Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/94/2013 z 18. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 18. decembra 2013, sp. zn. 4Cob/94/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7912217371.1 Krajský súd Košice | 4Cob/94/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7912217371.1 | 2013-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o úvere Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/705aca2a-ac8d-4cd6-8acc-2edb7424a913 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7912217371.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912217371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7912217371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: J. Y. G. s.r.o., C. 5, H.,
V. XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613
843 proti žalovanej: I. N., nar. X.XX.XXXX, D. XXX/XX, D. R., za účasti vedľajšieho účastníka konania: F.
na ochranu spotrebiteľov R., nám. W. 5, C., zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám.
SNP 7, Stropkov o zaplatenie 2.032,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 13.3.2013 č. k. 13Cb/18/2012-63 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 118,92 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovanej trovy konania nepriznal
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania 356,11 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Z. I..

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca podal návrh na začatie konania o
zaplatenie 2.032,36 s prísl. proti Judite Horváthovej. Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
žalovanej F. na ochranu občana spotrebiteľa R., C., ktorý namietal premlčanie žalobcom uplatneného
nároku, pretože dlh sa stal splatným 25.7.2005 a žalobca podal žalobu až v roku 2011. Po začatí konania
žalobca rozšíril okruh účastníkov na strane žalovaného o I. N., s ktorou uzavrel dohodu o uznaní záväzku
a uzavretí splátkového kalendára zo dňa 25.10.2010 a následne vzal žalobu proti N. R. späť. Uznesením
zo dňa 10.9.2012 č. k. 13Cb 14/2012-51 súd prvého stupňa konanie proti Judite R. zastavil, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 11.10.2012.

Súd prvého stupňa zistil, že pôvodná žalovaná Judita R. uzavrela s právnym predchodcom žalobcu D.
bankou, a.s., H. dňa 15.12.2004 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej jej veriteľ poskytol
úver vo výške 50.000,- Sk a dlžníčka sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach po 1.294,28 Sk do
15.12.2009. Pretože dlžníčka úver nesplácala riadne a včas, veriteľ vypovedal zmluvu a vyzval dlžníčku
na vrátenie zostatku nesplateného úveru 1 540,58 eur (46 411,51 Sk) s úrokmi 523,43 eur (15.768,85
eur), úrokmi z omeškania 0,67 eur (20,18 Sk) a poplatkami 73,03 eur celkom vo výške 2.137,71 eur.
Pohľadávku pôvodného veriteľa nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa



8.12.2006 a žalobou doručenou súdu prvého stupňa 21.11.2011 uplatnil nárok na zaplatenie 2.032,36
eur s prísl.

