Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoPv/6/2018 z 16. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. mája 2018, sp. zn. 43CoPv/6/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6118237160.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoPv/6/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6118237160.1 | 2018-05-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 324 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6503013a-887d-402f-97d7-6643ca6f57a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6118237160.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoPv/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118237160
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6118237160.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa 1/ F.. P. V., K.., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N. a navrhovateľa 2/ S.. I.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J. L., obaja zastúpení spol. LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská
cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589 proti odporcovi Ústav polymérov SAV, Dúbravská cesta
9, 845 41 Bratislava, IČO: 586 927 o určenie práva na riešenie, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
16CbPv/7/2018-34 zo dňa 23. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/7/2018-34 zo dňa 23. marca 2018 v
napadnutej časti IV. a V. výrokovej vety p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou odporcovi, aby sa do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržal prevodu, postúpenia, zaťaženia práva na riešenie k
vynálezu s názvom „L. I. H. F. H. P. A.“ a/alebo s názvom „N. B. P. N.W. mV. W. V.“, a to najmä prevodu
práva na riešenie tohto vynálezu na tretiu osobu, s výnimkou bezodplatného prevodu vynálezu na
navrhovateľov.

2. Druhou výrokovou vetou mu uložil povinnosť zdržať sa vykonania akýchkoľvek zmien v patentovom
registri Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v súvislosti s patentovou prihláškou č.
XXXXX-XXXX zo dňa 15. 10. 2015, dátum zverejnenia prihlášky 03. 05. 2017, medzinárodné patentové
triedenie U. XX/XX s názvom „N. B. P. N.W. S.. W. jD. M. - opisuje sa spôsob úpravy funkčného
stavu ľubovoľnej nukleovej kyseliny umožňujúci jej špecifické a selektívne rozpoznanie a následnú
selektívnu manipuláciu, intervenciu, detekciu, kvalifikáciu, značenie, pre-targetovanie a sortovanie,
pričom sa táto nukleová kyselina podrobí zacieleniu konštruktom tvoreným aspoň dvomi sekvenčne-
špecifickými oligonukleotidmi vzájomne prepojenými veľkostne špecifickým polymérnym linkerom
vymedzujúcim ich vzájomnú vzdialenosť, pričom každým sekvenčne špecifickým oligonukleotidom
sa zacieli vopred definovaná cieľová sekvencia úseku nukleovej kyseliny za vzniku stabilného
heteroduplexu, prihlasovateľ Ústav polymérov SAV, pôvodcovia: F.. P. V., K.. a S.. I. J., s výnimkou zmien
uskutočnených so súhlasom oboch navrhovateľov.
3. Treťou výrokovou vetou mu uložil povinnosť zdržať sa vykonania akýchkoľvek zmien v registri
európskych patentov Európskeho patentového úradu v súvislosti s európskou patentovou prihláškou
č. T., K. zo dňa 12. 10. 2016, dátum zverejnenia prihlášky 20. 04. 2017, s názvom „A S. mV. aX. V.“,
prihlasovateľ Ústav polymérov SAV, pôvodcovia: F.. P. V., K.. a S.. I. J., s výnimkou zmien uskutočnených
so súhlasom oboch navrhovateľov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žiadali navrhovatelia určiť, že odporcovi
nepatrí právo na riešenie k vynálezu s názvom „L. I. a N. U. J. H.: H.a H. P. A.“ a/alebo s názvom
„N. B.u Y. S.. uS. N. a I. V.“ a že právo na riešenie a právo na podanie prihlášky k vynálezu s vyššie



