{"guid": "0eeda468-a1a2-468f-8cca-6e2ea98a4ffa:88572b9c-1352-446d-824d-7c4527d534a9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7200899756.8", "spisova_znacka": "6Co/298/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/298/2016 z 6. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 6. júna 2017, sp. zn. 6Co/298/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7200899756.8", "identifikacne_cislo": "7200899756", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Peter Priehoda", "sudca_id": 629, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-priehoda-629", "datum_vydania": "2017-06-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88572b9c-1352-446d-824d-7c4527d534a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7200899756.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7200899756.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7200899756.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/298/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7200899756
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7200899756.8

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: KS REALITY s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Alžbetina 55, IČO: 36 198 129, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, proti žalovaným: 1/ D.. P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v F. D., H.
XXX/XX, 2/ P.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. D., H. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o 44.020,21 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 27C 199/2000-1110 zo dňa 31.8.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Žalovaní  v 1. a 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania
vo výške   22,44 %.

2. Rozhodol tak potom, čo rozsudkom č.k. 27C/199/2000-508 zo dňa 15.1.2009 konanie v časti o
zaplatenie 5.057,96 € zastavil a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 44.020,21 € žalobu zamietol. Na
základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok, okrem výroku o zastavení konania a
v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne rozsudkom Okresného
súdu Košice II č.k. 27C/199/2000-1008 zo dňa 25.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č.k. 6Co/356/2015-1084 zo dňa 28. júna 2016 boli žalovaní v 1. a 2.rade zaviazaní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19.032,33 € a v prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá.

3. V rozsudku č.k. 27C/199/2000-1008 zo dňa 25.6.2015 si súd vymienil rozhodnúť o trovách konania
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania.

4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval  ust.    § 262 ods.1,2  v spojení s ust. §
234 ods.1 a § 255 ods. 2 CSP. Vychádzajúc zo žalobou uplatneného nároku vo výške 49.078,15 € určil
úspech žalobcu v konaní v rozsahu 38,78 % (suma 19.032,33 € predstavuje 38,78 % zo sumy 49.078,15
€) a úspech žalovaných v prevyšujúcom rozsahu, t.j. 61,22 % vzhľadom na zastavenie konania v
časti o 5.057,96 €, ku ktorému nedošlo pre ich správanie, a teda zastavenie konania zavinil žalobca a
vzhľadom na zamietnutie žaloby v časti 30.045,82 €. Vychádzajúc z úspechu žalobcu 38,78 % a úspechu
žalovaných 61,22 % určil celkový úspech žalovaných v rozsahu 22,44 % (61,22 % - 38,78 %) a v tomto
rozsahu priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania.



5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie tak, že súd mu prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 100%. Uplatnil
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Vytýkal súdu, že nesprávne určil sumu, ktorá bola
predmetom konania, keď pôvodne síce bola žalovaná suma 49.078,15 €, ale následne bola znížená o
sumu 5.057,96 € z dôvodu, že medzičasom sa žalovaní dohodli s dodávateľom stavebných prác Mráz
s.r.o. tak, že uvedenú sumu zaplatia priamo jemu, a teda došlo k dobropisu spomínanej sumy. Následne
celých 17 rokov bola predmetom konania suma vo výške 44.020,21 €, z ktorej mal súd vychádzať pri
výpočte pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Vychádzajúc z takto určeného predmetu konania potom
úspech žalobcu predstavuje 43,235 % a úspech žalovaných 56,765 %, takže ide o celkový úspech
žalovaných iba v rozsahu 13,53 %.  Za zmätočný považoval výrok uznesenia z dôvodu, že žalobca je len
jeden subjekt, pričom výrok znie na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov konania v prospech žalovaných.
Nakoniec s poukazom na ust. § 257 CSP namietal, že súd nemal náhradu trov konania žalovaným
vôbec priznať, pretože konečné rozhodnutie súdov je výsledkom ich úvahy na základe výsledkov
znaleckého posudku Technickej univerzity Košice, v ktorom sa použila metodika, ktorá podľa stanoviska
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je neakceptovateľná v rámci Slovenska. Žalobca
vychádzal zo stanoviska tohto ústavu, naviac podporeného stanoviskom občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR č. Cpj/30/97 z 20.10.1997, a tak nemohol predvídať, že konajúce súdy budú v
rozpore s týmto stanoviskom akceptovať iný metodický postup pri vypracovaní znaleckého posudku,
ktorý sa stal základom konečného rozhodnutia prvoinštančného, ako aj odvolacieho rozsudku. Z týchto
dôvodov navrhol priznať mu nárok na náhradu trov celého konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať
im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Argumentovali tým, že žalobca v odvolaní
neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup ním navrhnutý pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s platnou právnou úpravou,
kedy zohľadnil výsledok sporu, čo v odôvodnení aj riadne zdôvodnil.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§365 ods.1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

9. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

10. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods.2 CSP, podľa
ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzajúc z pomerného
(ne)úspechu oboch strán sporu náhradu trov pomerne rozdelil, a teda priznal žalovaným nárok na
náhradu trov konania v rozsahu ich celkového úspechu 22,44 %.

11. Správne súd vychádzal pri určení pomeru úspechu z pôvodne celkovo žalovanej sumy 49.078,15
€, keďže táto suma bola predmetom konania a pokiaľ došlo k jej späťvzatiu čo do sumy 5.057,96 €,
správne uzavrel zavinenie zastavenia v tejto časti žalobcom, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebolo
správanie sa žalovaných, ktorí by nárok žalobcu v tomto rozsahu uspokojili.