Súd prvého stupňa zmluvu uzavretú medzi veriteľom D., a.s. a dlžníčkou N. R. posúdil podľa zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 634/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom
na to, že proti dlžníčke Judite R. vzal žalobca žalobu späť, súd prvého stupňa posudzoval právny vzťah
účastníkov konania na základe dohody zo dňa 25.10.2010. Konštatoval, že dohoda účastníkov konania
obsahuje dva právne úkony - uznanie dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka a pristúpenie k záväzku
podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že táto dohoda bola
dojednaná medzi p. U. (povereným žalobcom) a Juditou R. bez prítomnosti a vedomia žalovanej, teda
osoby pristupujúcej k záväzku. Žalovaná tvrdila, že o celej záležitosti nebola informovaná, nevedela o
čo ide a dohodu nepodpísala. Zdôraznil, že aj keď sú v dohode uvedené osobné identifikačné údaje
žalovanej, to ešte neznamená, že ich p. U. poskytla žalovaná. Tvrdenie žalovanej, že o celej záležitosti
nemala vedomosť, mal súd prvého stupňa za preukázané výpoveďou svedkyne Judity R., ktorá uviedla,
že až po odchode p. U. vysvetlila žalovanej účel jeho návštevy. Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď
žalovanej, ktorá uviedla, že s p. U. sa nerozprávala, preto jej nemohol vysvetliť obsah dohody, ani poučiť
ju o následkoch jej uzavretia. Súd prvého stupňa poukázal na to, že na Dohode chýba podpis dlžníka,
preto aj z tohto dôvodu nedošlo k platnému uznaniu dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Dohodu
považoval súd prvého stupňa za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
je neurčitá, nezrozumiteľná a nejasná. Uviedol, že na dohode sa nachádza podpis osoby pristupujúcej
k záväzku, v konaní však nebolo preukázané, že tento podpis patrí žalovanej a žalovaná tvrdila, že
Dohodu nepodpísala. Znalecké dokazovanie z odboru grafológie súd prvého stupňa nenariadil z dôvodu
hospodárnosti, lebo mal za to, že aj keby dohodu žalovaná podpísala, nič by to nemenilo na jeho závere
o neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, pretože trovy konania nežiadala. Náhradu trov konania priznal vedľajšiemu
účastníkovi vo výške 356,11 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony
právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, odpor, vyjadrenie vo veci), a to z odmeny 3x po 91,29
eur, z režijného paušálu 3x po 7,63 eur a z 20% DPH vo výške 59,35 eur. Žalobcovi uložil, aby priznané
trovy uhradil právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a jeho žalobe vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne
zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. S poukazom na ustanovenia § 110 ods. 1, § 558 a § 533
Občianskeho zákonníka uviedol, že žalovaná dňa 25.10.2010 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku pôvodnej dlžníčky Judity R. a zároveň uznala
záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorú
uzavrela D. banka, a.s. s Juditou R.. Zdôraznil, že Dohoda má všetky náležitosti v nej uvedených
právnych úkonov a žalovaná v nej potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených.
Pokiaľ žalovaná namietala, že podpis na Dohode nie je jej podpisom, relevantné vyjadrenie k tomu
môže podľa žalobcu poskytnúť len znalec z oblasti grafológie. Žalobca zdôraznil, že jeho pohľadávka v
čase podpisu Dohody nebola premlčaná v celom rozsahu. Tvrdil, že jeho právny predchodca žiadnym
spôsobom neukončil záväzkovo právny vzťah vzniknutý zmluvou o flexipôžičke, lebo zo strany veriteľa,
ani žalobcu nebola zmluva vypovedaná, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a nebola vyhlásená ani
mimoriadna splatnosť úveru. Vzhľadom na to, že poslednú splátku mala dlžníčka zaplatiť 15.12.2009,
mal súd priznať žalobcovi najmenej splátky, ktoré v čase uznania (25.10.2010) a podpisu Dohody
neboli premlčané, t. j. počnúc splátkou splatnou k 15.11.2007. Nesúhlasil preto so zamietnutím žaloby z
dôvodu premlčania v plnom rozsahu. Žalobca zastával názor, že podpisom Dohody došlo k pristúpeniu
k záväzku a k uznaniu dlhu, čím nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods.
1 vety druhej Občianskeho zákonníka a podpisom dohody žalovaná potvrdila, že mala vedomosť o
prípadnom premlčaní dlhu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svojim prístupom popiera procesnú zásadu
rovnosti účastníkov a neprimerane ochraňuje spotrebiteľa, čo vedie k úplnému zbaveniu zodpovednosti



spotrebiteľa za plnenie svojich povinnosti, ktoré vyplývajú zo záväzkového vzťahu. Žalobca nesúhlasil
s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vzhľadom na cieľ Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa R. a z dôvodu, že združenie musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na to, že
združenie vstupuje do mnohých konaní, pričom nemá vedomosť o prejednávanom prípade a len z
označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Mal za to, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené trovy a poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznali. Uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa
nevstupuje do všetkých konaní, v ktorých je jedným z účastníkov konania spotrebiteľ, ale len do tých
konaní, kde má záruky úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní, čo vedie
k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
K veci samej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná Dohodu skutočne podpísala a
samotná dohoda neobsahuje záväzok žalovanej, že zaplatí dlh za Juditu R. jej veriteľovi, ale iba strohé
konštatovanie v bode l.3, že ide o osobu pristupujúcu k záväzku podľa § 533 a nasl. zákona č 40/1964 Zb.
Vedľajší účastník uviedol, že žalobca spotrebiteľom podsúva zdanlivo výhodné Dohody o splátkovom
kalendári a citoval z rozhodnutí súdov, ktoré právne posudzovali takéto Dohody a dospeli k záveru, že
ide o nekalé obchodné praktiky, prípadne neplatné právne úkony pre obchádzanie zákona či rozpor
s dobrými mravmi. K odvolaniu žalobcu proti výroku o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi uviedol,
že nemožno účastníkovi konania upierať právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet činnosti
združenia. Mal za to, že súd prvého stupňa dôvodne, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou i s
legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ priznal vedľajšiemu účastníkov náhradu
trov konania. Žiadal, aby mu boli priznané trovy odvolacieho konania 118,92 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde
o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na
doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Nárok proti žalovanej Márii N. uplatnil žalobca podľa Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 25.10.2010, súd prvého stupňa preto správne posudzoval túto dohodu účastníkov
konania a jej vplyv na povinnosť žalovanej plniť žalobcovi.

Podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Citované ustanovenie umožňuje tretej osobe pristúpiť k záväzku dlžníka, ak sa dohodne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Pre platnosť pristúpenia k záväzku sa vyžaduje písomná forma,
súhlas dlžníka s pristúpením tretej osoby k jeho dlhu nie je potrebný. Pristupujúci dlžník sa podpisom
zmluvy stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Žalobca v konaní predložil písomnú dohodu so žalovanou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
dlhu zo dňa 25.10.2010. Podľa bodu 1. Zmluvné strany je žalovaná osobou pristupujúcou k záväzku
podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa bodu 2. Uznaním záväzku žalovaná ako
pristupujúca k záväzku mala uznať záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej s
pôvodným veriteľom D. bankou, a.s. vo výške 1.540,51 eur s prísl.



Súd prvého stupňa správne konštatoval, že Dohoda účastníkov konania pozostáva z dvoch právnych
úkonov - z pristúpenia k dlhu a uznania dlhu žalovanou. Pre platnosť obidvoch právnych úkonov sa
vyžaduje, aby spĺňali zákonom stanovené náležitosti.

Právny úkon je podľa § 34 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Ak má byť právny úkon platný, musí prejav vôle vyhovovať všetkým náležitostiam, ktoré konkrétna
právna norma stanovuje. Právny úkon je platný, ak bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný, ak z neho nemožno
zistiť, čo je jeho obsahom.

Pre platnosť pristúpenia k záväzku ustanovenie § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje
písomnú dohodu pristupujúceho dlžníka s veriteľom, že za dlžníka splní jeho peňažný záväzok. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že v dohode o pristúpení k záväzku musia byť uvedené zmluvné strany
- veriteľ a pristupujúci dlžník, musí byť označený dlžník, k dlhu ktorého tretia osoba pristupuje a musí
byť identifikovaný peňažný záväzok dlžníka. Žalobcom predložená dohoda nemá v časti o pristúpení
žalovanej k záväzku všetky tieto náležitosti, pretože nie je v nej uvedené, k akému dlhu dlžníčky Judity
R. žalovaná pristupuje. Pretože dohoda o pristúpení k záväzku žalovanou nemá zákonom stanovené
náležitosti, nemožno tento úkon považovať za platný.

Len platným pristúpením k záväzku sa mohla stať žalovaná dlžníčkou popri pôvodnej dlžníčke Judite
R. a len ako dlžníčka mohla platne uznať svoj záväzok voči žalobcovi. Ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka totiž predpokladá, že písomným uznaním dlžník uznáva svoj dlh voči veriteľovi. Ak zmluva
o pristúpení k záväzku je pre jej neurčitosť neplatná, žalovaná v bode 2 dohody uznala záväzok, ktorý
nemala, pretože je nepochybné, že nebola so D. bankou, a.s. v žiadnom právnom vzťahu a teda jej
žiadny dlh voči tomuto veriteľovi nevznikol. Právna domnienka existenciu dlhu žalovanej, založená týmto
uznaním, bola teda v konaní vyvrátená.

Odvolací súd posudzoval celý obsah Dohody zo dňa 25.10.2010 a aj v prípade, ak by mal za to, že
obsah záväzku žalovanej ako pristupujúceho dlžníka bol dostatočne špecifikovaný v bode 2 dohody,
teda v uznaní záväzku ako druhom právnom úkone zakotvenom v tejto Dohode, nebolo by možné žalobe
vyhovieť.

Osoba, ktorá pristúpila k záväzku dlžníka, môže podľa § 531 ods. 4 v spojení s § 533 ods. 1 vety druhej
Občianskeho zákonníka uplatniť proti veriteľovi námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník. Okrem
vecných námietok (úhrada celého dlhu alebo jeho časti, neexistencia dlhu a pod.) má právo namietať
aj premlčanie nároku veriteľa.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Písomným uznaním premlčaného dlhu čo do dôvodu a výšky právne účinky už vzniknutého premlčania
zaniknú a právo sa začne premlčovať znova. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, potom
výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu nemá tento právny následok.

Žalovaná v konaní poprela, že podpísala Dohodu o o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu,
navyše tvrdila, že o obsahu tejto Dohody sa s p. U. nerozprávala a čo je predmetom Dohody jej vysvetlila
dcéra N. R. až po jeho odchode. Rovnako vypovedala ako svedkyňa aj Judita R., ktorá zdôraznila, že
matka nikdy neprisľúbila, že jej pomôže dlh splácať. Žalovaná aj na pojednávaní pred súdom prvého
stupňa jednoznačne žiadala vyriešiť spor tak, aby záväzok pripadol jej dcére, ktorá zobrala úver.