uvedeným názvom patrí im zamietol a navrhovateľom uložil povinnosť v lehote 60 dní od doručenia
odvolaním napadnutého rozhodnutia podať žalobu ich ako navrhovateľov proti odporcovi o určenie práva
na riešenie.
5. Rozhodnutie odôvodnil súd tým, že navrhovatelia podali ako spolupôvodcovia vynálezu - systém
Q.-X.-Q. s pracovným názvom X. XA, X. XB, X. X a X. X (ďalej len „vynález“) návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi, s ktorým sú obaja v pracovnoprávnom vzťahu,
a to navrhovateľ 1/ od 01.07.2013 v pozícii výskumného pracovníka, neskôr na pozícii vedeckého
pracovníka a navrhovateľ 2/ od 01.02.2014. Navrhovatelia upovedomili odporcu o vytvorení vynálezu
upovedomeniami z 08.01. 2014 pre vynález X. XA, dňa 03.02.2014 pre vynález X. XA, dňa 26.02.2014
pre vynález X. XB a dňa XX.XX.XXXX pre vynález X. 2.
6. Odporca si ako zamestnávateľ oznámením zo dňa 06. 07.2015 uplatnil voči navrhovateľom 1/ a 2/
ako spolupôvodcom vynálezu právo na riešenie k vynálezu s názvom „L. I. a N. U. J. H.: H. F. H. P. A.“.
7. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že vynález nevytvorili v rámci
plnenia úloh z ich pracovného vzťahu, preto právo na riešenie k vynálezu, vrátane práva podať patentovú
prihlášku nepatrí odporcovi, ale im. Odporca však dňa 15.10.2015 podal národnú patentovú prihlášku
č. XXXXX-XXXX a dňa 12.10.2016 európsku patentovú prihlášku č. T., K.
8. Vyššie uvedené skutočnosti, a to existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľmi a
odporcom, ako aj vytvorenie vynálezu týkajúceho sa úpravy funkčného stavu ľubovoľnej S.., ktoré
umožňuje selektívne a špecifické rozpoznanie osvedčili navrhovatelia predložením pracovných zmlúv
uzavretých s odporcom, ich upovedomeniami o vytvorení vynálezu ako predmetu priemyselného
vlastníctva zo dňa 08.01., 03.02. a 26.02.2014 a zo dňa 20.05.2015, národnou patentovou prihláškou
a európskou patentovou prihláškou. Ich tvrdenie, že vynález, ktorého sú spolupôvodcami nevznikol v
rámci zamestnaneckého pomeru ako zamestnanecký vynález osvedčovali aj e-mailovou komunikáciou
založenou na č.l. 33a 34 dôkazov predložených navrhovateľmi, založenými v prílohovej obálke a
tým, že upovedomenie z 08.01.2014 bolo v knihe evidencie zaevidované odporcom pod por.č. 4,
pričom si voči tomuto vynálezu odporca neuplatnil právo na riešenie do 3 mesiacov, a teda včas.
Zároveň tvrdili, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ 2/ nastúpil k odporcovi do pracovného pomeru až
01.02.2014, nemohol vytvoriť vynález v rámci plnenia pracovných úloh a deklarovať túto skutočnosť
upovedomením z 08.01.2014. Skutočnosť, že vynález bol navrhovateľmi 1/ a 2/ vytvorený ich tvorivou
činnosťou ešte pred vznikom pracovného pomeru u odporcu osvedčovali aj e-mailovou komunikáciou
navrhovateľa 1/ a riaditeľa odporcu z marca až júla 2013, ktorou bol odporca zo strany navrhovateľa 1/
oboznámený s myšlienkou vynálezu, pričom prezentácia navrhovateľa 1/ u odporcu dňa 04.07.2013 sa
týkala rovnakého vynálezu, ktorý bol neskôr predmetom patentovej prihlášky zo strany odporcu. Túto
skutočnosť navrhovatelia osvedčili aj K. obsahu předložených dokumentu (X. X-X a Patentovej prihlášky
zo dňa 08.02.2018 vypracovaným vedúcou Oddelenia genomiky Ústavu hematológie a krvnej transfúzie
v Prahe.
9. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa preto navrhovatelia 1/ a 2/ domáhajú aj určenia
svojho práva na riešenie, ktoré by mohlo byť zmarené odporcom, ak by ho tento previedol na inú osobu.
Neodkladnosť úpravy pomerov odôvodnili tým, že im odporca listom zo dňa 22.02.2018 oznámil, že
nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie patentovoprávnej ochrany vynálezu na úrovni
PCT prihlášky pre vstup do národných fáz a že nemá zabezpečenú ani ich potencionálnu návratnosť
komerčným využívaním vynálezu. Oslovil preto spoločnosť Martin Lutter s.r.o. za účelom vypracovania
Bussines plánu o perspektívnosti financovania vynálezu a navrhovateľom 1/ a 2/ súčasne ponúkol
vynález na predaj, čo navrhovatelia odmietli, pretože majú za to, že im právo na riešenie svedčí. Práve to
bol dôvod, pre ktorý sa domáhali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určenia, že odporcovi
právo na riešenie k vynálezu s názvom „L. I. a N. U. J. H.: H. F. H. P. A.“ a/alebo s J. „N. B. P. N.W.
S.. W. Z. N. a I. V.“ nepatrí. Zároveň žiadali určiť, že právo na riešenie a právo na podanie prihlášky k
vynálezu s vyššie uvedeným názvom patrí im.
10. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že navrhovatelia dostatočne osvedčili existenciu sporu o
technické riešenie ako výsledku ich vlastnej tvorivej činnosti, ktoré je zároveň predmetom patentových
prihlášok odporcu. Pokiaľ ide o naliehavosť úpravy pomerov, z listu odporcu zo dňa 22.02.2018 vyplýva,
že tento nemá dostatok finančných prostriedkov na ďalšie kroky súvisiace s patentovou ochranou
sporného vynálezu, čiže nie je možné vylúčiť, že vykoná úkony smerujúce k prevodu práv z prihlášky
na tretiu osobu, preto sa súd stotožnil s tvrdením navrhovateľov, že prevodom práva na riešenie zo
strany odporcu na tretiu osobu by sa ich postavenie a záujmy zhoršili, a to najmä z pohľadu pasívnej
vecnej legitimácie v súdnom konaní, čo odôvodňuje naliehavosť úpravy pomerov strán sporu. Návrhu
navrhovateľov 1/ a 2/ ohľadom nárokov I. až III. preto vyhovel.