12. Vychádzajúc z celkovo žalovanej sumy 49.078,15 € následne správne určil úspech žalobcu v rozsahu
38,78 %, lebo rozsudkom mu bola priznaná suma 19.032,33 € a keďže v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutá, úspech žalovaných tak predstavuje 61,22  %. Správne teda súd uzavrel, že celkový úspech
žalovaných predstavuje 22,44 %.

13. K námietke žalobcu, že výrok znie na spoločnú a nerozdielnu náhradu trov konania v prospech
žalovaných, pričom je na strane žalobcu iba jeden subjekt odvolací súd uvádza, že týmto výrokom súd
určil, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo



výške 22,44 %, teda pojem „spoločne a nerozdielne“ súd vzťahuje k žalovaným v 1. a 2. rade, a tak
vyjadruje ich spoločné právo na náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaní boli zastúpení
spoločným právnym zástupcom a vznikli im v konaní spoločné trovy.

14. Aj keď zákonu zodpovedajúci (§ 262 ods.1 CSP) je výrok, ktorým súd rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania, teda nerozhoduje o plnení, t.j. nerozhoduje o povinnosti platiť alebo nahrádzať
trovy konania (súdna prax sa ustálila na výroku v znení: žalovaní v 1. a 2.rade majú proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 22,44 %, prípadne priznáva žalovaným náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 22, 44 % - poznámka odvolacieho súdu), nemá to za následok vecnú nesprávnosť
uznesenie, pretože súd správne rozhodol o nároku žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 22,44 %, iba iným spôsobom tento výrok formuloval.

15. Použitie výrazov „je povinný nahradiť alebo je povinný zaplatiť“ je namieste pri rozhodovaní o výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.2 CSP, kedy súd už rozhoduje o plnení konkrétnej výšky
náhrady trov konania.

16. Pokiaľ súd rozhoduje len o nároku, nejde o rozhodovanie o plnení (zaplatení alebo nahradení a pod.).

17. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, že súd v zmysle ust.   § 257 CSP žalovaným nemal
vôbec priznať náhradu trov konania, pretože rozhodnutie súdov vychádzalo zo znaleckého posudku, v
ktorom sa použila neakceptovateľná metodika pri jeho vypracovaní.

18. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

20. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

21. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

22. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

23. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na
strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

25. Žalobca v odvolaní argumentuje iba okolnosťami prejednávaného sporu, konkrétne tým, že základom
pre rozhodnutie súdov oboch stupňov bol znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach, v ktorom
sa použila neakceptovateľná metodika, čo vyplynulo zo stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline.

26. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že uvedenú skutočnosť nemožno subsumovať pod okolnosti
prejednávanej veci, ako ich ustálila doterajšia súdna prax, vedúce k nepriznaniu náhrady trov konania.



27. S námietkami žalobcu o nemožnosti použiť závery znaleckého posudku Technickej univerzity
Košice v nadväznosti na použitú metodiku vypracovania znaleckého posudku sa vysporiadal pri svojom
rozhodovaní tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie rozsudku č.k. 6Co/356/2015-1084 zo dňa 28. júna 2016, str. 20-22 odôvodnenia rozsudku.
Vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach vzal za základ
posudzovania stavebnotechnické a kvalitatívne posúdenie stavby z posudku D.. F. F., ktorý vychádzal z
vtedy platnej vyhlášky č. 465/1991 Zb. a použil metódu bodového hodnotenia, pričom D.. F. F. určil vo
svojom znaleckom posudku hodnotu nedokončeného rodinného domu a túto hodnotu ako východiskovú
použila aj Technická univerzita v Košiciach vo svojom znaleckom posudku ako základ posudzovania
hodnoty skutočne vykonaných prác a materiálových dodávok, použitím bodového hodnotenia iba použila
rovnakú metodiku na zistenie ceny diela, aká bola použitá v znaleckom posudku D.. F. F.. Použitie
rovnakej metodiky v znaleckom posudku Technickej univerzity v Košiciach a v znaleckom posudku D..
F. F. bolo nevyhnutné pre objektívne závery, keďže použitie inej metodiky na údaje vychádzajúce zo
znaleckého posudku D.. F. F. by mohlo v konečnom dôsledku skresliť závery znaleckého posudku. Z
týchto dôvodov odvolací súd konštatoval, že neboli dôvodné námietky žalobcu o použití starej metodiky.

28. Rozhodnutie súdov oboch inštancií vychádza  z vykonaného znaleckého posudku a skutočnosť,
že tento znalecký posudok a jeho závery neakceptuje žalobca, nemôže byť dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovaným, resp. dokonca pre priznanie náhrady trov konania žalobcom.

29. Za danej situácie žalobcom tvrdené okolnosti prejednávaného sporu nie sú dôvodmi hodnými
osobitnými zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným a odvolací súd nezistil ani iné
dôvody pre aplikáciu ust. § 257 OSP.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú nárok proti neúspešnému
žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie (vyšší súdny úradník) samostatným uznesením
(§ 262 ods.2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/199/2000", "guid": "e5c0e988-386b-4ec3-9c49-6c026e83de8c:ae265754-478a-4062-b7c0-c1e4c61b27fe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "68118141-0885-442c-950f-abdf3a53d0a3:32878679-8e18-4220-9b8b-008b07ec5b69", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1213231473.1", "spisova_znacka": "6Co/356/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/356/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1213231473.1"}], "citovane_v": []}