{"guid": "0ee4d20f-a127-43d2-975e-389e3b545bbe:39c6fbb8-a6ce-4cc1-bf8b-8e0584b94105", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8519200383.1", "spisova_znacka": "24CoP/57/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/57/2019 z 29. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. mája 2019, sp. zn. 24CoP/57/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8519200383.1", "identifikacne_cislo": "8519200383", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39c6fbb8-a6ce-4cc1-bf8b-8e0584b94105", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8519200383.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8519200383.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8519200383.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/57/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8519200383.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov: otca R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, právne
zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok a matky A.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, právne zastúpená Mgr. Ing. Jánom Folvarským, advokátom,
so sídlom Československej armády 17, Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2P/42/2019-17 zo dňa 25.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I., III a V.

II. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že otec je povinný platiť výživné na mal. R. Z. vo výške 80 eur
mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci, k rukám matky.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky na platenie výživného zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala dočasného zverenia
mal. R. do jej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. R. sumou 150,-
eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu, ako
aj úpravy styku otca s mal. R. každý nepárny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. s tým,
že otec si mal. vyzdvihne v mieste bydliska matky a vráti ho v mieste bydliska matky. Matka je povinná
mal. na styk vopred a riadne pripraviť a v stanovenom čase mal. otcovi odovzdať.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením
rozhodol, cit.:

„I. Súd   z v e r u j e   mal. R. Z., nar.  XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky A. Z., nar.  X.X.XXXX,
ktorá je oprávnená  a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky.



II. Súd  u k l a d á  povinnosť otcovi mal. dieťaťa  R. Z., nar. X.XX.XXXX   p l a t i ť výživné  v nevyhnutnej
miere na mal. R. Z., nar.  XX.X.XXXX                     vo výške 120,- eur mesačne, a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci počnúc dňom doručenia neodkladného opatrenia,  k rukám matky mal. dieťaťa A.
Z., nar. X.X.XXXX.

III. Otec R. Z., nar. X.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým R. Z. každý nepárny víkend od
soboty od  10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletého R. Z. vyzdvihne v mieste
bydliska matky a vráti ho v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk  vopred a riadne
pripraviť a v stanovenom čase dieťa otcovi R. Z. odovzdať.

IV. V prevyšujúcej časti výživného súd návrh zamieta.

V. Súd ukladá matke povinnosť podať na súd návrh vo veci samej a to o zverenie mal. dieťaťa do jej
osobnej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca mal. dieťaťa a o úpravu styku otca
s mal. dieťaťom,  v lehote do 20.4.2019.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok  na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329
ods. 1, 2, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 9, § 363, § 366, § 367 ods. 1, 2, 3 Civilného
mimosporového poriadku a čl. 5 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Súd po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade
je dôvod a aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov mal. dieťaťa v jeho záujme, keďže rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti svojej matky. Pri určení výživného
v nevyhnutnej miere a  pri stanovení jeho výšky vychádzal súd predovšetkým z oprávnených potrieb
mal. dieťaťa, pričom prihliadal na príjem a výdavky matky mal. dieťaťa a tiež uvádzaný príjem otca mal.
dieťaťa, a preto uložil otcovi mal dieťaťa  povinnosť prispievať na výživu mal.  syna sumou 120,- eur
mesačne. Výživné je určené na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného,
pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. V rámci súdneho
konania  vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu bude potrebné
vykonať rozsiahlejšie  dokazovanie, pričom rodičia majú priestor na dohodu ohľadne úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. V prevyšujúcej časti požadovaného výživného súd návrh
matky zamietol.

5. Súd zároveň matke uložil povinnosť podať návrh vo veci samej, a to o zverenie mal. dieťaťa do jej
osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca mal. dieťaťa a taktiež o úpravu
styku otca s mal. dieťaťom.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec. Má za to, že neodkladným
opatrením sa podstatným spôsobom zasiahlo do jeho rodičovských práv. Matka odišla zo spoločného
bydliska, zobrala zo sebou aj maloletého a bez súhlasu otca ho prihlásila do základnej školy v S., čím
veľmi narušila vzťah maloletého k otcovi. Matka je zamestnaná v hoteli R. v V., pracuje však systémom
dlhý a krátky týždeň, v dlhom týždni pracuje pondelok, utorok a piatok 12 hodín a streda, štvrtok 4
hodiny. Otec sa matke nevyhráža, je to len jej snaha uškodiť otcovi. Aj súdom určené výživné je v
rozpore so skutočnosťou, matkou uvádzané náklady na maloletého v celkovej výške 232,- eur mesačne
sú prehnané. Otec zároveň nesúhlasí s úpravou styku s maloletým s súdom nariadenom rozsahu. Takýto
styk v žiadnom prípade nie je v záujme maloletého dieťaťa. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, resp.
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že odvolanie otca považuje za účelné a nedôvodné. S
tvrdeniami v ňom uvedenými nesúhlasí. Manželské konflikty pretrvávali 2-3 roky, počas tohto obdobia



došlo aj k fyzickým útokom a vyhrážkam voči matke. Zotrvanie v spoločnej domácnosti bolo z tohto
dôvodu psychicky neúnosné. Napadnuté uznesenie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu,
ktorý bol následne správne právne posúdený. Rozhodnutie je zákonné, správne a najlepšie sleduje
záujem maloletého dieťaťa, preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako
„CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie otca je dôvodné len sčasti.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodu pretrvávajúcich
nezhôd v manželskom spolužití. Matka odišla s maloletým do S., kde obýva rodinný dom svojich starých
rodičov. Styk otca s maloletým prebieha, konflikty však nastávajú ohľadne času odovzdania maloletého
matke, keď otec nedodržiava stanovený čas a maloletý tak nemá vytvorený časový priestor na riadnu
prípravu do školy. Otec maloletému navyše nahovára, že ho zoberie naspäť do B., kde mu už vybavuje
nástup do školy, v dôsledku čoho má byť maloletý smutný a zmätený.

11. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti
za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne. Záujem maloletého dieťaťa
na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem
maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

13. V každej prejednávanej veci, týkajúcej sa maloletého, musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, záujem dieťaťa, vyhodnocovaný z hľadiska viacerých
objektívnych kritérií, vymedzených najmä v čl. 5 zákona o rodine. V preskúmavanej veci dospel odvolací
súd, v zhode so súdom prvej inštancie, k právnemu záveru o potrebe dočasnej úpravy rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k mal. R.. Zrejmé konflikty rodičov ohľadne osobnej starostlivosti o
maloletého ohrozujú stabilitu výchovného prostredia, v ktorom sa maloletý nachádza, navyše ho
vystavujú psychickej záťaži v podobe neistoty jeho ďalšej návštevy základnej školy, keďže otec mu
nahovára, že si ho vezme späť do B., kde bude plniť povinnú školskú dochádzku.

14. Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie sleduje súčasný stav osobnej starostlivosti
o maloletého, ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou. Pre zdravý duševný vývin maloletého je
potrebná stabilizácia vzťahov v rodine, ktorú možno dosiahnuť práve neodkladným opatrením. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, keď maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti
matky.



15. Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93  zo dňa 09.06.1998) vyplývajúceho
z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách. Na druhej strane však čl.
8 ods. 2 spomínaného dohovoru ráta s možnosťou zásahu do rodinného života za splnenia určitých
podmienok. Zásah musí byť v súlade so zákonom, musí sledovať jeden z legitímnych cieľov uvedených
čl. 8 ods. 2 predmetného dohovoru a musí byť považovaný za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

16. Je v záujme maloletého, aby mal vytvorený priestor na budovanie vzťahov s oboma rodičmi. Pri
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je preto dôvodné pristúpiť k
úprave styku mal. dieťaťa s druhým rodičom, a to najmä za situácie, ak sa rodičia o úprave styku nevedia
dohodnúť sami, čo v ich vzájomnom vzťahu vyvoláva konflikty, svedkom ktorým je mnohokrát aj mal.
dieťa.

17. Pri prieskume vecnej správnosti výroku III. uznesenia je potrebné si uvedomiť, že súd prvej inštancie
rozhodoval v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, viazaný krátkou zákonnou lehotou
pre rozhodnutie o podanom návrhu. Bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania súd upraví styk rodiča
s maloletým len v nevyhnutnej miere, aby predišiel pretrhnutiu vzájomných citových väzieb. Tomuto
účelu zodpovedá súdom prvej inštancie nariadená úprava styku v rozsahu každého nepárneho víkendu
od soboty od  10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., preto nie je dôvodné v rámci odvolacieho konania
pristupovať k zmene rozsahu úpravy styku otca s maloletým.

18. K odvolacej námietke otca, týkajúcej sa pracovného času matky, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie uložil matke povinnosť podať návrh vo veci samej. V rámci tohto konania má súd vytvorený
širší priestor pre vykonania dokazovania v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu
veci a prijatie spravodlivého rozhodnutia, ktoré bude sledovať nielen rodičovské práva, ale predovšetkým
najlepší záujem maloletého, pričom nie je vylúčené, že meritórne rozhodnutie sa odchýli od právneho
záveru, vysloveného v rámci nariadeného neodkladného opatrenia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku I., III. a V. ako vecne správne
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

20. Dôvodnosť podaného odvolania otca vzhliadol odvolací súd čo do určenia výšky výživného súdom
prvej inštancie. Nemožno prehliadnuť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne
zrozumiteľné, keďže súd údajne pri rozhodovaní zohľadňoval odôvodnené potreby oprávnenej osoby,
tieto však  nekonkretizoval. Odvolací súd preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie rozvádza
o nasledovné skutočnosti. Matka v podanom návrhu uviedla, že jej výdavky na mal. dieťa predstavujú:
strava 100,- eur, hygienické potreby a kozmetika 20,- eur, voľný čas 30 eur, školské potreby 20,- eur,
vreckové 10,- eur, hračky 10 eur, školská jedáleň 20,- eur, družina 2 eurá. Ust. § 366 CMP však súdu
umožňuje uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Z uvedených výdavkov matky za
nevyhnutné považuje odvolací súd stravné vo výške 100,- eur, výdavky spojené so školskou jedálňou vo
výške 20,- eur, hygienickými potrebami a kozmetikou, ako aj výdavky spojené so školskými potrebami.
Po numerickom spočítaní nevyhnutných výdavkov matky dospel odvolací súd k sume 160,- eur, úhradu
ktorej pomerne rozdelil medzi oboch rodičov, čo na strane otca činí mesačne sumu 80,- eur.

21. Z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia vo výroku II. postupom
vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP tak, ako je uvedené vo výroku II.
uznesenia odvolacieho súdu. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na platenie výživného zo strany otca
ako nedôvodný zamietol (výrok III. uznesenia odvolacieho súdu).

22. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania
niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2P/42/2019", "guid": "802f8cf7-823b-4dd6-8ce1-881ffa589e79:0499c005-756a-4ff6-ae5c-ab43ad9ba45d", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}