11. Nároky špecifikované pod bodom IV. a V. ich návrhu súd zamietol, pretože v tejto časti nebola
osvedčená potreba neodkladnosti úpravy pomerov strán sporu, keďže by sa nahrádzalo rozhodnutím o
nariadení neodkladného opatrenia konanie vo veci samej, čo nie je žiadúce. Prejednanie a rozhodnutie
veci ohľadom nárokov navrhovateľov 1/ a 2/ na určenie, komu patrí návrh na riešenie (vynález) bude
predmetom konania vo veci samej, pričom bude potrebné, aby súd ustanovil znalca z príslušného odboru
techniky.

12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý a v časti, v ktorej bolo rozhodnutím súdu uložená navrhovateľom povinnosť v lehote 60
dní od doručenia tohto rozhodnutia podať žalobu o určenie práva na riešenie voči odporcovi, podali
navrhovatelia 1/ a 2/ odvolanie. Tvrdili, že aj v týchto ich nárokoch je nevyhnutná predbežná ochrana
v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí, a to z dôvodu ochrany ich
práv na riešenie k vynálezu súvisiacich so zabezpečením patentovoprávnej ochrany vynálezu na úrovni
PCT prihlášky pre vstup do národných fáz. Podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže ním zistený skutkový stav neobstojí.

13. V odvolaní tvrdili, že v konaní sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany a prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli zatiaľ uplatnené. Poukázali na tú skutočnosť, že sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú ochrany svojich práv ako spolupôvodcovia vynálezu Q.-
X.-Q. s pracovným názvom X. XA, X. XB, X. X a X. X z dôvodu, že vynález vytvorili vlastnou tvorivou
činnosťou pred nástupom do zamestnania k odporcovi, a nie v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho
vzťahu, na základe čoho im jediným patrí právo na riešenie k vynálezu, vrátane práva podať prihlášku.
Keďže odporca dňa 15.10.2015 podal ako prihlasovateľ patentovú prihlášku s dátumom jej zverejnenia
dňa 03.05.2017 pre medzinárodné patentové triedenie U XX/XX a v prihláške vynálezu s názvom „N. B.
P. N.W. S.. W. Z. N. a I. V.“ (X. 3) zadefinoval vynález ako podnikový vynález podľa § 11 zák.č. 435/2001
Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorá je ako národná patentová prihláška na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej
ÚPV SR) aktuálne v konaní a podal aj medzinárodnú patentovú prihlášku č. K. s dátumom prednosti
15.10.2015 a s dátumom zverejnenia 20.04.2017, pričom akýmkoľvek prípadným nekonaním odporcu
ako prihlasovateľa v patentových konaniach hrozí navrhovateľom nenávratná majetková ujma, boli
navrhovatelia pre ochranu svojich práv na riešenie k vynálezu a na zabezpečenie patentovoprávnej
ochrany vynálezu na úrovni PCT prihlášky pre vstup do národných fáz vystavení nevyhnutnosti domáhať
sa nariadenia neodkladného opatrenia, obsah ktorého je totožný s výrokom, ktorý by uviedli aj v žalobe
vo veci samej, a teda domáhať sa aj určenia, že odporcovi nepatrí právo na riešenie k vynálezu s
vyššie uvedeným názvom a že sú to navrhovatelia 1/ a 2/, ktorým toto právo na riešenie a právo na
podanie prihlášky k vynálezu s vyššie uvedeným názvom patrí, čo navrhovatelia v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčili. Ich nároky sú osvedčené aj pre prípad, že by bol nimi vytvorený
vynález posúdený ako zamestnanecký, keďže si odporca neuplatnil právo na riešenie riadne a včas,
následkom čoho prešlo po uplynutí 3-mesačnej lehoty po prvom hlásení, ktoré navrhovatelia vo vzťahu
k odporcovi, údajne zmanipulovanom, uskutočnili dňa 08.01.2014, späť na pôvodcov.

14. V konaní tiež osvedčili, že odporca nemá dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie
patentovoprávnej ochrany vynálezu na úrovni podanej PCT prihlášky, a teda že nepochybne nemá
záujem o vstup do národných fáz, následkom čoho hrozí, že odporca predá tretej osobe, prípadne
zamedzí vstup do národných fáz, čím môže byť navrhovateľom spôsobená nenapraviteľná majetková
ujma a znemožnenie dosiahnutia ochrany ich práv. Preto boli toho názoru, že súd prvej inštancie nemal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhali určenia, komu patrí právo na
riešenie, zamietnuť.

