohli byť v jeho majetku, iný majetok nemá. V tejto súvislosti uviedol, že je zrejmé, že konateľ
žalovaného porušil povinnosť podľa § 60 ods. 1 Obch. zák. a jej porušenie je vynútiteľné veriteľom
žalovaného 2/ postupom podľa § 135a ods. 5 Obch. zák.

13. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania veci súdom prvej inštancie, musí byť naliehavý.
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, a tiež musí vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom odstraňujúcim neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvárajúcim pevný základ pre jeho
usporiadanie.

14. Naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu,
o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napríklad
v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiy 1Cdo/69/2003).

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha určenia, že žalovaný 2/ je vlastníkom určitého
nehnuteľného majetku a naliehavosť právneho záujmu na tomto určení odôvodňuje tým, že ak by
žalovaný 2/ predmetný nehnuteľný majetok vlastnil, mohol by si on, žalobca, uspokojiť svoju judikovanú
pohľadávku voči inak nemajetnému žalovanému 2/ v rámci vedenej exekúcie predajom predmetných
nehnuteľností.

16. S prihliadnutím na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a závery z neho
plynúce, je názor prvoinštančného súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení nesprávny, lebo určenie existencie práva žalovaného 2/ priaznivo môže ovplyvniť postavenie
žalobcu spočívajúce v založení možnosti uplatniť si právo na uspokojenie jeho pohľadávky k predmetu
určenia.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a
podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie, lebo súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia - konštatovania neexistencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení nepreskúmal vec z hľadiska hmotného práva a nevykonal v
tomto smere dokazovanie.

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi žalobu z vecného hľadiska, vec prejedná, vykoná
dokazovanie, na základe skutkových zistení vec právne posúdi a rozhodne, zároveň rozhodne aj o
trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. V zmysle § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.



19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).