Odvolací súd nespochybňuje, že uznať možno aj premlčaný dlh, takéto uznanie, aby malo ustanovením
§ 558 predpokladaný vplyv na plynutie novej premlčacej doby, však vyžaduje, aby bolo jednoznačne
preukázané, že osoba, ktorá premlčaný dlh uznáva, mala vedomosť o tom, že dlh je premlčaný.
Vedomosť o premlčaní predpokladá, že žalovaná vedela, čo je obsahom pojmu premlčania. Len
podpis na Dohode zo dňa 25.10.2010, ktorý žalovaná spochybnila, túto skutočnosť nepreukazuje. Ani
odvolací súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení žalovanej, že s pánom U., povereným žalobcom,
nekomunikovala, nemohol ju teda upozorniť na to, že predmetom Dohody je premlčaný dlh a vysvetliť
jej, v čom spočíva premlčanie záväzku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nevedela o tom, že uznáva
premlčaný dlh, preto ani prípadným podpisom uznania záväzku (ktorý žalovaná spochybnila) nedošlo k
tomu, že od uznania záväzku začala žalobcovi ako veriteľovi plynúť nová premlčacia doba na uplatnenie
nároku.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý uplatňoval
žalobou proti pôvodne žalovanej Judite R. zo zmluvy o flexipôžičke a zotrval na námietke premlčania
nároku žalobcu, ktorý uplatnil proti žalovanej na základe Dohody zo dňa 25.10.2010.

V odvolaní žalobca namietal, že nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku proti dlžníkovi, pretože jeho
právny predchodca neodstúpil od zmluvy, ani úver nezosplatnil, a vzhľadom na uznanie žalovanej mal
mu priznať aspoň časť uplatnenej sumy. Tvrdenie žalobcu však nezodpovedá skutočnostiam, ktoré sám
v konaní uviedol a preukazoval listinnými dôkazmi.

Žalobca už v žalobe tvrdil, že jeho právny predchodca vypovedal zmluvu o úvere a o vypovedaní zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníčkou Juditou R. svedčí
aj výpis z účtovných kníh D. úverovej banky, a.s., ktorý zaslala žalobcovi ako postupníkovi dňa 2.12.2009,
v ktorom okrem iných údajov je uvedené, že výpoveď bola veriteľom daná 21.6.2005 a splatnosť záväzku
dlžníka nastala 25.7.2005.

Nárok proti žalovanej uplatnil žalobca podľa dohody o pristúpení k záväzku žalovanou uzavretej podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorým sa spravuje aj premlčanie práva žalobcu na uplatnenie
nároku proti žalovanej. Aj v prípade, ak by bola žalovaná platne pristúpila k záväzku, nebolo možné
vyhovieť nároku žalobcu, lebo vedľajší účastník na jej strane vzniesol dôvodne námietku premlčania,
keďže pohľadávka veriteľa bola splatná 25.7.2005 a žalobca podal žalobu až v roku 2011, teda po
uplynutí trojročnej lehoty na uplatnenie práva podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O. s. p.),

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nepochybne patrí aj
zastúpenie každého účastníka konania advokátom. Citovaný článok Ústavy SR, Občiansky súdny
poriadok, Občiansky zákonník, ale ani žiaden iný právny predpis nevylučuje združenie na ochranu
práv spotrebiteľov z uplatnenia základného práva na právnu pomoc vrátane zastúpenia združenia v
súdnych konaniach advokátom. Zastúpenie združenia advokátom nevylučuje ani to, že členmi združenia
sú fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pretože len z prípadnej znalosti problematiky ochrany
spotrebiteľa (členmi združenia) nemožno vyvodzovať aj schopnosť združenia zabezpečiť realizáciu
základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Vzhľadom na to, že každý - fyzická i



právnická osoba, má právo na právnu pomoc poskytovanú advokátom, zásadne má zastúpený aj právo
na náhradu trov konania, ktoré s poskytnutím tejto právnej pomoci súvisia. Takáto náhrada by nemohla
byť priznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci boli zbytočné alebo neúčelné, dôvodom
pre nepriznanie náhrady za právnu pomoc však nemôže byť len skutočnosť, že združenie na ochranu
spotrebiteľa sa dalo zastúpiť advokátom.

Je nepochybné, že vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania v konaní proti pôvodne
žalovanej Judite R. bola dôvodom, pre ktorý vzal žalobca žalobu proti tejto žalovanej späť. Aj v tomto
konaní vedľajší účastník dôvodne vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho bola žaloba proti
žalovanej zamietnutá. Úkony vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom boli teda účelné, preto za
tieto úkony právnej služby patrí vedľajšiemu účastníkov náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu
podľa napadnutého rozsudku, pretože o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný, uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy odvolacieho konania vo výške 118,92 eur. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu),
a to z odmeny 91,29 eur, režijného paušálu 7,81 eur a 20% DPH vo výške 19,82 eur. Priznané trovy
právneho zastúpenia je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (§
149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.