15. V odvolaní preto tvrdili, že podľa § 330 ods.2 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie,
obsah ktorého by bol totožný s výrokom vo veci samej, a teda nesúhlasili s odôvodnením súdu, že
by nariadením neodkladného opatrenia bolo nahradené konanie o veci samej. Navrhovatelia osvedčili
aktuálnosť patentových konaní na národnej a medzinárodnej úrovni, kedy subjektom oprávneným
vystupovať, konať a pokračovať v patentových konaniach je vzhľadom na platnú právnu úpravu výlučne
odporca ako prihlasovateľ. Navrhovatelia listom zo dňa 14.02.2018 vyzvali odporcu na postúpenie
patentovej prihlášky T. M. do národných fáz, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie patentovoprávnej ochrany vynálezu na úrovni podanej PCT prihlášky pre vstup do



národných fáz, a preto je nútený ponúknuť predmetný vynález na predaj, z čoho vyplýva nielen hrozba
prevodu práv odporcu z prihlášky na tretie osoby, ale aj obava, že odporca nemá a nebude mať záujem
o vstup do národných fáz, čím nedôjde k postúpeniu patentovej prihlášky do národných fáz pre vynález.

16. Súd prvej inštancie v nadväznosti na neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu preto nesprávne
právne posúdil otázku, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom
vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu, čo môže mať za následok ťažko napraviteľnú majetkovú ujmu.

17. Navrhovatelia v odvolaní uviedli novoty, ktorými preukazujú naliehavosť, ale najmä neodkladnosť
úpravy pomerov strán, a to že dňa 23.03.2018 bol navrhovateľom zo strany patentového zástupcu
odporcu - inventa Patentová známková kancelária s.r.o. Bratislava daný na vedomie v kópii doručený e-
mailom list so žiadosťou o promptnú reakciu odporcu na blížiace sa termíny vstupu do národných fáz,
pričom odporca bol patentovým zástupcom upozornený na 30, resp. 31-mesačnú lehotu, ktorá uplynie
15.04., resp. 15.05.2018 a bol požiadaný o písomné vyjadrenie.

18. Dňa 27.03.2018, t.j. po lehote na záväzný pokyn pre krajinu - Japonsko odporca v rámci e-mailovej
komunikácie odpovedal patentovému zástupcovi a v kópii na vedomie navrhovateľom s obsahom, že
v súčasnosti nemá finančné prostriedky ani záujem na vstup predmetného patentu do národných fáz a
že ak budú mať pôvodcovia záujem o vstup patentu do národných fáz, je to v ich vlastnej réžii a môžu
kontaktovať patentového zástupcu sami bez účasti ústavu.

19. Z takéhoto správania sa odporcu, ktorý na jednej strane odmieta prinavrátenie práva na riešenie
navrhovateľom, keďže odmieta uznanie, že právo na riešenie im patrí a odmieta, že by vynález nebol
zamestnaneckým dielom a na druhej strane nevystupuje v patentovom konaní aktívne, úmyselne marí
vstup do národných fáz a vytvára stav, kedy hrozí navrhovateľom nenávratná majetková ujma, aj keď
odporca odkazuje navrhovateľov na vstup do národných fáz po ich vlastnej línii, neakceptuje to, že
subjektom oprávneným konať a udeľovať aktívne pokyny v rámci patentových konaní je výlučne odporca
a nie navrhovatelia ako pôvodcovia vynálezu. Tí nie sú oprávnení konať bez akejkoľvek súčinnosti a
súhlasu odporcu.

20. Boli preto toho právneho názoru, že neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu v danej
veci odôvodňuje nevyhnutná potreba odvrátenia prípadnej hroziacej majetkovej ujmy na strane
navrhovateľov, v prospech ktorých svedčí právo na riešenie k vynálezu vrátane práva podať prihlášku,
nakoľko odporca včas neudelil pokyn na vstup do národných fáz v jednotlivých krajinách, pre Japonsko
do 26.03.2018 a pre Čínu, USA, Kanadu, Mexiko, Kubu a Brazíliu do 29.03.2018 a preukázateľne vyjadril
nezáujem o vstup do národných fáz aj v prípade ostatných krajín, keďže s najväčšou pravdepodobnosťou
pokyn na vstup do národných fáz do 27.04.2018 neudelí.

21. Ak v prejednávanej veci súd nenariadi neodkladné opatrenie s obsahovo totožným výrokom ako
v rozhodnutí vo veci samej, a teda nevysloví, že právo na riešenie patrí navrhovateľom, nemajú
navrhovatelia žiaden právny dosah a možnosť ovplyvniť vstup do národných fáz, čím im odporca
preukázateľne a nenávratne zmarí možnosť patentovať predmetný vynález. Navrhli preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

23. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca si prihláškou zo dňa 15.10.2015 pod č.
XXXXX-XXXX prihlásil na Úrad priemyselného vlastníctva SR na patentovanie vynález s názvom „N.
B. P. N.W. S.. W. Z. N. a I. V. K. S. K. Y. U XX/XX), ktorá je v súčasnosti v konaní.Ako pôvodcovia sú
v prihláške uvedení navrhovatelia.

24. Dňa 12.10.2016 si odporca prihlásil európskou patentovou prihláškou č. PCT/SK/XXXX/XXXXXX s
číslom publikácie T s dátumom prednosti od 15.10.2015, s dátumom jej zverejnenia 20.04.2017 ten istý
podnikový vynález, ku ktorému patrí pôvodcovstvo navrhovateľovi 1/ a 2/. Títo, tak ako tvrdia v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, upovedomili odporcu ako ich zamestnávateľa o vytvorení predmetu
priemyselného vlastníctva - vynálezu upovedomeniami zo dňa 08.01.,03.02., 26.02.2014 a 20.05.2015,



na čo odporca reagoval tým, že im oznámil, že si uplatňuje právo na riešenie k vynálezu oznámením
zo dňa 06.07.2015.

25. Odpoveďou na list zo dňa 14.02.2018 s označením „I. J. K. K. K. T M. O. J. P.“ zo dňa
22.02.2018 odporca okrem iného ponúkol vynález na predaj navrhovateľom za cenu stanovenú
súdnym znalcom napriek tomu, že právo na riešenie svedčí v ich prospech. Odporca tak v súčasnosti
pripravil navrhovateľov o možnosť disponovať právom na riešenie a právom patentovať vynález, pričom
nekonaním navrhovateľov v tejto veci, ak by došlo k prevodu práva na riešenie na tretie osoby, by
sa postavenie a záujmy navrhovateľov podstatne zhoršili. Navrhli preto okrem iného, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, v ktorom by určil, že odporcovi nepatrí právo na riešenie k vynálezu s názvom
„L. I. a N. U. J. H.: H. F. H. P. A.“ a/M. s J. „N. B. P. N.W. S.. W. Z. N. a I. V.“ a zároveň aby určil,
že navrhovateľovi 1/ a 2/ patrí právo na riešenie a právo na podanie prihlášky k vynálezu s názvom
obsahovo totožným, ako je uvedené vyššie.

26. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel
sčasti, keď uložil odporcovi až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa prevodu,
postúpenia, zaťaženia práva na riešenie k vynálezu s vyššie uvedeným názvom, a to najmä zdržať
sa prevodu práva na riešenie tohto vynálezu na tretiu osobu s výnimkou bezodplatného prevodu
vynálezu na žalobcov a uložil mu aj povinnosť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa
vykonania akýchkoľvek zmien v patentovom registri Úradu priemyselného vlastníctva SR v súvislosti
s Patentovou prihláškou č. XXXXX-XXXX zo dňa 15.10.2015 s dátumom jej zverejnenia 03.05.2017,
medzinárodné patentové triedenie U XX/XX prihlasovateľa Ústavu polymérov SAU pôvodcov F.. P. V.,
K.. a S.. I. J. s výnimkou zmien uskutočnených so súhlasom oboch navrhovateľov a rovnako zdržať sa
vykonania akýchkoľvek zmien v registri európskych patentov Európskeho patentového úradu v súvislosti
s Európskou patentovou prihláškou č. T K./SK/XXXX/XXXXX zo dňa 12.10.2016 s dátumom zverejnenia
prihlášky 20.04.2017 s rovnakým názvom prihlasovateľa Ústav polymérov SAU pôvodcov navrhovateľa
1/ a 2/ s výnimkou zmien uskutočnených so súhlasom oboch navrhovateľov.

27. Nariadeniu neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nevyhovel v tej časti, v ktorej navrhovatelia
žiadali určiť, že právo na riešenie k vyššie uvedenému vynálezu patrí im a že nepatrí odporcovi rovnako,
ako nevyhovel ich návrhu, aby súd určil, že im patrí aj právo na podanie prihlášky k vynálezu s
vyššie uvedeným názvom. Navrhovateľom uložil povinnosť v lehote 60 dní od doručenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia podať žalobu vo veci samej proti odporcovi o určenie práva na riešenie k
vyššie uvedenému vynálezu. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nevyhovel súd
prvej inštancie s odôvodnením, že by sa rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia nahrádzalo
rozhodnutie vo veci samej, pričom potreba neodkladnosti úpravy pomerov strán sporu aj v tejto časti
nebola navrhovateľmi osvedčená. Prejednanie a rozhodnutie veci ohľadom nárokov na určenie, komu
patrí návrh na riešenie bude predmetom konania vo veci samej, pričom z odôvodnenia rozhodnutia tiež
vyplýva, že súd mieni ustanoviť znalca z príslušného odboru techniky.

28. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 08.01.2014 (ďalej aj Patentový zákon)
právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len "právo na riešenie") má pôvodca vynálezu.

29. Podľa ods. 2 cit. ust. pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

30. Podľa ods. 3 cit. ust. spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len "spolupôvodcovia") majú právo na riešenie
v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak
inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.

31. Podľa § 11 ods. 1 cit. zák., ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho
vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na
zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je
dotknuté.

32. Podľa ods. 2 cit. ust. pôvodca, ktorý vytvoril vynález podľa odseku 1, je povinný zamestnávateľa o
tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné
na posúdenie vynálezu.



33. Podľa ods. 3 cit. ust. zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne
v lehote troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2.

34. Podľa ods. 4 cit. ust., ak zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej lehote
podľa odseku 3, prechádza toto právo späť na pôvodcu. Zamestnávateľ, ako aj pôvodca sú v tejto lehote
povinní zachovávať o vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám.

35. Podľa § 12 ods. 1 cit. zák. právo na riešenie patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 10
ods. 1 a 3 alebo v § 11 ods. 1.

36. Podľa ods. 4 cit. ust. s prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní
prihlášky, súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky. Prevod alebo prechod práv z
prihlášky však nadobudne účinnosť voči tretím osobám až odo dňa zápisu do registra prihlášok patentov
(§ 57); to neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu alebo prechodu vedeli alebo podľa
okolností mali vedieť.

37. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie
a) vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať
výrobok, ktorý je predmetom patentu,
b) využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len "chránený spôsob"), alebo ponúkať
taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,
c) vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať či dovážať
výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,
d) dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky slúžiace na
uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti má vedieť, že tieto
prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu
dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).

38. Podľa ods. 2 cit. ust. výlučné práva podľa odseku 1 má aj prihlasovateľ, počnúc dňom zverejnenia
prihlášky vo vestníku, za predpokladu udelenia patentu na vynález, ktorý je predmetom prihlášky.
Uplatnenie týchto práv proti tretím osobám je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú účinky
patentu.

39. Podľa § 32 ods. 1 cit. zák. v prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom
alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, ktorého právo sa porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby
porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky porušovania boli odstránené.

40. Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. pri ochrane práv podľa tohto zákona môže súd predbežným opatrením
ukladať obsahovo rovnaké povinnosti ako v rozhodnutí vo veci samej v prípade, ak akékoľvek
oneskorenie môže oprávnenej osobe spôsobiť ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

41. Podľa § 37 ods. 1 cit. zák. prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie
podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1.

42. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) v platnom znení pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

43. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

44. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

45. Podľa ods. 2 cit. ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.



46. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

47. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania,
ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
48. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí
lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

49. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď
návrh v časti o určenie práva na riešenie k vyššie uvedenému vynálezu v prospech navrhovateľov 1/ a
2/ a v neprospech odporcu, ako aj určenia práva podať prihlášku k vynálezu pre navrhovateľov, ktorého
sú spolupôvodcami, zamietol. Rozhodol tak v čase, kedy sú na Úrade priemyselného vlastníctva SR a
na Európskom patentovom úrade podané odporcom prihlášky na patentovanie vynálezu, pôvodcovstvo
ktorých odporca nespochybňuje, pretože navrhovateľov uviedol v týchto prihláškach ako pôvodcov. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že patentové právo neupravuje čo je vynález, ale ktoré vynálezy
(riešenia) sú patentovateľné. Právna úprava obsiahnutá v § 11 zákona č. 435/2001 Z.z. patentového
zákona obsahuje definíciu tzv. podnikového vynálezu, ktorý musí súvisieť s prácou zamestnanca u
zamestnávateľa a musí sa týkať oblasti činnosti zamestnávateľa. Z oznámenia odporcu adresovaného
navrhovateľovi 1/ potom, ako mu ponúkol dňa 20.05.2015 právo na riešenie k vynálezu s pracovným
názvom „L. I. a N. U. J. H.: H. F. H. P. A.“ postupom podľa § 11 Patentového zákona, odporca mu
listom zo dňa oznámil, že si uplatňuje právo na riešenie k uvedenému vynálezu v súlade s § 11 ods.
3 Patentového zákona.

50. Z patentových prihlášok tak nesporne vyplýva, že právo na riešenie k vynálezu patrí zatiaľ odporcovi,
ktorý má zároveň aj dispozičné právo s uvedenými prihláškami, toho času obmedzené právoplatným
rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia nariadeného v tomto konaní v časti, proti ktorej žiadna
zo strán odvolanie nepodala, aj keď nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby patentovoprávnu
ochranu tohto vynálezu v jednotlivých štátoch zabezpečil.

51. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením navrhovateľov 1/ a 2/ v tom, že akýmkoľvek nekonaním
odporcu ako prihlasovateľa v patentových konaniach hrozí nenávratná majetková ujma navrhovateľom,
pretože zatiaľ nimi tvrdené a osvedčované právo na riešenie k vynálezu nebolo na základe riadne
vykonaného dokazovania v sporovom konaní zistené. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že pri sporoch
z priemyselného vlastníctva pripúšťa Civilný sporový poriadok nariadiť neodkladné opatrenie, obsah
ktorého by bol totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, pretože súd tak môže urobiť len vtedy,
ak to pripúšťa povaha veci. Znamená to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vždy vtedy, ak
sa ním majú chrániť práva duševného vlastníctva a ak sa na základe neho má zdržať protistrana
konania, ktorým sa právo duševného vlastníctva nesporne patriace navrhovateľovi ohrozuje alebo
porušuje. Podľa tvrdení navrhovateľov by síce malo právo na riešenie k vynálezu s názvom „L. I.
a N. U. J. H.: H. F. H. P. A.“ a/alebo s J. „N. B. P. N.W. S.. W. Z. N. a I. V.“ K. im, avšak ich
tvrdenie sa dostáva do rozporu s reálnym skutkovým stavom, keďže samotní navrhovatelia ponúkli
odporcovi ako ich zamestnávateľovi vynález, ktorého sú spolupôvodcami postupom, ktorý predpokladá
§ 11 Patentového zákona, na čo zamestnávateľ reagoval a podal na nimi vytvorený vynález patentové
prihlášky národného a medzinárodného charakteru s úmyslom získať pre tento tzv. podnikový vynález
patent, majiteľom ktorého bude on sám. Z doterajších listinných dôkazov, ktorými navrhovatelia
osvedčovali ich nárok vo forme práva na riešenie k vyššie uvedenému vynálezu nie je možné bez
vykonania dokazovania a umožnenia protistrane sa k tvrdeniam navrhovateľov vyjadriť s určitosťou
dospieť v rámci tohto predbežného konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný
charakter k záveru, že právo na riešenie skutočne nepatrí odporcovi, ale navrhovateľom. Ak by malo byť
tvrdenie navrhovateľov, že právo na riešenie k vynálezu patrí im pravdivé, je nevyhnutné na ich tvrdenia a
nimi označené dôkazy vykonať dokazovanie, ktoré nemusí byt nevyhnutne vykonávané znalcom tak, ako
to uviedol vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie, pretože komu parí právo na riešenie nie je otázkou
technickou, ale právnou. Súd prvej inštancie je preto aj sám schopný posúdiť, či v prejednávanej veci šlo
o podnikový vynález alebo vynález vytvorený vlastnou činnosťou spolupôvodcov pred ich nástupom do
pracovného pomeru k odporcovi, či právo na riešenie k nemu vzniklo navrhovateľom a potom nemohlo
vzniknúť odporcovi alebo vzniklo jednoznačne len odporcovi a či bol alebo nebol dodržaný zákonný



postup pri ponuke a akceptovaní ponuky tzv. podnikového vynálezu navrhovateľmi, ak sa o takýto
vynález skutočne jednalo.

52. Obavy navrhovateľov z ohrozenia a porušovania ich práva na riešenie boli na základe rozhodnutia
súdu prvej inštancie o čiastočnom nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcovi dostatočne
ochránené, pričom je už len na navrhovateľoch, aby žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať
určenia, že im právo na riešenie k vyššie uvedenému vynálezu patrí, podali na súd prvej inštancie v
čo najkratšom možnom čase. Inak nie je možné právne vzťahy, ktoré doteraz medzi navrhovateľmi a
odporcom existujú postaviť naisto.

53. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že navrhovatelia neodkladného opatrenia mali aj iné možnosti,
ako zabezpečiť výkon svojho práva, a teda mohli od odporcu žiadať namiesto zdržania sa konania, ktoré
ohrozuje alebo porušuje ich právo duševného vlastníctva, aj keď ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súdom bolo tejto časti predbežne vyhovené, a to postupom vyplývajúcim z § 342 CSP.
Navrhovatelia pritom listom zo dňa 14.02.2018 vyzvali odporcu na postúpenie patentovej prihlášky T
M. do národných fáz, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie patentovoprávnej
ochrany vynálezu na úrovni podanej PCT prihlášky pre vstup do národných fáz, čo bol odporca zrejme
ochotný urobiť, avšak nie bezodplatne, keď navrhovateľom 1/ a 2/ ponúkol vynález na predaj, čo
navrhovatelia odmietli.

54. Zo správania sa odporcu, ktorý neodmietal prinavrátenie práva na riešenie navrhovateľom tak, ako
to navrhovatelia nesprávne v odvolaní tvrdili vyplýva, že právo na riešenie k vyššie uvedenému vynálezu
mohlo byť riešené aj mimosúdne, nie však bez finančnej náhrady. Odpoveďou na list navrhovateľov
zo dňa 14.02.2018 s označením „I. J. K. K. K. T M. do J. P.“ zo dňa 22.02.2018 odporca okrem iného
ponúkol navrhovateľom vynález na predaj za cenu stanovenú súdnym znalcom. K žiadnej dohode však
medzi stranami nedošlo, preto spor, ktorý medzi nimi vznikol z dôvodu, že odporca neuznal právo na
riešenie pre navrhovateľov a odmietol, že by vynález nebol zamestnaneckým dielom môže byť zrejme
vyriešený len v súdnom konaní. Skutočnosť, že odporca nevystupuje v patentovom konaní aktívne ešte
samo o sebe neznamená, že by úmyselne maril vstup navrhovateľov do národných fáz, a to o to skôr,
že nejaké návrhy navrhovateľom ohľadom prevodu práva na riešenie, ktoré mu zatiaľ nesporne patrí,
navrhovateľom dal. Aj z listu odporcu, ktorý v odvolaní označili ako novotu zo dňa 27.03.2018, zaslaný
im v kópii na vedomie navrhovateľom vyplýva, že ak budú mať pôvodcovia záujem o vstup patentu
do národných fáz, je to v ich vlastnej réžii a môžu kontaktovať patentového zástupcu sami bez účasti
odporcu.

55. Tvrdenie navrhovateľov, že právo na riešenie svedčí v ich prospech a že ich odporca v súčasnosti
pripravil o možnosť disponovať právom na riešenie a právom patentovať vynález, pričom nekonaním
navrhovateľov v tejto veci, ak by došlo k prevodu práva na riešenie na tretie osoby, by sa postavenie a
záujmy navrhovateľov podstatne zhoršili je zatiaľ predčasné,a to aj preto, že prevod práva na riešenie,
ako aj prevod prihlášok na tretie osoby bol právoplatným uznesením súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia v tomto konaní odporcovi zakázaný.

56. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého
účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má tak výlučne charakter
preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho
nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľov alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť
druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
Súd pri rozhodovaní musí mať preto rozhodujúce skutočnosti osvedčené a musí zvažovať, či je
osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné.
57. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľov bez toho, aby



bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv dotknutej
strany neodkladným opatrením musí byť primeraný osvedčenému ohrozeniu, príp. už aj porušeniu práv
a právom chránených záujmov a primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred nariadením neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
58. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva nie je možné aplikovať všetky zásady
kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie - konanie vo veci samej, čo je dané tým,
že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu,
ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Je to dané najmä lehotou, v rámci ktorej má
súd prvej inštancie o návrhu rozhodnúť, ktorá je tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 CSP
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu.
59. Aj keď ustanovenie § 330 ods. 2 CSP v týchto prípadoch počíta s tým, že súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, v § 341 ods. 1 CSP
však jednoznačne upravuje, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane len to, aby sa zdržala
konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. Z tohto ustanovenia, ale ani
z ostatných ustanovení, najmä § 325 ods. 2 CSP nevyplýva, že by mal súd nariaďovať neodkladné
opatrenie aj vtedy, keď je sporné, komu právo duševného vlastníctva, a teda právo na riešenie k vynálezu
patrí, pretože to povaha veci nepripúšťa.

60. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín
predložených navrhovateľmi, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len
osvedčujú. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak vzhľadom na dočasnosť a zmysel
tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani
zásada rovnosti strán, ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti
tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne
disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy
a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred
súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej
dočasnej ochrane práv navrhovateľov má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným
skutočnostiam. Ochrana odporcu je daná až jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania
a navyše zodpovednosťou navrhovateľov za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

61. Okruh skutkových tvrdení a ani ich právne posúdenie, ktoré navrhovatelia v odvolaní namietajú,
nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Nimi sa súd môže zaoberať len
v konaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nerozhoduje súd o
právach a povinnostiach strán, ale vydáva len opatrenie, ktoré má dočasný dosah a ktorým nemôže
byť prejudikovaný konečný výsledok sporu napriek tomu, že to § 330 CSP, ako aj § 34 Patentového
zákona umožňujú, pretože to povaha prejednávanej veci nepripúšťa. Účelom neodkladného opatrenia je
len dočasná, a nie trvalá úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že ochrana práv navrhovateľov im
bude poskytnutá konečným rozhodnutím vo veci. Požiadavky na rozhodnutie o nariadení neodkladného
opatrenia vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu spočívajú najmä v dodržaní zákonného
podkladu pre konkrétne rozhodnutia o týchto opatreniach.

62. Z uvedených dôvodov, keď takáto zásadná otázka, komu patrí právo na riešenie k vyššie
uvedenému vynálezu nemôže byť po prvýkrát rozhodnutá sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a že naopak vyžaduje podrobné preskúmanie v rámci konania vo veci samej,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v IV. a V. výrokovej vete napadnutých odvolaním ako
vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

63. Záverom odvolací súd uvádza, že ak navrhovatelia nepodajú žalobu vo veci samej, podľa § 341
ods. 2 CSP, márnym uplynutím súdom stanovenej lehoty neodkladné opatrenie v tej časti, v ktorej bolo
návrhu navrhovateľov vyhovené, zanikne.



64. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

65. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).